Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/112/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa: N. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. P. XXXX/XX, XXX XX J., občan SR, právne zastúpený advokátskou kanceláriou BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen , IČO: 36 859 842 proti odporkyni: O. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.L. Q. XXXX/XX, XXX XX J., občianka SR, právne zastúpená advokátkou JUDr. Vierou Novákovou, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 3010,-- € s príslušenstvom a vydanie hnuteľných vecí, takto

rozhodol:

Súd konania čiastočne zastavuje ohľadne vydania týchto hnuteľných vecí:

- 2 ks súprava na vešanie záclon IKAE - čierna,

- 2 ks dvojité nástenné uchytenie IKEA - čierna,

- 2 ks krúžky na záclonu IKEA - čierna,

- 4 ks podložka na stoličku IKEA JUSTINA - biele prešívané,

- trojradový botník BAUMAX 63 cm x 24 cm x 117 cm - buková fólia.

Súd konanie čiastočne zastavuje ohľadne sumy 93,83 €.

Odporkyňa je p o v i n n á vydať navrhovateľovi príborník - presklená skrinka IKEA LIATORP - biela v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 210,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 23.06.2011 až do zaplatenia v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 22.06.2011 domáhal toho, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie celkovej sumy 3010,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 23.06.2011 až do zaplatenia. Ďalej sa domáhal toho, aby súd uložil odporkyni povinnosť vydať:

- vchodové dvere bezpečnostné ADLO - TEDUO v hodnote 700,00 €

- príborník - presklená skrinka IKEA LIATORP biela v hodnote 260,00 €

- okrúhly jedálenský rozťahovací stôl - IKEA LIATORP biely v hodnote 209,00 €

- 4 ks vysokých jedálenských stoličiek IKEA INGOLF biele v hodnote 219,60 €

- 2 ks rošt IKEA SULTAN LADE masívne drevo v hodnote 19,00 €

- zabudovaný okrúhly dres IKEA LAGAN nehrdzavejúca oceľ v hodnote 19,99 €

- sifón IKEA ATLANT v hodnote 10,00 €

- 2 ks súprava na vešanie záclon IKEA BESKADA čierna v hodnote 15,98 €

- 2 ks dvojité nástenné uchytenie IKEA BESKADA čierna v hodnote 3,38 €

- 2 ks krúžky na záclonu IKEA RIKTIG čierna v hodnote 2,58 €

- 4 ks podložka na stoličku IKEA JUSTÍNA biele prešívané v hodnote 11,96 €

- penový matrac DECODOM 200 cm x 200 cm biely v hodnote 488,80 €

- kuchynská váha SILVERCREST v hodnote 12,99 €

- kuchynský ručný metličkový mixér SILVERCREST v hodnote 9,99 €

- 6 ks uterákov JYSK farby oranžová a biela 135 cm x 65 cm, 50cm x 30cm v hodnote 13,95 €

- kúpeľňové zrkadlo s fazetou a ornamentom BAUMAX - ANTON 80 cm x 60 cm v hodnote 37,99 €

- trojradový botník BAUMAX 63 cm x 24 cm x 117 cm buk. fólia v hodnote 59,99 €

- 16 ks chrómové úchytky na sklené police do kúpeľne INTERIÉR ŠTÚDIO ZVOLEN v hodnote 20,03 €

- 4 ks hermetické sklenené kuchynské dózy TESCO 1,35 l v hodnote 11,28 €

- 4 ks kúpeľňové transparentné sklenené police hrúbky 3 mm v hodnote 8,00 €

- priehľadná záclona do spálne biela s fialovým kvetinovým vzorom v hodnote 63,00 €

- 6 ks police do šatníka hrúbka 19 mm s ABS hranou biela v hodnote 60,00 €

- 1 ks police do šatníka hrúbka 19 mm imitácia dreva v hodnote 10,00 €

- 10,4 m soklovej lišty K PRODUKT Zvolen antický dub v hodnote 51,98 €

- 7,20 m soklovej lišty 60 mm x 17 mm K PRODUKT ZVOLEN biela v hodnote 11,95 €

- perina biela syntetická prešívaná - bavlna, polyester 135 cm x 200 cm v hodnote 39,00 € spolu v hodnote 2370,44 €. Eventuálne sa navrhovateľ domáhal, ak by vydanie konkrétnych vecí nebolo možné, relutárnej náhrady, a to znamená prisúdenie sumy peňazí rovnajúcej sa hodnote nevydaných vecí, a to tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 2370,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2370,44 € od 23.06.2011 až do zaplatenia. Ďalej sa navrhovateľ v prípade úspechu v spore domáhal aj náhrady trov konania, a to na tom základe, že navrhovateľ a odporkyňa mali v r. 2010 partnerský vzťah, pričom odporkyňa v tomto období nadobudla kúpou do svojho výlučného vlastníctva byt č. XX nachádzajúci sa na ulici W.. Q. XXXX/XX Z. J., na kúpu ktorého bol použitý úver odporkyne. Navrhovateľ v mesiaci júl. r. 2010 až január r. 2011 poskytol odporkyni peňažné prostriedky v celkovej výške 3010 € tvorené súčtom nasledujúcich čiastkových plnení:

- suma vo výške 430 € v mesiaci júl 2010 osobne odovzdaná odporkyni

- suma vo výške 430 € v mesiaci august 2010 - dňa 09.08.2010 suma 200 € a dňa 12.08.2010 suma 230 € - vložená na účet odporkyne

- suma vo výške 430 € v mesiaci september 2010 - dňa 14.09.2010 - vložená na účet odporkyne

- suma vo výške 430 € v mesiaci október 2010 - dňa 14.10.2010 - vložená na účet odporkyne

- suma vo výške 430 € v mesiaci november 2010 - dňa 12.11.2010 - vložená na účet odporkyne

- suma vo výške 430 € v mesiaci december 2010 - dňa 12.12.2010 - vložená na účet odporkyne a

- suma vo výške 430 € v mesiaci január 2011 - dňa 12.01.2011 - poukázaná na účet odporkyne. Všetky finančné prostriedky boli poukázané na účet odporkyne vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. pobočka Zvolen, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX s tým, že podstatnú časť týchto peňažných prostriedkov odporkyňa použila na hradenie úveru použitého na kúpu uvedeného bytu. Súčasne v období r. 2010 navrhovateľ zo svojich osobných finančných prostriedkov kupoval vybavenie uvedeného bytu s tým, že k podaniu návrhu sa všetky tieto veci nachádzajú v uvedenom byte v držbe odporkyne. Ide o hnuteľné veci, ktoré sú vyššie uvedené. Účastníci konania následne partnerský vzťah ukončili. Listom zo dňa 20.05.2011 - výzva na uhradenie dlžnej sumy, resp. na vydanie hnuteľných vecí - navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu vyzval odporkyňu na vrátenie uvedených finančných prostriedkov v celkovej výške 3010 € a na vydanie uvedených hnuteľných vecí, resp. na uhradenie hodnoty nevydaných vecí s poučením, že ak tak odporkyňa neurobí, uplatní si navrhovateľ svoj nárok prostredníctvom súdu. Odporkyňa však listovú zásielku s touto výzvou v odbernej lehote neprevzala, a to napriek tomu, že sa zdržiavala v mieste jej trvalého pobytu. Z vyššie uvádzaných dôvodov navrhovateľ bol teda nútený podať návrh na súd.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania oboznámením sa s prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedkyne N. U., ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa zistil, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. K veci uviedol, že čo sa týka ich úvodného návrhu na vrátenie finančných prostriedkov v celkovej výške 3010,- €, tak právne klasifikujú tento ich nárok ako zmluvu o pôžičke s tým, že dohoda medzi navrhovateľom a odporkyňou bola taká, že v čase, keď jej poskytoval tieto finančné prostriedky, ona bola nezamestnaná s tým, že tieto finančné prostriedky jej poskytoval na splácanie hypotéky na nákup bytu, v ktorom spoločne žili a dohoda medzi nimi bola taká, že keď sa odporkyňa zamestná a keď ju navrhovateľ vyzve na vrátenie týchto finančných prostriedkov, tak odporkyňa predmetné finančné prostriedky vráti. Čo sa týka hnuteľných vecí, ktoré sú súčasťou ich návrhu v celkovej hodnote 2370,44 €, tak k tomu uviedol, že dohoda medzi účastníkmi konania bola taká, že všetky tieto hnuteľné veci sú vo vlastníctve navrhovateľa, keďže on tieto hnuteľné veci kupoval. Je pravda, že niektoré hnuteľné veci sú zabudované v predmetnom byte, ako napr. dvere a podobne a tieto veci nie je možné vrátiť s tým však, že takto sa podieľal navrhovateľ na zhodnotení predmetného bytu, a preto požaduje finančnú záhradu za jednotlivé veci, pokiaľ by ich nebolo možné vrátiť.

Súd z prednesu navrhovateľa zistil, že s odporkyňou sa pozná približne od októbra - novembra 2009 a pár začali tvoriť od januára 2010. V čase, keď sa s odporkyňou spoznal, tak odporkyňa si kupovala v tomto období byt a stala sa aj vlastníčkou bytu, ktorý sa nachádza na ul. W.. Q. XXXX/XX vo J.. Odporkyňa si predmetný byt kupovala na hypotekárny úver a platila hypotéku. Následne, ako sa ich vzťah vyvíjal, tak dohoda medzi nimi bola taká, že začnú spoločne bývať v byte odporkyne, ktorý si ona kúpila na hypotéku. Navrhovateľ ďalej k veci uviedol, že odporkyňa sa stala vlastníčkou predmetného bytu niekedy v apríli 2010. Navrhovateľ ďalej k veci uviedol, že ich vzťah bol vážny s tým, že začali uvažovať o založení rodiny a dokonca podnikali aj nejaké medicínske veci ohľadne zdravotného stavu odporkyne, aby mohli mať spoločne dieťa. Následne začali robiť prípravy na presťahovanie sa do predmetného bytu a navrhovateľ sa do predmetného bytu nasťahoval približne v júli 2010 s tým, že začal splácať hypotéku na tento byt, a to od júla 2010 vo výške 430 € mesačne. K tomu uviedol, že dohoda medzi ním a odporkyňou bola taká, že on bude splácať túto hypotéku s tým však, že tieto finančné prostriedky on odporkyni požičia, nakoľko odporkyňa nebola ochotná, aby vlastníkom predmetného bytu sa stal aj on, a preto dohoda medzi nimi bola taká, že v prípade, keď bude potrebovať tieto finančné prostriedky, tak po jeho výzve mu ich odporkyňa vráti, a to v tom prípade, keby tieto finančné prostriedky potreboval pre svoju osobnú potrebu. K veci uviedol, že dohoda medzi nimi bola taká, že nájom a za služby spojené s užívaním predmetného bytu platila výlučne odporkyňa. Čo sa týka vedenia domácnosti, nákupy a pod., tak na tomto som sa podieľal aj on. K veci ďalej uviedol, že z tých 430 €, pokiaľ sa pamätá, bola hypotéka vo výške 200 € a 230 € boli zrejme peniaze na žitie, na nájom a podobné veci. Čo sa týka sumy 430 € mesačne, tak túto sumu vypočítala odporkyňa. Navrhovateľ Ďalej k veci uviedol, že keď plánovali spoločné bývanie, tak uvažovali aj o spoločnom zariadení s tým, že on začal kupovať jednotlivé veci do predmetného bytu. Ide o hnuteľné veci, ktoré sú rozpísané v návrhu. Odporkyňa predmetný byt zariadila sanitou, zariadila kuchyňu spotrebičmi, podlahami a podobne. Dohoda medzi nimi bola taká, ešte predtým, ako začal kupovať predmetné hnuteľné veci, že hnuteľné veci, ktoré kúpi výlučne on, tak tieto budú v jeho vlastníctve s tým však, že pokiaľ ich vzťah bude trvať, tak tieto veci môže užívať aj odporkyňa. Čo sa týka ohodnotenia jednotlivých vecí, ktoré sa nachádzajú v spise, tak hodnota týchto vecí je určovaná ku dňu podania návrhu, t. z. ku dňu 22.06.2011. Navrhovateľ ďalej k veci uviedol, že postupne medzi ním a odporkyňou začali vznikať nezhody, a to jednak na báze tej, že podľa neho odporkyňa neukončila vhodným spôsobom svoj predchádzajúci vzťah tak, ako si to on predstavoval a tak isto začali vznikať nezhody medzi nimi aj z toho dôvodu, že fakticky ako začali spoločne žiť v spoločnej domácnosti, začali sa lepšie spoznávať a vznikali proste medzi nimi bežné nezhody. Nezhody vyústili až do toho, že posledný januárový deň r. 2011 navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa od odporkyne a zobral si aj osobné veci. Keď navrhovateľ opúšťal spoločnú domácnosť, tak s odporkyňou sa rozprával aj o pôžičke, aj o hnuteľných veciach s tým, že odporkyňa mu navrhla taký systém, že ona hnuteľné veci od neho odkúpi a postupne mu vráti aj pôžičku.

Súd z prednesu právneho zástupcu odporkyne zistil, že oni žiadajú návrh zamietnuť. Čo sa týka prvej časti návrhu ohľadne sumy 3010,- €, tak k tomu uviedol, že síce navrhovateľ tieto finančné prostriedky odporkyni poskytol, avšak nie titulom pôžičky, ale titulom spoločného spolunažívania ako druh a družka. Podľa ich názoru je úplne nereálne a nelogické, aby v prípade, keď dvaja ľudia žijú ako druh a družka, plánujú spoločnú rodinu a dokonca aj spoločné dieťa, aby jeden druhému požičiaval nejaké finančné prostriedky, a to pravidelne. Ďalej k veci uviesť, že v danom prípade navrhovateľ býval v predmetnom byte s tým, že keby mal platiť za takýto byt aj nájomné, tak hodnota by bola ešte vyššia s tým, že ten príspevok, ktorý poukazoval navrhovateľ nezahŕňal len náklady spojené s bývaním, ale aj náklady na

stravu navrhovateľa. Tak isto odporkyňa poskytovala navrhovateľovi servis v spoločnej domácnosti ako medzi druhom a družkou, t. z. že navrhovateľ mal navarené, vyžehlené, vypraté a podobne. Podľa jeho tvrdení dohoda medzi účastníkmi konania bola taká, že odporkyňa v tom období mala veľmi nízky príjem a pokiaľ by jej navrhovateľ neposkytoval práve túto sumu, nemohli by spoločne užívať predmetný byt, a preto keďže chceli mať spoločnú rodinu a spoločne žiť, dohodli sa na tom, že práve takouto sumou bude prispievať do spoločnej domácnosti, teda poprel, že by to bolo titulom pôžičky. Čo sa týka návrhu ohľadne hnuteľných vecí, tak k tomu sa bližšie vyjadrí odporkyňa.

