Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-33-2012.pdf
PDF · 99.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/33/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci maloletej T. K., Q.. X.X.XXXX, bytom u matky, J. X, X., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Y. Q. Č.. X, X., dieťaťa rodičov: matky H. Z., Q.. XX.X.XXXX, U. J. X, X., otca J. Š., Q.. X.XX.XXXX, U. Y. X/X, R., na návrh matky, v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa
rozhodol:
Zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca J. Š. na maloletú T. K., Q.. X.X.XXXX zo sumy 26,56 eur na sumu 40,- eur mesačne, počnúc dňom 1.2.2012 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice sp. zn. Nc 1150/1995-7 zo dňa 5.12.1995.
Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2012 do 30.6.2012 spolu v sume 67,20 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.2.2012 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Obvodného súdu Košice 2, zo dňa 5.12.1995, č.k. Nc1150/95-7 v časti týkajúcej sa výšky výživného pre mal. T., Q.. X.X.XXXX tak, že vyživovacia povinnosť jej otca sa počnúc dňom podania návrhu zvyšuje zo sumy 26,56 eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne k rukám matky do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že nakoľko od rozsudku Obvodného súdu Košice 2 (kedy mala maloletá 6 mesiacov), ktorým bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť otca voči maloletej uplynul dlhší čas, za ktorý došlo k podstatnej zmene odôvodnených potrieb maloletej, v dôsledku čoho výživné nezodpovedá a ani sa nepribližuje jej skutočným nákladom, pretože sa zvýšili náklady spojené s jej výživou a uspokojovaním jej oprávnených a nevyhnutných potrieb. Poukázala na skutočnosť, že v súčasnosti mal. navštevuje E., Q. K. I.., T. X., navštevuje aj doučovanie z anglického jazyka, za úhradu vo výške 8,- eur/1 hod., náklady na cestovné pre mal. predstavujú sumu cca 10,- eur mesačne, uhrádza za mobilný telefón 7,- eur mesačne. Mal T. sa naviac v minulosti venovala aj športu, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov bola nútená vzdať sa týchto športových aktivít. Matka maloletej vo vzťahu k svojim príjmom uviedla, že je zamestnaná na Y. R., G..Y.., s čistým priemerným mesačným príjmom 550,- eur mesačne, z ktorého uhrádza titulom bývania sumu 250,- eur mesačne. Jej súčasný manžel taktiež pracuje na Y. R., G..Y.. , pričom jeho čistý mesačný prijem predstavuje sumu cca 400,- eur. Okrem mal. T. sa matka stará aj o dcéru J. Z. (XX N.) pochádzajúceho zo súčasného manželstva s H. Z..
Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na zvýšenie výživného, nakoľko jeho súčasný príjem, ktorý predstavuje iba invalidný dôchodok vo výške 220,- eur mesačne mu neumožňuje prispievať na výživu mal. sumou vyššou ako bola pôvodne určená rozsudkom Obvodného súdu Košice 2, a teda navrhol, aby súd ponechal výživné v pôvodnej výške.
V písomnom podaní označenom ako ,,vyjadrenie" doručenom súdu dňa 31.5.2012 otec oznámil súdu, že okrem mal. T. nemá inú vyživovaciu povinnosť, pričom v súčasnosti býva v Č. N., kde sú jeho mesačné náklady na bývanie v sume 6.600,- Kč. Zároveň predložil súdu doklady osvedčujúce výšku jeho invalidného dôchodku v sume 286,60 eur mesačne, z ktorého mu je titulom exekúcie zrážaná sumu 57,57 eur. Jeho ďalšie mesačná výdavky činia sumu cca 60,- eur. Okrem invalidného dôchodku nemá žiaden iný príjem, nevlastní hnuteľné ani nehnuteľné veci väčšieho rozsahu.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 14.6.2012, na ktorý sa neustanovil otec maloletej, ktorý však svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním, v ktorom súhlasil s tým, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti, na základe predložených listinných dôkazov, preto súd postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, predloženými listinnými dôkazmi, najmä rozsudkom Obvodného súdu Košice 2, č.k. Nc 1150/95-7, rodným listom maloletej, odpisom mzdových listín matky, potvrdením sociálnej poisťovne, oznámením Mestskej časti X.-Q. H., vyjadrením otca k návrhu, správou kolízneho opatrovníka "o prešetrení rodinných pomerov", správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny a zistil tento skutkový stav:
