Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-201-2011.pdf
PDF · 104.04 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/201/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: J. V., N.. XX.X.XXXX, A. B. C., Y. V. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 19, proti žalovanej: V.. F. L., N.. X.X.XXXX, A. W., Ž. XX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 89, o zaplatenie 2.789,40 EUR s prísl. takto
rozhodol:
z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 471,05 EUR,
z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 9%-tného ročného úroku z omeškania zo sumy 842,43 EUR od 1.6.2010 do 25.8.2011 a 9,25%-tného ročného úroku z omeškania zo sumy 1.946,97 EUR od 1.6.2010 do 25.8.2011,
žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 812,34 EUR a 9,5%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 797,74 EUR od 8.10.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v sume 326,06 EUR na účet právneho zástupcu žalovanej, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 26.8.2011 sa žalobkyňa pôvodne domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 2.789,40 EUR a 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 842,43 EUR od 1.6.2010 do zaplatenia a 9,25%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.946,97 EUR od 1.6.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
Žalobkyňa v rámci žaloby poukázala na to, že so žalovanou uzavrela dňa 3.3.2009 zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol X-J. A. Č.. X N. L.. Q. A. XX M. W., a to od 23.2.2009 s tým, že bolo dohodnuté nájomné vo výške 231 EUR a preddavok na poplatky súvisiace s užívaním bytu vo výške 209 EUR, t.j. spolu 440 EUR mesačne. Zároveň žalobkyňa uhradila zábezpeku vo výške jedného mesačného nájmu, vrátane zálohy na náklady za užívanie bytu t.j. v sume 440 EUR. Poukázala na to, že byt užívala do februára roku 2011, pričom kľúče odovzdala prvý marcový týždeň aj keď protokol o odovzdaní bytu bol žalovanou spísaný až 25.3.2011. V rámci žaloby žalobkyňa zároveň poukázala na to, že jej nárok vyplýva z preplatkov, ktoré vznikli z vyúčtovania za jednotlivé energie, resp. z vyúčtovania bytového družstva a taktiež zo skutočnosti, že žalobkyňa sa nemá podieľať na platbe do fondu opráv, keďže do tohto fondu má platiť vlastník, pretože ona sa zaviazala platiť iba úhrady spojené s užívaním bytu (napr. osvetlenie spoločných priestorov, upratovanie a pod.).
Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že predmetný byt užívala od konca februára roku 2009 do konca februára 2011, teda asi 24 mesiacov, pričom z toho bola nejaký čas v Anglicku, spolu asi 8 mesiacov, kedy byt vôbec neužívala. Poukázala zároveň na to, že byt odovzdala v primeranom stave, pričom je absurdné, že byt mal byť v dezolátnom stave, pretože tam bývali iba dve dospelé osoby, neboli tam žiadne deti, zvieratá, nefajčilo sa tam a o týchto skutočnostiach si urobila aj fotodokumentáciu. Zároveň poukázala na to, že ohľadom úroku z omeškania považuje zmluvu o nájme za neplatnú z dôvodu vysokého úroku z omeškania, a to až 182,5% ročne. Taktiež poukázala na to, že so žalovanou ako prenajímateľkou sa dohodli, že po ročnom zúčtovaní jej prípadné preplatky vráti, čo doposiaľ realizované nebolo, preto podala túto žalobu, ktorú podala taktiež z toho dôvodu, že žalovaná ju vyzvala na zaplatenie sumy 875,89 EUR z dôvodu údajného poškodenia bytu. V rámci pojednávania dňa 15.6.2012 žalobkyňa zobrala späť žalobu ohľadom uhradenia istiny v sume 471,05 EUR a 9%-tného ročného úroku zo sumy 842,43 EUR od 1.6.2010 do 25.8.2011 a 9,25%-tného ročného úroku z omeškania zo sumy 1.946,97 EUR od 1.6.2010 do 25.8.2011.