Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-7-2012.pdf
PDF · 96.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Valériou Píšovou v právnej veci navrhovateľky A. L., nar. XX.X.XXXX, predavačky, bytom G., Q. XXX/XX proti odporcovi X. L., nar. XX.X.XXXX, nezamestnanému, bytom J., H. XXX/X o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov A. L., rodenej S., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. L., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v N. a zapísané v Knihe manželstiev bývalého MNV v N. vo zväzku I.., na strane XX, por. č. XX, ročník XXXX r o z v á d z a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok 66,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva na tom základe, že štyri roky nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti. Odporca zostal bývať u rodičov v J., neprispieval na domácnosť, na výživu dcéry V.. Keď prichádzal do G., kde bývala s deťmi dochádzalo k hádkam a vyhrážkam. V roku 2011 podala návrh na určenie výživného pre dcéru V. a vzťahy sa vyostrili. Odporca ju verbálne a fyzicky napáda, vyhráža sa jej, núti ju, aby návrh zobrala späť. Na políciu podala niekoľko oznámení pre agresívne správanie odporcu, ktoré sú v riešení. K odporcovi cíti odpor, žiť s ním nechce.
Odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil. Navrhol poskytnúť navrhovateľke lehotu jedného roka na rozmyslenie, či na rozvode manželstva bude trvať, alebo návrh zoberie späť. Tvrdil, že navrhovateľku aj deti má rád, nikdy by im neublížil a to, čo je napísané v oznámeniach na jeho správanie nie je pravda. Žiadne problémy medzi nimi neboli a nie sú.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov N. L., Z. M. Ľ.W. L., Z. A., sobášnym listom, záznamami o podaní oznámení na agresívne správanie odporcu zo dňa X.X.XXXX, XX.X.XXXX, správou Obvodného oddelenia policajného zboru J., písomným vyjadrením D. S., spismi Okresného súdu K. sp. zn. XTp XX/XXXX, XC X/XXXX, rozsudkom Okresného súdu K. č.k. XP XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX v N.. U oboch ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú dve, dnes už plnoleté deti N. J.. X.X.XXXX, V. J.. X.X.XXXX. Účastníci sú slovenskej národnosti, štátni príslušníci SR. Ich posledným spoločným bydliskom boli G..
Účastníci bývali v rodinnom dome u rodičov odporcu v J., kde viedli samostatnú domácnosť. Odporca pracoval na bani, asi 11 rokov je nezamestnaný. Pomáhal rodičom na roliach, choval zvieratá. Uvedená práca ho napĺňala no nezostával mu čas na navrhovateľku a deti, čo sa navrhovateľke nepáčilo a vyúsťovalo do hádok. V roku XXXX podala navrhovateľka žiadosť o byt, ktorý bol účastníkom pridelený v roku XXXX v G.. V apríli XXXX sa do uvedeného bytu odsťahovali.
Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že v G. žila s deťmi v podstate sama, pretože odporca raz za čas prišiel za nimi, inak sa zdržiaval u rodičov v J.. Tvrdil, že v činžiaku sa peniaze zarobiť nedajú. Keď prišiel do G. a niečo mu nebolo po vôli, pohádal sa s ňou a behom hodiny odišiel do J.. Ak mal dobrú náladu a v ničom mu neodporovala aj prenocoval. Každý druhý týždeň mala v práci voľný víkend, kedy zbalila deti a odchádzala za odporcom do J.. Ani vtedy si odporca nenašiel pre ňu čas. Odchádzal so svojím otcom po povinnostiach, za prácou na poli alebo za zvieratami. Jej a deťom sa nevenoval. Pokiaľ bývali v J. finančne vychádzali. Neplatili nájomné, obaja boli zamestnaní a nebola taká drahota. Keď sa presťahovala s deťmi do G. z peniazmi nevychádzal lebo pracovala na minimálnu mzdu. Odporca keď prišiel do G. spravil nákup alebo niečo doniesol. Keď pýtala peniaze a keď mal tak jej dal. V rokoch XXXX, XXXX sa situácia zmenila. Odporca mal príjem len z predaja priesady, išlo o sezónny príjem. V zimných mesiacoch nemal peniaze a peniaze jej nedával. Preto v novembri XXXX podala návrh na výživné pre mal. V.. Podaním návrhu sa vzťahy vyostrili. Odporca ju začal slovne a fyzicky napádať, vyhrážal sa jej, tlačil na ňu, aby návrh zobrala späť. Agresívny bol aj na dcéru V.. Dcéru N. nenapádal, pretože tá sa ho bojí a vždy mu chytí stranu. Od novembra XXXX sú vzťahy v rodine konfliktné, pretože odporca začal chodiť do Bystričian sústavne a robí jej zle. Pre agresívne správanie odporcu podala niekoľko oznámení sú v štádiu vybavovania. Vzťahmi v rodine trpia obe dcéry. Dcéra V. s odporcom nevychádza. Správanie N. je zvláštne, je akýmsi medzičlánkom medzi nimi a vie, že veľmi trpí. Má rada záhradu, psov rozhodla sa bývať v J..