Súd z prednesu odporkyne zistil, že ona považovala navrhovateľa za partnera približne od januára 2010. V tom čase si kupovala aj byt s tým, že išlo o dvojizbový byt. S navrhovateľom sa zoznámila približne v októbri, novembri 2009 a ich vzťah sa vyvinul tak, že približne od januára 2010 začali tvoriť pár. Odporkyňa ďalej k veci uviedla, že po kúpe predmetného bytu sa ich vzťah s navrhovateľom vyvíjal tak, že ona tento vzťah považovala za vážny a vážnosť tohto vzťahu vyplývala aj z toho, že sa pokúšali aj o založenie rodiny. V tom období odporkyňa nemala riadnu prácu, robila len na dohodu u p. Dr. G., kde mala mesačný príjem vo výške 166 € s tým, že navrhovateľ chcel, aby spoločne bývali, tak sa dohodli na tom, že začnú bývať v jej byte, ktorý si kúpila v januári 2010 a následne v júli 2010 sa do tohto bytu spoločne aj nasťahovali. Ešte pred nasťahovaním sa dohodli na tom, že vzhľadom na výšku jej príjmu, navrhovateľ bude prispievať do spoločnej domácnosti sumou vo výške 430 € s tým, že je pravda, že od toho júla 2010 navrhovateľ touto sumou prispieval s tým, že túto sumu zasielal na jej účet. Odporkyňa ďalej k veci uviedla, že keď sa dohodovali na posielaní tej sumy 430 € na jej účet, tak dohoda medzi nimi bola taká, že keď navrhovateľ jej túto sumu pošle na účet, tak ona z tejto sumy bude hradiť všetky náklady súvisiace s ich spoločnou domácnosťou, ktorú si vytvorili, t. z. náklady súvisiace s jedením, s upratovaním, drogériou a proste všetky náklady súvisiace s domácnosťou, ako aj náklady spojené s užívaním predmetného bytu. Odporkyňa z tejto sumy hradila všetky tieto náklady, ktoré vyššie vymenovala. Je pravda, že časť finančných prostriedkov je možné, že bola použitá aj na splácanie jej hypotéky, ktorú mala v tom čase vzhľadom na kúpu predmetného bytu s tým však, že v tom čase jej pomáhali aj jej rodičia, jej brat a proste tie finančné prostriedky boli používané hlavne na vedenie domácnosti. Odporkyňa kategoricky poprela, že finančné prostriedky, ktoré jej zasielal navrhovateľ na jej účet, tak tieto finančné prostriedky neboli titulom pôžičky, ale titulom spoločného spolužitia v spoločnej domácnosti a na tieto účely boli tieto finančné prostriedky používané. K veci uviedla, že keďže sa rozhodla spoločne žiť s navrhovateľom, tak sa dohodli na nejakých podmienkach a znova zopakovala, že sa nejednalo o pôžičku. Odporkyňa nepoprela, že finančné prostriedky vo výške 430 € boli zasielané na jej účet v období od júla 2010 do januára 2011. K veci ďalej uviedla, že je pravda, že začiatkom r. 2011 ich vzťah bol ukončený, a to hlavne z jej strany, nakoľko sa s navrhovateľom rozišla. Ďalej k veci uviedla, že navrhovateľ ostal bývať v predmetnom byte až do konca januára r. 2011 a je pravda, že aj v januári 2011 prispel na domácnosť sumou 430 €, a to z toho dôvodu, že užíval predmetný byt. Čo sa týka jednotlivých hnuteľných vecí, ktoré sú opísané v predmetnom návrhu, tak k tomu uviedla, že je ochotná vrátiť navrhovateľovi tieto veci:

- 2 ks súprava na vešanie záclon IKAE - BESKADA - čierna,

- 2 ks dvojité nástenné uchytenie IKEA - BESKADA - čierna,

- 2 ks krúžky na záclonu IKEA Riktig - čierna,

- 4 ks podložka na stoličku IKEA - JUSTINA - biele prešívané,

- trojradový botník BAUMAX 63 cm x 24 cm x 117 cm - buková fólia,

- 4 ks kúpeľňové transparentné sklenené police hrúbky 3 mm. Ďalej z nižšie uvedených vecí je ochotná poskytnúť finančnú náhradu, nakoľko je skutočne pravda, že navrhovateľ tieto hnuteľné veci zakúpil s tým, že v čase, keď navrhovateľ tieto veci kupoval, nebola medzi nimi taká dohoda, že mu ich má po nejakom čase vrátiť. Napriek tomu je ochotná zaplatiť za tieto hnuteľné veci, ktoré skutočne navrhovateľ kúpil a ktoré ostali v jej domácnosti. Ide o tieto veci:

- 2 ks rošt IKEA - SULTAN LADE - masívne drevo, za čo je ochotná zaplatiť sumu tak, ako ti vyčíslil navrhovateľ, vo výške 19 €,

- ďalej zabudovaný okrúhly dres IKEA Lagan nehrdzavejúca oceľ, za čo je ochotná zaplatiť sumu požadujúcu navrhovateľom vo výške 19,99 €,

- ďalej sifón IKEA Atlant, za ktorý je ochotná zaplatiť sumu požadovanú navrhovateľom vo výške 10 €,

- ďalej 16 ks chrómové úchytky na sklenené police do kúpeľne INTERIÉR ŠTÚDIO Zvolen vo výške 20,03 € a túto sumu je ochotná zaplatiť navrhovateľovi,

- ďalej 6 ks police do šatníka hrúbka 19 mm s ABS hranou biela, vo výške 60 € a túto sumu je ochotná zaplatiť navrhovateľovi,

- ďalej 1 ks police do šatníka hrúbka 19 mm, imitácia dreva, vo výške 10 € a túto sumu je ochotná zaplatiť navrhovateľovi,

- ďalej 10,40 m soklovej lišty K PRODUKT Zvolen, antický dub, vo výške 51,98 € a túto sumu je ochotná zaplatiť navrhovateľovi

- a napokon 7,20 m soklovej lišty 60 mm x 17 mm K PRODUKT Zvolen, biela, vo výške 11,95 € a túto sumu je ochotná zaplatiť navrhovateľovi. Ostatné položky, ktoré sú uvedené v návrhu navrhovateľa, nie je ochotná vydať, ani nie je ochotná ich zaplatiť, a to z týchto dôvodov: Čo sa týka položiek vchodové dvere bezpečnostné ADLO vo výške 700 €, okrúhly jedálenský rozťahovací stôl IKEA LIATORP - biely vo výške 209 € a 4 ks vysokých jedálenských stoličiek IKEA Ingolf - biele vo výške 219,60 €, tak odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ jej tieto hnuteľné veci daroval a o tom predložila listinný dôkaz zo dňa 07.02.2011, ktorý napísal samotný navrhovateľ a v ktorom prehlásil, že si nenárokuje žiadne peniaze, ktoré jej zapožičal v hodnote 2558 € a tak isto ponecháva v jej osobnom vlastníctve dvere, stolík a stoličky s tým, že svojom podpisom sa zriekol týchto vecí v prospech nej. Ďalej nebola ochotná zaplatiť náhradu alebo vydať hnuteľnú vec príborník presklená skrinka IKEA LIATORP biela vo výške 260 €, nakoľko tvrdila, že navrhovateľ jej tento príborník daroval s tým, že tento príborník on mal ešte z predchádzajúceho manželstva. Jemu sa veľmi nepáčil a ona ho napriek tomu chcela a z tohto dôvodu jej povedal, že jej ho daruje s tým, že navrhovateľ dokonca tento príborník chcel vyhodiť. Ďalej nebola ochotná vydať ani zaplatiť hodnotu hnuteľnej veci, a to penový matrac DECODOM 200 cm x 200 cm biely v hodnote 488,80 € s tým, že je pravda, že navrhovateľ zakúpil tento penový matrac počas ich spoločného vzťahu s tým, že ona mala pripravené finančné prostriedky na tento matrac, avšak on nechcel, aby ho zaplatila ona s tým, že ho zaplatí on. Ona mu však na to uviedla, že keďže to on zaplatil, tak ona mu zakúpi nejaké šatstvo, čo aj urobila a zakúpila mu nejaké pánske ošatenie, o čom predložila súdu listinný dôkaz, a to jednotlivé bločky, z ktorých vyplýva, že bolo zakupované aj nejaké pánske ošatenie. Odporkyňa poprela, že by bola dohoda medzi nimi taká, že mu má finančné prostriedky za tento matrac vrátiť alebo v prípade, že sa niečo medzi nimi stane, že mu má tento matrac vrátiť. Čo sa týka ďalších položiek: kuchynská váha SilverCrest v hodnote 12,99 €, túto nie je ochotná vydať ani zaplatiť, nakoľko ju nikdy nemala ani ju nemá. Tak isto čo sa týka kuchynského ručného metličkového mixéra SilverCrest v hodnote 9,99 €, ani tento nie je ochotná vrátiť, ani ho zaplatiť, nakoľko ho nikdy nemala ani ho nemá. Tak isto nebola ochotná zaplatiť hodnotu alebo vrátiť hnuteľné veci, a to 6 ks uterákov JYSK v hodnote 13,95 €, nakoľko tieto uteráky síce v ich domácnosti boli, avšak navrhovateľ si ich pri sťahovaní zobral, teda ich fyzicky nemá. Tak isto nie je ochotná zaplatiť ani vrátiť kúpeľňové zrkadlo s fazetou v hodnote 37,99 €, nakoľko toto kúpeľňové zrkadlo bolo poškodené a olúpnuté a z toho dôvodu ho vyhodila. Tak isto nie je ochotná vrátiť 4 ks hermetických sklenených kuchynských dóz TESCO v hodnote 11,28 €, nakoľko takéto sklenené dózy nikdy nemala, ani ich nikdy navrhovateľ nedoniesol do spoločnej domácnosti. Tak isto nie je ochotná vrátiť prehľadnú záclonu do spálne v hodnote 63 €, síce je pravda, že táto záclona sa nachádza v jej byte, avšak túto záclonu jej zakúpila jej matka. Ďalej nebola ochotná vrátiť bielu syntetickú prešívanú perinu, ktorú síce zakúpil navrhovateľ, avšak táto sa nikdy nenachádzala v jej byte s tým, že táto perina sa nachádzala u rodiny navrhovateľa a ona ju fyzicky nemá. Po ich rozchode je pravda, že navrhovateľ naliehal na ňu, aby mu vrátila nejaké finančné prostriedky a aby mu vrátila nejaké hnuteľné veci s tým, že je pravda, že dňa 07.02.2011 mailovou poštou zaslala navrhovateľovi podanie označené ako vyrovnanie, ktoré predložila do spisu, kde je uvedené: „Ahoj, prepáč, ale kolega to ešte nemá, ale dnes to určite bude napísané, tak zatiaľ takto pôžička - 1080 € (obdobie za 6 mesiacov) vchod. dvere - 700 € (celá suma) matrac - 378 € (nový 420 - 10 %) jedál. súprava - 400 € (stôl + 4 stoličky) Celková suma je to 2558 € 1000 € splatnosť do 6 mesiacov 1558 € splatnosť do 12 mesiacov od podpisu dohody. Ďakujem.“ Následne ešte v ten deň, keď mu zaslala mailovou poštou tento návrh vyrovnania, teda dňa 07.02.2011, navrhovateľ prišiel za ňou do jej bytu s tým, že ona ho do bytu pustila a začal ju presviedčať, či nie je možné ešte obnoviť ich vzťah, na čo mu ona uviedla, že vzhľadom na to, ako sa správal a pre niektoré jeho vlastnosti, toto nie je možné a proste ho odmietla a tak isto odmietla obnovenie ich vzťahu. Ešte počas tohto rozhovoru jej navrhovateľ napísal predmetný papier, ktorý založila ako listinný dôkaz zo dňa 07.02.2011. Na základe tohto papiera ona považovala za vyrovnané ich vzťahy ohľadne tých hnuteľných vecí, ktoré sú tam napísané. Čo sa týka označenia vo vyrovnaní, ktoré písala ona, že pôžička 1080 €,

tak je síce pravda, že je to tam napísané, ona to však nepovažovala za pôžičku, keďže navrhovateľ stále naliehal a hovoril niečo o pôžičke, ona z toho dôvodu napísala tento výraz. Znova zopakovala, že navrhovateľ jej žiadne finančné prostriedky nezapožičal. Ďalej k veci uviedla, že dňa 07.02.2011 navrhovateľ doniesol do bytu aj kvety, myslel si že sa uzmieria, avšak toto sa nestalo. Napísal predmetný papier a potom odišiel a zobral si nejaké osobné veci. Odporkyňa ďalej k veci uviedla, že v období od júla 2010 do decembra 2010 mala mesačný príjem vo výške 166 € a od januára 2011 mala príjem vo výške 250 €. Odporkyňa ďalej uviedla, že mesačne splácala hypotéku vo výške 269,14 €. Ďalej v tom období mala uzavreté aj životné poistenie, ktoré splácala mesačne vo výške 39,97 € a ďalšiu splátku vo výške 16 €, čo boli mesačné splátky titulom životného poistenia. Odporkyňa ďalej k veci uviedla, že v tom období poberala aj dávku v nezamestnanosti s tým, že táto dávka jej bola vyplatená jednorazovo, a to dňa 29.09.2010 vo výške 1979,30 €. Čo sa týka splácania hypotéky, tak ju podporovala aj jej rodina, a to napr. tým spôsobom, že keď bolo treba prerábať byt, tak jednotlivé veci, ktoré bolo treba kúpiť do tohto bytu, jej kúpil brat, ktoré vyfinancoval on a ona mu za to nemusela dať finančné prostriedky s tým, že úver, ktorý si zobrala, bol aj na prestavbu tohto bytu a tak mohla tieto finančné prostriedky z tohto úveru použiť aj na splácanie samotnej mesačnej splátky. K veci ďalej uviedla, že aj v súčasnosti ako živnostníčka nemá veľmi vysoký príjem a napriek tomu hypotéku spláca, samozrejme za aktívnej pomoci jej rodiny. Odporkyňa ďalej k veci uviedla, že v tom období platila réžiu bytu, a to 79,73 €, ďalej platila elektriku mesačne vo výške 30 € a plyn vo výške 5 € mesačne. Ďalej k veci uviedla, že za obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2010 jej prišlo vyúčtovanie dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu s tým, že jej vznikol nedoplatok vo výške 273,33 €, a to hlavne z toho dôvodu, že v tom období bývali v spoločnej domácnosti aj s navrhovateľom, a to od toho júla 2010 s tým, že nahlásená osoba bola iba jedna a z toho vznikalo samozrejme to, že bola vyššia spotreba jednotlivých energií, resp. vody a podobne. Odporkyňa ďalej k veci uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľ prispieval aj inou sumou okrem tej sumy, ktorú zasielal na jej účet vo výške 430 €. Odporkyňa znova zopakovala, že čo sa týka penového matracu, tak tento považuje za dar, nakoľko dohoda medzi nimi bola taká, že navrhovateľ jej kúpi tento matrac a ona mu kúpi nejaké ošatenie a následne po kúpe tohto matracu, to aj urobila.

Navrhovateľ na výpoveď odporkyne k veci uviedol, že nepopiera, že listinný dôkaz, ktorý predložila odporkyňa zo dňa 07.02.2011 on skutočne napísal, a to v domácnosti odporkyne. Čo sa týka vyrovnania zo strany odporkyne, tak on považoval toto za vysporiadanie, ktoré mu zaslala mailovou komunikáciou odporkyňa s tým, že k veci uviedol, že on nijakým spôsobom nenaliehal na odporkyňu, aby zaslala nejaký takýto dokument, ale ona z vlastnej vôle mu zaslala tento dokument, ktorý označila ako vyrovnanie. V tomto dokumente je uvedený aj termín pôžička s tým, že on znova zopakoval, že všetky finančné prostriedky, ktoré jej poskytol každý mesiac v tej výške 430 € od toho júla 2010 do januára 2011, on považoval za pôžičku tak, ako to pôvodne tvrdil s tým, že keď už bolo medzi nimi zle a keď mal odchádzať zo spoločnej domácnosti, tak odporkyňa mu stále opakovala, že čo jej nechá. Navrhovateľ ďalej k veci uviedol, že keď mu prišlo to vyrovnanie, tak on nechápal myšlienkové pochody odporkyne, nakoľko všetky tie veci, ktoré on zakúpil do toho bytu, považoval výlučne za svoje. Preto nechápal, prečo odporkyňa mu chce dávať nejaké vyrovnanie len nejaké čiastočné a podobne. Navrhovateľ bol proste v tom, že si príde zobrať veci, ktoré kúpil, lebo sú jeho. K veci ďalej uviesť, že po obdržaní predmetného mailu zo dňa 07.02.2011 sa telefonicky spojili a dohodli sa, že večer sa stretnú s tým, že navrhovateľ prišiel do bytu odporkyne aj s kyticou kvetov. Navrhovateľ v tom období odporkyňu stále miloval s tým, že nepoprel, že medzi nimi boli problémy, avšak tieto problémy vznikali hlavne kvôli finančným prostriedkom. Navrhovateľ si myslel, že tieto problémy vedia odstrániť. Je pravda, že vtedy prišiel k odporkyni domov, sadol si za stôl a napísal ten papier, ktorý je založený v spise ako listinný dôkaz, v ktorom prehlásil, že si nenárokuje na tie veci ani na finančné prostriedky tam uvedené. On to vnímal však tým spôsobom, že to síce napísal, ale vnímal to tak, že to robí z toho dôvodu, že to podmieňuje tým, že uzavrú manželstvo. Teda vo večerných hodinách, keď napísal predmetný papier dňa 07.02.2011, on bol citovo tak rozpoložený, že nemal odvahu prednášať pred odporkyňou podmienečne tú skutočnosť, že keď napísal tento papier, aby sa rozprávali o tom, či vstúpia do manželstva, alebo nie. Navrhovateľ chcel odporkyni týmto papierom dokázať tú skutočnosť, že jeho vzťah nie je o finančných prostriedkoch a týmto gestom jej to chcel ukázať. Je pravda, že v tom čase si myslel, že na základe tejto skutočnosti odporkyňa prehodnotí svoj postoj ku nemu a obnovia vzťah. Toto sa však nestalo. Následne druhý deň už neplatila tá skutočnosť, ktorou podmieňoval predmetný papier, a to uzavretím ich manželstva a odporkyňa mu vytýkala rôzne veci, že na ňu žiarlil a podobne, pričom mu sama uviedla, že mu uhradí sumu 700 €, napriek tomu papieru, čo jej napísal. Navrhovateľ ďalej uviedol, že je pravda, že chcel, aby odporkyňa prepísala na neho byt, avšak s tým, že on polovicu tohto bytu zaplatí. S týmto

postupom však odporkyňa nesúhlasila. Ďalej k veci uviedol, že je pravda, že spočiatku odporkyňa začala bývať v predmetnom byte sama a je pravda, že ešte predtým, ako sa nasťahoval do tohto bytu, sa rozprávali, že akou sumou bude prispievať na tento byt s tým, že odporkyňa mu vypočítala práve sumu 430 €. Znova opakoval, že on túto sumu každý mesiac, ktorý prispieval na jej účet, považoval za pôžičku s tým, že finančné prostriedky mu odporkyňa vráti vtedy, keď bude mať dostatok finančných prostriedkov. Samozrejme v tom čase plánovali spoločnú budúcnosť a keď dvaja ľudia spolu žijú, tak neuvažujú o tom, že tieto peniaze sa majú vracať za rok a podobne. Proste jej poskytoval tieto finančné prostriedky z toho dôvodu, že tvorili pár. Navrhovateľ ďalej k veci uviedol, že okrem sumy 430 €, ktoré zasielal na jej účet, prispieval na spoločnú domácnosť aj ďalším spôsobom, a to napr. tým, že poskytol odporkyni jeho kreditnú kartu, z ktorej potom ona kupovala nákupy, napr. potraviny, drogériu a podobne. Tak isto sám robil nákupy, ako napr. potraviny, voda a podobne. Navrhovateľ ďalej k veci uviedol, že používal aj svoju kartu, z ktorej vyberal mesačne od 400 - 600 €. Navrhovateľ ďalej k veci uviedol, že čo sa týka formy splácania predmetnej pôžičky, tak on si to predstavoval tak, že napríklad keď budú mať dostatok finanančých prostriedkov, kúpili by napríklad susedný byt, na ktorý by bola zobratá hypotéka a túto hypotéku by splácala odporkyňa s tým, že on rátal zo skutočnosťou, že odporkyňa časom bude zarábať normálne peniaze a aj on pomôže odporkyni s nájdením roboty. V prípade uzavretia manželstva medzi ním a odporkyňou zrejme tento pôžičkový vzťah by navrhovateľ prehodnotil a prebiehal by na inej báze.

Na pojednávaní konanom dňa 14.06.2012 právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že došlo k mimosúdnym rokovaniam medzi účastníkmi konania s tým, že ku dňu 12.06.2012 odporkyňa dobrovoľne vydala navrhovateľovi niektoré hnuteľné veci, a to:

- 2 ks súprava na vešanie záclon IKAE - čierna,

- 2 ks dvojité nástenné uchytenie IKEA - čierna,

- 2 ks krúžky na záclonu - čierne,

- 4 ks podložka na stoličku IKEA - biele prešívané a

- trojradový botník BAUMAX - buková fólia. Všetky tieto veci boli ohodnotené v návrhu na celkovú sumu 93,83 €. Z tohto dôvodu právny zástupca navrhovateľa zobral návrh čiastočne späť ohľadne vydania týchto hnuteľných vecí a tak isto zobral svoj návrh čiastočne späť aj ohľadne alternatívneho petitu čo sa týka zaplatenia hodnoty jednotlivých vecí o sumu 93,83 €.

Súd preto aplikoval zákonné ustanovenie a konanie čiastočne zastavil ohľadne vydania vyššie uvedených hnuteľných vecí a tak isto konanie čiastočne zastavil ohľadne alternatívneho petitu čo sa týka sumy 93,83 € tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ predložil súdu listinný dôkaz, a to odovzdávací protokol zo dňa 13.06.2012, z ktorého vyplynulo, že prevzal od odporkyne vyššie uvedené hnuteľné veci, v časti ktorých zobrali ich návrh čiastočne späť.

Odporkyňa na tomto pojednávaní ďalej k veci uviedla, že je skutočne pravda, že sa zaviazala aj na vrátenie 4 ks kúpeľňových políc v celkovej hodnote 8 €, tieto sa jej však rozbili, z tohto dôvodu nebola schopná vrátiť tieto kúpeľňové police, avšak bola ochotná zaplatiť ich hodnotu vo výške 8 € tak, ako označil túto hodnotu samotný navrhovateľ v návrhu. Spolu tak, ako to uviedla na predchádzajúcom pojednávaní, bola ochotná vydať, resp. zaplatiť hodnotu týchto hnuteľných vecí:

- 2 ks rošt IKEA v hodnote 19 €,

- okrúhly dres IKEA v hodnote 19,99 €,

- sifón IKEA v hodnote 10 €,

- 16 ks chrómové úchytky na police do kúpeľne v hodnote 20,03 €,

- 6 ks police do šatníka v hodnote 60 €,

- 1 ks police do šatníka v hodnote 10 €,

- 10,4 m soklovej lišty dub, v hodnote 51,98 €,

- 7,20 m soklovej lišty bielej v hodnote 11,95 €. Spolu tieto veci predstavujú hodnotu vo výške 202,95 € plus bola ochotná zaplatiť aj hodnotu tých 4 ks kúpeľňových políc v hodnote 8 €, teda uznala z týchto hnuteľných vecí celkovú sumu 210,95 €, ktorú bola ochotná navrhovateľovi zaplatiť. Túto sumu doteraz nezaplatila z toho dôvodu, že má nedostatok finančných prostriedkov. Momentálne je bez akéhokoľvek príjmu a teda by chcela požiadať súd o poskytnutie splátok približne vo výške 10 - 15 € s tým, že čo sa týka hypotéky, tak túto jej platia rodičia.

V súčasnosti vzhľadom na jej finančnú situáciu síce ešte predmetný byt, ktorý je v jej vlastníctve užíva, avšak hľadá niekoho do prenájmu, keďže si nemôže dovoliť platiť takýto byt a nasťahuje sa ku svojim rodičom.

Súd z prednesu svedkyne Eleny Osvaldovej zistil, že odporkyňa je jej dcéra, avšak vo veci sa necíti byť zaujatá. Čo sa týka navrhovateľa, tak k tomu uviedla, že na presný čas sa už nepamätá, ale dcéra ju informovala o tom, že nadviazala vzťah s navrhovateľom s tým, že sa dcére vzdá taký normálny, pričom čo sa týka hypotéky na kúpu predmetného bytu, tak túto si dcéra začala vybavovať ešte pred tým, ako sa s ním zoznámila. K veci ďalej uviedla, že dcéra si zobrala hypotéku v takej výške, aby mohla aj zrekonštruovať predmetný byt. S touto rekonštrukciou jej pomáhal jej brat a aj z tohto dôvodu vedela ušetriť nejaké finančné prostriedky z tejto hypotéky. Je pravda, že v tomto období dcéra nepracovala, avšak čo sa týka výdajov ohľadne hypotéky, tak sme jej prispievali na ňu aj s manželom. K veci ďalej uviedla, že napriek tomu, že dcéra začala bývať spoločne s navrhovateľom v predmetnom byte, ona napriek tomu dcére prispievala finančnými prostriedkami, a to mesačne vo výške od 200 - 300 € s tým, že tieto finančné prostriedky jej dávala do ruky. K veci uviedla, že navrhovateľ nebol nikdy prítomný pri tom, keď jej odovzdávala tieto finančné prostriedky. K veci ďalej svedkyňa uviedla, že ona naliehala na to, aby sa dcéra vrátila z predchádzajúceho bydliska, a to z Bratislavy, pričom svedkyňa aj s manželom bývajú v rodinnom dome a chceli odškodniť dcéru tým spôsobom, že nech si kúpi nejaký byt s tým, že oni jej budú vrámci ich možností prispievať na splátku tohto bytu a tak sa to aj realizovalo a týmto spôsobom začali fungovať od obdobia, ako kúpila predmetný byt s tým, že to funguje aj v súčasnosti týmto spôsobom, t. z. že aj tieto mesiace poskytujú spoločne s manželom dcére finančné prostriedky približne vo výške okolo 200 € mesačne. K veci uviedla, že svedkyňa s manželom považovali vzťah dcéry s navrhovateľom za vážny. Svedkyňa potvrdila tú skutočnosť, že jej dcéra s navrhovateľom mala vytvorenú spoločnú domácnosť, napr. dcéra sa o neho starala a kupovala mu aj nejaké veci, napr. ošatenie a podobne. K veci ďalej uviedla, že dcéra je chorá s tým, že má celiakiu s tým, že musela vyvárať jednak pre seba, ako aj pre navrhovateľa a samozrejme to stojí nejaké finančné prostriedky. Čo sa týka finančných prostriedkov akou sumou mal prispievať navrhovateľ do spoločnej domácnosti, tak dcéra jej o tom nehovorila a ona sa o to nezaujímala. Svedkyňa uviedla, že ona nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľ poskytol odporkyni nejakú pôžičku. K veci uviedla, že je možné, že navrhovateľ kupoval do bytu odporkyne nejaké hnuteľné veci, nakoľko navrhovateľ bol dosť aktívny a stále hovoril, že jej všetko kúpi on. Niektoré veci dcére kúpila aj svedkyňa, napr. mikrovlnku a podobne. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, ktoré konkrétne veci kúpil do predmetného bytu navrhovateľ. K veci ďalej uviedla, že mala vedomosť o tom, že navrhovateľ s odporkyňou sa pokúšali aj o založenie rodiny.

Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 14.06.2012 ďalej k veci uviedla, že presná splátka úveru je 269,14 € a následne jej je poukázaná suma zo štátneho fondu rozvoja bývania ako príspevok na ten úver vo výške 88,18 € a ide o 3 % úrokovú sadzbu, na základe ktorej je znížený pôvodný úrok. Odporkyňa k veci ďalej uviedla, že ona po rozchode navrhovateľovi umožnila vstup do predmetného bytu a povedala mu, nech si zoberie všetky veci, ktoré si chce zobrať. Navrhovateľ toto aj využil a do predmetného bytu prišiel a zobral si veci, ktoré zvážil, že si chce zobrať. Zobral si napr. televízor, konferenčný stolík, ako aj ďalšie veci. Ostatné veci ostali v jej byte, ktorých sa týmto návrhom teraz dožaduje s tým, že v tom čase mal možnosť si zobrať aj tieto veci.

Súd z listinného dôkazu z č. l. 95 zistil, že ide o mailovú komunikáciu medzi odporkyňou a navrhovateľom zo dňa 07.02.2011 v čase 13.41 h. Obsah tohto mailu je vyššie uvedený.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu z č. l. 75 zistil, že ide o listinný dôkaz, ktorý napísal dňa 07.02.2011 o 19.00 h navrhovateľ. Tento listinný dôkaz aj podpísal. Na tomto listinnom dôkaze sa nachádzajú generálie navrhovateľa, ako aj generálie odporkyne. Ďalej je tu uvedené: „Prehlasujem, že si nenárokujem žiadne peniaze, ktoré som zapožičal v hodnote 2558 EUR, a tak isto ponechávam v jej osobnom vlastníctve dvere, stolík a stoličky. Svojim podpisom sa tohoto zriekam v prospech Pavlíny Štrbovej.“ Je tam uvedený okrem dátumu a hodiny aj podpis navrhovateľa, potom je tam uvedené: „Súhlasím s týmto.“ a je uvedený aj podpis odporkyne.

Právny zástupca navrhovateľa na záver k veci uviedol, že sumu 3010 € považujú za zmluvu o pôžičke, vrámci ktorej navrhovateľ poskytoval odporkyni finančné prostriedky každý mesiac vo výške 430 € s tým, že tento pôžičkový vzťah bol založený na základe ústnej vzájomnej dohody medzi navrhovateľom a odporkyňou. Čo sa týka hnuteľných vecí, tak v časti ktorých odporkyňa dobrovoľne vydala jednotlivé

veci, tak zobrali návrh čiastočne späť. Čo sa týka vecí, ktoré je ochotná zaplatiť, tak súhlasia s tým, aby odporkyňa zaplatila navrhovateľovi titulom týchto vecí celkovú sumu 210,95 € s tým, že vzhľadom na výšku tejto sumy nesúhlasili so splátkami. Ďalej k veci sa vyjadril k položkám, ktoré považujú za sporné: Čo sa týka penového matracu, tak odporkyňa nepopiera, že penový matrac zakúpil navrhovateľ a nepoprela ani uvádzanú sumu uvedenú v návrhu, t. z. 488,80 €, avšak tvrdila, že tento matrac jej bol darovaný zo strany navrhovateľa s tým, že navrhovateľ túto skutočnosť popiera s tým, že podľa nich v súdnom konaní nebolo preukázané, že by takáto darovacia zmluva bola uzatvorená. Vzhľadom na vyššie uvedené trvali na tom, aby súd zaviazal odporkyňu na vydanie predmetného matracu. Tak isto odporkyňa nepoprela, že v jej držbe je aj príborník IKEA s tým, že odporkyňa tvrdila, že malo dôjsť k darovaniu na základe darovacej zmluvy s tým, že navrhovateľ poprel uzavretie takejto darovacej zmluvy a odporkyňa podľa nich túto skutočnosť nevie preukázať, že by bol tento príborník darovaný, a keďže príborník existuje, žiadali, aby súd zaviazal odporkyňu na vydanie tohto príborníka. Ďalej sú tu 3 veci, a to dvere ADLO, jedálenský stôl IKEA a 4 ks jedálenských stoličiek IKEA. V konaní nie je sporné, že aj tieto veci zakúpil navrhovateľ s tým, že odporkyňa tvrdí, že predmetné veci boli na ňu prevedené darovacou zmluvou s tým, že sa opiera o písomné vyhlásenie navrhovateľa zo dňa 07.02.2011 s tým, že majú za to, že prejav obsiahnutý v tomto vyhlásení nenapĺňa všetky znaky darovacej zmluvy, ktoré sú potrebné na to, aby bolo prevedené vlastnícke právo s tým, že jednotlivé veci sú tam podľa nich nedostatočne špecifikované s tým, že nie je možné určiť o aké konkrétne veci sa jedná s tým, že je tam uvedené podľa obsahu, že navrhovateľ sa zrieka vlastníckeho práva s tým, že podľa nich nie je možné sa zriecť vlastníckeho práva, ale vlastnícke právo sa dá nadobudnúť iba v zmysle . Čo sa týka ďalších sporných položiek - kuchynskej váhy, ručného mixéru, 6 ks uterákov JYSK a kúpeľného zrkadla, ako aj periny, tak k tomu uviedol, že navrhovateľ tvrdí, že ostali v predmetnom byte, a preto ich žiada vydať. Odporkyňa naopak tvrdí, že ich nemá. Z vyššie uvádzaných dôvodov preto trvali v plnom rozsahu na podanom návrhu po jeho čiastočnom späťvzatí s tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pôžičke, avšak ak by súd nemal v tomto súdnom konaní preukázanú existenciu zmluvného vzťahu z pôžičky s tým, že v konaní nebola preukázaná ani iná dohoda medzi účastníkmi konania ako použiť tieto finančné prostriedky, majú za to, že poskytnutie celkovej sumy 3010 € predstavuje bezdôvodné obohatenie v prospech odporkyne na úkor navrhovateľa a žiadajú toto bezdôvodné obohatenie vydať.

Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu odporkyne zistil, že žiadajú návrh zamietnuť ohľadne zmluvy o pôžičke, t. z. o zaplatenie sumy 3010 €. Čo sa týka hnuteľných vecí, uznávajú nárok navrhovateľa do sumy 210,95 € a túto sumu sú ochotní zaplatiť s tým, že aby súd zvážil majetkové pomery odporkyne. Ďalej tvrdil, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že by došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Tak isto podľa ich názoru nie je možné, aby išlo o bezdôvodné obohatenie, t. z., že by došlo k plneniu bez právneho dôvodu s tým, že právnym dôvodom bol práve príspevok zo strany navrhovateľa do spoločnej domácnosti, na ktorom sa navrhovateľ s odporkyňou dohodli. Čo sa týka hnuteľných vecí, a to dvere ADLO, jedálenský stôl IKEA a 4 ks jedálenských stoličiek IKEA, tvrdil, že tieto veci boli darované zo strany navrhovateľa odporkyni. Čo sa týka samotného prehlásenia navrhovateľa, tak tvrdia, že toto prehlásenie nie je darovacou zmluvou. Tvrdil, že uvedené veci boli darované odporkyni zo strany navrhovateľa a tento písomný dôkaz len potvrdzuje úmysel navrhovateľa tieto veci odporkyni darovať a ponechať ich v osobnom vlastníctve odporkyne. Čo sa týka toho príborníka IKEA, tak my tvrdil, že aj tento jej bol darovaný s tým, že ide o starý príborník, ktorý navrhovateľ zamýšľal vyhodiť a ktorý daroval odporkyni s tým, že túto skutočnosť preukazujú výpoveďou odporkyne. Čo sa týka penového matraca, tak tak isto tvrdil, že išlo o dar zo strany navrhovateľa odporkyni. Čo sa týka ďalších hnuteľných vecí, a to kuchynskej váhy, ručného mixéru, 6 ks uterákov JYSK, kúpeľného zrkadla, ako aj periny, tak podľa ich názoru navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že tieto veci ostali v dispozícii odporkyne. Právny zástupca odporkyne ďalej k veci uviedol, že celý návrh považujú iba za pomstu zo strany navrhovateľa, keďže odporkyňa nesplnila jeho žiadosť a nevrátila sa k nemu a neobnovila s ním vzťah. Žiadali teda návrh zamietnuť okrem tej časti zaplatenia hnuteľných vecí do výšky 210,95 €. V ostatnej časti žiadali návrh zamietnuť.

Žiaden z účastníkov po zákonnom poučení podľa nenavrhol vo veci doplniť dokazovanie.

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , ods. 1 , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa ohľadne zaplatenia sumy 3010,- € s príslušenstvom nie je v celom rozsahu dôvodný. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa zamietol v tejto časti, a to z týchto dôvodov:

V konaní bolo hodnoverným spôsobom preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou žili ako druh a družka v zmysle ustanovenia v období od júla 2010 až do januára 2011. V konaní nebolo sporné čo odporkyňa nepoprela, že za toto obdobie navrhovateľ vložil na účet odporkyne každý mesiac sumu 430 €, čo dáva spolu za obdobie spolunažívania medzi účastníkmi konania 7 x 430 € práve žalovanú sumu 3010 €. Navrhovateľ tvrdil, že táto suma bola poskytnutá titulom pôžičky, čo odporkyňa kategoricky poprela. Zmluva o pôžičke v zmysle je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva určité množstvo druhovo určených vecí na voľné nakladanie, prípadne spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, nakoľko na vznik záväzkového vzťahu, a to dohody o pôžičke (nie je predpísaná písomná forma, stačí ústna dohoda), sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo odovzdaním z ruky do ruky. Aj keď zákon pre zmluvu o pôžičke nevyžaduje písomnú formu v záujme právnej istoty účastníkov tejto zmluvy, ako aj zabezpečenia dôkazného bremena pre prípad súdneho sporu, možno len písomnú formu zmluvy odporučiť, pretože to potom uľahčí právnu pozíciu požičiavateľa v spore. Spravidla pri peňažných pôžičkách veriteľ vyžaduje od dlžníka písomné prehlásenie o dlhu, ktorým dlžník potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu. Dlžobný úpis môže byť vydaný aj po uzatvorení zmluvy a môžu byť s ním spojené účinky uznania dlhu.

Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania jeho tvrdenia o uzatvorení dohody o pôžičke s odporkyňou. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil túto skutočnosť a odporkyňa ju popierala, ocitol sa navrhovateľ v dôkaznej núdzi, pretože neoznačil alebo nevedel označiť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal vyššie uvedenú skutočnosť a dôsledkom toho stavu je pre neho nepriaznivý výsledok sporu.

Súd poukazuje, že na preukázané tvrdenia nestačí len výpoveď navrhovateľa, pretože v zmysle súd hodnotí všetky dôkazy podľa vlastnej úvahy jednotlivo a ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V danom prípade nie je rozhodujúci len úmysel navrhovateľa požičať peniaze odporkyni, ale tento návrh zo strany navrhovateľa musí akceptovať aj odporkyňa a aj táto musí súhlasiť s pôžičkou. V takom prípade dôjde k dohode o pôžičke, čo však v danom prípade nie je tento prípad.

Súd je toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, aj keď splnil dôkaznú povinnosť, navrhol výsluch svedkyne, čo však automaticky neznamená unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrany bez zreteľa na procesné postavenie účastníka, čo je vzhľadom na vyššie uvedené, daný prípad. Tak isto podľa názoru súdu neobstojí ani tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa ohľadne toho, že až súd vyhodnotí predmetnú situáciu, že nešlo o zmluvu o pôžičke a že sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, ktoré je potrebné vydať, v danom prípade súd poukazuje na produkované dôkazy, a to hlavne výpovede obidvoch účastníkov konania, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že mali vytvorenú spoločnú domácnosť v zmysle ustanovenia § 115, keď bolo preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou trvale žil a spoločne uhrádzali náklady na svoje potreby. Súd teda považoval jeho nesporný vklad vo výške 430 € každý mesiac v období 7 mesiacov v celkovej výške 3010 € za príspevok do spoločnej domácnosti, keďže v konaní dokonca bolo

preukázané, že účastníci konania uvažovali aj o založení rodiny a k tomu podnikali aj príslušný kroky. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa ohľadne zaplatenia sumy 3010 € s príslušenstvom považoval za nedôvodný, a preto ho v tejto časti v celom rozsahu zamietol.

