Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-90-2012.pdf
PDF · 71.67 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/90/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom Attilom Csabom vo veci starostlivosti o mal. Y. F., nar. X.XX.XXXX, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X.Á., D. X a N. F., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X., Q. XXXX, dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti G. Q. a A. Q., obaja bytom R., F. X o návrhu matky na zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. dieťaťa podala na súd návrh na zníženie výživného s odôvodnením, že jej finančná situácia jej neumožňuje platiť výživné 21,- Eur a žiadala sumu výživného znížiť na 10,- Eur. Okrem toho má ďalšie dve vyživovacie povinnosti.
Matka mal. dieťaťa sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavila, preto súd pojednával v zmysle ust. § 101 ods. 2 OSP v jej neprítomnosti.
G. Q. a A. Q., ktorým súd maloleté dieťa zveril do náhradnej osobnej starostlivosti, vyslovili nesúhlas s návrhom matky s odôvodnením, že ani doposiaľ určené výživné neplatila a 4 roky svoju dcéru už nevidela.
Otec mal. dieťaťa tiež navrhol návrh matky zamietnuť.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu žiadal, aby súd návrh matky zamietol.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností a možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z pripojeného spisu tun. súdu č. 9P/233/2009 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 8.9.2010 maloleté dieťa bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti G. Q. a A. Q. a matka bola zaviazaná na platenie výživného mesačne sumou 25,38 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.9.2010.
Ako to vyplýva z ust. § 63 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomeru je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Týmto zákonom je Zákon č. 601/2003 o životnom minime . V zmysle Opatrenia Ministerstva práce , sociálnych vecí a rodiny SR č. 194/2011 Z.z. o úprave súm životného minima od 1.7.2011 30 % zo sumy životného minima je čiastka 26,- Eur. Teda každý rodič je povinný prispievať na výživu na nezaopatrené neplnoleté dieťa minimálne touto sumou. Z tohto vyplýva, že ani suma 25,38 Eur, ktorú má platiť matka maloletej podľa citovaného rozsudku nedosahuje minimálnu sumu výživného. Z týchto dôvodov súd návrh matky musel zamietnuť.
Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na
Krajský súd v Nitre vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-
nutie vo veci
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Pokiaľ povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia.