Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22Er-437-2004.pdf
PDF · 77.96 KB
Case nature
Area
Subarea
22Er/437/2004
Uznesenie
Okresný súd Lučenec, vo veci
oprávneného: Pohotovosť s.r.o., IČO: 35807598 Pribinova 25 811 09 Bratislava
zast.: JUDr. Martin Máčaj Pribinova 25 811 09 Bratislava
proti povinnému: S. D., Q..Č.. XXXXXX/XXXX K. XXX/X XXX XX S.
o vymoženie 532,76 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp. zn. EX 1815/04 sa vyhlasuje z a n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e s a .
Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Exekučným titulom na podklade ktorého sa exekúcia v tejto veci vykonáva je Notárska zápisnica č. N 401/2004, Nz 10447/2004, ktorá bola dňa 08.02.2004 spísaná JUDr. X. Z., notárom so sídlom v Partizánskom. Na základe tejto notárskej zápisnice uznal Mgr. R. E. v zastúpení Mgr. C. T. v mene povinnej osoby dlh voči oprávnenej osobe. R. dlh podľa obsahu notárskej zápisnice pozostáva z istiny nesplateného úveru a poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Mgr. R. E. v mene povinnej osoby v notárskej zápisnici vyhlásil, že súhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Zo zmluvy o úvere pripojenej k návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá bola uzatvorená medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom - povinným v tomto konaní vyplýva, že dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. R. E. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Tento v mene dlžníka mal uznať záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala v budúcnosti vykonateľným titulom pre exekúciu na celý majetok dlžníka a to do výšky vzniknutej pohľadávky, resp. jej zostatku (v prípade čiastočného splatenia dlhu), a jej príslušenstva.
Okrem uvedeného súd zistil, že aj obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. - oprávnený v tomto konaní splnomocnila Mgr. R. E. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti, vrátane podávania návrhov na začatie konania pred súdmi a súdnymi exekútormi.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zastúpenie vzniká na základe zákona, rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa toho sa rozlišuje zákonné zastúpenie a zmluvné zastúpenie. Pri zmluvnom zastúpení treba rozlíšiť zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia (Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou o plnomocenstve) a plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia. V tomto prípade plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon preukazujúci existenciu právneho vzťahu zastúpenia bolo spísané priamo v zmluve o úvere v strede textu, bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je nejasné, akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy. Podpisom zmluvy o úvere dlžník vyhlásil, že súhlasí so všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok. Nemožno jednoznačne vysloviť právny názor, že dlžník podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť aj dohodu o plnomocenstve a už vonkoncom nie, že tým mal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý by mal hájiť jeho záujmy.
Na platnosť právneho úkonu sa v zmysle § 37 OZ vyžaduje, aby k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a aby išlo o možné plnenie. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok uzatvárania vôle konajúceho subjektu a vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, ale v inej kvalite ako to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Určitý je len vtedy, keď nie je vnútorný rozpor jeho obsahu, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že splnomocnenie Mgr. R. je neurčité a spísanie notárskej zápisnice na základe jeho uznania dlhu voči oprávnenej osobe nemožno považovať za platné. Plnomocenstvo je neplatné aj pre rozpor záujmu dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ. Zástupca dlžníka má hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka notársku zápisnicu s uznaním dlhu a vyhlasovať, že súhlasí s exekúciou na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Nakoniec aj veriteľa aj dlžníka v konečnom dôsledku zastupovala tá istá osoba, ktorá v takomto prípade nemôže prezentovať ochranu záujmov jedného alebo druhého účastníka právneho vzťahu.
Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 OZ). Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2 OZ, v zmysle § 39 OZ
spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.08.2005 (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Z uvedeného je nepochybné, že Mgr. R. E. vystupuje v tomto konaní ako zástupca oprávneného aj povinného. Plnomocenstvo udelené advokátovi je preto s poukazom na existujúci rozpor záujmov podľa § 22 OZ neplatné. Nakoľko právne úkony urobené zástupcov v rozpore s § 22 ods. 2 OZ sú v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné, je aj notárska zápisnica, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a s exekúciou, ktoré za povinného urobil Mgr. R. E., a ktorá notárska zápisnica vznikla na základe neplatného plnomocenstva, neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. Preto súd exekúciu z úradnej moci v celosti vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením.
O návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo dňa 06.09.2010 súd rozhodol tak, že ho zamietol z dôvodu jeho nadbytočnosti vzhľadom na to, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.