Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-7Cb/190/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Brezne, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci žalobcu C + K Consulting, spol. s r.o., so sídlom Rybničná 40, 831 07 Bratislava, IČO: 36 795 216, zast. JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom, so sídlom Karloveská 3154/32, Bratislava proti žalovanému Z. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. - L. XXX/X, P. G., zas. JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom, so sídlom Rázusova 79, Brezno o zaplatenie 513,94 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 513,94 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 513,94 Eur od 29.6.2009 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobný návrh z a m i e t a .

III. O náhrade trov konania súd r o z h o d n e po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobným návrhom zo dňa 2.7.2009 domáhal sa žalobca voči žalovanému zaplatenia sumy 513,94 Eur s prísl., a to titulom vrátenia poskytnutej zálohy, ktorú žalobca poskytol žalovanému, podľa jeho tvrdenia, ako preddavok na províziu vo dvoch splátkach, každá vo výške 747,29 Eur, a to dňa 6.7.2007 v sume 22 513,-- Sk a dňa 2.8.2007 sumu 22 513,-- Sk, pričom žalobca poukázal tieto prostriedky bezhotovostne na účet žalovaného. Žalovaný jednu časť vyplatenej zálohy na províziu žalobcovi vrátil, a to formou zápočtu nároku žalovaného voči žalobcovi na províziu, v štyroch splátkach do konca decembra 2007. Zostala neuhradená druhá časť vyplatenej zálohy v sume 22 513,-- Sk, resp. 747,29 Eur, z ktorej žalovaný zaplatil žalobcovi časť, a to zasa formou zápočtu, ktorý vykonal žalobca voči provízii žalovaného za mesiac január 2009 v sume 233,35 Eur. Potom ostala k úhrade suma 513,94 Eur s príslušenstvom. Žalobca v návrhu uviedol, že 3.7.2007 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej vykonával žalovaný funkciu podriadeného sprostredkovateľa - poradcu ako spolupracujúca osoba sprostredkovanie poistných zmlúv pre zmluvných partnerov žalobcu prostredníctvom žalobcu, ako aj zmluvy na finančné produkty pre obchodných partnerov žalobcu. 17.2.2009 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 3.7.2007, pričom k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe žiadosti žalovaného zo dňa 17.2.2009. Keďže medzi žalobcom a žalovaným došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o sprostredkovaní, žalovaný bol, podľa tvrdenia žalobcu, povinný vrátiť takto vyplatené finančné prostriedky v sume 513,94 Eur, a keďže túto povinnosť nesplnil, žalobca predložil žalobný návrh na súd.

2.9.2009 vydal Okresný súd v Brezne pod č. Platobný rozkaz, v ktorom vyhovel žalobnému návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného zaplatiť mu 513,94 Eur spolu s úrokom z omeškania 18 % ročne od 29.6.2009 do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania pozostávajúce z náhrady za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 30,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 96,87 Eur.

V zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že sumu 747,29 Eur, teda 22 513,- Sk, poskytol žalobca jemu rovnako ako aj ostatným sprostredkovateľom na základe verejného prísľubu, teda vyhlásenia, že ide o nenávratný dar, ako účelový príspevok na rozbehnutie podnikateľskej činnosti v prospech žalobcu, teda, že nejde preddavok, resp. o zálohu, ale podľa tvrdenia žalovaného išlo plnenie, o ktorom bol žalovaný presvedčený, rovnako ako aj ostatní spolupracovníci, že toto plnenie, ktoré mu žalobca poskytol, nebude musieť v budúcnosti vrátiť.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom 16. novembra 2010 tak, že žalobný návrh zamietol, keď okresný súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola v ústnej forme uzavretá nepomenovaná zmluva v zmysle , ktorej predmetom bolo plnenie žalobcu, ktorým by nahradil žalovanému provízie za dva mesiace, keď žalovaný nebude môcť vykonávať funkciu sprostredkovateľa s rozväzovacou podmienkou, že pokiaľ predchádzajúci zmluvný partner žalovaného spoločnosť Capitol vyplatí žalovanému províziu, na ktorú mu vznikol voči spoločnosti Capitol nárok, takto vyplatenú sumu Capitolom žalovaný vráti žalobcovi, a pokiaľ ide o druhú časť vyplatenej sumy, súd dospel k záveru, že išlo zo strany žalobcu o finančné prostriedky na rozbehnutie činnosti žalovaného pre spoločnosť žalobcu, ktorá suma bola žalovanému vyplatená s tým, že túto nebude musieť v určitom období žalobcovi vrátiť, pretože skutočnosť, že by mal túto sumu žalovaný žalobcovi vrátiť nebola nikdy žalobcom žalovanému prezentovaná, a to ani na informačnom stretnutí sprostredkovateľov a spoločníka a konateľa novozaloženej spoločnosti C + K Consulting. Podľa názoru súdu, o tom, že žalovaný by mal vrátiť vyplatenú sumu 22 513,-- Sk, a to ako vyplatenú zálohu na províziu, na ktorú mu nevznikol nárok, sa žalovaný dozvedel až potom, ako ukončil zmluvu o sprostredkovaní so žalobcom. Zo všetkých účtovných dokladov, ktoré predložil žalovaný súdu nevyplynulo, žeby túto časť vyplatenej sumy žalobca evidoval voči žalovanému ako svoju pohľadávku. Až potom, ako ukončil žalovaný zmluvný vzťah so žalobcom, začal žalobca voči žalovanému uplatňovať nárok na vrátenie takto vyplatenej sumy, preto súd dospel k názoru, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré malo vzniknúť na jeho strane, podľa tvrdenia žalobcu tak, že mu plnil bez právneho dôvodu, resp. z dôvodu, ktorý odpadol.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 513,94 Eur spolu s úrokom z omeškania 18 % od 29.6. 2009 do zaplatenia. V odvolaní žalobca uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a neaplikoval správny právny predpis. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že medzi účastníkmi konania bola konkludentným spôsobom uzavretá nepomenovaná zmluva, pretože v rozhodnutí okresného súdu absentuje špecifikácia opísaného konkludentného právneho úkonu, ktorá by robila tento právny úkon platný. Záloha, ktorej vrátenie bolo predmetom súdneho konania, bola poskytnutá žalovanému po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní, ktorej právna úprava pramení z ust. . Na základe zmluvy o sprostredkovaní ako platného právneho úkonu, ktorý založil medzi účastníkmi konania obchodno-záväzkový vzťah mohol žalobca poskytnúť jednotlivým sprostredkovateľom, teda aj žalovanému, zálohu na ich budúcu províziu. Z charakteru predmetnému zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi akékoľvek finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené a na ktorých vyplatenie za existencie zmluvného vzťahu nesplnil podmienky.

Podľa názoru žalobcu okresný súd rozhodol nesprávne, keďže pri rozhodovaní vôbec neprihliadal na dôkazy predkladané žalobcom (vyúčtovania, ktorými bolo oznámené žalovanému vyplatenie záloh, účtovné doklady žalovaného) a rovnako neprihliadol na to, že ako svedkovia boli vypočutí bývalí sprostredkovatelia žalobcu, ktorí boli v čase svojej výpovede v súdnom konaní proti žalobcovi z rovnakého právneho dôvodu ako žalovaný. Okresný súd neprihliadol ani na zápisnice predložené účastníkmi konania z iných súdnych konaní, na rôznorodosť týchto výpovedí na skutočnosť, že traja

