Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-98-2023.pdf
PDF · 114.95 KB
Case nature
Subarea
36Cb/98/2023
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu DAVS s.r.o. so sídlom Sídlisko 130/3, 027 44 Tvrdošín, IČO 51 328 551, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO 50 473 522 proti žalovaným 1/ JOKE-NM s.r.o. so sídlom Záhradná 1482/12, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO 52 577 139 a 2/ Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36 234 176, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného oparenia zo dňa 06.10.2023 sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaným 1/, 2/ sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1. Žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.10.2023 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému 1/ zakázal uskutočňovať akékoľvek právne úkony, ktorými by disponoval s motorovým vozidlom: BMW rada 6 Gran C56, VIN: A. v prospech tretích osôb uzatváraním kúpnej zmluvy, zámennej zmluvy, darovacej zmluvy alebo akoukoľvek inou zmluvou, ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľnej veci alebo zaťaženie nehnuteľnosti akýmikoľvek ďalšími záložnými právami, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na základe úverovej zmluvy č. SUA23/0022S2 zo dňa 06.04.2023, uzatvorenej so žalovaným 1/ k motorovému vozidlu: BMW rada 6 Gran CS6, VIN: A., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Taktiež, aby súd žalobcovi uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej od právoplatnosti uznesenia.
1.2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.10.2023 žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom hnuteľnej veci, motorového vozidla: BMW rada 6 Gran CS6, VIN: A. (ďalej len "motorové vozidlo"), pričom svoje vlastnícke právo preukazoval súhlasom na vykonanie zmeny v evidencii vozidiel na DI PZ Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2023 a rovnako technickým preukazom. Žalobca teda v tomto prípade bol splnomocnený na prepis na dopravnom inšpektoráte zo strany pôvodného lízingového veriteľa. Z osvedčenia o evidencii - časť II vyplýva, že k motorovému vozidlu svedčí vlastnícke právo žalobcovi. Lustráciou v centrálnom registri záložných práv žalobca zistil, že k motorovému vozidlu, ku ktorému mu svedčí vlastnícke právo, je zriadené záložné právo k hnuteľnej veci - voči jeho motorovému vozidlu. Toto záložné právo bolo zriadené dňa 11.04.2023 o 14:07:57 hod. bola vykonaná registrácia nového záložného práva, pričom registráciu vykonala B. C. D. záložcu - žalovaného, ktorý je aj záložným dlžníkom v prospech záložného veriteľa spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., právna forma: akciová spoločnosť, IČO 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, Slovenská republika, kde je motorové vozidlo založené do sumy 23 ,- €. V zmysle výpisu z centrálneho registra záložných práv je uvedené, že žalovaný ako záložný dlžník a veriteľ uzatvorili úverovú zmluvu č. SUA23/002252. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaný 1/ uzavrel s obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., právna forma: akciová spoločnosť, IČO:
36234176, Teplická 7434/147,92122 Piešťany, Slovenská republika - žalovaným 2/ úverovú zmluvu, ktorou došlo k zabezpečeniu záväzku zriadením záložného práva k hnuteľnej veci - motorovému vozidlu BMW rada 6 Gran C56, VIN: A.. K predmetu zálohu žalovanému 1/ nesvedčí vlastnícke právo, pretože motorové vozidlo je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladal a s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej žalobcovi. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť len vtedy, ak je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primerane vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného osvedčenia rozhodujúcich skutočností žalobcom, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práva právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Aj v prípade splnenia formálnych vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Jedným
