Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19CoE-58-2012.pdf
PDF · 100.08 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/58/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému O. J., r. č. XXXXXX/XXXX, Y. XXX, o vymoženie 1 429,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/772/2011-14 zo dňa 22.12.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka, §§ 52 ods. 1 až 3; 53 ods. 1; 54 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS.
Konštatoval, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky 1 429,56 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. WHB/0111/0331 zo dňa 07.10.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatnou. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna a spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok, alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Rozhodca absolútne opomenul aplikovanie príslušných noriem, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13/EHS, je neprijateľnou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Namietal, že z ustanovení §§ 159 ods. 1, 161 ods. 1Občianskeho súdneho poriadku, §§ 35 a 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci a disponuje atribútom právnej záväznosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu. Po uplynuté lehoty na plnenie je vykonateľný, t. j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu.
Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Je tu prekážka res iudicata.
Oprávnený ďalej namietal, že pokiaľ súd, konajúci v nachádzacom konaní je obsadený sudcom, exekučný súd je zásadne obsadený vyšším súdnym úradníkom, konajúcim na základe poverenia sudcu. Nie je preto možné, aby ústavnú funkciu - rozhodovať spory ako súdny orgán - vykonávala osoba, ktorá sudcom nie je.
Prijatím zákona o rozhodcovskom konaní zákonodarca explicitne umožnil mimosúdne riešenie sporov s tým, že za určitých podmienok pripustil súdnu kontrolu rozhodcovského rozsudku - žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súdy nemôžu ignorovať vôľu zákonodarcu a ak by súdne konanie stálo nad rozhodcovským, bolo by možné napadnúť rozhodcovský rozsudok na súde vždy, nie iba z vymedzených dôvodov. Účastník konania má zákonom iba vymedzenú možnosť brániť sa proti rozhodcovským rozsudkom. Ak by si exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania vstupovať do už skončeného nachádzacieho konania, prestala by mať zmysel úprava možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd preto nemôže zaujímať stanoviská a úvahy k výroku rozhodcovského rozsudku a musí sa obmedziť na také dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci.
Oprávnený v odvolaní ďalej uviedol, že ani ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd posudzuje predložené dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke hmotnoprávnej ani procedurálnej, lebo na takýto postup nemá právomoc. Ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako exekučný súd.
Poukazujúc na rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/159/2009 a na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-40/08, oprávnený ďalej namietal, že pokiaľ ide o dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní, tieto dôvody sa týkajú plnenia, ktoré je fyzicky alebo právne nemožné, alebo odporuje dobrým mravom. Občiansky súdny poriadok, zákon o rozhodcovskom konaní a ani Exekučný poriadok neposkytujú oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej. Zatiaľ čo rozhodcovia pri postupe v zmysle § 37 zákona o rozhodcovskom konaní môžu preskúmať rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu, súd v konaní o neplatnosti rozhodcovského rozsudku tento preskúmava z dôvodov podľa § 40 tohto zákona.
Konaním súdu bolo, podľa oprávnenému, odňaté mu právo domáhať sa svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní.
Oprávnený tiež namietal, že zmluvu o úvere, uzavretú medzi oprávneným a povinným, nie je možné považovať za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Občianskeho zákonníka a na predmetný zmluvný vzťah nemožno ani aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.
Citujúc Prílohu, bod 1, písm. q) Smernice 93/13/EHS v znení anglického, slovenského, českého, nemeckého a poľského jazyka, oprávnený uviedol, že slovenský preklad uvedeného ustanovenia je zavádzajúci. Rozhodcovská doložka, ktorou sa všetky spory v súvislosti so zmluvou podriaďujú rozhodcovskému konaniu podľa zákona o rozhodcovskom konaní, nie je v zmysle Smernice nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.
V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd prvého stupňa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať a akú inú kvantitu či kvalitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil a zasiahol do práv povinného.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Napadnuté uznesenie vydala vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza vyjadrenie zákonného sudcu, že odvolaniu oprávneného nemieni v celom rozsahu vyhovieť a nariadil predložiť vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.