Matka maloletej na pojednávaní dňa 14.6.2012 uviedla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, a v jeho zmysle navrhuje zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na mal. T. zo sumy 26,56 eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne a to počnúc dňom podania návrhu do budúcna vopred k rukám matky. Matka zotrvala na pôvodných vyjadreniach uvádzaných vo svojom návrhu. Vo vzťahu k dôvodnosti svojho návrhu uviedla, že od poslednej úpravy výživného k maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko v súčasnej dobe maloletá je žiačkou 2. ročníka gymnázia, so štúdiom ktorého pribudli aj náklady, ktoré sú omnoho vyššie ako v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu v roku 1995. Vo vzťahu k svojmu príjmu uviedla, že tento je o niečo vyšší , práve preto, že zamestnávateľ do neho započítava aj cestovné náklady, keďže matka nemá stále miesto výkonu práce, ale mení sa vždy podľa potreby zamestnávateľa. Matka ďalej uviedla, že v súčasnej dobe je vydatá, pričom je manžel je rovnako zamestnaný v trvalom pracovnom pomere, kde jeho čistým priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 400,- eur mesačne. Vo vzťahu k svojim výdavkom uviedla, že spolu s manželom, dvoma dcérami žijú v spoločnej domácnosti, v 3-izbovom byte, za ktorý titulom bývania uhrádzajú sumu 300 eur mesačne. Poukázala na to, že biologický otec maloletej sa o ňu nezaujíma, iba maloletá prostredníctvom internetu zistila, že jej otec žije pravdepodobne v Č., o čom vôbec nemala vedomosť, pričom nemá nevie uviesť aké sú jeho súčasné príjmy.
Z rozsudku Obvodného súdu Košice 2, č. k. Nc 1150/95-7, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.2.1995 vyplýva, že súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej zveril maloletú T. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal k vyživovacej povinnosti k mal. vo výške 800 Sk mesačne počnúc dňom 7.6.1995 Zároveň rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 7.6.1995 do 30.1.1995 v sume 4.800 Sk. V čase predchádzajúceho rozhodnutia mal. T. mala 6 mesiacov a bola v celodennej opatere matky, ktorá poberala rodičovský príspevok 1.470,- Sk a rodinné prídavky 550,- Sk. Bývali u matkiných rodičov. Otec nepracoval, býval v 3-izbovom byte, za ktorý uhrádzal 1.700,- Sk, bol ženatý a mal ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti, okrem mal. T..
Z predloženej správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 29.5.2012 vyplýva, že otec maloletej od apríla 2011 na výživu neprispieva, pričom matka nemá vedomosť, kde sa otec v súčasnosti zdržiava. Matka na podanom návrhu trvá, pričom uviedla, že na otca podala návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatenia výživného a dozvedela sa, že otec je ,,dobrovoľný bezdomovec". Matka býva spolu so svojim súčasným manželom, mal. T., ak aj mal. J. pochádzajúcou zo súčasného manželstva v 3-izbovom byte, pričom jej mesačné výdavky predstavujú nájom v sume 230,- eur, poistka pre mal. T. v sume 5,- eur,
pôžička v sume 230,- eur, strava v sume 300-400,- eur, ošatenie a hygiena v sume do 100,- eur. Na základe uvedeného kolízny opatrovník navrhol upraviť výšku výživného na mal. T., primerane veku a odôvodneným potrebám dieťaťa s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca.
Z odpisov mzdových listín matky za obdobie od 1.3.2011 do 29.2.2012 súd zistil, že táto pracuje na Y. s čistým priemerným mesačným príjmom za uvedené obdobie v sume 614,16 eur mesačne, z toho čistá mesačná mzda v sume 503,40 eur.
Z oznámenia Mestskej časti X.-Q. H. zo dňa 29.2.2012 vyplýva, že matka mala v júni 2011 uzatvorenú dohodou o vykonaní práce - pôsobila ako sčítací komisár, pričom jej bola za toto obdobie vyplatená mzda v sume 207,19 eur mesačne, t.j. čistý príjem z uvedenej odmeny činil 167,83 eur.
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 18.5.2012 vyplýva, že otec je poberateľom invalidného dôchodku v sume 286,60 eur mesačne, z ktorého sú mu titulom vedenej exekúcie vykonávané zrážky v sume 57,57 eur mesačne.
Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice , zo dňa 19.6.2008 vyplýva, že otec je považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy na 50%.
Podľa § 62 ods. 1-5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa tak slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom slova zmysle, ale aj k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb ( šatstvo, obuv, bielizeň a pod. ) a aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa ( vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ). Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závisle od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie.
Zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného, stanoveného súdom musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v okolnostiach, rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru tých okolností, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Za zmenu pomerov je možné považovať aj vyššie odôvodnené potreby oprávneného, ku ktorým môže dôjsť okamžite ( napr. choroba, nástup do školy ) alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku, pričom v tomto prípade bude zvyčajne potrebné, aby od predchádzajúcej úpravy uplynula dlhšia doba. Pri rozhodovaní o zmene musí súd posudzovať všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, komplexne.
Pri posudzovaní schopností a možností povinného je taktiež potrebné vychádzať z tej skutočnosti aký zárobok môže povinný objektívne dosiahnuť a nie len zistenie aký zárobok v danej dobe fakticky dosahuje. Pri rozhodovaní súd zohľadňuje aj ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť ako aj starostlivosť o spoločnú domácnosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa a naopak.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že k takejto výraznej zmene pomerov došlo na strane maloletej T., ako aj na strane jej otca. Odôvodnené potreby maloletej od poslednej úpravy výživného v roku 1995 stúpli, nakoľko maloletá v súčasnosti navštevujú strednú školu - gymnázium, s ktorou sú spojené zvýšené výdavky. Taktiež stúpli náklady na stravu, oblečenie a mimoškolské aktivity, preto súd pri svojom rozhodovaní prihliadol predovšetkým na časový úsek od poslednej úpravy výživného, od ktorej uplynulo cca 17 rokov ako aj na to, že matka maloletej sa o ňu osobne stará. Výška naposledy upravovaného výživného je v súčasnosti vzhľadom na vek maloletej a k tomu odôvodnené potreby nedostatočná.
K zmene pomerov prišlo i na strane otca, ktorého príjem v porovnaní s obdobím, kedy sa naposledy rozhodovalo o výške výživného voči maloletej mierne stúpol (kým v roku 1998 poberal dôchodok vo výške 3.768 Sk, od roku 1999 poberal dôchodok v sume 4.081,- Sk, od roku 2000 v sume 4.514,- Sk, od roku 2001 v sume 4.830,- Sk, od roku 2002 v sume 5.072,- Sk, od 2003 v sume 5.377,- Sk, od 2004 v sume 5.593,- Sk) pričom v súčasnosti ku dňu podania návrhu predstavuje jeho príjem invalidný dôchodok v sume 286,60 eur mesačne (8.634,11 Sk), z ktorého sú vykonávané exekučné zrážky vo výške 57,57 eur. Ďalej súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec v súčasnosti nemá okrem mal. T. vyživovaciu povinnosť voči iným osobám (čo potvrdil vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.5.2012), nakoľko 2 deti pochádzajúce zo súčasného manželstva otca sú už dospelé (pričom v čase predchádzajúceho rozhodnutia mal otec ešte aj tieto ďalšie vyživovacie povinnosti), čím sa jeho možnosti zlepšili.
Aj príjem matky síce mierne stúpol, avšak zmenili sa jej výdavky súvisiace so starostlivosťou o výchovu maloletej a chod domácnosti, bývanie, vznikla jej ďalšia vyživovacia povinnosť voči 11-ročnej maloletej dcére.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh matky maloletej je dôvodný, keďže tu sú splnené podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej T., nakoľko mal za to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy kým deti nie sú schopné samé živiť a teda schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo nie je závislá od veku dieťaťa, avšak v tomto prípade sa naviac jedná o neplnoleté nezaopatrené deti, vo vzťahu ku ktorým vyživovacia povinnosť v minimálne zákonom stanovej výške 30% zo sumy životného minima je daná priamo zákonom a jej zrušenie pripadá do úvahy až dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, resp. nadobudnutím jeho schopnosti samostatne sa živiť. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti a postupujúc v súlade s vyššie cit. zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. T. na sumu 40,- eur mesačne. Súd mal za to, že takéto zvýšenie zodpovedá súčasným možnostiam otca, ktoré neumožňujú zvýšenie až na matkou navrhovanú výšku.
Zároveň súd rozhodol aj o dlžnom výživnom a to za obdobie od 1.2.2012 (t.j. od podania návrhu do 30.6.2012 (t.j. do rozhodnutia vo veci samej) vo výške 67,20 eur na maloletú T. (13,44 eur x 5 mesiacov = 67,20 eur), čo je rozdiel medzi novostanovenou výškou výživného v sume 40,- eur a výživným, ktoré je otec povinný uhrádzať v zmysle pôvodného právoplatného rozhodnutia krát počet mesiacov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľovi i napriek plnému úspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko matke trovy konania nevznikli a neúspešný otec na ich náhradu právo nemá.
Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí od poplatku oslobodené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).