Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/57/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporkyni: R. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XXXX/XX, G., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 2.284,52 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 1.636,30 eur s 13%-ným úrokom z omeškania ročne od 09.12.2006 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd určuje, že zmluvné podmienky dohodnuté v článku 3, odsek 2,3 Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa sú ako neprijateľné neplatné.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Súd ruší platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 23.11.2011 č.k. -17.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia žalovanej čiastky titulom neuhradenia zostatku úveru a poplatkov vrátane zmluvnej pokuty.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, podľa konal v neprítomnosti odporcu a vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že odporcovi jeho právny predchodca poskytol úver dňa 28. 3. 2002, jedná sa o zmluvu o poskytnutí flexipôžičky. Odporkyňa úver nesplácala, preto došlo k odstúpeniu od zmluvy a splatnosti pohľadávky. Odporkyňa 31. 7. 2010 pohľadávku uznala, teda jej začala plynúť nová lehota a pohľadávka nie je premlčaná. Pohľadávka predstavuje istinu 1636,30 eur, riadny úrok 665,78 eur, úrok z omeškania 089 eur a ostatné poplatky 93,34 eur.

Vedľajší účastník namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok. Naviac navrhovateľ odstúpil od zmluvy, dlh sa stal splatným 5. 8. 2005. Jedná sa o bezdôvodné obohatenie s premlčacou dvojročnou lehotou,

vzniesol námietku premlčania, keď navrhovateľ si uplatnil pohľadávku po uplynutí tejto lehoty 21. 11. 2011.

Z predložených dokladov vyplýva, že účastníci /resp. právny predchodca navrhovateľa a odporca / uzavreli dňa 28. 1. 2005 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky č. 154144621, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 50.000 eur s dohodnutými mesačnými splátkami 1.492,37 Sk. Zároveň bol v zmysle čl. III VOP i zmluvne dohodnutý poplatok za spracovanie úverovej dokumentácie, pre prípad omeškania úrok z omeškania v príslušnej zákonom stanovenej sadzbe /bez bližšieho určenia/, ako aj poplatok za poskytnutie úeru 750 Sk, za prvú upomienku 300 SK, každú ďalšiu upomienku 500 Sk, ročná percentuálne miera nákladov 10,41%.

Podľa tvrdenia navrhovateľa sa odporca dostal do omeškania, došlo k zosplatneniu úveru a navrhovateľ odstúpil od zmluvy a dlh sa stal splatným 6. 8. 2005.

Z predloženej zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva v zmysle ust. a nasl. , nie zmluva v zmysle ustanovení , ako uvádza navrhovateľ. Jedná sa o zmluvu štandardne pripravenú navrhovateľom, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky, ktoré obsahujú prevažne len povinnosti odporcu ako účastníka zmluvy.

V konaní nebolo sporné, že do výšky 1636,30 eur odporca dlh nesplácal. V tejto časti súd s poukazom na ust. § 52 a nasl. v spojení s ust. § 657 Obč. zák. súd návrhu vyhovel v celom rozsahu, keď ho považoval za dôvodný, nakoľko odporkyńa si nesplnila svoju povinnosť a poskytnutý úver v uvedenej výške nevrátila.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie úrokov dohodnutých účastníkmi pre prípad omeškania, úrokov z omeškania, poplatkov, všetko ustanovenia Obchodných podmienok k zmluve, ktoré sú s poukazom na uvedené neprijateľné, a teda neplatné.

Svoje právo navrhovateľ odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie / /. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta a ostatné neprijateľné podmienky sú dojednané za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách.

Tým, že odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /, / . Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve účastníkov, resp. obchodných podmienkach, týkajúce sa zmluvnej pokuty, úrokov a poplatkov považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti / /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta a ostatné súdom neakceptované dojednania. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu, resp. inak pomenované sankcie obdobné inštitútu zmluvnej pokuty a ďalšie ním udávané nároky z neprijateľnej zmluvnej podmienky, akými sú neprimerane vysoké náklady na vypracovanie štandardnej pripravenej zmluvy, zasielanie upomienok a neprimerane vysoké úroky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi , súd v zmysle určil takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Súd sa nestotožnil s námietkou premlčania vznesenej vedľajším účastníkom, nakoľko odporkyňa dňa 31. 7. 2010 uznala pohľadávku čo do dôvodu aj výšky /vedomá si premlčania nároku/, teda v zmysle § 110 ods. 1 veta druhá začala plynúť týmto dňom 10-ročná premlčacia doba, a teda návrh bol podaný dôvodne. Na druhej strane uznanie pohľadávky čo do dôvodu aj výšky nezbavuje súd povinnosti skúmať platnosť a existenciu tohto záväzku, keď v zamietajúcej časti súd vyhlásil zmluvné podmienky za neplatné, návrhu vyhovel len v časti nevrátenej pôžičky, a teda uznávací prejav odporkyne má len vplyv na plynutie premlčacej lehoty.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, v nesplatenej časti úveru návrhu vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. súd priznal v priznanej časti úroky z omeškania odo dňa omeškania do zaplatenia pohľadávky, a to odo dňa omeškania do jej zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa , keď ani u jedného z účastníkov nemožno konštatovať úplný úspech vo veci. Z toho dôvodu, keď vedľajší účastník vystupoval na strane odporcu, nie je možné priznať náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi.

Podľa rozhodol súd o zrušení platobného rozkazu.

Úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa , aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.