z najdôležitejších atribútov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako to vyplýva aj zo samotného názvu tohto inštitútu je teda naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov. Pri tomto dôvode ide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy, a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Žalobca ako vlastník vozidla má právny záujem na tom, aby jeho vlastnícke právo bolo ochránené, pričom vyhlásil, že svoje vlastnícke právo nikdy nepreviedol na žalovaného 2/, ani neposkytol žalovanému 2/ motorové vozidlo ako predmet zálohu na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ voči žalovanému 2/. Záložné právo teda bolo zriadené bez súhlasu vlastníka motorového vozidla, pretože splnomocnením pôvodného lízingového veriteľa došlo k splnomocneniu pred dopravným inšpektorátom žalobcom. Žalovaný 1/ uzavrel so žalovaným 2/ zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva, čo je zrejmé z úradného výpisu notárskeho centrálneho registra záložných práv. Predmet zálohu bolo motorové vozidlo, ku ktorému žalovanému 1/ nesvedčí vlastnícke právo, pretože vlastníkom motorového vozidla je žalobca. Žalobca sa teda domáhal nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovaným 1/, 2/ z dôvodu, že takýmto podvodným konaním, kedy došlo k zriadeniu záložného práva k predmetu zálohu vo výlučnom vlastníctve žalobcu, je ohrozené vlastnícke právo žalobcu, a to z nasledovných dôvodov. Hlavnou funkciou záložného práva je zabezpečiť pohľadávku veriteľa a posilniť jeho právne postavenie, ak má pochybnosti voči dlžníkovi, či tento svoj dlh splní. Na druhej strane záložné právo núti dlžníka, aby svoj dlh splnil. V opačnom prípade veriteľ môže uspokojiť svoju pohľadávku priamo zo zálohu. Zo zákonnej dikcie záložného práva podľa Občianskeho zákonníka platí, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. V danom prípade teda došlo k zabezpečeniu pohľadávky zo strany žalovaného 2/ voči žalovanému 1/ v prípade, ak pohľadávku voči žalovanému 2/ si žalovaný 1/ nesplní riadne a včas. Žalobca v tomto prípade nemal vedomosť o tom, aký zmluvný vzťah medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ predchádzal založeniu a vzniku záložného práva a z titulu akej pohľadávky došlo k založeniu záložného práva a následne jeho vzniku registráciou v príslušnom registri, avšak žalobca uviedol, že nikdy nedal súhlas na to, aby k jeho motorovému vozidlu bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného 2/. Žalobca ani nemal žiadnu vedomosť, že v takejto právnej forme sa narába s jeho vlastníctvom zo strany žalovaného 1/. Záložné právo je právny inštitút slúžiaci na zabezpečenie záväzku. Definičnými znakmi záložného práva sú existencia pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje, existencia spôsobilého predmetu záložného práva, vecno-právny charakter záložného práva a akcesorický a subsidiárny vzťah záložného práva k zabezpečenej pohľadávke. Zmluvné záložné právo sa zriaďuje záložnou zmluvou, ktorú uzatvára záložný veriteľ (teda veriteľ zabezpečenej pohľadávky) a záložca. Z ustanovení § 151d ods. 3 a 4 OZ Obč. zák. vyplýva, že záložné právo možno zriadiť na majetku, ktorý patrí záložcovi alebo ktorý záložca nadobudne v budúcnosti. Zásadou, že nik nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má (nemo dat quod non habet), je vyjadrená právna norma, že záložné právo vzniká výlučne na majetku, ktorý patrí tomu, kto tento majetok poskytuje ako zábezpeku (kto uzatvára záložnú zmluvu v postavení záložcu). Z uvedeného je zrejmé, že nemohlo dôjsť k platnému založeniu a vzniku záložného práva v prospech žalovaného 2/ z dôvodu, že v čase uzavretia záložnej zmluvy nebol žalovaný 1/ vlastníkom motorového vozidla a rovnako zo strany žalobcu nebola podpísaná záložná zmluva, na základe ktorej poskytol motorové vozidlo ako predmet zálohu. Záložné právo sa zriaďuje zá1ožnou zmluvou, ktorú uzatvára záložný veriteľ (teda veriteľ zabezpečenej pohľadávky) a záložca, pričom záložné právo vzniká výlučne na majetku, ktorý patrí tomu, kto tento majetok poskytuje ako zábezpeku (kto uzatvára záložnú zmluvu v postavení záložcu). V danom prípade teda nedošlo k prevodu vlastníckeho práva zo žalobcu na žalovaného 1/, žalobca nemal nikdy záujem previesť vlastnícke právo k hnuteľnej veci. Rovnako tento postup a konanie žalovaných 1/, 2/ je v rozpore s § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložné právo možno zriadiť na vec, byt a nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. V tomto smere