Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/186/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Z. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, Z. Č., štátnej občianky Slovenskej republiky, pracovníčky pre obchod a služby, bytom O.. F.. Š. XX, H. a otca, T. F., sezónneho robotníka, bytom J. Z. XX, XXXXX G., D. Z. F., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Otcovi dieťaťa s a z v y š u j e vyživovacia povinnosť k maloletej Z. Č., z doterajších 200 DEM mesačne na 200,- Eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou 01.06.2011.

Dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2011 do 31.05.2012 vo výške 638,88 Eur, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 20,- Eur, až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto s a v časti výživného z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. -45 zo dňa 14.12.2001.

Štátu sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka dieťaťa návrhom zo dňa 10.06.2011 žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej Z. zo sumy 200,- DEM na sumu 200,- Eur, s účinnosťou od 01.06.2011. Uviedla, že naposledy bola vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu upravovaná pred desiatimi rokmi. Maloletá je žiačkou ôsmeho ročníka základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni, kde sa platí stravné vo výške 25,- Eur a tiež dcére platí cestovné vo výške 10,- Eur mesačne. Taktiež dcéra navštevuje jazdecký oddiel, kde sa platí členský poplatok vo výške 50,- Eur ročne a tiež raz za pol roka je potrebné zakupovať jazdecké oblečenie v sume 60,- Eur. Okrem toho maloletá nosí zubný strojček, za ktorý zaplatila cca 300,- Eur. Otec si vyživovaciu povinnosť plní riadne, nad rámec súdom stanovené výživného neprispieva žiadnou sumou a s dcérou sa nestretáva.

Otec dieťaťa s návrhom matky nesúhlasil.

Keďže otec dieťaťa je cudzí štátny občan, jedná sa v danej veci o vec s cudzím, medzinárodným prvkom a preto súd v prvom rade skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie v tejto veci. S poukazom na skutočnosť, že návrh matky bol na tunajší súd podaný dňa 10.06.2011 právomoc slovenského justičného orgánu sa bude spravovať Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. V zmysle článku 5 ods. 2 citovaného nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu výživou oprávnenej osoby. Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti sa v danom prípade nebude aplikovať s poukazom na to, že toto nariadenie sa aplikuje od 18.06.2011. Keďže maloleté dieťa ako výživou oprávnená osoba má po byt na území Slovenskej republiky, je podľa uvedeného ustanovenia daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti.

Rozhodným právom pre toto konanie je podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v znení neskorších predpisov, právo slovenské, keď v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil zápisnicu z výsluchu otca vykonaného pred dožiadaným justičným orgánom, výkaz príjmov otca dieťaťa, potvrdenie o úhrade vydané Spolkovou agentúrou práce, výpisy z účtu otca dieťaťa, rozhodnutie o dani z príjmu, príspevku na solidaritu a cirkevnej dani, nájomnú zmluvu otca dieťaťa, zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi otcom dieťaťa a C. V., rozhodnutie Spolkovej agentúry práce o schválení pre klienta, pracovnú zmluvu otca dieťaťa na dobu určitú, potvrdenie vydané C. V. o poskytnutí pôžičky otcovi dieťaťa, zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi otcom dieťaťa a C. V.-N., správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o poberaní štátnych sociálnych dávok, potvrdenie O. Ž. o príjme matky, ako aj obsah opatrovanského spisu sp. zn. .

Takto bolo súdom zistené, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. Otec dobrovoľne uznal otcovstvo k maloletej. Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -45 zo dňa 14.12.2001. Týmto rozsudkom bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bola zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej Z. sumou 200,- DEM (146,76 Eur) s účinnosťou od 01.01.2001. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2002. Matka v tom čase dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 9.500,- Sk (315,34 Eur) brutto, tiež bola poberateľkou rodinného prídavku na jedno dieťa vo výške 670,- Sk (22,24 Eur) mesačne. Nemala iné vyživovacie povinnosti. Otec dieťaťa v tom čase dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 3.317,- DEM (2.434,- Eur) brutto, 2.221,66 DEM (1.630,- Eur) netto. Nemal iné vyživovacie povinnosti. Maloletá Z. bola vo veku 5 a pol roka a navštevovala materskú školu.

Matka dieťaťa je slobodná, nemá iné vyživovacie povinnosti. Spolu s dcérou žijú v jednoizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, kde náklady na bývanie predstavujú sumu 150,- Eur mesačne. Zamestnaná je ako pracovníčka pre obchod a služby u zamestnávateľa O. Ž. H., kde za obdobie od 01/2010 do 12/2011 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 282,50 Eur netto, 326,- Eur brutto. Iný príjem nemá. Uviedla, že otec sa o dcéru žiadnym spôsobom nezaujíma. Celý rok 2011 naďalej platí výživné vo výške 94,50 Eur prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava. V mesiaci máj jej zaslal výživné vo výške 138,60 Eur. Žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca, nakoľko u dcéry nastala výrazná zmena pomerov s poukazom na odstup času, kedy bolo naposledy o vyživovacej povinnosti súdom rozhodované.