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť s poukazom na to, že prípadné preplatky boli započítané na nezaplatený nájom, resp. preddavky na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, resp. úroku z omeškania, pričom zábezpeka bola započítaná na náhradu škôd, ktoré spôsobila žalobkyňa užívaním bytu. Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom uviedla, že byt mal byť odovzdaný 25.2.2011, avšak tento odmietla prevziať, pretože tento bol v hroznom stave, pričom následne o mesiac, teda 25.3.2011 spísala určité závady, ale žalobkyňa nebola ochotná podpísať protokol o prevzatí a odovzdaní bytu. Ďalej poukázala na to, že podľa jej výpočtov žalobkyni nič nedĺži, o čom súdu predložila aj svoj výpočet.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 664 OZ, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa § 682 OZ, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Podľa § 683 ods. 1, ods. 2 OZ, ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. Podľa § 696 ods. 2 OZ, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 136 O.s.p., ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná prenajala žalobkyni byt s tým, že žalobkyňa jej bude uhrádzať nájomné v sume 231 EUR mesačne a platby za náklady spojené s užívaním bytu (náhrady za energie) v sume 209 EUR mesačne, teda spolu 440 EUR mesačne, mesiac dopredu, neskôr do 20-teho dňa príslušného mesiaca podľa článku IV bod 4.1. zmluvy o nájme bytu (ďalej len zmluva). Zo zhodného tvrdenia účastníkov vyplýva, že žalobkyňa uhradila za náhrady spojené s užívaním bytu (podľa článku IV bod 4.3. zmluvy „všetky poplatky za spotrebu v byte a spoločných priestoroch, najmä poplatky za spotrebu elektrickej energie, plynu, vodné a stočné, poplatky za odvoz odpadkov a za upratovanie“) za rok 2009, 10 x 209 EUR, za rok 2010, 11 x 209 EUR a za rok 2011, 1 x 209 EUR, t.j. spolu 4.598 EUR + 40,38 EUR ako pomernú časť náhrady za mesiac február roku 2009, t.j.
žalobkyňa spolu zaplatila preddavky za energie v sume 4.638,38 EUR, pričom v tomto smere nie je podstatné koľko v skutočnosti uhradila samotná žalovaná ako prenajímateľka, keďže na základe zmluvy sa účastníci dohodli, že na energie bude žalobkyňa uhrádzať v sume 209 EUR, pričom zároveň uhradí prípadne nedoplatky a budú jej vrátené prípadne preplatky (čl. IV bod 4.3. zmluvy). Z dokazovania zároveň vyplynulo, že žalobkyňa odovzdala žalovanej kľúče od bytu prvý marcový týždeň roku 2011, teda najneskôr 7.3.2011 a aj keď žalobkyňa tvrdila, že byt už neužívala od 25.2.2011 a žalovaná k tomuto dňu odmietla prevziať kľúče, resp. žalovaná tvrdila, že kľúče mali byť odovzdané až 25.3.2011, kedy spísala preberací a odovzdací protokol, súd v tomto smere uveril žalobkyni a ustálil, že kľúče boli odovzdané najneskôr 7.3.2011 a do tohto obdobia aj počítal všetky náhrady, ktoré mala žalobkyňa žalovanej uhradiť. Žalobkyňa teda užívala resp. mala prenajatý predmetný byt od 25.2.2009 do 7.3.2011. Vzhľadom na vyššie uvedené má preto žalobkyňa žalovanej ešte uhradiť náhradu za energie za mesiac jún 2010, február 2011, teda 2 x po 209 EUR, ako aj pomernú časť za mesiac marec 2011 v sume 47,19 EUR.
Pri výpočte preplatkov v prospech žalobkyne, súd vychádzal zo zúčtovaní Bytového družstva Prešov, Východoslovenskej energetiky, a.s. Košice, resp. Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. Bratislava za jednotlivé zúčtovacie obdobia, pričom tieto sumy s poukazom na ustanovenie § 136 O.s.p. rozpočítal na príslušné obdobie, v ktorom žalobkyňa užívala predmetný byt, resp. ho mala prenajatý, keďže, vzhľadom na dostupné listinné dôkazy a absenciu presného odpočtu meračov, čo súd považuje za nedôslednosť oboch účastníkov zmluvného vzťahu, nemožno podľa názoru súdu úplne objektívne vypočítať pomernú časť spotreby energií iným spôsobom.
Z vyúčtovania Bytového družstva Prešov za rok 2009 vyplýva, že vznikol preplatok v sume 517,97 EUR, pričom žalobkyňa byt užívala 312 dní, čo predstavuje pomernú časť v sume 442,76 EUR (517,97 EUR : 365 dní x 312 dní = 442,76 EUR). Z vyúčtovania Bytového družstva Prešov za rok 2010 vyplýva, že vznikol preplatok v sume 979,11 EUR, pričom keďže žalobkyňa celý rok 2010 užívala predmetný byt, súd vychádzal z tejto výšky preplatku. Z vyúčtovania Bytového družstva Prešov za rok 2011 vyplýva, že vznikol preplatok v sume 80,77 EUR a keďže žalobkyňa užívala v tomto roku byt za obdobie 66 dní pomerná časť preplatku predstavuje sumu 14,60 EUR (80,77 EUR : 365 dní x 66 dní = 14,60 EUR). Celkový preplatok Bytového družstva Prešov za obdobie, kedy mala žalobkyňa prenajatý predmetný byt teda predstavuje spolu sumu 1.436,47 EUR.
Z vyúčtovania elektriny za obdobie od 12.8.2008 do 5.8.2009 vznikol nedoplatok v sume 101,79 EUR, pričom žalobkyňa užívala predmetný byt v danom období 164 dní, čo predstavuje pomerný nedoplatok v sume - 46,37 EUR (101,79 EUR : 360 dní - počet dní za fakturované obdobie x 164 dní = 46,37 EUR). Z vyúčtovania elektriny za obdobie od 6.8.2009 do 6.8.2010 vyplýva, že vznikol preplatok v sume 117,68 EUR, pričom žalobkyňa užívala predmetný byt počas celého tohto obdobia, preto súd pri výpočte vychádzal z tejto výšky preplatku. Z vyúčtovania elektriny za obdobie od 7.8.2010 do 1.8.2011 vznikol preplatok v sume 59,45 EUR, pričom žalobkyňa užívala predmetný byt v uvedenom období 212 dní, preto pomerná časť preplatku za uvedené obdobie predstavuje sumu 35,11 EUR (59,45 EUR : 359 - počet dní za zúčtované obdobie x 212 dní = 35,11 EUR).
V súvislosti so zúčtovaním pomernej časti odobratej elektrickej energie súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že aj keď neboli odpočítané stavy elektromerov, v súčasnej dobe už nemožno iným spôsobom objektívnejšie vyčísliť pomernú časť spotreby elektrickej energie, aj keď preplatky za rok 2010, resp. 2011 signalizujú, že žalobkyňa by nemala mať nedoplatok v súvislosti s odberom elektrickej energie za rok 2009, avšak s poukazom na už citované ustanovenie § 136 O.s.p. má súd za to, že jedine takýmto výpočtom možno určiť výšku nároku účastníkov.
Z vyúčtovania plynu za obdobie od 19.4.2008 do 18.4.2009 vyplýva, že vznikol nedoplatok v sume 24,99 EUR, pričom žalobkyňa užívala predmetný byt v tomto zúčtovacom období 55 dní, a teda pomerný nedoplatok predstavuje sumu - 3,77 EUR (24,99 EUR : 365 dní x 55 dní = 3,77 EUR). Zo zúčtovania plynu za obdobie od 19.4.2009 do 18.4.2010 vyplýva, že vznikol preplatok v sume 36,80 EUR a keďže žalobkyňa užívala predmetný byt počas celého tohto obdobia, súd pri výpočte vychádzal z tejto výšky preplatku.
Zo zúčtovania plynu za obdobie od 19.4.2010 do 18.4.2011 vyplýva, že vznikol preplatok v sume 7,97 EUR, pričom za toto zúčtovacie obdobie žalobkyňa užívala predmetný byt 310 dní, a teda pomerná časť preplatku predstavuje sumu 6,77 EUR (7,97 EUR : 365 dní x 310 dní = 6,77 EUR).
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že po zohľadnení všetkých preplatkov a nedoplatkov má žalobkyňa nárok na vrátenie preplatkov v súvislosti s tým, že za obdobie od 25.2.2009 do 7.3.2011 mala prenajatý od žalovanej byt. V súvislosti s prenájmom bytu za uvedené obdobie vznikol žalobkyni na základe vyúčtovania bytového družstva preplatok v celkovej výške 1.436,47 EUR, z vyúčtovania elektriny preplatok v sume 106,42 EUR a z vyúčtovania plynu preplatok v sume 39,80 EUR, a to aj po zohľadnení nedoplatkov za vyúčtovanie elektriny za rok 2009 v sume 46,37 EUR a nedoplatku za vyúčtovanie plynu za rok 2009 v sume 3,77 EUR. Celkovo teda preplatky žalobkyne predstavujú sumu 1.582,69 EUR.
