Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/23/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka W. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. A., E. XXXX/XXE, zastúpená JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3 a otec T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., T. A. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Cimrák, s. r. o. so sídlom Nitra, Štefánikova 7, o návrhu rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. marca 2012, č. k. -138, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého T., nar. XX. XX. XXXX p o t v r d z u j e .

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takto:

Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má matka.

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým T. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v roku v dobe od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň v roku vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod.; každý rok počas letných prázdnin v čase od 01. 07. od 10.00 hod. do 15. 07. do 18.00 hod. a od 01. 08. od 10.00 hod do 15. 08. do 18.00 hod. s tým, že otec je oprávnený si maloleté dieťa v určený čas prevziať pred bytom matky a po skončení styku v určenom čase je povinný maloleté dieťa matke odovzdať.

Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho otcovi odovzdať.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletého T. S., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti od 01. 09. 2011 matke a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne od 01. 09. 2011, vždy do 15-eho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky s tým, že zročné výživné je vyrovnané. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok uložil obom rodičom. O úprave styku otca s maloletým dieťaťom prvostupňový súd rozhodol tak, že otec je oprávnený sa s maloletým

dieťaťom stretávať každý nepárny týždeň v roku v čase od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny týždeň v roku v piatok od 15.00 hod do 19.00 hod., počas letných prázdnin každý rok v čase od 01. 07. od 10.00 hod. do 15. 07. do 18.00 hod. a od 01. 08. od 10.00 hod. do 15. 08. do 18.00 hod. Otca oprávnil maloleté dieťa si v určený čas prevziať a po ukončení stretnutia povinnosť maloleté dieťa matke v mieste bydliska odovzdať. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutia s otcom pripraviť a v určený čas ho otcovi odovzdať. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov prvostupňového konania, pretože išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a zisteným skutkovým stavom. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že matka sa o maloleté dieťa riadne stará, v jej výchove neboli zistené žiadne nedostatky a aj otec so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Určenú výšku výživného na maloletého T. 150,-eur považoval za adekvátnu k majetkovým pomerom rodičov a odôvodneným potrebám dieťaťa. Zistil, že otec pracuje s priemerným čistým mesačným zárobkom 856,32 eura a vyživovaciu povinnosť má len voči maloletému T.. Matka mala u svojho bývalého zamestnávateľa, s ktorým dohodou skončila pracovný pomer dňom 10. 08. 2011, príjem 314,31 eura, po skončení pracovného pomeru má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu na dobu šesť mesiacov, dňa 12. 03. 2012 uzatvorila zmluvu o obchodnom zastúpení s Lukášom Kočnarom, PRO-FACTOR Trnava, je konateľkou spoločnosti K-karát s. r. o. a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému F. F., nar. XX. XX. XXXX, na ktorého je jeho otcovi určené výživné vo výške 70,-eur mesačne. Spolu s maloletými deťmi matka býva v 3-izbovom obecnom byte, kde mesačne platí nájom vo výške 150 eur, plyn 55 eur, elektrinu 25 eur, internet 23 eur a štvrťročne Satro 45 eur. Otec býva u svojich rodičov v rodinnom dome a mesačne im prispieva sumou 50 eur na elektrinu, 50 eur na plyn a 150 eur na stravu. Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv súd stanovil dňom 01. 09. 2011, t. j. od rozchodu rodičov maloletého. Výšku zročného výživného na maloleté dieťa súd neurčil, pretože od rozchodu rodičov otec na jeho výživu prispieval sumou v súdom určenej výške. Pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom súd prihliadol na správu z poradensko-psychologického procesu, majúc za to, že takto upravený styk je v záujme maloletého dieťaťa a bude zárukou rozvíjania vzájomných citových väzieb medzi maloletým dieťaťom a otcom.