Odporca počas konania tvrdil, že sa nechce rozvádzať. Nástojčivo prosil navrhovateľku, aby zobrala návrh späť. Tvrdil, že žili normálne, chodili na dovolenky, chce aby takto žili aj naďalej. Peniaze mali, nechýbali im. O deti sa starali obaja. Občas sa pohádali, ako v každom manželstve. Potvrdil, že 11 rokov pestuje s otcom priesady, zeleninu. V roku XXXX sa presťahovali do G. všetci. Bývali tam až do decembra XXXX odkedy má zákaz vstupovať do bytu. Od tejto doby byt neužíva a neužíva ho ani dcéra N..
Matka navrhovateľky D. S. v písomnom podaní tvrdila, že manželstvo účastníkov je dlhodobo nefunkčné. Odporca je niekoľko rokov nezamestnaný, čo sa odrazilo vo vzťahoch účastníkov. Správanie odporcu k navrhovateľke je vulgárne, ponižujúce. Rodinu nezabezpečoval po stránke finančnej, materiálnej ani duševnej. Navrhovateľka s dcérou žijú v neustálom strese a napätí. Po pridelení bytu v G. zostal odporca bývať u rodičov, do G. chodil len na návštevu a neprispieval na nájom. Do zahájenia konaní o výživné pre mal. V., predbežné opatrenie a rozvod manželstva nemal záujem o spoločné bývanie a starostlivosť o rodinu. Od zahájenia týchto konaní je v manželstve peklo, odporca sa navrhovateľke vyhráža, vulgárne jej nadáva, napáda ju, špehuje...čo sa rieši cestou polície. Súčasťou jeho správania je navštevovanie a otravovanie rodinných príslušníkov z jej a navrhovateľkinej strany, roznášanie intríg miesto toho, aby sa konečne zamestnal a nežil na úkor svojich rodičov.
Svedkyňa N. L. dcéra účastníkov tvrdila, že v manželstve rodičov bolo všetko dobré, až pokiaľ nepodala mama návrh na rozvod manželstva. Vtedy začali hádky a nedorozumenia, ktoré sú obojstranné. Dôvodom hádok a nedorozumení je sestra V., ktorá sa neučí. O inom dôvode hádok nevedela. Tvrdila, že odporca nebýva v J. od zahájenia konania vo veci výživného na sestru V.. Dovtedy do G. chodil večer o 20.00 hod., inak bol v J., mal tam robotu. Kedy odchádzal z G. do J. nevedela. Ďalej uviedla, že sa nezaujíma o to, čo otec robí v J.. Poukázala na zlé vzťahy medzi ňou a sestrou V., ktorá sa jej otočila chrbtom za to, že býva s otcom u starých rodičov v J.. Z výpovede svedkyne však vyplýva, že vzťahy medzi sestrami sú zlé päť - šesť rokov, pričom odporca doplnil, že nejedenkrát mu navrhovateľka telefonovala do J., že V. N. dokopala, doškriabala, že jej nadala aby prišiel V. riešiť.
Svedkovia Ľ. L. a Z. L., rodičia odporcu potvrdili, že po sobáši bývali účastníci konania s nimi v ich rodinnom dome v J.H.. Podľa svedkov účastníci žili dobre, o nič sa nemuseli starať. Svedok Ľ. L. uviedol, že odporca nie je zamestnaný 11 rokov, snažil sa robiť, ale úraz ruky mu nedovoľuje pracovať. On pestuje zeleninu a pri týchto prácach mu sem-tam odporca pomôže. V J. chová odporca aj kozy, psov, vtáčatá. Zeleninu, priesady chodí predávať, peniaze z predaja odporcovi zostávajú. O odsťahovaní účastníkov do G. sa dozvedel od cudzích ľudí, z čoho takmer dostal infarkt. Nevedel, že účastníci sa odsťahovali do G., lebo do ich izby nechodil. O problémoch medzi účastníkmi nevedel, pretože sa do nich nestaral. Vie, že odporca navrhovateľku vždy zastával, má ju rád. Svedkyňa Z. L. tvrdila, že problémy v manželstve účastníkov boli, lebo keď prišla navrhovateľka z práce domov, mala vždy u nich matku. Inšie nerobili len čítali časopisy, potom sa zobrali a odišli autom. Navrhovateľka zväčša nebola doma, o deti sa starala ona. Odporca bol doma ale mal aj inú starosť, kŕmiť hydinu, kozy. Videla, že vnúčence sa nenávidia, mladšia V. bila N.. Odporca doteraz chová u nich kozy, chodí predávať zeleninu, plantu, ktorú dorobí. Vnúčence k nej chodili a ponosovali sa, že im nedávajú peniaze, že sú hladné, že nemajú čo jesť. Potvrdila, že v rodine účastníkov boli finančné problémy. Rodičia odporcu však mali a majú záujem, aby sa účastníci zmierili, lebo vnučky N. s V. trpia.