svedkovia, ktorých výpovede boli okresnému súdu predložené, a to pán G., pán O., pán O., svedkovia, ktorí nie sú v žiadnom súdnom spore so žalobcom uviedli, že na stretnutí v Banskej Bystrici neodznelo, že žalobca poskytne jednotlivým sprostredkovateľom nenávratné finančné prostriedky. V závere odvolania žalobca uviedol, že medzi účastníkmi nie je sporné, že medzi nimi bola uzavretá iba sprostredkovateľská zmluva ako jediná zmluva. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ súd ustálil, že bola medzi účastníkmi uzavretá inominátna zmluva, ustálil tak dokonca proti vôli účastníkov, pretože obaja účastníci popierajú uzavretie nejakej inej zmluvy, ako zmluvy sprostredkovateľskej, resp. ich prejav vôle nikdy nesmeroval k uzavretiu ďalšej zmluvy, ktorú súd označil ak nepomenovanú.

Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením zo dňa 31. októbra 2011 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zistiť a po právnej stránke posúdiť, či medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá tzv. inominátna zmluva, a to zistiť kedy, akou formou a s akým obsahom a či na základe tejto inominátnej zmluvy žalobca zaplatil žalovanému uplatnenú sumu, ktorú žalovaný bol oprávnený si ponechať, pričom súd má zistiť z akého dôvodu si mal právo žalovaný tieto prostriedky ponechať. V prípade, ak v konaní nebude preukázané uzavretie zmluvy medzi účastníkmi konania preukazujúce tvrdenie žalovaného, že uplatnená suma bola žalobcom zaplatená ako tzv. nenávratný príspevok, bude potrebné skúmať, či žalobcovi vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. a , pričom v tomto prípade bude potrebné uviesť, o aký prípad skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle citovaného ust. ide.

Po zrušení rozsudku okresného súdu uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici okresný súd vykonal znova dokazovanie, a to v súlade so závermi uznesenia krajského súdu predovšetkým na dátum uzavretia a obsahu nepomenovanej zmluvy, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému finančné plnenie, o ktorom sa žalovaný domnieval, že išlo v časti, v ktorej žalobca žiadal toto plnenie vrátiť, o plnenie, ktoré malo byť podľa obsahu nepomenovanej zmluvy nevratné.

Súd vykonal dôkaz výsluchom svedka I. N., ktorý v spoločnosti žalobcu pôsobil vo funkcii regionálny vedúci v postavení 3 a ďalej výsluchom svedka Ing. Petra Švirika, ktorý v spoločnosti žalobcu pôsobil vo funkcii generálneho riaditeľa. Obaja svedkovia vypovedali ku skutočnosti, ako došlo k uzavretiu zmlúv o sprostredkovaní medzi sprostredkovateľmi, ktorí boli pôvodne v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Capitol, ktorí na podnet spoločníka a konateľa novozakladajúcej spoločnosti C + K Consulting skončili zmluvný vzťah so spoločnosťou Capitol a prešli do spoločnosti C + K Consulting a uzavreli s C + K Consulting zmluvy o sprostredkovaní, keď predtým na informačnom stretnutí 20. júna 2007 im prezentoval spoločník novozaloženej spoločnosti a konateľ novozaloženej spoločnosti za prítomnosti predstaviteľov poisťovacej spoločnosti AXA základné zásady spolupráce medzi novovznikajúcou spoločnosťou a dovtedajšími sprostredkovateľmi poisťovne Capitol. Ponúkali im spoluprácu v novozaloženej spoločnosti za v podstate rovnakých podmienok ako v dovtedajšej spoločnosti Capitol, resp. ešte za výhodnejších podmienok s tým, že za obdobie, po ktoré nebudú môcť vykonávať dovtedajší sprostredkovatelia Capitolu sprostredkovateľskú činnosť pre novovznikajúcu spoločnosť, im budú poskytnuté finančné prostriedky, o ktorých svedok F.. K. I. tvrdil, že doslovne sa vyjadril spoločník novozaloženej spoločnosti pán G., že tieto prostriedky nikto nikdy nebude od sprostredkovateľov, ktorým budú vyplatené, chcieť naspäť. Svedok I. N. rovnako uviedol, že na stretnutí 20. júna sa hovorilo o tom, že takto vyplatené finančné prostriedky nebudú musieť vrátiť, pričom uviedol, že okrem 20. júna sa o tom, že tieto prostriedky nebude nutné vrátiť, hovorilo aj na porade v Banskej Bystrici následne 26. júna, kde o tom hovoril spoločník novozaloženej spoločnosti, teda už jestvujúcej spoločnosti pán G.. Ako vyplynulo z výpovede týchto dvoch svedkov, ktorý jeden konal ako generálny riaditeľ a druhý ako oblastný riaditeľ, títo práve informovali svojich podriadených poradcov, a konkrétne aj žalovaného, o tom, že pre prípad, že nedostanú sprostredkovatelia vyplatenú províziu, na ktorú im vznikol nárok voči Capitolu, bude takto poskytnuté finančné plnenie od spoločnosti C + K Consulting nenávratné.

