Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-9-2012.pdf
PDF · 84.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej v právnej veci žalobcu: C.. C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., I. XX/X, zastúpený JUDr. Natáliou Borsosovou, advokátkou so sídlom Komárno, Ul. biskupa Királya 6, proti žalovanému: M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., A. školy XXXX/XX, o zaplatenie 3.319,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu, proti rozsudku O. súdu Komárno, zo dňa 4. októbra 2011, č. k. 6C/334/2010-64, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako aj časti o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.319,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne za čas od 16. 09. 2008 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa konanie o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 3.319,39 eura za čas od 15. 04. 2007 do 15. 09. 2008 zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania k rukám JUDr. Natálie Borsosovej, advokátky do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku v sume 1124,78 eura.
Svoje rozhodnutie vo vyhovujúcej časti odôvodnil ustanovením § 657, § 517 ods.1 , 2 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Z. z.) a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodne podaný. Považoval za nesporné, že účastníci konania uzatvorili ústnu zmluvu o pôžičke, sporným však bolo, v akej mene bola poskytnutá pôžička a v akej sume. Medzi účastníkmi konania podľa záverov súdu prvého stupňa bolo sporné aj to, akým spôsobom a kedy mal žalovaný túto pôžičku vrátiť žalobcovi a aj to, či tento dlh zanikol splnením žalovaného. Žalobca tvrdil, že pôžičku poskytol žalovanému 15. 04. 2004 a to v slovenských korunách v sume 100.000,- Sk. Žalovaný tvrdil, že pôžičku mu žalobca poskytol v sume 2200 USD a to dňa 20. 05. 2003. Oboch účastníkov na preukázanie svojich tvrdení zaťažovalo dôkazné bremeno. Z vypočutých svedkov súd prvého stupňa svedeckú výpoveď svedka E. a L. považoval za nevierohodné a to vzhľadom na ich negatívny vzťah k jednému alebo k druhému účastníkovi konania. Svedok L. sa totiž vyjadril, že podľa jeho presvedčenia kvôli žalobcovi mu bolo znížené osobné ohodnotenie za rok 2010. Svedok E. v súčasnosti vedie spor so synom žalovaného, predmet ktorého sporu nepriamo súvisí aj s predmetom tohto sporu. Súd prvého stupňa svedeckou výpoveďou svedka C. K. mal za preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že žalobca v priebehu apríla 2004 poskytol žalovanému peňažnú pôžičku v sume 100.000,- Sk. V konaní nevyšla najavo žiadna skutočnosť, na základe ktorej by súd mal spochybniť pravdivosť svedeckej
výpovede C. K.. Svedecká výpoveď svedka C. D. potvrdila, že prestavba bitúnku žalovaného v V. sa uskutočňovala už v roku 2004 a toto korešponduje so svedeckou výpoveďou C. K., o tom, že spornú pôžičku žalovaný potreboval na prestavbu svojej výrobne v V.. Aj to tvrdenie žalobcu, že so žalovaným sa dohodol tak, že spornú pôžičku žalovaný mu začne splácať až po troch rokoch potvrdila svedecká výpoveď C. K.. Žalovaný tvrdil, že pôžičku, ktorú mu poskytol žalobca v sume 2200 USD a to 20. 05. 2003, už vyrovnal a to tým, že vo futbalovej sezóne 2004-2005 pripravoval jedlo pre futbalový klub Bánov, ktorého vedúcim bol v tom čase žalobca. Procesnou povinnosťou žalovaného bolo preukázať, že medzi ním ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom po poskytnutí pôžičky bola uzavretá ústna dohoda o tom, že k vyrovnaniu tohto dlhu nedôjde vrátením peňazí, ale že suma pôžičky sa bude znižovať o hodnotu jedla pripravovaného žalovaným pre futbalový klub. Existenciu takejto dohody žalovaný nepreukázal, z toho dôvodu žalovaný nemal žiaden právny dôvod z poskytnutej pôžičky si odpočítavať hodnotu ním pripravovaného jedla. Keďže žalovaný nepreukázal existenciu dohody o takomto spôsobe vyrovnania sporného dlhu, súd nemal dôvod sa zaoberať hodnotou žalovaným pripravovaného a pre futbalový klub Bánov dodaného jedla. Poukázal na to, že sám žalovaný spochybnil svoje tvrdenia o spornej pôžičke, keď jeho prednes už aj len o výške poskytnutej pôžičky učinený na pojednávaní vo veci sa rozchádza s jeho tvrdením o tejto otázke v odpore, pretože v odpore sám žalovaný uviedol, že mu pôžička bola poskytnutá v sume 3000 USD a na pojednávaní tvrdil, že pôžička mu bola poskytnutá v sume 2200 USD.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca žalovanému poskytol pôžičku v sume 100.000,- Sk, a vyrovnanie ktorej pôžičky žalovaný doteraz žiadnu sumu žalobcovi nezaplatil. Súd prvého stupňa preto vychádzajúc z ust. § 657 žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 3.319,39 eura, čo predstavuje v prepočte na koruny 100.000,- Sk. S prihliadnutím na ust. § 517 OZ ods. 1 OZ súd prvého stupňa žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške stanovenej v ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože žalovaný s plnením tohto peňažného dlhu bol v omeškaní od 16. 09. 2008. Žalovaný mal začať splátky vykonať od 15. 04. 2007 v mesačných splátkach po 6.000,- Sk, to znamená, že dlh mal vyrovnať úplne dňa 15. 09. 2008, a preto od 16. 09. 2008 sa dostal do omeškania s plnením tohto peňažného dlhu. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 3.319,39 eura za čas od 15. 04. 2007 do 15. 09. 2008 súd konania podľa § 96 ods. 1 OSP v dôsledku späťvzatia návrhu v tejto časti zastavil. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 1124,78 eura. Tieto trovy vznikli žalobcovi zaplatením súdneho poplatku vo veci v sume 199 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 925,78 eura. Trovy právneho zastúpenia vyčíslil podľa vyhlášky 665/2004 Z. z. a to za šesť úkonov právnej služby po 121,17 eura, 6 x 7,41 eura režijný paušál plus 20 % DPH v sume 154,30 eura.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že svedecké výpovede svedkov D. a K. sú nedôveryhodné a nezakladajú sa na pravde. Navrhol odvolaciemu súdu, aby vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočuje ďalších ním navrhnutých svedkov a vykoná konfrontáciu svedkov D. a Ambláczkeho. R. sa tým, že dňa 04. 10. 2011 sa nedostavil na pojednávanie, pretože bod odcestovaný v zahraničí. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevyporiadal s rozpornými tvrdenia žalobcu a vypočutých svedkov, pričom výpoveď svedka K. tiež považuje za nehodnovernú. Za rozhodujúce považoval dátum uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ku ktorej došlo v roku 2003, teda niekoľko mesiacov pred vstupom SR do Európskej únie. Uviedol, že so svedkom E. osobne nemá žiaden spor, tento pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nebol prítomný. Spor má s týmto svedkom jeho syn, pretože mu svedok dlhuje peniaze. Výpoveď svedka D. považuje za pomstu za nútený odchod zo zamestnania, pretože svedok nezvládol zverené úlohy. Bránil sa tým že dlžnú sumu splatil formou prípravy jedla pre futbalový klub, ktorú skutočnosť vie preukázať svedeckými výpoveďami.
