Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-373-2011.pdf
PDF · 107.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/373/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa L. E., bytom Q. J. - R. J. č. XXX, zastúpeného JUDr. E. E., advokátom so sídlom v Q., F.. J. č. X proti odporcom: 1/ J. I., s. r. o. (pôvodné obchodné meno J. spol. s r.o.), so sídlom E. F. XX/A, T., IČO XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. E. R., P. X, T., 2/ P. Q., s.r.o. (pôvodné obchodné meno S. P., s.r.o.), so sídlom C. S. XXXX/X, W., IČO XX XXX XXX, zastúpeného O., s.r.o. so sídlom v T., T. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa a odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 12. septembra 2011, č. k. 4C/10/2011-199 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej Katastrálnym úradom v Trenčíne, Správa katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. XXXX k. ú. C. ako parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 27098 m2. Vo výroku II. rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania o výške 100% s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne vo výške náhrady trov konania samostatným uznesením. Vo výroku III. rozhodol, že odporcovi 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ ako predávajúci a odporca 2/ ako kupujúci dňa 26.10.2010 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 27098 m2, k. ú. C., zapísaný na LV č. XXX (v súčasnosti LV č. XXXX vedený Správou katastra Bánovce nad Bebravou). Zmluvné strany sa dohodli na zaplatení kúpnej ceny vo výške 800.000 eur, pričom uvedenú sumu mal odporca 2/ zaplatiť na účet v banke do 15- ich kalendárnych dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu 2/ - kupujúceho bol povolený Správou katastra Bánovce nad Bebravou dňa 29.10.2010 pod č. V 1336/10. Odporca 2/ kúpnu cenu do dnešného dňa navrhovateľovi v celom rozsahu nezaplatil. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená platne. Tvrdenia konateľa odporcu 2/ o výške kúpnej ceny v sume 572.000 eur v konaní neboli preukázané, pričom o tom, že navrhovateľ a odporca 2/ sa dohodli na kúpnej cene vo výške 800.000 eur, vyplýva zo samotného znenia kúpnej zmluvy, zo Zmenky, ktorá znie na sumu 800.000 eur, ktorú v deň uzatvorenia zmluvy vystavil a podpísal odporca 2/ v prospech navrhovateľa. Aj z výpovede svedkov JUDr. D. Z. a JUDr. I. Z. vyplýva, že kúpna cena medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá vo výške 800.000 eur. Odporca 2/ bol povinný navrhovateľovi kúpnu cenu zaplatiť do 15-ich dní od 29.10.2010 (deň povolenia vkladu), t. j. do 14.11.2010, pričom túto dohodnutú cenu navrhovateľovi v celom rozsahu nezaplatil. Z vykonaného dokazovania mal ďalej za preukázané, že dňa 29.10.2010 uzavrel odporca 2/ ako predávajúci s odporcom 1/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu s tým istým predmetom prevodu, pričom vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra Bánovce nad Bebravou povolený dňa 02.11.2010 pod č. V 1343/10. Písomným odstúpením od kúpnej zmluvy dňa 28.12.2010 navrhovateľ odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010, uzatvorenej s odporcom 2/ a to v súlade s čl. III bod 3 kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010, a to pre nezaplatenie
kúpnej ceny. Odstúpenie od zmluvy odporca 2/ prevzal dňa 30.12.2010. Súd prvého stupňa konštatoval, že medzi navrhovateľom a odporcom 2/ a následne aj medzi odporcom 2/ a odporcom 1/ došlo k platnému a účinnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 27098 m2, k. ú. C., zapísaný na LV č. XXXX a odporca 1/ je zapísaný na LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastník tejto nehnuteľnosti, vlastníctvo nadobudol dňa 02.11.2010. Povolením vkladu vlastníckeho práva rozhodnutím Správy katastra Bánovce nad Bebravou pod č. V 1336/10 na základe zmluvy zo dňa 26.10.2010 medzi navrhovateľom a odporcom 2/ nadobudla zmluva uzavretá medzi nimi vecno- právne účinky a odporca 2/ bol oprávnený ďalej túto nehnuteľnosť prevádzať. Rovnako tak povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech odporcu 1/ zmluvou (rozhodnutím Správy katastra Bánovce nad Bebravou pod č. V 1343/2010 dňa 02.11.2010) nastali vecno-právne následky tejto zmluvy a odporca 1/ nadobudol vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti. V čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, ani v čase nadobudnutia vlastníckeho práva odporcom 1/ neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné kúpnu zmluvu V 1343/2010 z 29.10.2010 považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy uskutočnené navrhovateľom až v