Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-81-2011.pdf
PDF · 116.16 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/81/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III so sídlom Bratislave sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej veci navrhovateľa: EX CREDIT, a.s., IČO: 36 572 586, ul. Werferova č. 3, Košice, zastúpený advokátom JUDr. Richardom Plichcikom, AK, Urbánkova č. 6, Košice, proti odporcom: 1/ R. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. Č.. X, V., 2/ U. V., narodený XX.XX.XXXX, posledne bytom Y. XX, toho času na neznámom miestne zastúpený opatrovníčkou Y. F., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava 1, o zaplatenie 2 538, 40 euro s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 8. 9. 2010 sa navrhovateľ domáhal proti odporcom zaplatenia sumy 2 538,40 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0 25 % denne zo sumy 2 538,40 eur od 17. 1. 2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 538,40 eur od 17.1.2010 až do zaplatenia.
Svoj nárok odôvodňoval na tom skutkovom základe, že s odporkyňou v 1/rade dňa 16. 6. 2009 uzavrel zmluvu, na základe ktorej odporkyni 1/ predal hnuteľné vecí vymedzené v predmetnej zmluve ako mini kamera, video, domáce kino, sedacia súprava sivej farby. Odporkyňa 1/ pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo výške 1 200 eur a časť kúpnej ceny zaplatila v troch splátkach v celkovej výške 400, 80 eur. Odporkyňa však už žiadne ďalšie splátky neuhrádzala, čím sa stal záväzok splatný. Po splatnosti dlhu uhradila odporkyňa 2/ splátky vo výške 267, 20 euro. Odporkyňa uhradila okrem akontácie vo výške 1 200 euro podľa splátkového kalendára celkovo 668 eura.
Odporca 2/ uzatvoril navrhovateľom zmluvu o ručení, v zmysle ktorej tento berie na seba povinnosť uspokojiť veriteľa v prípade, že ho neuspokojí dlžník, ktorý bol nato písomne vyzvaný. Navrhovateľovi vzniklo popri pohľadávke v súlade s ustanoveniami písomnej zmluvy aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0, 25 % denne z dlžnej sumy ako aj pravom na zaplatenie úroku z omeškania dlžnej sumy.
Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom č.k. 39 Ro / 1209 / 2010 - 24 zo dňa 18. 11. 2010. Uznesením č.k. 39 Ro / 1209/2010 - 34 zo dňa 26. 4. 2011 platobný rozkaz pre jeho nedoručenie zrušil.
Navrhovateľ, jeho právny zástupca a kolízny opatrovník odporcu 2/ sa na pojednávanie nedostavili i napriek tomu, že doručenie predvolania mali riadne vykázané. Účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité. Preto súd pri aplikácii z ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v l. rade, svedka C.. T. P., a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Súd pri rozhodovaní sa predovšetkým musel vysporiadať s otázkou, či odporkyňa 1/ v čase uzatvárania tejto zmluvy vystupovala ako fyzická osoba, ktorá má síce podnikateľské oprávnenie, avšak v tomto vzťahu sa ako podnikateľ nechová. To znamená, či úmyslom uzatvorenia tejto zmluvy bolo nadobudnutie vlastníctva k hnuteľným veciam, ktoré do budúcnosti využije pre naplnenie svojho podnikateľského zámeru.
Odporkyňa 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že v čase uzatvárania zmluvy bola držiteľkou živnostenského oprávnenia respektíve troch a podnikateľskú činnosť ukončila 7. októbra 2009 ( č. l. 63 ). Z predložených živnostenských listov ( č. l. 60 až 62) je zrejmé, že podnikala v oblasti poskytovania služieb v poľnohospodárstve a v záhradníctve, vykonávanie kúpy tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti a dokončovanie stavebných prác pri realizácii exteriérov a interiérov. Odporkyňa 1/ však uviedla, že síce zmluvu uzatvorila pod obchodným názvom ako podnikateľka, avšak predmet kúpy využívala výlučne pre svoju osobnú potrebu a nie na podnikanie, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že sám navrhovateľ vo svojich výzvach na zaplatenie splatnej pohľadávky využíva ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce práva spotrebiteľa. Pravdivosť tvrdenia odporkyne 1/ mal súd preukázanú nielen z jej výpovede a z výpovede svedka T. P., ale aj z predloženej predchádzajúcej uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 25. 3. 2009 č .7102090078 ( č. l. 75), predmetom ktorej bola kúpa okrem sedacej súpravy zhodných hnuteľných vecí a tie následne boli predmetom kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania.