Proti tomuto rozsudku - v časti určenia výšky výživného, zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa a styku otca s maloletým dieťaťom počas párnych týždňov v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod. - podala včas odvolanie matka, domáhajúc sa zmeny týchto častí rozsudku tak, že otcovi bude určená vyživovacia povinnosť na maloletého T. vo výške 250,-eur mesačne od 01. 09. 2011, zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok bude len ona a styk otca s dieťaťom bude upravený len každý nepárny týždeň a počas letných prázdnin v čase určenom prvostupňovým súdom. Dôvodila tým, že súdom určená výška výživného je neprimerane nízka k možnostiam a schopnostiam otca, nerešpektujúca právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a nezohľadňujúca prednosť výživného na maloleté dieťa pred inými výdavkami rodičov. K úprave zastupovania a spravovania majetku maloletého matka uviedla, že súd nesprávne právne posúdil vec, pretože tieto práva mal upraviť pre ňu, keďže maloletý bol zverený do jej výchovy a opatery. V časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom každý párny týždeň matka namietala, že takouto úpravou jej a maloletému súd prakticky zmaril možnosť vycestovať niekam na víkendový výlet, a naviac, uvedeným spôsobom súd nepodporil kontakt maloletého s otcom, ale neprimerane obmedzil kontakt a spoločné trávenie chvíľ maloletého s ňou.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť s poukazom na to, že súdom určené výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinných a súdom upravený styk umožňuje posilňovanie vzájomných citových väzieb a výchovného pôsobenia otca.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť, pričom sa v dôvodoch svojho vyjadrenia podrobne vyjadril k jednotlivým námietkam matky v podanom odvolaní.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní a doplnení dokazovania prečítaním potvrdenia o príjmoch matky a otca za obdobie od januára do apríla 2012 dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého T. je vecne správne a je potrebné ho podľa ust. potvrdiť a v napadnutých častiach, týkajúcich sa práva zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, ako aj v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom je treba podľa ust. zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

V prejednávanej veci návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. S., nar. XX. XX. XXXX podali obaja rodičia maloletého. Matka sa svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 13. 09. 2011, domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej výchovy a opatery, určenia výživného otcovi na maloletého vo výške 300 eur mesačne a úpravy styku otca s maloletým na každý víkend v párnom týždni. Otec sa svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 21. 09. 2011, domáhal zverenia maloletého dieťaťa do svojej výchovy a osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti matke platiť na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 eur mesačne a úpravy styku matky s maloletým na každý párny víkend v príslušnom mesiaci, počas letných prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov. Obaja vo svojich návrhoch zhodne uviedli, že maloletý je dieťa pochádzajúce mimo manželstva, ako aj to, že od októbra 2010 spolu nežijú. Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd uznesením zo dňa 05. 10. 2011, č. k. -39 podľa spojil obe konania na spoločné konanie.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Právna úprava výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom v zmysle ust. § 36 ods. l Zákona o rodine sa týka prípadov, keď rodičia spolu nežijú, napr. rodičia neuzavreli manželstvo a nemajú spoločnú domácnosť, alebo rodičia - manželia, ktorí žijú oddelene, aj keď sa nerozviedli. To znamená, že ustanovenie § 36 ods. l sa týka prípadov, keď rodičia spolu nežijú bez zreteľa na to, či sú alebo nie sú manželia. Ak rodičia spolu žijú a jeden z nich neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, súd postupuje podľa ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine.

Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa a c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie, resp. podľa ktorej domnienky bolo otcovstvo k dieťaťu určené. Tieto vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa a obidvom rodičom tieto zostávajú zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Skutočnosť, že rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, však neznamená, že ich výkon musia rodičia uskutočňovať vždy spolu. Existencia dohody pri výkone rodičovských práv a povinností by mala byť samozrejmosťou, ak by však rodičia nedospeli k dohode o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, na návrh niektorého z nich rozhodne súd podľa § 35 Zákona o rodine, ktoré ustanovenie zároveň obsahuje aj exemplifikatívny výpočet tzv. podstatných vecí.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní, vyjadrení oboch rodičov a doplnení dokazovania prečítaním potvrdenia o výške vyplatených provízií matke za obdobie od 12. 03. 2012 do 10. 05. 2012 a o príjme otca za mesiace január až apríl 2012, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v matkou napadnutej časti, týkajúcej sa určenia výšky výživného otca na maloletého T., nar. XX. XX. XXXX v sume 150 eur mesačne je vecne správne. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa mal otec priemerný čistý mesačný zárobok 1.082,12 eura (nie 856,32 eura ako nesprávne uviedol súd v napadnutom rozhodnutí) a takmer rovnaký príjem má otec aj v súčasnej dobe - 1.072,91 eura (porovnaj č. l. 23 a 161 spisu). Ak otec na maloletého zaplatí 150 eur + rodinné prídavky 22,54 eur + predpokladané výživné od matky 50 eur, pretože táto zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť o dieťa, potom maloletý, ktorý je dieťaťom predškolského veku navštevujúce predškolské zariadenie, bude mať mesačne na pokrytie svojich odôvodnených potrieb sumu 222,54 eura, ktorá suma, tak ako konštatoval v dôvodoch napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd, je primeraná odôvodneným potrebám maloletého a dostatočne bude pokrývať všetky výdavky dieťaťa. Treba uviesť, že matka na jednej strane prezentuje pomerne vysoké mesačné výdavky, na druhej strane zasa tvrdí, že nemá žiadne príjmy, a preto má odvolací súd za to, že matka zahmlieva svoje skutočné príjmy. Ako na právne relevantné pri stanovení výšky výživného bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že otec okrem výživného svojmu maloletému dieťaťu zabezpečuje počas stretávania sa s ním stravu, ubytovanie a má aj ďalšie výdavky napr. pri spoločných výletoch (nehovoriac o tom, že počas letných prázdnin bude maloletý u otca rovnaký čas ako u matky, hoci na povinnosť otca platiť výživné v sume 150 eur to nemá žiaden vplyv). Pre uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa ako vecne správny podľa potvrdil.

V napadnutej časti, týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, konkrétne práva zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, bolo potrebné s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie a Zákona o rodine napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa zmeniť tak, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má matka. Základom je, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, tieto vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa a obidvom rodičom zostávajú zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. V tomto rozhodnutí určené právo matke zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sa týka bežných vecí dieťaťa, potrebných ku každodennému životu. Rozhodovanie vo všetkých podstatných veciach (uvedených v Zákona o rodine) je potrebná buď dohoda rodičov, a ak k dohode nedôjde, tak rozhodnutie súdu.

Rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti o úprave styku otca s maloletým bolo vo svojej podstate vecne správne. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, správne právne vec posúdil a svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako mu to vyplýva z ustanovenia . K čiastočnej zmene tejto časti rozhodnutia došlo len preto, že odvolací súd dôvody matky pre stretávanie otca každý párny piatok považoval za dôvodné s prihliadnutím na to, aby každý z rodičov mohol každý druhý víkend tráviť s maloletým dieťaťom nerušene a nebol obmedzovaný ani na jeho začiatku, t.j. v piatok. Je totiž nesporné, že obaja rodičia majú s maloletým dieťaťom dobrý vzťah a je v záujme maloletého tieto vzťahy jednak upevňovať, ale aj ďalej rozvíjať. Aby bola zachovaná kontinuita výchovného vplyvu otca, je potrebné, aby stretávanie dieťaťa s otcom bolo aj v týždni, keď s dieťaťom nie je počas víkendu. Na druhej strane je však potrebné, aby aj druhý rodič nebol obmedzovaný pri výkone týchto svojich práv, a preto za vhodný deň odvolací súd považoval nie každý párny piatok, ale každý párny štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., čím nedôjde k prípadnému ochladeniu citov s otcom, ale ani k narušeniu víkendov, ktoré maloleté dieťa trávi s matkou a súrodencom.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.