čase, kedy vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudla tretia osoba, ktorá nebola účastníkom pôvodného zmluvného vzťahu, nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb, ktoré v dobrej viere a v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka nadobudli vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom takejto zmluvy (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 23.01.2001, sp. zn. II. ÚS 77/2000). Ústava Slovenskej republiky radí vlastnícke právo medzi základné práva a slobody. Táto úprava je zhodná s Listinou základných práv a slobôd. Ak by súd rozhodol, že odstúpením navrhovateľa od zmluvy zo dňa 26.10.2010 sa obnovuje pôvodný stav (a určil by vlastnícke právo navrhovateľa), malo by prednosť navrhovateľovo základné právo vlastniť majetok oproti rovnakému základnému právu odporcu 1/ a takýmto rozhodnutím súdu by došlo k obmedzeniu základného práva odporcu 1/ garantovaného princípom právnej istoty a ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Súd bol toho názoru, že pokiaľ by takto vlastník stratil riadne nadobudnuté vlastnícke právo, bol by porušený princíp právnej istoty a takýto vlastník by si nebol nikdy istý svojím vlastníctvom, nemohol by sa spoliehať na to, že si v čase uzatvárania zmluvy riadne overil, že jeho predchodca je skutočne vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. Vlastník by tak bol zbavený vlastníctva bez svojho zavinenia, bez existencie verejného záujmu na takomto postupe. Naproti tomu osoba, ktorá od takejto (prvotnej) zmluvy odstúpila, mohla mať vplyv na jej obsah, podmienky, práva a povinnosti účastníkov zmluvy, vady a má preto niesť určité riziko, že (inak platná zmluva) nebude bez vád, umožňujúcich od nej odstúpiť. Súd bol toho názoru, že toto riziko nie je možné prenášať na toho, kto neskôr k veci, ktorá bola predmetom takejto zmluvy, riadne nadobudol vlastnícke právo. Zdôraznil, že v tomto konkrétnom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ mal vedomosť že, odporca 2/ má v úmysle previesť spornú nehnuteľnosť na odporcu 1/ (uvedenú skutočnosť potvrdil konateľ odporcu 2/ vo svojej výpovedi, ale i svedok JUDr. D. Z., ktorému bola oboma účastníkmi, t.j. navrhovateľom i konateľom odporcu 2/ predložený návrh kúpnej zmluvy medzi odporcom 2/ a odporcom 1/), nič teda navrhovateľovi nebránilo s odporcom 2/ dohodnúť, upraviť podmienky v zmluve (rešpektujúc odporučenia zástupcov, ktorí mu pri uzatváraní zmluvy poskytovali právne služby, ale i iných inštitútov, napr. vecných práv k nehnuteľnostiam, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností) a tieto využiť, aby jeho práva ako predávajúceho boli v tejto (prvotnej) zmluve čo najviac garantované a zabezpečené bez toho, aby prípadné práva tretích osôb nadobudnutých na základe ďalšieho právneho úkonu (v konkrétnom prípade vlastnícke právo odporcu 1/, ktorý mal predmet zmluvy, spornú nehnuteľnosť nadobudnúť od odporcu 2/ a aj nadobudol, o čom navrhovateľ vedel) neboli ohrozené a boli garantované. Súd vychádzajúc z týchto úvah a právneho názoru (a to aj napriek známym iným rozhodnutiam Najvyššieho súdu Českej republiky, zaoberajúcich sa otázkou právnych účinkov odstúpenia od kúpnej alebo inej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam v prípade, že nadobúdateľ previedol nehnuteľnosti na iného skôr, než došlo zo strany pôvodného prevodcu k odstúpeniu od zmluvy) návrh o určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 39, § 123, § 126 Občianskeho zákonníka, čl. 11 ods. 1, 2, čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 Listiny základných práv a slobôd. O trovách konania odporcu 1/ rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi 1/ priznal náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že ešte účastníkovi (v čase vyhlásenia rozsudku, ktorý sa po vyhlásení podľa ust. § 156 O.s.p. doručuje) neuplynula lehota na vyčíslenie trov konania, súd s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. rozhodol tak, že namiesto určenia výšky trov priznal úspešnému odporcovi 1/ náhradu trov konania vyjadrenú percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania odporcu 1/ samostatným uznesením. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 2/ pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvého stupňa aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a z dôvodov hodných
osobitného zreteľa odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že práve odporca 2/ spôsobil vznik tohto sporu v dôsledku, že kúpnu cenu navrhovateľovi za prevádzanú nehnuteľnosť nezaplatil.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a odporca 2/.
Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu na určenie vlastníckeho práva vyhovel. Prípustnosť odvolania odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. b/, § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p. s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Za vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, videl tú skutočnosť, že súd sa nezaoberal ako predbežnou otázkou koordinovaným postupom odporcu 1/ a odporcu 2/ na jeho ujmu, ani trestným stíhaním proti konateľovi odporcu 2/. Dôvodil, že hneď v ten deň, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva na odporcu 2/, uzavrel odporca 2/ s odporcom 1/ novú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola predmetná nehnuteľnosť - parcela č. XXXX/X o výmere 27098 m2 v k. ú. C., zapísaná na LV č. XXXX. V kúpnej zmluve, ktorej kópia je v súdnom spise na stranách 92 - 97 chýba jeden list. Poukázal na to, že podľa bodu 2. mala byť kúpna cena uhradená prostredníctvom notárskej úschovy, pričom návrh na vklad mal byť podaný do 5-ich dní od zriadenia notárskej zápisnice a notárskej úschovy kúpnej ceny. Uviedol, že kúpna cena nebola uhradená v zmysle uvedených ustanovení a návrh na vklad bol podaný už v deň podpisu kúpnej zmluvy. V rozpore s uvedenými ustanoveniami kúpnej zmluvy zaslal odporca 1/ odporcovi 2/ kúpnu cenu vo výške 856.313,35 eur na dva účty. Mal za to, že odporca 1/ a odporca 2/ konali po vzájomnej dohode s cieľom oslabiť následky odstúpenia zmluvy, ktoré dohodol odporca 2/ s navrhovateľom v zmluve zo dňa 26.10.2010. Tento jeho názor potvrdzuje aj skutočnosť, že odporca 1/ a odporca 2/ si zmluvné vzťahy vysporiadali až dodatočne a to dodatkom č. 1 zo dňa 10.02.2011 ku kúpnej zmluve zo dňa 29.10.2010. V predmetnom dodatku č. 1 odporca 1/ akceptoval vyhlásenia odporcu 2/ o tom, že nemá vedomosť o žiadnych sporoch, nárokoch, žalobách, požiadavkách a konaniach, ktoré by boli v súvislosti s predmetným pozemkom a ďalej, že neuzavrel žiadnu dohodu, ktorá by mohla akokoľvek ovplyvniť držbu a užívanie pozemku a to aj napriek tomu, že odporca 2/ už v tom čase vedel, že vo veci prebieha súdny spor a táto skutočnosť bola zaznamenaná aj na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. C.. Nesúhlasil s právnym posúdením veci v otázke odstúpenia od kúpnej zmluvy a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. Pl. 78/06, ktorý je v protiklade s nálezom Ústavného súdu ČR citovaným súdom prvého stupňa v odôvodnení rozsudku. Mal za to, že odstúpenie od zmluvy z jeho strany bolo vykonané v súlade so zákonom a zmluvou uzavretou medzi ním a odporcom 2/, preto sa kúpna zmluva od začiatku v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušuje, pretože žiadnym právnym predpisom nie je ustanovené inak a ani účastníkmi nebolo dohodnuté inak. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nahráva špekulatívnym prevodom vlastníckeho práva, umožňujúce manipuláciu s vecami a to prvým kupujúcim a to napriek tomu, že tento kupujúci nesplnil svoje povinnosti, ktoré má v kúpnej zmluve s pôvodným scudziteľom a pôvodný scudziteľ v súlade s touto zmluvou od zmluvy odstúpil. Mal za to, že práve rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci postavilo jeho právo uplatňovať svoje práva na nižšiu úroveň. Podmienkou odstúpenia od zmluvy bolo nezaplatenie kúpnej ceny do 15-ich dní odo dňa povolenia vkladu, ktorú povinnosť si odporca 2/ nesplnil, preto dôvodne uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy a obnovenie pôvodného stavu. Pokiaľ ide o vyjadrenia súdu o možnosti použitia iných garancií v jeho zmluve s odporcom 2/, považoval v danom prípade možnosť odstúpenia od zmluvy ako dostatočnú garanciu aj vzhľadom k tomu, že poznal text kúpnej zmluvy medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, najmä znenie jeho článku II. Zdôraznil, že odporca 1/ hradil kúpnu cenu odporcovi 2/ v rozpore s predmetným ustanovením uvedenej kúpnej zmluvy a dodatok č. 1 k uvedenej kúpnej zmluve vypracoval až dňa 10.02.2011, kedy už vedel o tom, že od zmluvy uzavretej s odporcom 2/ riadne odstúpil. Navrhovateľ v doplnenom odvolaní zo dňa 24.01.2012 uviedol, že po skončení prvostupňového konania vydalo dňa 