Súd preto ustálil že, na odporcov sa vzťahujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, a to i vo vzťahoch podriadených režimu Obchodného zákonníka, pretože by tak zo strany súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces predstavujúci nesprávnu interpretáciu ustanovení na ochranu spotrebiteľa ( nález Ústavního soudu sp.zn. I.ÚS 1930/11 zo dňa 10.01.2012).
Účastníci konania uzatvorili dňa 16. 6. 2009 zmluvu číslo: 7102090223, označenú ako Kúpnu zmluvu / zmluva o predaji na splátky. Účastníkmi kúpnej zmluvy bol navrhovateľ a odporkyňa 1/ v čase uzatvárania zmluvy podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. Odporca 2/ v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako ručiteľ. Obsahom zmluvy boli vzájomné práva a povinností prejavujúce sa ( s významom k predmetu tohto konania) najmä v povinnosti navrhovateľa prenechať odporkyni do užívania hnuteľné veci ( predmet kúpy) opísané v zmluve a povinnosti odporkyne zaplatiť za užívanie týchto vecí splátky v dojednanej výške. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky predaja na splátky a splátkový kalendár a z týchto vyplynulo, že až zaplatením celej ceny predmetu kúpy mala odporkyňa nadobudnúť vlastnícke právo k predmetom kúpy. Z uzavretej zmluvy vyplýva právo navrhovateľa ako predávajúceho vypovedať zmluvu aj v prípade, že nastala splatnosť celého dlhu a splatnosť celého dlhu môže nastať aj v prípade neuhradenia jednej splátky po dobu troch mesiacov. Nasledujúcim dňom po uplynutí tejto doby sa stáva splatným celý neuhradený záväzok odporkyne voči navrhovateľovi a súčasne platí, že navrhovateľ tento deň požiadal dlžníka o zaplatenie celého dlhu.
Odporkyňa 1/ tak zakúpila kameru, video, domáce kino a sedaciu súpravu za celkovú sumu 4406, 40 euro, pričom zaplatila ako akontáciu 1200 eur a zostatok sa zaviazala splácať v 24 mesačných splátkach po 133, 60 eur. Podľa článku IV. bol predávajúci v prípade, že bol dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku oprávnený v zmysle Obchodného zákonníka ( § 369 ods. 1 ) uplatniť si úrok z omeškania vo výške 10 % ročne a zmluvnú pokutu vo výške 0, 25 % denne z dlžnej sumy.
Z listiny označenej „splátkový kalendár“ (č.l. 11) vyplýva rozpis jednotlivých mesačných splátok po 133,60 eur v období od 16.07.2009 do 16.06.2011, ktoré bola odporkyňa v 1./ povinná platiť. Odporkyňa 1/ však zaplatila celkovo 5 splátok ku dňu podania návrhu.
Z výsluchu odporkyne 1/ na pojednávaní pred súdom dňa 13. 12. 2011 súd zistil, že odporkyňa 1/ uzavrela dve kúpne zmluvy dňa 25. 3. 2009 (č.l. 75 a 76). Najskôr uzatvorila kúpnu zmluvu ako predávajúca s navrhovateľom ako kupujúcim, predmetom ktorej bola kúpa tej istej kamery, videa, domáceho kina za kúpnu cenu 800 euro. Bezprostredne potom uzavrela odporkyňa 1/ ako kupujúca a navrhovateľ ako predávajúci kúpnu zmluvu / zmluvu o predaji na splátky, kde odporkyni 1/ odpredal navrhovateľ tie isté veci za kúpnu cenu 904, 80 euro s výškou akontácie 400 euro a zostatok bola povinná zaplatiť v štyroch mesačných splátkach vo výške tou 126, 20 euro.
Odporkyňa 1/ potom dňa 16. 9. 2009 tým istým spôsobom najprv odpredala kúpnou zmluvou ( č.l.51 a 52) predmet kúpy kamera, video domáce kino a sedacia súprava navrhovateľovi za kúpnu cenu 2400 euro a súčasne v ten istý deň bezprostredne potom uzatvorila kúpnu zmluvu / zmluva o predaji na splátky ako kupujúca tie isté veci. Pri uzatváraní všetkých štyroch zmlúv však nikdy predmet kúpy neodovzdala a teda ho ani nemohla prijať, pretože tieto hnuteľné veci nikdy odovzdané navrhovateľovi neboli. Uviedla, že v podstate sa iba vypisovali zmluvy a menila sa výška kúpnej ceny a výška splátok. Podľa jej názoru preto nemožno hovoriť o leasingu ako tvrdí navrhovateľ ale o dvoch samostatných kúpnych zmluvách.