Súd ďalej rozhodoval aj ohľadne návrhu navrhovateľa ohľadne vydania hnuteľných vecí, resp. zaplatenia hodnoty týchto hnuteľných vecí s tým, že po čiastočnom späťvzatí návrhu a čiastočnom zastavení konania medzi účastníkmi nebolo sporné zaplatenie týchto hnuteľných vecí:

- 2 ks rošt IKEA v hodnote 19 €,

- okrúhly dres IKEA v hodnote 19,99 €,

- sifón IKEA v hodnote 10 €,

- 16 ks chrómové úchytky na police do kúpeľne v hodnote 20,03 €,

- 6 ks police do šatníka v hodnote 60 €,

- 1 ks police do šatníka v hodnote 10 €,

- 10,4 m soklovej lišty dub, v hodnote 51,98 €,

- 7,20 m soklovej lišty bielej v hodnote 11,95 €,

- 4 ks kúpeľňových políc v hodnote 8 €, čo je spolu 210,95 €. Z týchto dôvodov, keďže samotná odporkyňa uznala predmetný nárok navrhovateľa v priebehu konania, súd zaviazal odporkyňu na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú hodnotu týchto vecí v celkovej výške 210,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 23.06.2011 až do zaplatenia v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku tak, ako to požadoval samotný navrhovateľ.

Keďže navrhovateľ požadoval aj príslušenstvo pohľadávky, a toto zodpovedá zákonným ustanoveniam § 517 ods. 2 s poukazom na § 3 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z. z., súd priznal navrhovateľovi a zaviazal odporkyňu na zaplatenie vyššie uvedeného príslušenstva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Zároveň súd aplikoval zákonné ustanovenie , podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporkyňu na vydanie navrhovateľovi, a to príborníka - presklená skrinka IKEA LIATORP - biela v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko podľa názoru súdu navrhovateľ v tomto prípade uniesol dôkazné bremeno, čo nerozporovala ani odporkyňa, že bol vlastníkom predmetného príborníka a naopak odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne skutočností, že navrhovateľ jej tento príborník daroval. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazy na preukázanie tvrdení účastníkov občianskeho súdneho konania vyplýva z ustanovenia . Ide o povinnosť toho z účastníkov konania, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Ak účastník túto povinnosť splní, možno konštatovať, že uniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, ak nie, tak súd konštatuje, že dôkazné bremeno neuniesol. Na základe uvedeného záveru návrhu buď vyhovie, alebo ho zamietne. Podľa názoru súdu odporkyňa relevantným spôsobom nepreukázala skutočnosť, že by jej navrhovateľ predmetný príborník daroval, a preto súd rozhodol o vydaní predmetného príborníka navrhovateľovi, keďže v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ je vlastníkom predmetného príborníka.

Ohľadne vydania, resp. zaplatenia náhrady za predmetné hnuteľné veci súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietol, a to z týchto dôvodov:

Čo sa týka týchto hnuteľných vecí, a to:

- kuchynská váha SILVERCREST v hodnote 12,99 €,

- kuchynský ručný metličkový mixér SILVERCREST v hodnote 9,99 €,

- 6 ks uterákov JYSK v hodnote 13,95 €,

- 4 ks sklenené kuchynské dózy TESCO v hodnote 11,28 € a

- biela prešívaná perina v hodnote 39,00 €, tak tu naopak podľa názoru súdu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tej skutočnosti, že predmetné veci by sa mali nachádzať v domácnosti odporkyne. Odporkyňa túto skutočnosť poprela, navrhovateľ nenavrhol vo veci žiadny dôkaz, aby preukázal svoje tvrdenia. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa ohľadne týchto vecí zamietol, keďže v konaní súd nemal za preukázané, že predmetné veci sa nachádzajú v domácnosti odporkyne.

Čo sa týka ďalšej hnuteľnej veci, a to kúpeľňového zrkadla, tak podľa tvrdení odporkyne toto sa tak isto nenachádza u nej v domácnosti, nakoľko toto bolo poškodené a z jej strany bolo vyhodené ako nepoužiteľné. Keďže tak isto navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že predmetné kúpeľňové zrkadlo zostalo v domácnosti odporkyne, súd návrh aj v tejto časti zamietol.

Tak isto súd návrh zamietol aj ohľadne vydania hnuteľnej veci, a to priehľadnej záclony do spálne bielej s fialovým kvetinovým vzorom v hodnote 63 €, nakoľko podľa tvrdení odporkyne išlo o dar od matky s tým, že navrhovateľ túto skutočnosť nerozporoval. Z tohto dôvodu súdu návrh navrhovateľa zamietol aj ohľadne tejto hnuteľnej veci.

Napokon ostalo rozhodnúť ešte o hnuteľných veciach, a to:

- vchodové dvere bezpečnostné ADLO - TEDUO v hodnote 700,00 €,

- okrúhly jedálenský rozťahovací stôl - IKEA LIATORP biely v hodnote 209,00 €,

- 4 ks vysoké jedálenské stoličky IKEA INGOLF biele v hodnote 219,60 € a

- penový matrac DECODOM 200 cm x 200 cm biely v hodnote 488,80 €. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že aj v tejto časti návrh navrhovateľa ohľadne vydania týchto vecí nie je dôvodný, a preto návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol, a zo z toho dôvodu, že podľa názoru súdu v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ odporkyni počas spolužitia ako druh a družka predmetné veci daroval s tým, že súd by tu chcel v tejto súvislosti poukázať na tú skutočnosť, že v predmetnom období, keď predmetné veci boli kupované zo strany navrhovateľa, tak tento mal vytvorenú spoločnú domácnosť s odporkyňou v zmysle a žili ako druh a družka. V danom prípade nie je vylúčené, že predmetné veci boli nadobúdané do podielového spoluvlastníctva v zmysle , v konaní však túto skutočnosť žiadny z účastníkov konania netvrdil. Teda súd vychádzal z toho, že predmetné veci kupoval navrhovateľ s tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ počas tohto spolužitia predmetné veci odporkyni daroval. Úmysel darovať navrhovateľ potvrdil listinným dôkazom z č. l. 75, v ktorom prehlásil, že si nenárokuje žiadne peniaze, ktoré zapožičal v hodnote 2558 € a tak isto ponecháva v osobnom vlastníctve odporkyne dvere, stolík a stoličky. Súd považoval toto prehlásenie navrhovateľa nie za darovaciu zmluvu, ale za dôkaz o tom, že skutočne navrhovateľ počas vzťahu s družkou konkrétne vchodové dvere bezpečnostné ADLO, okrúhly jedálenský rozťahovací stôl IKEA a 4 ks vysoké jedálenské stoličky IKEA aj daroval s tým, že vrámci vykonaného dokazovania súd ustálil, že navrhovateľ dobre vedel o ktoré veci ide a tak isto vedela odporkyňa o ktoré veci ide a ktoré sú zahrnuté v tomto jeho písomnom prehlásení a táto skutočnosť v konaní ani nebola sporná. Preto súd pri týchto troch veciach jednoznačne vychádza z tohto jeho prehlásenia.

Čo sa týka poslednej spornej položky, a to hnuteľnej veci penového matracu DECODOM 200 cm x 200 cm biely v hodnote 488,80 €, tak súd by chcel poukázať na samotné vyrovnanie, ktoré zaslala mailovou poštou odporkyňa navrhovateľovi dňa 07.02.2011, kde vrámci tohto vyrovnania je uvedený aj matrac v hodnote 378 € a spoločne aj s ostatnými vecami je uvedená celková suma vo výške 2558 €. Ešte v ten deň vo večerných hodinách dňa 07.02.2011 navrhovateľ napísal predmetné prehlásenie v byte odporkyne, kde je uvedená aj suma v hodnote 2558 €. Tu súd vychádzal z toho, že navrhovateľ v čase písania tohto jeho prehlásenia v ten istý deň, keď mu bol zaslaný zo strany odporkyne návrh na vyrovnanie, dobre vedel, že v sume 2558 € je zahrnutý aj predmetný matrac. Súd teda vychádzal z tej skutočnosti, že týmto prehlásením navrhovateľ tak isto potvrdil, že počas ich vzťahu druh a družka, odporkyni daroval predmetný matrac, a keďže teda podľa názoru súdu navrhovateľ nebol vlastníkom predmetných vecí v čase podania návrhu, súd musel jeho návrhu na vydanie predmetných vecí zamietnuť aj v týchto položkách.

O trovách konania rozhodne súd podľa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t. j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa , . ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).