11.11.2011 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície v Trenčíne uznesenie, na základe ktorého stíha konateľa odporcu 2/ E. S. ako obvineného z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je odôvodnený záver, že ako konateľ spoločnosti S.. s. r. o. W. uzavrel kúpnu zmluvu s navrhovateľom za kúpnu cenu 800.000 eur s úmyslom nedodržať dohodnuté podmienky zmluvy a za predmetný pozemok navrhovateľovi nezaplatil, napriek tomu dňa 29.10.2010 uzatvoril so spoločnosťou odporcu 1/ kúpnu zmluvu na predaj uvedenej nehnuteľnosti. Nakoľko vyšetrovanie uvedenej trestnej veci proti konateľovi odporcu 2/ pokračuje, žiadal, aby odvolací súd sa oboznámil s týmto vyšetrovacím spisom a vo veci samej nariadil pojednávanie. Ďalej poukázal
na výpoveď svedka JUDr. E. R. v trestnom konaní, v ktorej uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 29.10.2010 nebola podpísaná zástupcami odporcu 1/ a podľa neho ide o falzifikát.
Odporca 2/ podal odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady trov konania, domáhal sa jeho zmeny tak, že navrhovateľovi bude uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania vo výške 17.550,83 eur. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci sú dôvody na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, že mal záujem sporné nároky s navrhovateľom riešiť mimosúdnou dohodou. Vo svojich listoch zo dňa 09.12.2010, 12.01.2011 adresovaných navrhovateľovi deklaroval svoj záujem uhradiť navrhovateľovi zostávajúcu časť kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť, avšak navrhovateľ mu neposkytol potrebnú súčinnosť a nesplnil si záväzky voči nemu. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ zvolil nesprávny spôsob uplatnenia svojich práv, pričom nevyužil všetky zabezpečovacie inštitúty, ktoré v súvislosti s úhradou kúpnej ceny za nehnuteľnosť má k dispozícii. Uvedená skutočnosť nemôže byť na jeho ťarchu. Mal za to, že v danom prípade nejde o výnimočnú situáciu, na ktorú je možné ust. § 150 ods. 1 O.s.p. aplikovať. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Odporca 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec tiež správne právne posúdil. Odmietol konštrukciu vytvorenú navrhovateľom v odvolaní, podľa ktorej odporca 1/ koordinoval svoj postup s odporcom 2/ za účelom poškodenia navrhovateľa. Takáto konštrukcia je účelová, vágna a ničím nepodložená. Poukázal na skutočnosť, že z výpovede svedka JUDr. I. Z. vyplýva, že navrhovateľ bol poučený o možnosti lepšie zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny zo strany odporcu 2/, avšak navrhovateľ túto možnosť nevyužil. Táto skutočnosť má podľa jeho názoru zrejme hlavný podiel na tom, že nároky navrhovateľa vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 sú do dnešného dňa sporné. Zotrval na tom, že navrhovateľ nemohol platne odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010, uzatvorenej s odporcom 2/ a to z toho dôvodu, že v čase doručenia odstúpenia odporcovi 2/ už tento nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Okrem tejto skutočnosti navrhovateľovi bránilo v účinnom odstúpení od kúpnej zmluvy aj ust. § 497 Občianskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľ prijal od odporcu 2/ čiastočnú platbu kúpnej ceny vo výške 100.000 eur. Odporca 1/ k doplnenému odvolaniu zo strany navrhovateľa uviedol, že nesúhlasí s požiadavkou navrhovateľa, aby si odvolací súd vyžiadal vyšetrovací spis polície vo veci trestného stíhania E. S.. Pokiaľ by sa aj v trestnom konaní preukázala vina E. S., a navrhovateľ by bol uznaný ako poškodený, vznikol by navrhovateľovi nárok požadovať škodu od E. S., ktorý však nikdy nebol vlastníkom pozemkov, ku ktorým žiada navrhovateľ určiť svoje vlastnícke právo v tomto konaní. Vyslovil názor, že neuhradenie kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom 2/ spôsobil do značnej miery samotný navrhovateľ a to nedôsledným zakotvením zabezpečovacích inštitútov do zmluvy, hoci bol na potrebu takéhoto zabezpečenia upozorňovaný svojím advokátom. V žiadnom prípade však neuhradenie kúpnej ceny navrhovateľovi nie je dôsledkom údajného koordinovaného správania medzi odporcom 1/ a ním s cieľom poškodiť navrhovateľa.