Uznesením Okresného súdu K. zo dňa XX.X.XXXX č.k. XC X/XXXX bolo predbežným opatrením uložené odporcovi, aby dočasne nevstupoval do bytu v G., pretože je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke.
Uznesením Okresného súdu K. zo dňa X.X.XXXX č.k. Q. XX/XXXX bolo odporcovi zakázané približovať sa k navrhovateľke a k dcére V. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že proti odporcovi je vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa X.X.XXXX v J. prenasledoval a počas jazdy šesťkrát zozadu narazil osobným motorovým vozidlom, ktoré riadil do osobného motorového vozidla, ktoré riadila navrhovateľka, ktorá v obave o svoj život a život dcéry V., ktorá sedela vo vozidle, vozidlo odstavila a čakala v uzamknutom vozidle na políciu. Odporca im pri tom povedal, že aj tak skončia na cintoríne a že aj tak nemajú svedkov.
V konaní sp. zn. XC XX/XXXX vednom na Okresnom súde K. bola rozsudkom zo dňa X.X.XXXX odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu dcéry V. sumou 100,- eur mesačne. Rozsudok nie je právoplatný, odporca podal voči rozsudku odvolanie.
Zo správy OO PZ v J. vyplýva, že na Obvodný úrad K. v poslednej dobe bolo podaných 9 podnetov na začatie konania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, v ktorých vystupuje ako poškodená A. L. a obvinený z priestupku X. L.. Z toho jedno podanie bolo odložené, jedno podanie vyriešené v rozkaznom konaní pokutou 10,- eur, dve podania odstúpené a o piatich podaniach nebolo rozhodnuté. Okrem toho sa X. L. dopustil 7 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a A. L. sa dopustila jedného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 23 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 cit. zák. manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v manželstve účastníkov v minulosti nedochádzalo k tak závažným rozporom, ktoré by účastníci nedokázali sami riešiť. Svedčí o tom skutočnosť, že prvýkrát sa obrátila navrhovateľka na okresný súd v decembri 2011 s návrhom na určenie výživného pre mal. V., ktorá počas tohto konania dovŕšila osemnásť rokov. To však neznamená, že problémy medzi účastníkmi neboli.
Z výsledkov dokazovania vyplýva, že od uzavretia manželstva až do roku XXXX bývali účastníci aj s mal. deťmi u rodičov odporcu v rodinnom dome v J.. Rodičia odporcu nežiadali od účastníkov peniaze za bývanie, pomáhali účastníkom materiálne - potravinami, zeleninou, aj pri starostlivosti o deti. Na druhej strane odporca pracoval v záhrade spolu s otcom, choval zvieratá, čo ho uspokojovalo. Navrhovateľka však mala iné predstavy o manželstve a rodinnom živote. Chcela, aby sa odporca viac venoval deťom, jej, pretože pri práci v záhrade a chove zvierat mu nezostával čas, ktorý by trávil s ňou a deťmi. Vybavila aj byt, do ktorého sa účastníci presťahovali v roku XXXX. Otec odporcu túto skutočnosť zle znášal, po odsťahovaní účastníkov do G. sa dozvedel od cudzích ľudí. Aj z toho vyplýva, že hoci účastníci dostali byt v G., v spôsobe života rodiny nedošlo k podstatným zmenám. Odporca naďalej chodil do J., kde pracoval v záhrade, choval zvieratá, predával zeleninu, plantu. Výťažok z tejto činnosti bol sezónny a nestačil pre potreby rodiny. Potvrdila to svedkyňa Z. L. ( matka odporcu ) tým, že v rodine účastníkov boli finančné problémy, že vnučky chodili a ponosovali sa, že sú hladné, že im nedávajú peniaze. Navrhovateľka pracovala za minimálnu mzdu a keď zaplatila nájomné za byt veľa peňazí jej nezostalo. Odporca keď peniaze mal, dal navrhovateľke alebo urobil nákup. Koncom roku XXXX podala navrhovateľka návrh na určenie výživného pre mal. V.. Konanie sa vedie pod sp. zn. XC XX/XXXX a následne podala aj návrh na rozvod manželstva. Od