V predmetnej veci súd prvého stupňa posúdil zmluvu, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pre ktorý platia ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zamietol návrh súdneho exekútora na vykonanie exekúcie z dôvodu, že zistil, že exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, neakceptoval neprijateľnú podmienku dojednanú
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, a to rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takáto podmienka je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Z uvedeného dôvodu považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve So zreteľom na toto zistenie podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol.
Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa a dôvodmi uvedenými v uznesení plne stotožňuje. Nad rámec tohto zdôvodnenia poukazuje na ďalšie právne významné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia nedôvodná v celom rozsahu.
V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, typová zmluva) na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Na základe predmetnej rozhodcovskej doložky, upravenej v Článku 11, bod 11.2 obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007), všetky spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov, vzniknutých na základe alebo súvisiacich so ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,, a.s., Bratislava podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli exekučný súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Smernica rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmluvách, musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné viesť také posúdenie v rámci obdobných riadení, na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom.
Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 uvedeného zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti, t.j. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. V právnom poriadku však existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov sa na ne hľadí akoby materiálne právoplatné neboli. Osobitnú výnimku z účinkov materiálnej právoplatnosti možno napríklad vyvodiť z ustanovenia § 159 O.s.p. vo vzťahu k mimoriadnym opravným prostriedkom. I z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku však existujú výnimky, rovnako ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Ustanovenie § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. je potrebné redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní. V uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedených výkladov účinkov materiálnej právoplatnosti by však toto ustanovenie plne stratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca zreteľným vyjadrením v jeho texte, a to umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné na účely § 45 citovaného zákona vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, čo znamená, že nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie a či sú nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ až c/ Zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní potom treba považovať za zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie.
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 1 určuje, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). V ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok. Slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak poskytovateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolá poskytovateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože poskytovateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy a teda poskytovateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy, ako aj článku 7 Ústavy SR a naplnenie cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidí odvolací súd iné východisko, ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi poskytovateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že v danom prípade nemožno zmluvu o úvere, uzavretú medzi predchodcom oprávneného a povinným považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka a nemožno teda aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, odvolací súd konštatuje, že v čase, keď bola uzatváraná zmluva o úvere, išlo o typ zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku a patrila medzi tzv. absolútne obchody. Je nepochybné, že povinný v tom čase vystupoval ako fyzická osoba (opak nebol preukázaný), ktorá má postavenie spotrebiteľa, čo nakoniec nie je sporné ani zo zmluvy o úvere. Právny predchodca oprávneného v tom čase vykonával činnosť spadajúcu do činnosti jeho podnikania, teda postupoval ako dodávateľ. Preto je možné tento právny vzťah subsumovať pod vzťah spotrebiteľský. V takom prípade okrem všeobecnej úpravy tejto zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je špeciálnou úpravou k Obchodnému zákonníku a tak isto aj ust. § 52 a nasledujúcich o spotrebiteľských zmluvách, ktoré obsahoval Občiansky zákonník k momentu uzatvorenia zmluvy. A práve vychádzajúc z ust. § 53 Občianskeho zákonníka, platného do 31.12.2007, prvostupňový súd správne vyhodnotil, že rozhodcovská doložka, ktorá dáva legitimitu rozhodcovskému súdu rozhodovať o spore zmluvných strán, nie je v súlade so zákonom, pretože je na ťarchu spotrebiteľa, znemožňuje voľbu spotrebiteľa, aby vo veci konal štátny súd. Rozhodcovskú doložku si účastník zmluvného vzťahu, povinný ako spotrebiteľ, osobitne nevyjednal, nemal na výber riešenie tohto sporu aj iným spôsobom, pretože tu bola presadená vôľa oprávneného ako dodávateľa zo zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka absolútne splýva s kontextom ostatných zmluvných dojednaní o úvere.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.