Odporca 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že odporcovia konali vo vzájomnej zhode s cieľom poškodiť navrhovateľa. Uvedená konštrukcia je ničím nepodložená fikcia navrhovateľa. Na veci nemení nič ani skutočnosť, že po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo proti E. S. vznesené obvinenie z obzvlášť závažného zločinu podvodu. Obvinený skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, zásadne popiera. V danom prípade sa jedná o občiansko-právny spor. S poukazom na prezumpciu neviny nie je predmetná skutočnosť pre prebiehajúce konanie významná, navyše E. S. nie je účastníkom tohto konania. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 2.034,40 eur.
Navrhovateľ a odporca 1/ sa k odvolaniu odporcu 2/ písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.
Predmetom konania v danej veci je určovacia žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v Správe katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. XXXX k. ú. C. ako parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 27098 m2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil
tým, že od kúpnej zmluvy o prevode predmetnej nehnuteľnosti uzavretej dňa 26.10.2010 s odporcom 2/ platne odstúpil, preto sa kúpna zmluva v zmysle ust. § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka zrušila a obnovil sa pôvodný stav a to aj v prípade, že odporca 2/ skôr, než došlo k odstúpeniu od zmluvy, previedol nehnuteľnosť na tretiu osobu - odporcu 1/. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že povolením vkladu vlastníckeho práva rozhodnutím Správy katastra Bánovce nad Bebravou na základe zmluvy zo dňa 26.10.2010 medzi navrhovateľom a odporcom 2/ nadobudla zmluva uzavretá medzi nimi vecno-právne účinky a odporca 2/ bol oprávnený ďalej túto nehnuteľnosť prevádzať. Rovnako tak povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech odporcu 1/ zmluvou zo dňa 29.10.2010 uzavretou medzi odporcom 2/ ako predávajúcim a odporcom 1/ ako kupujúcim nastali vecno-právne účinky tejto zmluvy a odporca 1/ nadobudol vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti. V čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, ani v čase nadobudnutia vlastníckeho práva odporcom 1/ neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné kúpnu zmluvu z 29.10.2010 považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy (prvotnej) uskutočnené navrhovateľom až v čase, kedy vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudla tretia osoba, ktorá nebola účastníkom pôvodného zmluvného vzťahu, nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb, ktoré v dobrej viere a v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka nadobudli vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom takejto zmluvy.
Odvolací súd tento právny záver súdu prvého stupňa považuje za predčasný z nasledovných dôvodov:
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluva sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky je ustálená v názore, že platné odstúpenie od zmluvy od prevode nehnuteľností v zmysle ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka má za následok zánik len záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol, a nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo osebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti. Konštitutívne účinky vkladu do katastra nehnuteľností môžu byť odstránené tak, že bude pre predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľností na základe dohody účastníkov podľa § 28 a nasl. Zákona č. 162/1995 Z.z. alebo záznamom podľa § 34 a nasl. citovaného zákona na základe rozsudku vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva (§ 80 písm. c/ O.s.p.). V takom prípade treba mať za to, že ak dôjde k sporu, je na strane predávajúceho z kúpnej zmluvy daný naliehavý právny záujem na tom, aby súd rozsudkom určil, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy je opäť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho.
Vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, ktorí nadobudli svoje vlastnícke právo v dobrej viere, než došlo k odstúpeniu od zmluvy je chránené v súlade s článkom 11 Listiny základných práv a slobôd a s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv v dobrej viere, a nezaniká.
