Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-9-2011.pdf
PDF · 141.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/9/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v právnej veci navrhovateľky: G.K. T., bytom: L. XX, B. D. N., zastúpená C.. G. W., K., so sídlom: Ž.Á. XX, R., proti odporkyni: N. T., bytom: I.O. XX, B. D. N., zastúpená G.. F. N., K., so sídlom: U. XX, R., o určenie času plnenia záväzku takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 600,93 EUR, na účet právnej zástupkyne odporkyne G.. F. N., K., a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 13.01.2011 sa navrhovateľka domáha vydania rozsudku, ktorým by súd určil čas plnenia finančnej pôžičky vo výške 9.653,29 EUR, ktorú dňa 17.01.2008 požičala odporkyni a to na deň 13.01.2011, ako aj náhrady trov konania a náhrady trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh na začatie konania odôvodnila tým, že navrhovateľka poskytla odporkyni dňa 17.01.2008 finančnú pôžičku vo výške 290.815,- Sk t.j. 9.653,29 EUR. Navrhovateľka uviedla, že peniaze boli poskytnuté odporkyni za účelom zaplatenia druhej splátky za motorové vozidlo leasingovej spoločnosti. Peniaze navrhovateľka poskytla odporkyni priamo prevodom na číslo účtu leasingovej spoločnosti vedený v F. R., K..E... Navrhovateľka má za to, že s odporkyňou sa dohodla, že termín splatenia dlhu bude ponechaný na vôli odporkyne.
Napriek tomu, že od dátumu poskytnutia pôžičky uplynuli takmer 3 roky, pričom odporkyňa svoj dlh neuhradila. Navrhovateľka jej zaslala písomnú výzvu v roku 2010 na zaplatenie dlhu. Na uvedené však odporkyňa nereagovala. V čase poskytnutia pôžičky bola odporkyňa manželkou syna navrhovateľky t.j. nevesta, pričom ich vzťahy sa zhoršili potom, ako sa odporkyňa a syn navrhovateľky dostali do rozvodového konania. Účastníčky konania sa už nenavštevujú a nekomunikujú spolu. Ich vzťahy sú narušené.
Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby súd rozhodol tak, že určí deň splatnosti pôžičky, pričom netrvá na tom, aby deň splatnosti pôžičky bol určený tak, ako je určený v návrhu na začatie konania.
Odporkyňa sa k návrhu a k prílohám písomne vyjadrila a vo svojom vyjadrení navrhla predmetnú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporkyni náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.
Odporkyňa v rámci svojho vyjadrenia poukázala na to, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou nebola nikdy uzavretá žiadna pôžička, ani ústna ani písomná. Je pravdou, že došlo k faktickému prevodu finančných prostriedkov, ktorými navrhovateľka zaplatila druhú splátku za auto. Avšak pri poskytnutí týchto prostriedkov nebola dohodnutá povinnosť vrátiť ich navrhovateľke.
Odporkyňa má za to, že finančné prostriedky, ktoré navrhovateľka zaplatila na účet leasingovej spoločnosti boli darom, ktorý odporkyňa s vďakou prijala, nakoľko odporkyňa za ne nadobudla vec, ktorá patrí do masy BSM, pričom masa BSM medzi odporkyňou a synom navrhovateľky nebola do dnešného dňa vysporiadaná.
Finančné prostriedky na kúpu auta teda boli darom rodičov a to z dôvodu, že prvú splátku zaplatila matka odporkyne (v hotovosti) a druhú splátku navrhovateľka (svokra odporkyne). Leasing na predmetné motorové vozidlo začal a bol ukončený za trvania manželstva.
Odporkyňa v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že pokiaľ navrhovateľka žiada, aby súd rozhodol, že čas splnenia pôžičky sa stanovuje na deň 13.01.2011 je návrh požadovaného výroku nemožný a nevykonateľný, pretože neumožňuje dlžníkovi plniť včas a bezúročne.
Má taktiež za to, že požadovaný nárok je v rozpore s dobrými mravmi, a to z dôvodu, že v čase poskytnutia peňazí mala úmysel darovať odporkyni na kúpu auta peniaze, pričom historku o pôžičke si vymyslela z dôvodu rozvodu odporkyne so synom navrhovateľky. Uvedenú skutočnosť dokazuje aj to, že úmysel požičať peniaze navrhovateľka nikdy neuviedla, (až prvý krát vo výzve adresovanej odporkyni v roku 2010, po rozvode). Súčasne navrhovateľka smerovala výzvu na vrátenie dlhu ako aj žalobu iba voči odporkyni, a nie voči svojmu synovi. Uvedené dokazuje skutočný úmysel darovania. Navrhovateľka má za to, že keby išlo o skutočnú pôžičku, svoj nárok by si uplatňovala voči obom manželom ako dlžníkom, čo neurobila.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - návrhom vo veci samej, výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporkyne, výsluchom svedkov a to: N.K. T., T. U., H. G., N. T. E.., D.. Y. L., ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z výsluchu svedka N. T. G.. (syna navrhovateľky) súd zistil, že na otázku súdu či bol osobne pri úkone medzi navrhovateľkou a odporkyňou v rámci ktorého malo dôjsť k požičaniu respektíve darovaniu finančných prostriedkov za účelom kúpy motorového vozidla, svedok uviedol, že bolo to u nich doma v R., pričom on sám zorganizoval toto stretnutie a na ňom sa dohodla jeho mama s odporkyňou, že jej požičia sumu cca 290 000,-Sk za účelom kúpy motorového vozidla.
Na otázku súdu prečo podľa neho bola táto pôžička poskytnutá iba odporkyni svedok uviedol, že to bolo z dôvodu, že chceli kúpiť auto, avšak on mal 2 autá zn. A., pričom toto auto mala používať výlučne odporkyňa, je aj na ňu napísané.
Na otázku súdu či má vedomosť o tom, akým spôsobom bola hradená prvá splátka za motorové vozidlo, svedok uviedol, že vie, že bola poskytovaná zo strany jeho svokry, avšak nevie, či to bola pôžička alebo dar.
Na otázku súdu, či naozaj vo fungujúcom manželstve nemal prehľad o tom, či peniaze zo strany svokry boli požičané alebo darované, svedok uviedol, že 99% finančných prostriedkov hospodárila odporkyňa a vie , že od svokry mali požičané nejaké finančné prostriedky, pričom tieto sa jej vracali z hypotéky, avšak tieto veci mala na starosti odporkyňa, takže nevie uviesť, či tie peniaze boli požičané alebo darované, a taktiež nevie, či peniaze, ktoré sa vracali svokre boli za auto alebo niečo iné, nakoľko s odporkyňou sa dohodli na jej návrh, že auto nebude patriť do masy BSM. Svedok v rámci výpovede poukázal na to, že odporkyňa dala sama v návrhu na mimosúdnom doriešení masy BSM auto tak, že nepatrí do BSM. Uviedol, že odporkyňa je účtovníčkou pričom vykonávala účtovníctvo aj v jeho firme a on jej plne dôveroval. Má za to, že odporkyňa oslovila mamu za tým účelom, že jej priamo doručila čísla účtov na ktoré má poslať finančné prostriedky.
Na otázku súdu kto zorganizoval uvedené stretnutie ohľadne dohodnutia tejto pôžičky a na koho podnet, svedok uviedol, že sa dohodli tak s odporkyňou a to tak , že prvá splátka bola vyplatená pričom rok
mali na to, aby si našetrili na druhú splátku, avšak peniaze sa im nepodarilo našetriť, tak sa dohodli, že odporkyňa požiada mamu o pôžičku.
Na otázku súdu, či bola dohodnutá aj splatnosť pôžičky, svedok uviedol, že nebola dohodnutá, u nich v rodine je to tak, že sa to nedohaduje na konkrétny deň, dohodlo sa to tak, že keď budú mať, tak vrátia.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa na svedka, či sa môže vyjadriť k tomu, že odporkyňa udáva, že to bol dar, svedok uviedol, že to nebol dar, bola to pôžička. Toto bolo dané výhradne pre odporkyňu, pretože aj auto patrí jej. U nich v rodine to bolo tak, že mama požičala peniaze aj zvlášť jemu aj zvlášť odporkyni pričom jej to vracali samostatne.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa na svedka akou formou vracali ostatné pôžičky matke, svedok uviedol, že to bolo rôzne, keď odporkyňa nemohla, bola na materskej dovolenke, tak ich splácal on, vždy sa všetko vyrovnalo.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa na svedka, kto mal vrátiť túto pôžičku na motorové vozidlo navrhovateľke svedok uviedol, že odporkyňa.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa na svedka, ako to potom myslel, keď povedal, že mali toto vrátiť, svedok uviedol, že myslel to tak, že v tom čase mali normálne manželstvo, a keby boli nejaké problémy, vrátil by to on.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, koľko bolo v ich manželstve pôžičiek, svedok uviedol, že toto nevie uviesť, nakoľko tieto veci mala na starosti odporkyňa.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, keby bolo manželstvo pokračovalo, či by pôžičky uhrádzali spoločne, svedok uviedol, že by to záviselo od typu pôžičky, keby si zobral pôžičku on sám, uhrádzal by som to sám.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka z čoho, by to uhrádzal, svedok uviedol, že z výplaty.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka kam mu chodila výplata, svedok uviedol, že na spoločný účet.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, prečo sa rozhodli toto auto kúpiť, svedok uviedol, že auto bolo bezpečnejšie, malo klímu, 5 dverí, pričom bolo to aj z dôvodu, že sa im narodila dcéra.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, či bol prítomný osobne, keď sa navrhovateľka rozprávala s odporkyňou ohľadne týchto finančných prostriedkov, svedok uviedol, že áno, bol tam.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, či zasahoval do toho rozhovoru, svedok uviedol, že nie, lebo manželka všetko riešila sama.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, či verbálne alebo inak vyjadril vôľu s kúpou tohto auta, svedok uviedol, že potešilo ho to, a poďakoval sa.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, či mali počas trvania masy BSM modifikovanú masu BSM (zúženie, zrušenie), svedok uviedol, že nie, nemali.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, či konzultovala počas trvania manželstva s ním otázky ohľadne financií, svedok uviedol, že zväčša áno.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, či mu vyhovovala takáto správa majetku, svedok uviedol, že áno, vyhovovala, mali bezproblémové manželstvo. Takto fungovali aj pred manželstvom.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, či požadoval niekto za trvania manželstva od oboch t.j. bývalých manželov , respektíve od odporkyne vrátenie finančných prostriedkov, svedok uviedol, že on sa sám pýtal odporkyne, keď vrátila určitú časť finančných prostriedkov svojej mame, kedy oni vrátia respektíve vráti aj tieto finančné prostriedky jeho mame, druhý krát bolo to pred rozvodom po telefóne,
vtedy boli vzťahy medzi nimi napäté, povedal jej aby auto užívala ďalej, pričom povedal jej aj to, že to doriešia neskôr. Pri zrušení účtu odporkyňa nenechala na účte žiadne finančné prostriedky ani na úhradu tohto dlhu, boli tam prostriedky v mínuse.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, či je možné aby svedok špecifikoval obdobie, kedy sa tieto 3 skutočnosti udiali, svedok uviedol, že dňa 11.11.2008 sa dávala úhrada svokre. Druhé bolo na jar 2009 a tretie nevie, výpis z banky môže doložiť.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, či počas trvania manželstva buď od svedka alebo od odporkyne požadoval vrátenie pôžičky, svedok uviedol, že za seba môže hovoriť, že od neho nikto nepožadoval vrátenie pôžičky.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, či po zániku manželstva niekto požadoval vrátenie tejto pôžičky, svedok uviedol, že mama sa ho pýtala čo s tým bude, a on jej povedal že účet je v mínuse a upriamil jej pozornosť na odporkyňu, s ktorou korešpondovali emailom.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, keby boli na spoločnom účte peniaze, vrátil by tieto mame, svedok uviedol, že keby boli v manželstve, a keby tie peniaze tam boli, a keby mu tie peniaze dala do ruky, určite by ich vrátil.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka, či má za to že to bola pôžička alebo dar, svedok uviedol, že bola to pôžička voči odporkyni.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa na svedka, či hovoril niekedy s matkou odporkyne ohľadne vrátenia peňazí, z pôžičky, respektíve ohľadne daru, respektíve o niečom čo súvisí s predmetom tohto konania, svedok uviedol, že si nepamätá, nakoľko matka odporkyne pracovala v R., a vídali sa asi raz ročne.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa na svedka, či sa nejako svedok vyjadril pred matkou odporkyne ohľadne týchto finančných prostriedkov, svedok uviedol, že si myslí že áno, vyjadroval sa.
Na otázku súdu, či si pamätá, čo povedal, svedok uviedol, že určite sa vyjadroval v takom znení, že toto bola pôžička. Vie, že boli aj od jeho mamy dary, tiež to bolo za auto, ale za A.. Vie , že dar bola aj detská izba.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa na svedka, či povedal niekomu niekedy , že táto suma bola darom svedok uviedol, že si myslí že nie, od začiatku tvrdil, že to je pôžička.
Na otázku právneho zástupcu odporcu na svedka či vrátil nejaké peniaze ohľadne prvej sumy, svedok uviedol, že nejaké peniaze sa jej vracali, avšak nevie za čo to bolo.
Z výsluchu svedkyne D.. Y. L., (matka odporkyne) súd zistil, že na otázku súdu či má vedomosť o tom že navrhovateľka poskytla odporkyni respektíve predtým manželom nejakú pôžičku respektíve dar vo forme druhej splátky na motorové vozidlo, svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že navrhovateľka poskytla dar obom s tým, že jej uviedla, že keďže ona poskytla darom svojej dcére splátku na auto, aj ona poskytne túto splátku na auto darom.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky na svedkyňu, kedy toto navrhovateľka povedala pred svedkyňou, svedkyňa uviedla, že to bolo v čase počas jej návštevy na Slovensku, pričom toto už zrealizovala, keď boli navštíviť deti, ktoré v tom čase bývali ešte spolu.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky na svedkyňu, čo presne povedala, svedkyňa uviedla, že boli na návšteve, tam si dali kávu, a ona jej povedala „ G. bolo treba uhradiť druhú splátku na auto, jedna babka dala polovicu, druhá babka dá teraz polovicu“.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky na svedkyňu, či si vie spomenúť na dátum, svedkyňa uviedla, že musela by sa pozrieť kedy bola druhá splátka uhradená a kedy bola na Slovensku.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky na svedkyňu, či bola niekedy prítomná pri tom že sa účastníci sa dohodli ohľadne tohto daru, svedkyňa uviedla, že na žiadnom rokovaní nebola, jej to bolo oznámené zo strany navrhovateľky a bolo jej to potvrdené jej dcérou. Pre ňu bolo dôležité, že vnučka sa vozí na bezpečnom aute, ktorému fungujú brzdy. Ostatné neriešila.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky na svedkyňu, či jej to potvrdil aj zať, svedkyňa uviedla, že áno.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky na svedkyňu, kedy a ako jej to potvrdil, svedkyňa uviedla, že povedal jej, že auto bolo vyplatené, leasing sa skončil. Nepamätá si to kedy to bolo.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky na svedkyňu, či niekedy požičala svojej dcére peniaze, svedkyňa uviedla, že požičala peniaze svojej dcére aj zaťovi, keď to potrebovali, a keď sa dohodli, že je to pôžička, tak jej to splácali a keď sa dohodli, že je to dar, tak jej to nemuseli vrátiť.
Na otázku právnej zástupkyne odporkyne na svedkyňu, čo bolo impulzom na kúpu auta, svedkyňa uviedla, že to bolo z dôvodu, že dcéra vozila vnučku v aute kde nefungovali brzdy a nemali peniaze na to, aby si kúpili iné auto.
Z výsluchu E. N. T. E.. (manžel navrhovateľky) súd zistil ,že predmet sporu mu je známy, nakoľko sa rozprával s manželkou.
Na otázku súdu, či má vedomosť o tom že navrhovateľka poskytla odporkyni respektíve predtým manželom nejakú pôžičku respektíve dar vo forme druhej splátky na motorové vozidlo, svedok uviedol, že manželka mu povedala, že túto sumu odporkyni požičala.
Na otázku súdu či mal vedomosť o tom, že druhú časť sumy na kúpu darovala matka odporkyne svedok uviedol, že nie, nemal o tom vedomosť.
Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, kedy povedala navrhovateľka svedkovi, že túto sumu požiadala, svedok uviedol, že najprv sa bavili o tom, či ju požičia a potom mu povedala, že ju požičala.
Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, či svedok súhlasil s touto pôžičkou, svedok uviedol, že vzhľadom k situácii ktorá bola a ktorá aj stále je, ten súhlas bol taký, že urob si čo chceš.
Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, či vie o tom, na aký účel boli požičané tieto peniaze, svedok uviedol, že na kúpu vozidla zn. O..
Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, či vie prečo sa kupovalo toto auto, svedok uviedol, že aby mala lepšie auto. Predpokladá, aby odporkyňa mohla chodiť do práce a voziť vnučku do školy.
Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, či vie akým spôsobom boli finančné prostriedky poskytnuté, svedok uviedol, že nevie, nebol pri tom.
Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, či uviedol na rodinnom stretnutí, že nevesta za prvé vnúča dostane auto, svedok uviedol, že povedal, že nevesta za prvé vnúča dostane kľúč od mercedesu.
Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, či má svedok rozdelené BSM s manželkou, svedok uviedol, že nie, nemajú.
Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, či požaduje svedok vrátiť finančné prostriedky, svedok uviedol, že áno, požaduje ich vrátiť od dlžníka t.j. od odporkyne.
Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, či tieto peniaze požaduje vrátiť aj od jeho syna, svedok uviedol, že nevie o tom, že by boli požičané aj jeho synovi.
Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, či si je vedomý toho že peniaze boli poskytnuté v čase trvania manželstva s odporkyňou, svedok uviedol, že áno.
Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, či o finančných prostriedkoch rozhodujú s manželkou spoločne respektíve každý sám, svedok uviedol, že záleží to od výšky.
Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, či to vie upresniť, svedok uviedol, že bežné nákupy rieši navrhovateľka sama, a ostatné investície riešia spolu.
Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, či aj pôžičky riešia spolu, svedok uviedol, že áno.
Z výsluchu svedkyne H. G. súd zistil, že nemá vedomosť o tom, či navrhovateľka darovala respektíve požičala odporkyni nejaké peniaze za účelom kúpy motorového vozidla.
Navrhovateľka v konaní pred súdom na návrhu zotrvala a žiadala mu vyhovieť s tým, že poskytla odporkyni dňa 17.01.2008 finančnú pôžičku vo výške 9 652,-EUR za účelom druhej splátky za motorové vozidlo leasingovej spoločnosti.
V konaní pred súdom navrhovateľka poukázala na to, že bývalá nevesta si vybavovala auto cez leasingovú spoločnosť, pretože syn auto mal. Nevie síce ako zaplatila prvú splátku, avšak asi po roku ju požiadala, či by jej nemohla pomôcť tým, aby jej požičala na 2 leasingovú splátku s tým, že jej ich vráti. Asi o 4 dni jej volala do práce, a dopytovala ju, či jej tieto peniaze požičia. Navrhovateľka uviedla, že áno, že ich vyberiem z banky a dá jej ich. Na to jej ona povedala, že pre krátkosť času toto nie je možné a chcela aby zrealizovala priamy prevod na leasingovú spoločnosť. Na konkrétnom dátume vrátenia tejto pôžičky sa nedohodli. Asi o pol roka nevesta opustila spoločnú domácnosť a neskôr nasledovalo rozvodové konanie.
Na základe uvedeného žiada, aby súd určil čas plnenia finančnej pôžičky, avšak nemusí byť tak, ako to požadujú v petite, môže byť aj iný termín plnenia.
Odporkyňa v konaní pred súdom poukázala na to, že medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o pôžičke, pričom ku kúpe auta došlo tak, že manželia sa dohodli na kúpe auta, a prvú splátku hradila matka odporkyne a druhú navrhovateľka. V uvedenom prípade došlo k úhrade druhej splátky priamo leasingovej spoločnosti, pričom v návrhu chýba špecifikácia aké postavenie má bývalý manžel.
Odporkyňa uviedla, že nikdy s navrhovateľkou neuzavrela zmluvu o pôžičke. Pravda je taká, že jej bývalý manžel mal auto, avšak toto mal iba v rámci spoločnosti, kde bol spoločníkom, pričom bolo v zlom technickom stave. Keď sa im narodilo dieťa, dohodli sa, že kúpia auto, a jej mama jej povedala, že im ho kúpi, avšak navrhovateľka taktiež sama navrhla, že sa chce na tomto podieľať a že chce zaplatiť druhú splátku za auto.
Na základe uvedeného má odporkyňa za to, že návrh na začatie konania nie je dôvodný a navrhuje ho zamietnuť a priznať odporkyni náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, a medzi účastníkmi za nesporné, že navrhovateľka dňa 17.01.2008 uhradila sumu vo výške 290.815,- Sk t.j. 9.653,29 EUR a to priamo na účet leasingovej spoločnosti za účelom zaplatenia druhej splátky za motorové vozidlo. Peniaze navrhovateľka poskytla priamo prevodom na číslo účtu leasingovej spoločnosti vedený v F. R., K..E...
Medzi účastníkmi zostalo sporné, či uvedená suma vo výške 9.653,29 EUR, ktorú navrhovateľka uhradila priamo leasingovej spoločnosti ako druhú splátku za motorové vozidlo bola pôžičkou zo strany navrhovateľky odporkyni alebo bola darom, tak ako to tvrdí odporkyňa.
Uvedený rozpor medzi účastníkmi súd nedokázal ustáliť ani v rámci vykonaného dokazovania výsluchmi svedkov, nakoľko rodinný príslušníci navrhovateľky (manžel a syn) vypovedali v prospech navrhovateľky a teda uviedli, že išlo o pôžičku poskytnutú odporkyni a rodinná príslušníčka odporkyne (matka ) vypovedala v prospech odporkyne t.j., že uvedená suma bola darom zo strany navrhovateľky.
Odporkyňa v konaní pred súdom uviedla, že takéto správanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nepožíva právnu ochranu. Z procesnej opatrnosti pre prípad prekvalifikovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenie uplatňuje námietku z premlčania.
Pokiaľ ide o uvedenú námietku z premlčania súd k uvedenej námietke neprihliadol, nakoľko týmto návrhom sa navrhovateľka domáha určenia času plnenia záväzku, a nie samotného plnenia, či už titulom pôžičky, alebo vydania bezdôvodného obohatenia, preto nebolo potrebné k uvedenej námietke z premlčania prihliadnuť.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Odporkyni bolo uložené sa k veci písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
Súd má v uvedenom prípade za to, že ust. § 564 sa vzťahuje iba na tie prípady kedy splatnosť bola výslovne dohodnutá a to tak, že závisí na vôli dlžníka. V tomto prípade prípadná výzva dlžníkovi alebo upomienka (na rozdiel od § 563 OZ), je bez právnych účinkov. Pokiaľ sa nemá dlžník k plneniu veriteľ nemôže podať žalobu priamo na plnenie podľa § 80 písm.b) O.s.p., pretože jeho pohľadávka ešte nie je splatná, a teda ani súdne uplatniteľná a žaloba na plnenie by musela byť v danom prípade zamietnutá ako predčasná, pretože splatnosť je jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby na plnenie.
V danom prípade, teda žaloba o určenie času splatnosti dlhu nie je určovacia žaloba, ale podľa § 161 ods. 3 O.s.p. , ide o žalobu na vydanie rozsudku, ktorým sa nahradzuje prejav vôle dlžníka ohľadom doby plnenia ponechaný v pôvodnom záväzku na jeho vôli. Nie je preto potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na určení splatnosti a dlhu a pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nemôže byť žaloba zamietnutá.
V rozhodnutí sa musí súd obmedziť iba na určenie splatnosti dlhu, bez toho, aby súd uložil povinnosť dlžníkovi splniť dlh.
V danej veci však súd poukazuje na ust. § 563 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka sa týka výlučne tých prípadov, kedy doba plnenia nie je vôbec dohodnutá. Právo ju však určiť prináleží veriteľovi. Ako náhle veriteľ o splnenie požiada, je dlžník povinný plniť nasledujúci deň potom. Splatnosť teda nastáva nasledujúci deň po dni, kedy bol dlžník vyzvaný k plneniu. Pokiaľ nesplní dlžník dlh v deň splatnosti dostáva sa ďalší deň do omeškania a od tohto dňa nastávajú dôsledky jeho omeškania.
Prípady, kedy doba plnenia nebola vôbec dopredu určená, je treba odlíšiť od prípadov, kedy je splatnosť určená tak, že je ponechaná na vôli dlžníka. V oboch prípadoch je spoločné, že dlžník môže splniť kedykoľvek, jeho plnenie nie je predčasné a veriteľ je povinný ho prijať. Rozdiel je v tom, že v prípade podľa § 563 OZ veriteľ môže sám vyvolať splatnosť a dlžník má k splneniu jednodňovú lehotu po vyzvaní.
Na základe vyššie opísané skutkového stavu mal súd medzi účastníkmi nesporné, že navrhovateľka dňa 17.01.2008 uhradila sumu vo výške 290.815,- Sk t.j. 9.653,29 EUR a to priamo na účet leasingovej spoločnosti za účelom zaplatenia druhej splátky za motorové vozidlo.
Je pravdou, že medzi účastníkmi zostalo sporné, či uvedená suma vo výške 9.653,29 EUR, ktorú navrhovateľka uhradila priamo leasingovej spoločnosti ako druhú splátku za motorové vozidlo bola pôžičkou zo strany navrhovateľky odporkyni alebo bola darom, tak ako to tvrdí odporkyňa. K uvedenému účastníci navrhovali aj dôkazy. Súd má však za to, že uvedená skutočnosť zostala medzi účastníkmi aj naďalej sporná.
V danej veci však súd musí zdôrazniť, že navrhovateľka v konaní pred súdom v rámci svojho výsluchu zotrvala na návrhu a súčasne uviedla, že na konkrétnom dátume vrátenia tejto pôžičky sa účastníci nedohodli. Z uvedeného súd dovodil, že v danom prípade nemôže navrhovateľka opierať svoj žalobný návrh o ustanovenie § 564 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi, ale v prípade, ak sa preukáže, že skutočne došlo k poskytnutiu pôžičky zo strany navrhovateľky pre odporkyňu, bude potrebné postupovať podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V danej veci na tunajšom súde prebieha konanie vedené pod sp. zn. XXC X/XXXX o zaplatenie sumy vo výške 9.653,29 EUR. V uvedenom konaní bude potrebné zistiť, či v danom prípade, išlo o pôžičku, alebo išlo o dar, avšak s istotou, je možné skonštatovať, že v tomto konaní nebolo preukázané, že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka, a preto súd návrh na začatie konania v celom rozsahu ako nepreukázaný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania nasledovne:
Tarifná odmena v roku 2011 za jeden úkon právnej pomoci bola v zmysle ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ( ďalej len „vyhláška“) vo výške 57,- EUR :
- prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom (§ 11 ods. 1 a §14 ods.1 (a) vyhlášky ..............................................................................................................................57,- EUR
- písomné vyjadrenie k návrhu doručené súdu dňa 03.10.2011 (§ 11ods. 1 a §14ods.1 (c) vyhlášky ..............................................................................................................57,- EUR
- účasť na pojednávaní konanom dňa 06.10.2011 (§ 11ods. 1 a §14ods.1 (d) vyhlášky ............................................................................................................................... 57,- EUR
Tarifná odmena v roku 2012 za jeden úkon právnej pomoci bola v zmysle ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ( ďalej len „vyhláška“) vo výške 58,69 EUR :
- účasť na pojednávaní konanom dňa 07.02.2012 (§ 11ods. 1 a §14ods.1 (d) vyhlášky ..................................................................................... t.j. 1 zo sumy 58,69 EUR = 14,67 EUR
- účasť na pojednávaní konanom dňa 27.03.2012 (§ 11ods. 1 a §14ods.1 (d) vyhlášky ............................................................................................................................... 58,69 EUR
- účasť na pojednávaní konanom dňa 14.06.2012 (§ 11ods. 1 a §14ods.1 (d) vyhlášky ............................................................................................................................... 58,69 EUR
Odmena spolu 303,05 EUR
DPH 20% 60,61 EUR
Spolu s DPH 363,66 EUR
Za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 3x7,41EUR = 22,23 EUR
Za obdobie od 1.1.2012 do 09.05.2012 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 3x7,63 Eur = 22,89 Eur
Spolu 45,12 EUR
DPH 20% t.j. 9,02 EUR
Spolu s DPH 54,14 EUR
Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky t.j.:
Náhradu za stratu času za 2 polhodiny, t.j. 1 hodinu v roku 2011 á 12,35 EUR (2x12,35 Eur) t.j. spolu 24,70 Eur, (za pojednávanie konané dňa 06.10.2011)
Náhradu za stratu času za 6 polhodín, t.j. 2,5 hodiny v roku 2012 á 12,71 EUR (6x12,71 Eur) t.j. spolu 76,26 Eur, (za pojednávanie konané dňa 07.02.2012 a za pojednávanie konané dňa 27.03.2012 a za pojednávanie konané dňa 14.06.2012)
Spolu 100,96 EUR
DPH 20% t.j. 20,19 EUR
Spolu s DPH 121,15 EUR
Advokátovi patrí aj náhrada preukázaných cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní podľa § 16 ods 3 vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002Z.z. o cestovných náhradách a to za cestu Bratislava
- Pezinok a späť.
Podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení a podľa Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 EUR
Za ( 1 pojednávanie) 48 km x 0,183 EUR ...........................................................8,78 EUR
Podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách patrí advokátovi okrem základnej náhrady za každý 1 km jazdy aj náhrada za spotrebované pohonné látky a to podľa cien pohonných látok v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze motorového vozidla, t.j. v konkrétnom prípade je spotreba podľa technického preukazu 6,7 litra/100 km.
Za 48 km x 6,7 litrov/ 100 km = 3,22 litra x 1,543 EUR (priemer podľa www.natankuj.sk <http:// www.natankuj.sk>......................................................................................................... 4,97 EUR
Náhrada cestovných výdavkov za deň 06.10.2011 spolu .............4,97 EUR + 8,78 EUR (DPH 20% t.j. 1,76 EUR) t.j. 10,54 EUR = 15,51 EUR;
Za 48 km x 6,7 litrov/ 100 km = 3,22 litra x 1,492 EUR (priemer podľa www.natankuj.sk <http:// www.natankuj.sk>......................................................................................................... 4,80 EUR
Náhrada cestovných výdavkov za deň 07.02.2011 spolu .............4,80 EUR + 8,78 EUR (DPH 20% t.j. 1,76 EUR) t.j. 10,54 EUR = 15,34 EUR;
Za 48 km x 6,7 litrov/ 100 km = 3,22 litra x 1,578 EUR (priemer podľa www.natankuj.sk <http:// www.natankuj.sk>......................................................................................................... 5,08 EUR
Náhrada cestovných výdavkov za deň 27.03.2012 spolu .............5,08 EUR + 8,78 EUR (DPH 20% t.j. 1,76 EUR) t.j. 10,54 EUR = 15,62 EUR;
Za 48 km x 6,7 litrov/ 100 km = 3,22 litra x 1,543 EUR (priemer podľa www.natankuj.sk <http:// www.natankuj.sk>......................................................................................................... 4,97 EUR
Náhrada cestovných výdavkov za deň 14.06.2012 spolu .............4,97 EUR + 8,78 EUR (DPH 20% t.j. 1,76 EUR) t.j. 10,54 EUR = 15,51 EUR;
Spolu cestovné 61,98 EUR
Odmena ................................................................................................................ 363,66 EUR
Režijný paušál ......................................................................................................... 54,14 EUR
Cestovné ................................................................................................................ 61,98 EUR
Náhrada za stratu času ........................................................................................... 121,15 EUR
Spolu .................................................................................................................... 600, 93 EUR
Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu vo výške 600,93 EUR, pričom právna zástupkyňa odporkyne si vyčíslila trovy právneho zastúpenia na sumu vo výške 834,52 EUR. Súd v danej veci nepriznal právnej zástupkyni odporkyne odmenu + režijný paušál za úkon a to vyčíslenie trov konania, nakoľko vyčíslenie trov konania je úkonom vykonaným v prospech právneho zástupcu a nie v prospech klienta. Súd taktiež právnej zástupkyni odporkyne nepriznal DPH z celej sumy náhrady cestovných výdavkov, nakoľko pohonné hmoty už v sebe príslušnú DPH obsahujú.
Iné trovy konania ( okrem trov právneho zastúpenia )odporkyni nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.
Na základe uvedeného súd odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 600,93 EUR, nakoľko má za to, že takto vypočítané trovy sú vypočítané v súlade s citovanou vyhláškou.
V danom prípade, teda žaloba o určenie času splatnosti dlhu nie je určovacia žaloba, ale podľa § 161 ods. 3 O.s.p. , ide o žalobu na vydanie rozsudku, ktorým sa nahradzuje prejav vôle dlžníka ohľadom doby plnenia ponechaný v pôvodnom záväzku na jeho vôli. Nie je preto potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na určení splatnosti a dlhu a pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nemôže byť žaloba zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.