Z výsluchu svedka C.. T. P. bývalého obchodného zástupcu navrhovateľa súd zistil, že tento zhodne ako odporkyňa 1/ popísal priebeh uzatvárania kúpnych zmlúv dňa 16. 6. 2009. Jeho úlohou bolo iba spisovať zmluvy s občanmi. Systém bol taký, že sa s klientom dohodli aké veci ja od nich odkúpim, za akú cenu, uzatvoril potom kúpnu zmluvu a ihneď nato uzavreli ďalšiu zmluvu označenú ako kúpna zmluva/ zmluvu o predaji na splátky, ktorou odpredal tie isté hnuteľné veci, avšak za vyššiu cenu. Predmet kúpy sa však nikdy nepreberal ani neodovzdával. Podstatou týchto zmlúv bolo, že klienti rýchlo získali peniaze a navrhovateľ získal navýšené splátky. Záujemcovia tak prichádzali len pre peniaze, čím vlastne dochádzalo k uzatváraniu zmluvy o pôžičke. Predmet kúpy nikdy nevidel, nevie, kde sa tieto nachádzali a ani to neskúmal.
Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z., v znení neskorších predpisov, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. , každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 34 občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom uvedenej Zmluvy a Všeobecnými zmluvnými podmienkami predaja na splátky, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou a tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy.
Predmetom konania je zjavne právo navrhovateľa, ktoré vyplýva (skutkovo odvodzuje) zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti, odporkyňa ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňovala a teda súd aj bez návrhov strán prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o platnosti právnych úkonov a ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku ako aj nepriameho účinku smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ ES, 90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských úveroch tj. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, úmyslom zákonodarcu je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.
V prejednávanom prípade sa súdu javí uzavretá zmluva ako zmluva, ktorá by mala podliehať úprave zmlúv o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 258/2001 Z.z.). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa v podstate uzatvárala zmluva s úmyslom obchádzať zákon. Navrhovateľ súdu predkladal kúpnu zmluvu / zmluvu o predaji na splátky, pričom zámerne zamlčal, čo predchádzalo uzavretiu tejto zmluvy. Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou 2/ kúpne zmluvy v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka, avšak bez dodržania povinnosti predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu nevznikla povinnosť predmet kúpy prevziať. Pri takýchto pochybnostiach je však namieste skúmať, či predmetný právny úkon (Zmluva o predaji na splátky) nie je právny úkon, ktorým sa táto regulácia obchádza a teda tento právny úkon by bol (resp. je) v konečnom dôsledku neplatný pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla (kogentnej normy) zámerným použitím prostriedku, ktorý sám osebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľný. Predstavuje postup, pri ktorom sa niekto správa síce „naoko“ podľa práva, ale za tým účelom, aby dosiahol výsledok, ktorý je právnymi normami nepredvídaný a nežiaduci. Tejto okolnosti nasvedčujú viaceré zmluvné ustanovenia posudzovanej Zmluvy ako aj zistený skutkový stav.
Ak má súd z právneho hľadiska posudzovať predmetnú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom (dodávateľom) a odporcom (spotrebiteľom) a podradiť ju podľa obsahu hlavných záväzkov účastníkov pod nejaký zmluvný typ, tak je možné dôjsť k záveru, že daná zmluva by mala byť zmluvou kúpnou v zmysle § 588 OZ s vedľajším dojednaním v zmysle § 601 OZ o výhrade vlastníctva. Na druhej strane je potrebné uviesť, že ďalšie zmluvné dojednania, napr. označenie zmluvných strán v bode I. a) zmluvných podmienok (Všeobecné zmluvné podmienky predaja na splátky) ako veriteľ a dlžník je spôsobilé vyvolať nejasnosť a pochybnosti, či obsahom zmluvy sú naozaj len záväzky, ktoré sa imanentne vzťahujú ku kúpnej zmluve s uvedeným vedľajším dojednaním. V zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak by mali mať zmluvné strany povinnosti vzťahujúce sa navrhovateľom tvrdenej leasingovej zmluve, táto by sa vzhľadom na predchádzajúcu kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi odporkyňou ako predávajúcou a navrhovateľom ako kupujúcim bola práve obchádzaním zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže navýšenie kúpnej ceny, ktorú má spotrebiteľ (odporkyňa v 1.rade) zaplatiť dodávateľ (navrhovateľ) „skryl“ už do ceny tovaru 4 406,40 eur. Na tú okolnosť, že medzi stranami sa v tomto prípade nemusí jednať o kúpnu zmluvu preukazuje dojednanie - Všeobecné zmluvné podmienky predaja na splátky v čl. V. o vypovedaní zmluvy, keďže výpoveď zmluvy ako jednostranný právny úkon je všeobecným spôsobom zániku záväzkov (§ 582 OZ), avšak vzťahuje sa výlučne na záväzky zo zmluvy uzavretej na dobu neurčitú a o tento typ záväzku sa v danej prejednávanej veci zrejme nejedná. Potom prichádzajú do úvahy to, že jednostranný právny úkon „vypovedanie zmluvy“, je neplatný pre rozpor so zákonom a neplatné sú aj ustanovenia čl. V. zmluvných podmienok týkajúce sa vypovedania zmluvy ako aj všetky na ne nadväzujúce zmluvné dojednania, od ktorých navrhovateľ čiastočne skutkovo odvodzuje uplatnený nárok a že nejedná sa o kúpnu zmluvu, ale o „zakrytú“ zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým, že náklady súvisiace so spotrebiteľským úverom (t.j. poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľovi bez ohľadu na právnu formu vo forme odloženej platby - § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z.) sú „včlenené“ do toho, čo je nazvané „cena predaja na splátky“. Predmetom predaja sú štyri výrobky, pričom nie je zrejmé, akú jednotkovú cenu každý z výrobkov v skutočnosti má. Okolnosť, že v danej prejednávanej veci sa jedná skôr o „zakrytý“ spotrebiteľský úver vyplýva aj z výpisu z obchodného registra navrhovateľa (č.l. 12), keď v predmete činnosti je zapísaný leasing, či poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, ale nie kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod).
Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa s čl. III. Zmluvy o predaji na splátky, týkajúcich sa „splnomocnenia ručiteľa“ resp. „splnomocnenia kupujúceho súd konštatuje, že tieto dojednania sú absolútne neplatné ako neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 OZ a to z dôvodu, že je neprijateľné, aby sa ručiteľ, či samotný spotrebiteľ vzdali práv, ktoré im v budúcnosti môžu vzniknúť a vopred previedli na tretiu osobu (dokonca na druhú zmluvnú stranu) právo uznať záväzok (dlh), ktorý vznikne v budúcnosti (resp. sa stane v budúcnosti zročný) a teda, že veriteľ v „akoby“ zastúpení dlžníka nemôže voči samému sebe uznávať dlh (záväzok) a je zjavný rozpor záujmov veriteľa a dlžníka (§ 22 ods. 2 OZ).
Vo vzťahu k navrhovateľom uplatňovanej zmluvnej pokute súd pri rozhodovaní zvažoval najmä platnosť dojednania v článku IV. bod 1. zmluvných podmienok tejto zmluvnej pokuty vo výške 0,25% denne (91,25 % ročne) pre porušenie povinnosti platiť riadne a včas splatný dlh. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
Ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp. ex lege dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa platí „úrok z omeškania“ alebo „zmluvná pokuta“, platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ) absolútne neplatná. Nie je zlučiteľné s dobrými mravmi, že pre porušenie právnej povinnosti (hoc takejto významnej v právnom vzťahu) je dojednané sankčné zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení takmer 100% istiny. V danom prípade neprichádza do úvahy moderácia zmluvnej pokuty, keďže síce z hľadiska prechodných ustanovení s tzv. nepravou retroaktivitou § 879j OZ v spojení s § 545a OZ je teoreticky možná, avšak pri spotrebiteľských zmluvách má súd za to, že účel komplexu právnych noriem vydaných za účelom ochrany spotrebiteľa smeruje skôr k tomu, aby sa dodávateľ zdržal aj do budúcnosti uvádzania neprijateľných zmluvných podmienok a tento účel sa dosiahne len tak, ak sa nebude spoliehať na „prinajhoršom“ zníženie zmluvnej pokuty dojednanej so spotrebiteľom, ale súd vysloví absolútnu neplatnosť takýchto dojednaní.
V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že Zmluva o predaji na splátky zo dňa 16.06.2009, od ktorej odvodzuje uplatnený nárok navrhovateľ, dosahuje značnú intenzitu nevyváženosti a výskytu neprijateľných zmluvných podmienok. Teda v danom prípade sa jedná o zmluvu, ktorá by inak podliehala kogentným normám zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak z dôvodu „zakrytia“ tejto okolnosti (obchádzania zákona) sa to z hľadiska pozitívneho práva tak nejaví, a preto súd konštatuje, že nie je dôvodné priznať navrhovateľovi uplatnené právo na tvrdenom skutkovom základe plnenia z tejto zmluvy, keďže túto zmluvu hodnotí ako absolútne neplatnú a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Záverom považuje súd za potrebné uviesť, že ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka upravuje, že ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Účastníkom neplatnej zmluvy ostáva vysporiadať sa medzi sebou v zmysle vyššie uvedených zásad o bezdôvodnom obohatení, tak aby nevznikla žiadnemu z nich ujma na jeho právach. Tieto nároky však nie sú predmetom tohto konania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).