Z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že súd prvého stupňa zameral svoje dokazovanie najmä na skúmanie platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom 2/ dňa 26.10.2010, na okolnosti, za akých bola zmluva uzavretá a na zistenie výšky vyplatenej kúpnej ceny odporcom 2/ navrhovateľovi. V tomto smere súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá dňa 26.10.2010 medzi navrhovateľom a odporcom 2/ je platným právnym úkonom, pričom nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné považovať predmetnú zmluvu za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu však vyplýva, že navrhovateľ pred súdom prvého stupňa poukazoval na špekulatívny prevod vlastníckeho práva medzi odporcami 1/ a 2/, spochybnil platnosť uzavretej kúpnej zmluvy uzavretej medzi nimi dňa 29.10.2010, najmä s poukazom na spôsob zaplatenia kúpnej ceny v rozpore s písomným dojednaním v kúpnej zmluve a spochybnil celkový postup odporcu 1/ a odporcu 2/ od doby podpisu zmluvy a podpisu jej dodatku. Súdu prvého stupňa je potrebné vytknúť, že k okolnostiam uzavretia druhej kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom 2/ ako predávajúcim a odporcom 1/ ako kupujúcim dňa 29.10.2010 nevypočul štatutárnych zástupcov obchodnej spoločnosti odporcu 1/. V odvolacom konaní navrhovateľ predložil odvolaciemu súdu uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Trenčín zo dňa 11.11.2011 č. k. ČVS:ORP-549/OEK- TN-2011FZ, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie proti E. S. (štatutárnemu zástupcovi odporcu 2/) obvinenému z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,ods. 4 písm. a/ Trestného zákona v súvislosti s jeho konaním pri uzavretí kúpnej zmluvy s navrhovateľom a odporcom 1/. Zo zápisnice o výsluchu svedka JUDr. E. R. v trestnom konaní, predloženej navrhovateľom spolu s odvolaním, vyplýva, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom 2/ a odporcom 1/ bola podpísaná štatutárnymi zástupcami spoločnosti odporcu 1/ už dňa 07.09.2010, pričom podľa jeho vyjadrenia kúpna zmluva zo dňa 29.10.2010 nebola podpísaná zástupcami spoločnosti odporcu 1/, jedná sa o falzifikát. Svedok JUDr. E. R. pred vyšetrovateľom okrem iného ďalej uviedol, že konateľ spoločnosti odporcu 2/ E. S. predložil správe katastra na zavkladovanie inú zmluvu než tú, ktorá bola v skutočnosti medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ uzavretá. Je potrebné zdôrazniť, že aj keď uvedené skutočnosti vyšli najavo až po rozhodnutí súdu prvého stupňa, nejde o nový odvolací dôvod, keďže neplatnosť tohto právneho úkonu bola namietaná už pred súdom prvého stupňa, pričom neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosť absolútna, ktorá pôsobí zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc), takže subjektívne občianske práva a občiansko-právne povinnosti z takéhoto právneho úkonu vôbec nevzniknú a súd je povinný v každom štádiu konania sa ex offo s platnosťou tohto právneho úkonu zaoberať. V prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcami 1/ a 2/ je absolútne neplatná, obnovil by sa pôvodný právny stav k nehnuteľnosti na základe prvotnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom 2/ a táto skutočnosť by mala podstatný vplyv na posúdenie opodstatnenosti uplatneného návrhu navrhovateľa. Za tejto situácie by podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ mal naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle podanej žaloby.
Z tohto dôvodu, keď súd prvého stupňa sa dôsledne nevysporiadal s otázkou platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom 2/ ako predávajúcim a odporcom 1/ ako kupujúcim dňa 29.10.2010, bolo jeho rozhodnutie vo veci samej predčasné.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).
V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie za účelom posúdenia platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami 1/ a 2/ dňa 29.10.2010, najmä nariadi výsluch štatutárnych zástupcov obchodných spoločností odporcov 1/ a 2/ k okolnostiam uzavretia a podpisu kúpnej zmluvy a jej dodatku č. 1 zo dňa 10.02.2011, oboznámi sa s originálom spisu Správy katastra Bánovce nad Bebravou č. V 1343/2010, s vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Trenčín sp. zn. ČVS:ORP-549/OEK-TN-2011FZ a po takto vykonanom dokazovaní aj následne posúdi existenciu dobrej viery odporcu 1/ o tom, že sa stal vlastníkom prevedenej nehnuteľnosti s prihliadnutím na okolnosti danej veci.
Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .