Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-192-2022.pdf
PDF · 108.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/192/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, A., C. XXXX/XX, zast. D. D. E., nar. XX.X.XXXX, A., B. XXXX/X proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.X.XXXX, E. - H. I. a 2/ J. G., nar. XX.X.XXXX, E. - H. I., o zaplatenie 973,60 eura s príslušenstvom a opakujúcich sa mesačných plnení 121,70 eura, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 34C/31/2018 z 24. marca 2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zaväzujúcom výroku I. a výroku III. o trovách konania.
O d m i e t a odvolanie proti zamietavému výroku II. rozsudku.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (v ďalšom len „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 973,60 eura s 5 %úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 1.3.2019 do zaplatenia (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).
2. V odôvodnení o.i. súd uviedol, že sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 973,60 eura spolu s príslušenstvom a súčasne žiadal, aby boli žalovaní spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť mu 121,70 eura v pravidelne sa opakujúcich mesačných splátkach počnúc dňom 1.12.2018 do právoplatného skončenia veci, keď súd rozhodne, že sú vlastníkmi bytu alebo právoplatne rozhodne v konaní o vypratanie bytu žalovanými 1/ a 2/ a byt bude odovzdaný. Žalobca skutkovo dôvodil, že je výlučným vlastníkom bytu č. 35 vo vchode č. 5 na 7. poschodí bytového domu súp. č. XXX, na pozemku KN C parc. č. 3639, na ulici E., zapísanom na LV č. XXXXX pre kat. úz. K., ktorý nadobudol od spoločnosti AZ KAPITAL, s.r.o., ktorá ho nadobudla na dobrovoľnej dražbe 2.4.2013 udelením príklepu od pôvodných vlastníkov, žalovaných 1/ a 2/, pričom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12C/100/2013 je vedené konanie o neplatnosť dražby, v ktorom žaloba bola rozsudkom okresného súdu z 1.6.2018 zamietnutá. Byt však užívajú žalovaní 1/ až 3/, pričom žalobca za obdobie od januára do decembra 2017 uhrádzal mesačný predpis platieb stanovený správcom bytu na sumu 159,55 eura aj keď byt neužíval, nakoľko je tento v neoprávnenej držbe žalovaných. Mesačné zálohové platby zvýšil správca z dôvodu vyššej spotreby energií, ale aj z dôvodu nedoplatku na sumu 167,05 eura. Žiadal, aby žalovaní mu uhradili náklady spojené s užívaním bytu podľa mesačného výmeru platného od 1.4.2018 až do novembra 2018 vo výške 973,60 eura a od 1.12.2018 až do skončenia konania o neplatnosť dražby alebo o vypratanie bytu.
Žalovaní 1/ a 2/ žalobu považovali za nezákonnú s tým, že žalobcu nepoznajú a nemajú voči nemu žiadne záväzky, namietli, že žalobca nepredložil žiaden doklad, že je oprávnený žalovanú sumu od nich žiadať a navrhli žalobu zamietnuť. Súd vec rozhodol na pojednávaní 24.3.2022 v neprítomnosti žalobcu a žalovaných, pri rozhodovaní prihliadal na obsah spisu, ako aj na listiny predložené žalobcom, a to vyúčtovanie platieb za vykurovanie TÚV, studenú vodu a ostatné plnenia za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017, mesačný zálohový predpis splatný od 1.4.2018, mesačný zálohový predpis splatný od 1.1.2015, kúpnu zmluvu z 22.4.2013 a kúpnu zmluvu z 8.1.2020, na základe čoho zistil skutkový stav, v zmysle ktorého sa žalobca stal vlastníkom bytu č. 35 na 7. poschodí, E. X L. E. na základe kúpnej zmluvy z 22.4.2013 uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou AZ KAPITAL, s.r.o., IČO: 46 042 237 ako predávajúcim. Podľa zálohového predpisu platného od 1.4.2018 bolo povinnosťou žalobcu ako výlučného vlastníka bytu platiť mesačné úhrady za plnenia, správu a do fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške 167,05 eura, na účely stanovenia výšky zálohových platieb boli v byte prihlásené tri osoby. Z vyúčtovania platieb za zúčtovacie obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 súd zistol, že vznikol žalobcovi ako výlučnému vlastníkovi bytu nedoplatok 157,88 eura. Ďalej súd zistil, že kúpnou zmluvou z 8.1.2022 žalobca previedol svoje vlastnícke právo k bytu na spoločnosť AZ KAPITAL, s.r.o. Súd citujúc § 7b ods. 5, § 7a ods. 7, § 10 ods. 1, 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 488, § 489, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 559 ods. 1, 2, § 563 a § 511 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, majúc za preukázané, že sa žalobca stal výlučným vlastníkom bytu na základe kúpnej zmluvy z 22.4.2013 a ako vlastník bytu bol povinný podľa mesačného zálohového predpisu platného od 1.4.2018 uhrádzať mesačne sumu 167,05 eura za tento byt, ktorý užívali v rozhodnom období žalovaní 1/ a 2/, a to bez platného právneho titulu, na ktorom základe žiadal preto zaviazať žalovaných na úhradu len čiastkových plnení, t.j. len spotreby tepla a dodávok teplej a studenej vody, ako aj vodného a stočného, ktoré sa viažu na skutočnú spotrebu žalovaných (za dodávku teplej vody a vykurovanie 36 eur, za teplú úžitkovú vodu a ohrev 53 eur, za vodu 14,20 eura a za vodné a stočné 18,50 eura), že žalovaní 1/ a 2/ v rozhodnom období užívali byt č. XX M. E. N. O. X L. E. vo výlučnom vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a využívali tiež služby spojené s užívaním bytu, napriek tomu však neuhrádzali za užívanie obvyklú odplatu zodpovedajúcu výške nákladov za služby spojené s bývaním, ktorú by inak boli povinní zaplatiť, ak by uvedený byt užívali ako vlastníci bytu, právne uzavrel, že takýmto konaním sa žalovaní na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, následkom čoho im vznikla povinnosť toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Súd citujúc § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, § 154, 186 ods. 2 a § 186 ods. 2 a § 191 CSP konštatoval, že zo strany žalovaných 1/ a 2/ nedošlo k účinnému rozporovaniu žiadneho zo skutkových tvrdení žalobcu a vychádzajúc zo skutkového stavu uvedeného žalobcom a ním preukázaného predloženými listinami mal za to, že je tento skutkový stav nesporný, preto z neho pri svojom rozhodovaní aj vychádzal. Právne súd uzavrel, žalovaní 1/ a 2/ nijakým spôsobom nespochybnili tvrdenie žalobcu, že užívali nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a bez primeranej peňažnej náhrady v žalovanom období od apríla 2018 do novembra 2018, za ktoré si žalobca uplatnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia istinu vo výške 973,60 eur spolu s príslušenstvom, ktorú by žalovaní boli povinní uhradiť za predpokladu, že by medzi stranami sporu existovala platne uzavretá nájomná zmluva. Súd preto nárok žalobcu vo výške istiny 973,60 eur považoval za oprávnený a preukázaný, a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Pri posúdení dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania vychádzal z toho, že v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čas plnenia nie je dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného vzťahu, a nie je daný ani zákonom a preto dlžník je povinný splniť veriteľovi záväzok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by bol požiadal žalovaných 1/ a 2/ o vydanie bezdôvodného obohatenia, priznal súd žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby poslednému zo žalovaných, a to žalovanému 2/, t.j. od 1.3.2019 do zaplatenia. Súd nevyhovel nároku žalobcu, v ktorom sa tento domáhal plnenia vo výške 121,70 eur v pravidelne opakujúcich sa mesačných splátkach počnúc dňom 1.12.2018 do právoplatného skončenia veci o neplatnosť dražby, resp. o vypratanie bytu odôvodniac, že uplatnenie nároku žalobou sa môže týkať len toho bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaným už vzniklo a nie toho, ktoré môže, ale pritom nemusí vzniknúť pro futuro. Žalovaný sa totiž dlžníkom z bezdôvodného obohatenia stane až v okamihu jeho vzniku. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mal za zásadné to, že si žalobca uplatnil dva samostatné nároky, pričom úspech strany v spore, v ktorom sa rozhoduje o viacerých samostatných nárokoch, súd hodnotí samostatne vo vzťahu ku každému nároku jednotlivo a nie celkovo vo vzťahu ku všetkým dielčim nárokom zároveň. Zohľadniac teda, že žalobca bol v časti svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia 973,60 eur s príslušenstvom úspešný a neúspešný bol v časti požadovaých opakujúcich sa plnení do budúcna vo výške 121,70 eur mesačne, konštatoval, že úspech oboch strán bol v zásade rovnaký a preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán ich náhradu nepriznal.