Otec dieťaťa nemá inú vyživovaciu povinnosť. Od roku 2009 je zamestnaný v spoločnosti Z.-A. G. ako sezónny robotník, čo znamená, že v letných mesiacoch je zamestnaný v zábavnom parku a vždy v zimných mesiacoch je nezamestnaný a vtedy je poberateľom podpory v nezamestnanosti vo výške cca 700,- Eur. Za obdobie 06/2011 do 11/2011 takto dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 1.691,-

Eur brutto, 1.234,- Eur netto. Iné príjmy nemá. Uviedol, že na odporúčanie úradu práce, z dôvodu lepšej možnosti nájsť si zamestnanie, bol nútený zobrať si pôžičku vo výške 2.194,- Eur na získanie vodičského oprávnenia. Túto pôžičku spláca vo výške 91,18 Eur mesačne. Okrem toho má ďalšiu pôžičku vo výške 4.270,- Eur, ktorú spláca v mesačných splátkach po 70,- Eur. Spolu so svojou družkou C. V. bývajú v byte, ktorý patrí priateľkinmu otcovi a kde náklady na bývanie vo výške 285,- Eur mesačne plus raz ročne 44,50 Eur znáša výlučne on sám. Uviedol, že pokiaľ je zamestnaný dcére zasiela výživné vo výške 155,- Eur mesačne (s tým, že v tejto sume je zarátaný aj dlh na pôvodne určenom výživnom) a pokiaľ je nezamestnaný vo výške 102,25 Eur mesačne. Tiež uviedol, že naposledy dcéru videl, keď mala asi tri a pol roka. Zároveň potvrdil, že odvtedy s dcérou neudržiava žiaden kontakt. Pojednávania pred Okresným súdom Trenčín sa nemienil zúčastniť a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti.

Maloletá Z. má 15 rokov a navštevuje deviaty ročník základnej školy. Od septembra 2012 začne navštevovať stredný typ školy. Navštevuje jazdecký oddiel, kde sa hradí poplatok vo výške 80,- Eur ročne.

Zástupca kolízneho opatrovníka odporučil súdu zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na 150,- Eur mesačne s účinnosťou do 01.06.2011.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje.

Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd v prípade tejto veci za preukázané, že k zmene pomerov, akú má na mysli hore citované zákonné ustanovenie § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, došlo u maloletého

dieťaťa a otca dieťaťa. Maloletá Z. bola v čase posledného rozhodovania vo veku 5 a pol roka a navštevovala materskú školu, t. č. je vo veku 15 rokov, navštevuje posledný deviaty ročník základnej školy a od septembra 2012 nastúpi na štúdium na stredný typ školy. Okrem toho je vekovo staršia a fyzicky vyspelejšia, s čím sa matke nesporne zvýšili náklady na jej výchovu a výživu. U matky došlo k nepatrnému zvýšeniu jej priemerného hrubého mesačného príjmu o 11,- Eur. U otca došlo k zníženiu jeho priemerného čistého mesačného príjmu o 396,- Eur a to v období, kedy je počas sezóny zamestnaný. V ostanom období, počas zimných mesiacov v roku je nezamestnaný a je poberateľom dávky v nezamestnanosti vo výške cca 700,- Eur. Ani jednému z rodičov nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Súd však napriek zníženiu príjmu otca o takmer 400,- Eur, zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, pretože vyživovacia povinnosť k nej nebola upravovaná viac ako 10 rokov. Súd je toho názoru, že v možnostiach a schopnostiach otca s poukazom na jeho príjem, celkové majetkové pomery a výdavky, bude platiť zvýšené výživné na maloleté dieťa tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zároveň je súd aj toho názoru, že zvýšená výška vyživovacej povinnosti je adekvátna aj finančnej situácii otca detí, kedy úhrady jeho mesačných splátok na pôžičky súd nemohol brať do úvahy s poukazom na horecitované ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Taktiež otec dieťaťa počas obdobia, kedy je zamestnaný, dosahuje príjem, z ktorého má možnosť vytvoriť si úspory, ktoré v období, kedy nie je zamestnaný, môže využiť na plnenie si vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť bola zvýšená v zmysle návrhu matky s účinnosťou od 01.06.2011. Zročné výživné na maloleté dieťa vo výške 638,88 Eur (200,- Eur mínus 146,76 Eur = 53,24 x 12 mesiacov = 638,88 Eur) súd povolil za použitia otcovi splácať za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku k rukám matky.

Podľa , trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (), platí štát.

O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle , nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čomu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.