zahájenia týchto konaní sa vzťahy v rodine vyostrili. Odporca sa nevie zmieriť s touto situáciou, tlačí na navrhovateľku, aby návrhy vzala späť, správa sa agresívne. Od zahájenia konaní začal chodiť do G. sústavne, medzi účastníkmi vznikali hádky, rôzne incidenty, riešené aj políciou. V súvislosti s agresívnym správaním odporcu je na Obvodnom úrad v Prievidzi začatých niekoľko priestupkových konaní. Odporca má súdny zákaz približovať sa k navrhovateľke a dcére V. a tiež predbežným opatrením má zakázané vstupovať do bytu v G.. Napriek týmto opatreniam sa vzťahy v rodine neukľudnili. Odporca chodí za navrhovateľkou do G., do práce, obťažuje ju sústavnými telefonátmi, presviedča ju, ako ju má rád aj deti, aby podané návrhy zobrala späť. Je preukázané, že vzťahmi v rodine trpia nie len účastníci konania ale aj ich dcéry N. a V.. Aj keď sú deti účastníkov už plnoleté, nerozumejú si a nevychádzajú spolu niekoľko rokov, čo je obrazom nesprávnej výchovy detí účastníkmi a nevhodného výchovného prostredia, v ktorom deti vyrastali. Deti účastníkov sa rozdelili, staršia N. je na strane otca, mladšia V. na strane matky.
V priebehu konania nebolo zistené, že by účastníci mali spoločné záujmy, záľuby. Ich spôsob života je rozdielny, ovplyvnený prostredím z ktorého pochádzajú. Odporcu napĺňa práca v záhrade, pestovanie zeleniny, priesady, chov zvierat. Navrhovateľka k takémuto spôsobu života neinklinuje. Za súčasnej ekonomickej situácie a raste životných nákladov, výťažok z činnosti odporcu a minimálna mzda navrhovateľky nestačili pokryť životné potreby rodiny a vzťahy medzi účastníkmi sa vyostrili. Navrhovateľka z napätých vzťahov v rodine viní odporcu, ktorý sa zdržiaval v J. u rodičov a na deti a rodinu mu nezostával čas. Rozhodla sa pre rozvod manželstva tvrdiac, že voči odporcovi cíti odpor a žiť s ním nechce.
Účastníci konania sú vo veku, kedy majú deti odrastené a kedy každý človek prehodnocuje do akej miery boli naplnené jeho predstavy o živote. Pri takýchto úvahách zväčša prevažujú emócie nad rozumovou zložkou. Takto sa však nedá hodnotiť správanie navrhovateľky, ktorá sa rozhodla pre rozvod manželstva. Odporcove reakcie na situáciu v rodine sú neadekvátne, prekračujú prípustnú hranicu. V manželstve účastníkov sú deti už plnoleté, zostáva dôležitou funkciou ekonomická funkcia a povinnosť vyplývajúca z § 18 - vzájomnej pomoci. A práve v tejto oblasti účastníci zlyhali, spoločnými silami nedokážu si pomáhať a zabezpečovať životné potreby. Vždy boli odkázaný na pomoc rodičov odporcu. Už v tomto období sú popretŕhané vzťahy medzi deťmi účastníkov ale aj medzi účastníkmi a deťmi. Rozvod v danom prípade nie je prejavom prenáhlenosti, ale je prejavom neschopnosti účastníkov riešiť v živote zložitejšie situácie
- ekonomické zabezpečenie rodiny, budovať zdravé vzťahy medzi deťmi a rodičmi. Aj počas súdneho konania sa vzťahy v rodine iba zhoršovali, preto od rozvodu možno očakávať upokojenie vzťahov.
Manželstvo účastníkov si podľa názoru súdu neplní spoločenské poslanie, ide o definitívny stav. Preto súd podanému návrhu vyhovel.
Navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a vzhľadom na príčiny manželského rozvratu, súd touto povinnosťou zaťažil odporcu s poukazom na § 2 ods. 2 Zák. o súdnych poplatkoch. Súdny poplatok činí 66,- eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého v rozvodových veciach účastníci zásadne nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje a musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p.
Účastníci sa však práva podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu výslovne vzdali, čo potvrdili svojimi podpismi v zápisnici.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.