3. Proti rozsudku v celom rozsahu podala odvolania žalovaná 1/. Uviedla, že žalobca nebol v žiadnom prípade uvedený ako právoplatný vlastník v uvedenej dobe a tým nemohol a nemôže požadovať akýkoľvek dlh ako právoplatný vlastník nehnuteľnosti. Mala za to, že sa žalobca dožaduje niečoho, na čo nemá dôvod a preto je žaloba irelevantná. Všetky konania voči žalobcom 1/ a 2/ (zrejme správne voči žalovaným 1/ a 2/ - poznámka odvolacieho súdu) eviduje Okresný súd Košice I a žalovaná 1/ uviedla, že nedisponuje žiadnym právoplatným rozsudkom, podľa ktorého by bol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti už v čase konania 34C/31/2018 alebo v súčasnej dobe žalobca. Preto nemá žiaden právny dôvod požadovať sumy, ktoré sú uvádzané v rozsudku. Ďalej uviedla, že k žalobcovi 2/ (žalobca 2/ v spore nevystupuje, zrejme správne voči žalovanému 2/ - poznámka odvolacieho súdu) už vonkoncom nevzniká žiaden nárok. Uviedla, že žalobcovia sa vyjadrujú k určitej sume, ku ktorej nevidí záväzok splatnosti a to už len z dôvodu, že ani jeden zo žalovaných do dnešného dňa nevlastnia právoplatné rozsudky k predmetnému bytu a ani jeden žalobca nikdy nevlastnil podľa zákona žiadnu nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že pokiaľ ani jeden nevlastní právoplatný rozsudok k nehnuteľnosti ani právoplatnú nájomnú zmluvu, ako sa v rozsudku opierajú o nárok k sume 973,60 eura s príslušenstvom, nie je zákonný dôvod k exekúcii a nijakému plneniu v peňažnej forme. Uviedla, že žalobcovia 1/ a 2/ od návrhu neboli právoplatní vlastníci nehnuteľnosti v dobe, ktorú uvádzajú a nie sú nimi ani v súčasnosti. Žalovaná 1/ dodala, že podáva odvolanie podľa § 365 ods. 2 (zrejme správne ods. 1 CSP – poznámka odvolacieho súdu) písm. a/, f/ a h/ CSP. Žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu na ďalšie konanie.
4. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovanej 1/ uviedol, že ide o odvolanie účelové, s cieľom oddialiť vymáhanie danej sumy 973,60 (zrejme eur – poznámka odvolacieho súdu) a nedôvodné a navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie.
5. Žalovaná 1/ v odvolacej replike zopakovala, že nie je jej známe, čo vedie žalobcu k tomu, že a voči nej domáha zaplatenia 973,60 eura s príslušenstvom. Mala za to, že doposiaľ žalobca má len písomné vyjadrenia bez právoplatných a záväzných dokumentov, vyžaduje niečo o čom žalovaná 1/ nemá vedomosť, aby bola zaviazaná voči žalobcovi v spore o uvedenú sumu. Bez právneho dokumentu a bez právneho overeného dokumentu nemá vedomosť o dlhu voči žalobcovi. Plnenie dôkazného bremena je na strane žalobcu, aby predložil záväzné právne zmluvy, dokumenty overené právnou formou o tom, čo chce, o čo ide, pretože žalovaná žalobcovi na uvedené veci nič záväzné nepodpisovala. Celú žalobu označila za špekuláciu k obohateniu sa žalovaného (zrejme správne žalobcu – poznámka odvolacieho súdu) bezdôvodne. V ďalšom namietla, že nemá vedomosť o zastupovaní žalobcu nejakou osobou D. E. v tejto veci, pokiaľ si zistila, táto osoba nemá nič spoločné s týmto konaním. Mala za to, že aj keď bola táto osoba poverená a splnomocnená žalobcom na zastupovanie, ako žalovaná by o tom mala mať splnomocnenie zo súdu, že táto osoba zastupuje žalobcu, čo sa zo strany súdu nestalo. Namietala, že žalobca nepredložil právne platné podklady na to, že by mu bola dlžná a bez toho predsa nemôže vzniknúť právny záväzok. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok v plnom rozsahu.
6. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán neboli dané.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalovanou 1/ ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 – 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľkou (§ 380 a § 365 CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej 1/ nie je možné vyhovieť.
8. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený 19. októbra 2023 o 10:15 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach, č.dv. 202, o ktorej skutočnosti bol v zmysle § 219 ods. 3 veta prvá CSP vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 13.10.2023.
10. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody žalovanou 1/ nie sú naplnené.
11. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by bol súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 až 191 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne interpretoval.
12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci potrebné dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, prihliadol pritom na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. Ani odvolacie námietky žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.
13. Žalovaná 1/ v odvolaní iba opakuje argumenty, ktoré uvádzali žalovaní už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Právna argumentácia súdu prvej inštancie je správna a súladná so súdnou praxou.
14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o preukázaní splnenia všetkých zákonných podmienok zodpovednosti žalovaných 1/ a 2/ za bezdôvodné obohatenie, ktoré im obom vzniklo na úkor žalobcu užívaním predmetného bytu bez právneho titulu a bez toho, aby za jeho užívanie a za užívanie plnení spojených s užívaním bytu (teplo, teplá voda, studená voda, vodné a stočné) uhrádzali akékoľvek platby, ktoré by inak ako riadni nájomcovia či vlastníci bytu boli povinní uhrádzať subjektu vykonávajúcemu správu obytného domu (správcovi alebo spoločenstvu vlastníkov bytov); v danom prípade v rozhodnom období od apríla 2018 do novembra 2018 tieto platby za plnenie spojené s užívaním bytu uhrádzal spoločenstvu vlastníkov bytov, vykonávajúcemu správu bytového domu, žalobca ako vlastník bytu, ktorý ho však neužíval, a teda neužíval ani teplo, teplú a studenú vodu, pretože byt užívali žalovaní 1/ a 2/; v zmysle § 456 veta prvá Obč. zák. sú preto žalovaní povinní predmet bezdôvodného obohatenia vydať žalobcovi, na úkor ktorého ho získali, a na tom základe priznania žalobou uplatneného nároku žalobcovi v sume 973,60 eura s prísl.
15. Súd prvej inštancie svoje úvahy, ako dospel k záveru o danosti/splnení zákonných podmienok na priznanie/prisúdenie 973,60 eura žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 456 Obč. zák. v odôvodnení rozsudku v potrebnom rozsahu vysvetlil s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval. . 16. Odvolací súd sa s rozsudkom a jeho dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje, rozsudok je vecne správny v celom rozsahu. V odôvodnení svojho rozsudku sa odvolací súd preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie námietky žalovanej a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa:
17. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia však vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje určitú osobu (postihnutého), a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.januára 2012, sp. zn. 2Cdo92/2010)
18. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu. V tomto prípade vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci.
19. V posudzovanom prípade bol byt žalovaných predmetom dobrovoľnej dražby, v ktorej vydražiteľom a vlastníkom bytu sa stala spoločnosť AZ KAPITAL, s.r.o., IČO: 46 042 237. Od nej byt na základe kúpnej zmluvy z 22.4.2013 kúpil/nadobudol do vlastníctva žalobca. O týchto skutočnostiach žalobca predložil výpis z listu vlastníctva č. XXXXX – čiastočný pre kat. úz. K., obec E. – H. hrdinov a Kúpnu zmluvu z 22.4.2013. Žalobca ako kupujúci v zmysle čl. V.4. zmluvy pristúpil k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov súp. č. XXX, so sídlom E. X L. E. v zastúpení H. P.. Spoločenstvo vlastníkov bytov s.č. 866, E. X, E. vykonávajúce v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správu bytového domu na E. X L. E., teda aj predmetného bytu č. 35, vyhotovilo na meno žalobcu ako vlastníka bytu č. 35 predpis mesačných úhrad za plnenia, správu a do fondu prevádzky, údržby a opráv platný od 1.1.2015 ako i ďalší platný od 1.4.2018, ktoré úhrady bol žalovaný povinný uhrádzať v zmysle zákona na účet správcu, spoločenstva vlastníkov bytov. Žalobca oba tieto predpisy platieb vyhotovené spoločenstvom vlastníkov bytov vykonávajúcim v predmetnom bytovom dome správu domu a bytov, predložil. Okrem toho predložil aj spoločenstvom vlastníkov bytov súp. č. XXX E. X, E. na jeho meno, ako meno vlastníka bytu vyhotovené vyúčtovanie platieb za vykurovanie, TUV, studenú vodu a ostatných plnení za predmetný byt č. 35 za rozúčtovacie obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017. Súd preto nemal na základe uvedených predložených písomností pochybnosti o vlastníckom práve žalobcu k predmetnému bytu č. 35.