Ako súd zistil, a ako obaja títo svedkovia potvrdili, že aj oni viedli spor so žalobcom o vrátenie takto poskytnutých finančných prostriedkov, pričom v konaní boli neúspešní a žalovanú sumu, ktorú od nich požadoval žalobca v súdnom konaní, žalobcovi už do výpovede pred Okresným súdom v Brezne zaplatili.

Obaja svedkovia zhodne tiež potvrdili, že svoje funkcie, a to F.. K. I. ako generálny riaditeľ a pán I. N. ako regionálny riaditeľ, riadili sprostredkovateľov, ktorí boli v nižšom postavení ako boli oni obaja, informovali ich a odovzdávali im pokyny, ktoré získavali od spoločníka H. G., resp. od konateľa spoločnosti pána I., teda odovzdali svojim nižšie postaveným poradcom informácie aj o nenávratnosti takto poskytnutých finančných prostriedkov po odchode sprostredkovateľov z Capitolu do spoločnosti C + K Consulting.

Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, zmluvu o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným žalobca a žalovaný uzavreli dňa 3.7.2007. Pred uzavretím samotnej zmluvy o sprostredkovaní získal žalovaný informácie o podmienkach zmluvného vzťahu medzi žalovaným a novovznikajúcou spoločnosťou C + K Consulting od svojho oblastného vedúceho pán I. N., ktorý ho informoval aj o tom, že peňažné prostriedky, o ktorých hovoril pán G. na stretnutí 20. júna, mali byť v prípade vyplatenia časti provízie od Capitolu vratné a zostávajúca časť takto vyplatených prostriedkov mala ostať ako nenávratný príspevok.

Žalobca, ktorý bol prítomný na pojednávaní pri výsluchu svedka, ale nesúhlasil s jeho tvrdením, rovnako ako vo svojej výpovedi pred Okresným súdom v Brezne dňa 22.6.2010, žeby on, resp. spoločník, informoval poradcov o tom, že takto vyplatené prostriedky budú prostriedky z časti nenávratné.

Ako súd z výpovede týchto svedkov zistil, títo neuzatvárali zmluvy v mene žalobcu s podriadenými poradcami, ale len prenášali informácie z porád od konateľa, resp. spoločníka spoločnosti na podriadených poradcov.

Súd v pôvodnom konaní ustálil uzavretie inominátnej zmluvy medzi žalovaným a žalobcom o tom, že časť takto poskytnutých finančných prostriedkov je nenávratná práve na základe tvrdenej skutočnosti zo strany žalovaného, že o tom, že tieto prostriedky majú byť nenávratné, uzavrel dohodu so svojím regionálnym riaditeľom I. N., pričom uzavretie takejto dohody bolo predpokladom uzavretia dohody o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným, ktorú následne uzavreli 3.7.2007.

