Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-182-2005.pdf
PDF · 81.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Er/182/2005
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: Mesto Turzovka, R. Jašíka 178, Turzovka, IČO: 00 314 331, proti povinnému: I. K., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.X.XXXX, L. J. E. T. XXX, P., o vymoženie sumy 185,32 € (5.583,-Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu, ktorá sa začala na návrh oprávneného dňa 11.4.2005 na Exekútorskom úrade JUDr. Marty Kužmovej v konaní Ex 94/2005 a na základe poverenia vydaného Okresným súdom Čadca v konaní 8Er 182/2005 dňa 21.4.2005 č. 5502 004670 * z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Marte Kužmovej trovy exekúcie vo výške 42,27 € v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Čadca poveril dňa 21.4.2005 vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Martu Kužmovú na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 8.4.2005 a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11.4.2005.
Dňa 25.8.2011 bol súdu predložený súdnou exekútorkou návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 8.8.2011. Oprávnený žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu úmrtia povinného. Súdna exekútorka si zároveň vyúčtovala trovy exekúcie v sume 75,35 €, na ktorých náhradu žiadala zaviazať oprávneného.
Podľa § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len Exekučný poriadok), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2) Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
V zmysle citovaného prechodného ustanovenia § 238 Exekučného poriadku, súd pri rozhodovaní v danej veci aplikoval právne predpisy Exekučného poriadku, ktoré boli účinné ku dňu podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, s výnimkou ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo bez návrhu.
Zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, teda ten, kto navrhol jej vykonanie z dôvodu, že povinný zomrel. Preto súd návrhu oprávneného vyhovel a predmetnú exekúciu zastavil v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30. 4. 2008 (ďalej len vyhlášky), ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny
Okresný súd Čadca poveril dňa 21.4.2005 vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Martu Kužmovú na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 8.4.2005 a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11.4.2005.
Dňa 25.8.2011 bol súdu predložený súdnou exekútorkou návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 8.8.2011. Oprávnený žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu úmrtia povinného. Súdna exekútorka si zároveň vyúčtovala trovy exekúcie v sume 75,35 €, na ktorých náhradu žiadala zaviazať oprávneného.
Podľa § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len Exekučný poriadok), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2) Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
V zmysle citovaného prechodného ustanovenia § 238 Exekučného poriadku, súd pri rozhodovaní v danej veci aplikoval právne predpisy Exekučného poriadku, ktoré boli účinné ku dňu podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, s výnimkou ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo bez návrhu.
Zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, teda ten, kto navrhol jej vykonanie z dôvodu, že povinný zomrel. Preto súd návrhu oprávneného vyhovel a predmetnú exekúciu zastavil v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30. 4. 2008 (ďalej len vyhlášky), ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodol aj o trovách exekúcie. Súdna exekútorka si uplatnila náhradu trov exekúcie v celkovej sume 75,35 €. Pri zastavení exekúcie má právo na odmenu podľa § 14, §15 alebo 16, na náhradu hotových výdavkov podľa § 22 a na náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky, ak sú trovy účelne vynaložené na výkon exekúcie.
Súdna exekútorka nepostupovala podľa názoru súdu pri vyčíslení odmeny správne, nakoľko si odmenu uplatnila jednak podľa § 14 a § 15 vyhlášky a zároveň aj podľa § 16 vyhlášky, ktoré upravujú rozdielny výpočet výšky odmeny. Podľa názoru súdu má súdna exekútorka právo na odmenu len podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, nakoľko v priebehu exekúcie vymohla v prospech oprávneného sumu 132,78 €. Táto suma je preto v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky základom pre určenie odmeny podľa § 5 vyhlášky, podľa ktorého odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej 16,60 € (500,- Sk). 20 % zo sumy 132,78 € je 26,56 €, preto súd priznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 26,56 €. Nakoľko je súdna exekútorka platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jej odmena o 20% DPH 5,31 €, t.j. odmena spolu 31,87 €.
Podľa § 22 vyhlášky má súdna exekútorka nárok na náhradu hotových výdavkov. Súdna exekútorka účtovala v rámci hotových výdavkov náklady za poštovné v sume 9,67 € + 20 % DPH, t.j. 11,60 €. Zo špecifikovaných hotových výdavkov súd priznal náhradu poštovného za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému, príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu, predvolania a žiadosti v sume 8,67 € + 20 % DPH t.j. 10,40 €. Súd však nepriznal náhradu poštovného za doručovanie výzvy k úhrade trov, nakoľko tento úkon súdna exekútorka ešte nevykonala v a nie je isté, či ho súdna exekútorka v budúcnosti vykoná. Pri priznaní dane z pridanej hodnoty z hotových výdavkov súd postupoval v súlade s nálezom Ústavného súdu SR č. II. ÚS 31/04.
Na základe vyššie uvedenej špecifikácie exekučných trov, súd priznal exekútorke spolu trovy exekúcie vo výške 42,27 € a na ich úhradu zaviazal oprávneného, nakoľko navrhol zastavenie exekúcie a povinný v priebehu exekúcie zomrel, teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. V prípade trov, ktoré vzniknú exekútorovi, na tie môže súd zaviazať buď oprávneného alebo povinného podľa výsledku konania. Treba zdôrazniť, že exekútor má vždy nárok na náhradu trov, ak ide o trovy, ktoré účelne vynaložil. Nemôže znášať výdavky, ktoré mu vzniknú z dôvodu, že ako štátom poverená a splnomocnená osoba, vymáha pohľadávku pre iného. Iný subjekt ako účastník konania, ktorého by súd mohol zaviazať na náhradu trov exekútora neprichádza do úvahy, pretože povinný, ktorý by ním mohol byť, neexistuje ako subjekt práva, v priebehu exekúcie zomrel.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (202 ods. 2 O.s.p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku).
Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (374 ods. 4 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).