Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-540-2007.pdf
PDF · 89.74 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/540/2007
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom Záhradnícka ul. 60, 821 08 Bratislava, vo veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, proti povinnému: I. T., S..Č.. XXXXXX/XXXX, XXX XX J. XX, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,67 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného, exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku rozhodcu Mgr. Michala Krnáča, č.k. RK-188/06-MK zo dňa 12.06.2006 a žiadosti súdneho exekútora súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 027045* dňa 18.04.2007.
Podaním doručeným súdu dňa 28.03.2011 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu s poukazom na skutočnosť, že povinný zomrel ako nemajetný. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 71,23 eur.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) - na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. - spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) - spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ - smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Z podnetu exekútora, ako aj z vlastnej činnosti súdu (dedičské konanie vedené na OS Žilina pod sp.zn. 15D/272/2008) súd zistil, že povinný zomrel dňa 28.02.2008. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil uvedeným dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto
exekučného konania. Ďalej mal však súd zistené, že predmetné dedičské konanie súd rozhodnutím z 10.06.2009 zastavil pre nemajetnosť povinného. Na základe tohto rozhodnutia je zrejmé, že povinný zomrel nemajetný, a teda majetok povinného už pred jeho smrťou nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. l písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP - exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade súd preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku) a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 6 M Cdo 11/2011 z 29. februára 2012.
Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eur).
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora doručeného súdu dňa 19.04.2010 priznal súd exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z., spolu vo výške
56,67 eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 36,52 eur, zvýšenej o 20% DPH, teda o sumu 7,30 eur, spolu vo výške 43,82 eur.
a) 13,28 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hod. 30 min. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Vypracovanie príkazu na začatie exekúcie - účet v banke 30 min.
· Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 30 min.
· Vypracovanie návrhu na začatie exekúcie 30 min.
Pri výpočte súd priradil k jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
V časti vyčíslenej odmeny podľa § 14 ods.1 písm. a/ súd nepriznal položku - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, ktorá je duplicitne uplatňovaná aj podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v položke získanie poverenia podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súd poukazuje na to, že v úkone získanie poverenia sú obsiahnuté všetky konkrétne kroky a činnosti, ktoré musí exekútor vykonať, aby toto poverenie získal. Takýmto úkonom je aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Teda odmena exekútora v sume 3,32 eur nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za konkrétne činnosti exekútora, ktoré predchádzajú udeleniu poverenia a bez ktorých by k udeleniu poverenia nedošlo. Z rovnakého hľadiska súd posúdil duplicitu vyúčtovania úkonu (podľa časovej špecifikácie) označeného ako žiadosť o poskytnutie súčinnosti - 4x a súčasne uplatňovaná paušálna sadzba (podľa § 15 vyhlášky ) za tieto úkony - zisťovanie účtu, majetku a platiteľa mzdy povinného. V odmeňovanom úkone zisťovanie majetku, účtu a platiteľa mzdy povinného sú obsiahnuté všetky kroky a činnosti, ktoré exekútor vykonal, teda aj vyhotovenie takejto žiadosti.
b/ 23,24 eur za 7 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia
· Doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie
· Doručenie príkazu na začatie exekúcie
· Zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x
· Zisťovanie bydliska povinného
· Zisťovanie majetku povinného
Súdny exekútor si vo vyčíslení odmeny podľa § 15 ods. 1 vyhlášky uplatnil celkovo 18 úkonov exekučnej činnosti, a to nasledovne:
· Získanie poverenia
· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x
· Doručenie príkazu na začatie exekúcie 10x
· Zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x (ozn. ako súčinnosť- Soc. poisťovňa)
· Zisťovanie bydliska povinného ( ozn. ako súčinnosť - Reg. obyvateľov)
· Zisťovanie majetku povinného (ozn. ako súčinnosť - Dopr. inšpektorát)
· Úkon ozn. ako „Žiadosť o doručenie up.“
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi 2x odmenu za úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a 10x doručenie príkazu na začatie exekúcie, nakoľko, s ohľadom na dikciu § 15 ods. 1, vyhláška jasne špecifikuje, kedy je možné priznať odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti len raz a kedy viacnásobne. Súdnemu exekútorovi teda patrí odmena len za jedno takto vykonané doručenie, preto mu súd priznal odmenu iba za jedno takéto doručenie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v opačnom prípade by odmena za tieto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon označený ako „Žiadosť o doručenie up.“, ktoré nie je možné podradiť pod žiadne z paušálne odmeňovaných úkonov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri takomto posúdení má súdny exekútor nárok na odmenu za 7 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor je platiteľom DPH, súd mu priznal odmenu zvýšenú o 20% DPH.
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 12,85 eur (§ 22 vyhlášky):
· Poštovné 12,85 eur
Súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky priamo s DPH, preto mu súd priznal hotové výdavky priamo navýšené o DPH.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov uplatnených ako „náklady na ukončenie spisu“, pretože ich súdny exekútor nijako nepreukázal t.j. nebolo možné preskúmať ich existenciu ani výšku. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Čo sa týka uvedených úkonov, súd okrem uvedeného konštatuje, že v súvislosti s posudzovaním odmeny sa nejedná o úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného, ale ide o práce administratívneho charakteru v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.
Čo sa týka náhrady trov za poštovné výdavky, súd nepriznal poštovné v prípadoch, kde nebolo doručenie preukázané poštovou doručenkou a zároveň bol na listine odkaz, že doručenka sa nachádza v inom exekútorskom spise. Z uvedeného bolo zjavné, že v rámci jednej zásielky boli doručované listiny z viacerých exekučných konaní. To znamená, že vznikol len jeden výdavok na poštovné, ktorý však nemožno uplatňovať vo všetkých dotknutých konaniach, ale len v tom, ktorý obsahuje originál doručenky.
V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.