Ako ďalej z dokazovania vyplynulo, I. N. ale nebol oprávnený konať v mene žalobcu, bol oprávnený len poskytovať informácie, ktoré získal z vedenia spoločnosti ďalej na svojich podriadených sprostredkovateľov. Pokiaľ sa teda žalovaný domnieval, že uzavrel so svojím oblastným riaditeľom dohodu o tom, že tieto finančné prostriedky, ktoré dostal, budú z časti nenávratné, potom súd musí konštatovať, že I. N. nebol oprávnený jednať v mene spoločnosti žalobcu, a teda nemohol uzavrieť so žalovaným ani inominátnu zmluvu o tom, že prostriedky, ktoré uhradil žalobca bezhotovostne na účet žalovaného vo dvoch splátkach v júli 2007, sú minimálne v rozsahu jednej splátky nenávratné.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že samotná Zmluva o sprostredkovaní, ktorú účastníci uzavreli 3.7.2007, neobsahuje ustanovenie o poskytnutí záloh na provízie tak, ako to tvrdil žalobca o účele vyplatených prostriedkov a tvrdenia konateľa spoločnosti a spoločníka spoločnosti ohľadom účelu poskytnutia týchto prostriedkov žalovanému sú rozporné. Rovnako tak žalovaný tvrdí, že tieto prostriedky mu neboli poskytnuté ako záloha na províziu, ale mali mu pomôcť preklenúť obdobie, kedy nemohol vykonávať funkciu sprostredkovateľa po odchode od spoločnosti Capitol, teda účel poskytnutia týchto prostriedkov vzhľadom na preukázaný skutkový stav nie je možné jednoznačne vyhodnotiť ani ako zálohu na provízie, ani ako nenávratný príspevok na preklenutie obdobia, kedy žalovaný nemohol vykonávať funkciu sprostredkovateľa po odchode od spoločnosti Capitol, preto súd ustálil, že žalobca

plnil voči žalovanému bez právneho dôvodu, teda na strane žalovaného vzniklo v rozsahu, v ktorom žalobca žiada vrátiť takto poskytnuté finančné prostriedky, bezdôvodné obohatenie.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd je v konkrétnom prípade toho názoru, že žalobca, vzhľadom na to, že nie je možné objektívne zistiť dôvod jeho finančného plnenia žalovanému v júli 2007 po podpise zmluvy o sprostredkovaní, ktorá neobsahuje ustanovenie o poskytovaní záloh na provízie a vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že finančné plnenie chápal ako nenávratný príspevok na preklenutie obdobia, kedy nemohol vykonávať sprostredkovateľskú činnosť, plnil žalovanému bez právneho dôvodu v zmysle ust. , pričom takéto bezdôvodné obohatenie je povinný žalovaný vydať tomu, na úkor koho ho získal, a to v zmysle ust. .

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Keďže súd ustálil, že žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu a na strane žalovaného vzniklo potom bezdôvodné obohatenie, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorá predstavuje zostatok nevrátenej časti peňažného plnenia, ktoré žalobca poskytol žalovanému v júli 2007 v dvoch splátkach.

Žalobca sa v konaní domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania zo žalovanej sumy, pričom sa tohto domáhal vo výške 18 % ročne podľa dojednania účastníkov v zmluve o sprostredkovaní. Vzhľadom k tomu, že zmluva o sprostredkovaní neobsahuje dojednanie účastníkov o poskytnutí záloh na provízie a súd dospel k názoru, že žalobca zaplatil žalovanému peňažné prostriedky v júli 2007 bez právneho dôvodu, teda nárok žalobcu súd vyhodnotil ako nárok z titulu vzniknutého bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, súd je toho názoru, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie nie s dohodnutým úrokom z omeškania podľa sprostredkovateľskej zmluvy, ale podľa ust. a Nariadenia vlády č. podľa aktuálnej úrokovej sadzby D. U. G. v čase vzniku dlhu, teda vo výške 9 % ročne.

Pokiaľ sa teda žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 18 % ročne, súd vo zvyšku žalobný nárok zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. tak, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (, ) odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu

na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v ),

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).