K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa je chaotické, zavádzajúce a rozporuplné, ako aj obsah jeho výpovede ako účastníka konania. Jeho obrana nepochybne sleduje jediný cieľ, a tým je vyhnúť sa povinnosti vrátiť mu dlh. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci a na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci v súlade so zákonom aj rozhodol. V odôvodnení svojho rozhodnutia
jasne a zreteľne uviedol aké dôkazy vykonal, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a na základe toho dospel k záveru, ktorý je vyslovený v enunciáte rozhodnutia.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a súvisiaci výrok o trovách konania, a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods.1 OSP), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Odvolací súd vec prejednal na odvolacom pojednávaní konanom v prítomnosti oboch účastníkov konania. Na pojednávaní ale aj v písomne podanom odvolaní žalovaný navrhoval vykonať dokazovanie výsluchmi svedkov. Odvolací súd sa preto zaoberal tým, či súd prvého stupňa splnil svoju poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP a dospel k záveru, že žalovaný bol súdom riadne v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP poučený, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva z obsahu spisu. Na č. l. 40 spisu je založené upovedomenie o odročení pojednávania zo dňa 29. 04. 2011 doručené žalovanému prostredníctvom OR PZ Komárno dňa 02. 06. 2011 prostredníctvom OR PZ Komárno, ktorého obsahom je aj poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP. Rovnako zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa zo dňa 04. 10. 2011, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia vyplýva, že pred skončením pojednávania súd prítomných účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP poučil. Na tomto pojednávaní sa žalovaný nezúčastnil napriek tomu, že bol riadne predvolaný, pričom svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd prijal záver, že súd prvého stupňa splnil svoju poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP, preto odvolací súd na dôkazy označené žalovaným až v odvolacom konaní neprihliadol.
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP
(v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z rovnakých skutkových a právnych záverov ako súd prvého stupňa.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané navrhovateľom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že v konaní nebol zistený žiadny dôvod, pre spochybnenie vierohodnosti svedka C. K., ktorý uviedol, že je v priateľkom vzťahu k obom účastníkom konania, a ktorý bol riadne podľa § 126 OSP poučený o následkoch krivej výpovede. Tento svedok výslovne potvrdil, že žalobca požičal žalovanému sumu 100.000,- Sk niekoľko mesiacov pred vstupom do únie. Uviedol aj to, že žalobca zamenil doláre za koruny a tieto odovzdal žalovanému z toho dôvodu, že požičanú sumu mal žalovaný podľa dohody začať splácať až po troch rokoch, a takto postupoval z ohľadom na možné zmeny kurzu. Výpoveďou tohto svedka preukázal žalobca uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke, keď výška požičanej sumy a tiež spôsob vrátenia bol medzi účastníkmi konania dohnutý.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný v konaní nevzniesol námietku premlčania ale tvrdil, že dlh už vyrovnal a to prípravou stravy pre futbalový klub, pričom o tomto spôsobe vrátenie dlhu sa mal so žalobcom dohodnúť. Keďže žalovaný námietku premlčania nevzniesol, nebol rozhodujúci presný dátum uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Iba v prípade vznesenej námietky premlčania, by muselo byť presne zistené a preukázané, kedy k uzatvoreniu pôžičky došlo, a či k uplatneniu nároku došlo včas. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa žalovanému v konaní nepodarilo preukázať uzatvorenie dohody so žalovaným v tom smere, že dlh vráti formou prípravy stravy pre futbalový klub. Správne potom súd prvého stupňa postupoval, keď považoval za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke obsahom ktorej bola suma 100.000,- Sk s tým, že túto pôžičku žalovaný začne splácať po troch rokoch od jej poskytnutia s tým, že rozhodujúcou skutočnosťou bolo aj to, že
žalovaný poskytnutú pôžičku žalobcovi doposiaľ vo finančnom vyjadrení nevrátil a existencia následnej dohody účastníkov konania o inom spôsobe vrátenia dlhu medzi nimi preukázaná nebola.
Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože na odvolacom pojednávaní žalobca výslovne uviedol, že trovy odvolacieho konania nežiada priznať.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.