Z vykonaného dokazovania zároveň nesporne vyplýva, že žalobkyňa neuhradila žalovanej nájomné a náhrady za energie za obdobie mesiaca jún 2009, resp. február 2011, t.j. 2 x 440 EUR = 880 EUR a taktiež ani pomernú časť nájomného a náhrady za energie za obdobie mesiaca marec 2011, t.j. pomernú časť náhrady za nájom za obdobie od 1.3.2011 do 7.3.2011, čo predstavuje 52,16 EUR a pomernú časť náhrady za energie za uvedené obdobie v sume 47,19 EUR, t.j. spolu 99,35 EUR.
Pri výpočte uplatneného nároku žalobkyne teda súd vychádzal z celkovej sumy preplatkov vo výške 1.582,69 EUR, od ktorého odpočítal vyššie uvedenú sumu 880 EUR a sumu 99,35 EUR, čo predstavuje sumu 603,34 EUR, ku ktorej súd pripočítal ešte sumu 209 EUR, ktorú žalobkyňa zložila ako zábezpeku, čo nesporne vyplýva z výsluchu oboch účastníkov. Po pripočítaní tejto sumy t.j. 209 EUR teda celkový nárok žalobkyne predstavuje sumu 812,34 EUR.
V súvislosti so zložením zábezpeky súd poukazuje na ustanovenie článku IV bod 4.2. nájomnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že nájomca zaplatí spolu s prvým nájomným zábezpeku vo výške jedného mesačného nájmu. Z tohto ustanovenia a ani z ďalších ustanovení nájomnej zmluvy nevyplýva, že žalobkyňa mala zložiť zábezpeku aj ohľadom platby za energie, teda sumy 209 EUR, preto súd túto sumu nemohol zohľadniť ako zábezpeku a teda zábezpeka predstavuje iba sumu nájomného t.j. 231 EUR, ktorú žalovaná mohla v zmysle citovaného ustanovenia zmluvy použiť v súvislosti s tým, že žalobkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti, napr. oneskoreným platením platieb, resp. teoreticky aj na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalovanej, ale ktorá však nebola predmetom tohto konania.
Súd zároveň považoval časť zmluvy (článok IV bod 4.4.) týkajúcu sa dohody o zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu omeškania platieb za absolútne neplatnú, keďže takáto sankcia, ktorá vlastne predstavuje úrok z omeškania je po prepočte až vo výške 182,5 % ročne, čo je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a v tejto časti súd považoval zmluvu za neplatnú a preto ani nezohľadňoval prípadné započítanie pohľadávky žalovanej z titulu úroku z omeškania , resp. zmluvnej pokuty.
Podľa § 574 ods. OZ, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. V súvislosti s námietkou žalobkyne ohľadom odpustenia sumy 142 EUR pri zúčtovaní nájmu a platieb za energie za mesiac jún roku 2010 súd poukazuje na skutočnosť, že takýto prejav žalovanej nemožno považovať za odpustenie dlhu, keďže takýto úkon nemá oporu v hmotnom práve, pretože s poukazom na ustanovenie § 574 Občianskeho zákonníka sa jedná o dohodu veriteľa a dlžníka, teda dvojstranný právny úkon, ktorý musí byť uzavretý písomne, pričom táto podmienka v danom prípade splnená nebola.