20. Žalovaná 1/ vlastnícke právo žalobcu síce spochybňovala, resp. popierala tak v priebehu konania vedeného pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní, avšak žiadne vlastné tvrdenia o popieranej skutočnosti, kto je podľa nej vlastníkom predmetného bytu neuviedla, t.j. ani netvrdila ani nepreukázala opak, preto jej popretie tvrdení žalobcu o vlastníckom práve k bytu č. 35 nemôže byť v zmysle § 151ods. 2 účinné. Odvolací súd za takých okolností mal odvolaciu námietku odvolateľky/ žalovanej 1/ za neopodstatnenú.
21.Pre úplnosť však odvolací súd dodáva (na základe vedomosti plynúcej z obsahu spisu o vedení konania o určenie neplatnosti dražby), že ak by bola v konaní o určenie neplatnosti dražby dražba, ktorou spoločnosť AZ KAPITAL. s.r.o. nadobudla ako vydražiteľ na základe príklepu do vlastníctva predmetný byt, súdom právoplatne určená za neplatnú, išlo by o neplatnosť absolútnu s účinkami ex tunc (t.z. od počiatku) a teda s možnosťou opätovného prehodnotenia vzťahov k tomuto bytu. Zároveň ale, pokiaľ ide o predmet bezdôvodného obohatenia žalovaných 1/ a 2/, ktorým (bezdôvodným obohatením) boli plnenia spojené s užívaním bytu č. 35 v žalovanom období, žalovaní nespochybňovali, že by byt neboli neužívali ani netvrdili, že by za byt alebo dodané plnenia spojené s užívaním bytu boli platili akékoľvek úhrady, resp. nespochybnili, že by tieto platby za predmetný byt nebol platil žalobca. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o platby za plnenia spojené s užívaním bytu, ktoré v rozhodnom období v skutočnosti spotrebovali žalovaní, užívajúci byt bez právneho dôvodu.
22. Pokiaľ odvolateľka/žalovaná 1/ namietla, aj to nie v odvolaní, ale až v odvolacej replike voči zastúpeniu žalobcu v konaní D. E. ako splnomocneným zástupcom, ide o námietku oneskorenú ale aj neopodstatnenú. Je oprávnením sporovej strany, aby si zvolila a splnomocnila inú fyzickú osobu na zastupovanie v spore. Žalobca predložil súdu splnomocnenie z 27.10.2021, ktorým fyzickú osobu D. D. E. splnomocnil, aby ho zastupoval v spore. Súd nie je povinný druhú stranu sporu osobitne oboznamovať o právnom či inom zastúpení protistrany. Ide teda o námietku pre rozhodnutie v merite veci bez významu.
23. Zo všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
24. Žalovaná 1/odvolateľka podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.z. aj proti výroku II. rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
25. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
26. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná, nebola oprávnená podať odvolanie proti výroku II. rozsudku, keďže rozhodnutie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti bolo vydané v jej prospech.
27. Podľa § 386 písm. b/ CSP, preto odvolací súd odvolanie proti výroku II. rozsudku podané žalovanou 1/ odmietol , keďže bolo podané neoprávnenou osobou.
28. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania; ako neúspešná strana v odvolacom konaní bola by povinná nahradiť trovy odvolacieho konania v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi, avšak z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania, ktoré by boli žalobcovi vznikli nevyplývajú, preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že stranám ich náhradu nepriznal.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.