Súd v prejednávanej veci zároveň riešil otázku týkajúcu sa platieb do fondu opráv, keďže žalobkyňa namietala, že tieto platby má realizovať výlučne vlastník, pretože nesúvisia s užívaním bytu a zo zmluvy o nájme vyplýva, že žalobkyňa mala uhrádzať iba poplatky súvisiace s užívaním bytu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zo samotnej zmluvy (čl. IV, bod 4.3.) vyplýva, že žalobkyňa sa zaviazala hradiť všetky poplatky za spotrebu v byte a spoločných priestoroch, „najmä“ za spotrebu médií, stočné, poplatky za odvoz odpadkov a za upratovanie. Z tohto znenia zmluvy vyplýva, že sa slovíčkom najmä je demonštratívny výpočet určitých platieb, avšak to zároveň neznamená, že žalobkyňa nemala prispievať aj na platby týkajúce sa fondu opráv. Podľa názoru súdu je nepochybné a logické, že pokiaľ určitý prenajímateľ prenajme byt, tak mu nájomca bude platiť všetky platby súvisiace s užívaním bytu a ešte
aj niečo „navyše“, teda určitý nájom. V tomto ohľade teda súd neuznal argumentáciu žalobkyne, pričom má za to, že platba energií a určitého nájomného je úplne obvyklá v nájomných vzťahoch a nejedná sa teda o bezdôvodné obohatenie žalovanej, ktorá samozrejme ani nemôže disponovať s peniazmi, ktoré sú vo fonde opráv, keďže s týmito disponuje správca na základe hlasovania všetkých vlastníkov bytov.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd zároveň priznal žalobkyni príslušný zákonný úrok z omeškania, avšak s poukazom na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka nie od podania žaloby, ale až od doručenia žaloby žalovanej, keďže súd nemal preukázané, aby žalobkyňa bola žalovanú vyzvala na zaplatenie žalovanej sumy. Súd zároveň priznal úrok z omeškania nie zo sumy priznanej istiny, ale zo sumy 797,74 EUR, teda po odpočítaní sumy 14,60 EUR od priznanej istiny, pričom táto suma predstavuje pomernú časť preplatku zúčtovania bytového družstva za rok 2011. Keďže žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie tohto preplatku vlastne až na pojednávaní dňa 15.6.2012, na ktorom aj bol vyhlásený rozsudok, žalovaná sa preto mohla dostať do omeškania s platením tejto časti priznanej istiny vo výške 14,60 EUR až nasledujúcim dňom, a preto súd nemohol priznať príslušenstvo aj z tejto časti istiny, keďže žalovaná ešte k tomuto dňu v omeškaní nebola. V časti týkajúcej sa nepriznania úrokov z omeškania za obdobie od podania žaloby do preukázateľného doručenia žaloby žalovanej, ako aj v časti týkajúcej nepriznania úroku z omeškania zo sumy 14,60 EUR, súd žalobu taktiež zamietol.
Podľa § 96 ods.1,2,3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže žalobkyňa zobrala v časti o zaplatenie istiny v sume 471,05 EUR ako aj ohľadom zaplatenia 9%-tného ročného úroku z omeškania zo sumy 842,43 EUR od 1.6.2010 do 25.8.2011 a 9,25%-tného ročného úroku z omeškania zo sumy 1.946,97 EUR od 1.6.2010 do 25.8.2011 späť, pričom žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, súd v tejto časti konanie zastavil.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom žalobkyňa v časti o zaplatenie istiny v sume 471,05 EUR zobrala žalobu späť a v tejto časti zavinila zastavenie konania a v časti o zaplatenie sumy 1.506,01 EUR bola žalobkyňa neúspešná, preto súd priznal pomerne úspešnejšej žalovanej pomernú náhradu trov konania, keďže úspech žalovanej predstavuje 71,88% a neúspech 29,12%, čo predstavuje rozdiel 42,76 % a v tomto pomere súd priznal žalovanej trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie svojich práv. Účelné trovy konania pozostávajú zo 6 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaniach dňa 2.3.2012, 18.4.2012, 6.6.2012 a 15.6.2012), každý úkon po 111,20 EUR + 2 x režijný paušál po 7,41 EUR + 4 x režijný paušál po 7,63 EUR, čo spolu predstavuje sumu 712,54 EUR, z čoho 45,76% predstavuje priznané trovy konania v sume 326,06 EUR. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovanej úkon označený ako porada s klientom dňa 4.6.2012, podľa právneho zástupcu žalovanej nevyhnutný pre podanie písomného vyjadrenia zo dňa 5.6.2012 a
pre prípravu pojednávania dňa 6.6.2012, keďže právny zástupca túto poradu žiadnym spôsobom súdu nezdokladoval a taktiež sa vzhľadom na obsah podaného vyjadrenia zo dňa 5.6.2012, podľa názoru súdu, nejednalo o úkon potrený pre účelné uplatňovanie práv žalovanej. Súd zároveň nepriznal náhradu trov konania za úkon označený ako písomné vyjadrenie zo dňa 5.6.2012, keďže právny zástupca žalovanej toto písomné vyjadrenie predložil iba deň pred pojednávaním a uvedené skutočnosti mohol prezentovať priamo na samotnom pojednávaní bez potreby predloženia písomného vyjadrenia. Tento úkon súd taktiež nepovažoval za nevyhnutný pre účelné uplatňovanie práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.