hmotnoprávna podmienka zriadenia záložného práva k predmetu zálohu, ku ktorému žalovanému 1/ nesvedčí vlastnícke , nebola naplnená a rovnako žalobca nedal súhlas na zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa - žalovaného 2/. Záložné právo je akcesorický záväzok, spätý s hlavným záväzkom, pričom plní aj zabezpečovaciu funkciu. V prípade, ak by si žalovaný 1/ neplnil svoje práva a povinnosti z hlavného záväzku voči žalovanému 2/, žalovaný 2/ je oprávnený uskutočniť výkon záložného práva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, teda ak zročná pohľadávka nie je včas a riadne splnená (§ 151f Občianskeho zákonníka), nastupuje druhá funkcia
záložného práva, a to funkcia uhradzovacia. Záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa zo zálohu bez toho, aby sa musel spoliehať, že úhradu svojej pohľadávky vymôže z ostatného majetku dlžníka. Záložné právo má subsidiárnu a akcesorickú povahu. Subsidiarita vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý nastupuje len vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne , a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorita záložného práva spočíva v tom, že bez hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny vzťah. V tomto smere žalobca uviedol, že mu nie je známy záväzkový vzťah medzi žalovanými 1/, 2/, avšak mal zato, že v danom prípade došlo k uzavretiu záložnej zmluvy, k nespôsobilému predmetu zálohu, pretože žalovanému 1/ nesvedčí vlastnícke právo k predmetu zálohu. Žalobcovi je známa len výška zabezpečenej pohľadávky v sume vo výške 23 200,- €, ktorú sa žalovaný 1/ zaviazal splatiť žalovanému 2/. Žalobca v tomto smere odkázal na portál A., z ktorého je zrejmé, že žalovaný 1/ vykazuje nasledovné zisky v roku 2022 v sume 17 614,- € a tržby v sume 37 126,- €. Je teda zrejmé, že zo strany žalovaného 1/ nejestvuje taká priaznivá finančná situácia, pretože jeho zisky v roku 2022 sú nižšie ako záväzok voči žalovanému 2/ a je tu dôvodná obava, že žalovaný 1/ si nebude riadne plniť svoj záväzok a žalovaný 2/ pristúpi k výkonu záložného práva podľa § 151l Občianskeho zákonníka. Žalobca predložil súdu trestné oznámenie zo dňa 29.09.2023, na základe ktorého na Okresnú prokuratúru Námestovo došlo k oznámeniu skutočností, že bol spáchaný trestný čin podvodu, resp. úverového podvodu na skutkovom základe rovnakom, ako je uvedené v navrhovanom neodkladnom opatrení. Zo strany Okresnej prokuratúry Námestovo žalobcovi doposiaľ nebola doručená žiadna listina ohľadom podaného trestného oznámenia. V zmysle uvedených skutočností žalobca uviedol, že osvedčil dôvodnú obavu o to, že môže dôjsť k ohrozeniu jeho vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, a preto nemá inú možnosť ako obrátiť sa na súd o poskytnutie súdnej ochrany v podobe vydania neodkladného opatrenia, pretože: ad1) predmet zálohu - motorové vozidlo nebolo v čase uzavretia záložnej zmluvy vo vlastníctve žalovaného 1/, žalobca nevystupoval v záložnej zmluve ako záložca a nemá vedomosť o tom, akým spôsobom bolo zriadené záložné právo, pretože odo dňa 16.12.2022 došlo zo stany obchodnej spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978 k udeleniu súhlasu na vykonanie zmeny v evidencii vozidiel na DI PZ Slovenskej republiky z dôvodu zmeny vlastníckeho vzťahu k predmetu lízingu - ukončenie zmluvy č. 4115801763 ku dňu 31.01.2023, pričom žalobca nevykonal prepis motorového vozidla v prospech žalovaného na dopravnom inšpektoráte; ad2) zo strany žalovaného 2/ môže dôjsť k zákonnému výkonu záložného práva predajom záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe; ad3) bolo podané trestného oznámenie zo strany žalobcu o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu podvodu eventuálne úverového podvodu, ad4) z predloženého dôkazu z portálu A. je zrejmé, že hodnota záväzku medzi žalovanými 1/, 2/ vo výške 23 200,- € prevyšuje hodnotu jeho aktív, pričom je predpoklad na to, že svoj záväzok si nebude plniť riadne a včas, čím nastane zákonný predpoklad k speňaženiu predmetu zálohu, čím by v mojej majetkovej sfére došlo k vzniku škody; ad5) špecifikácia záložného práva medzi žalovanými 1/, 2/ je postavená široko, kedy má žalovaný 2/ širokú možnosť na pristúpenie k výkonu záložného práva nasledovne: "Pohľadávky Záložného veriteľa, ktoré sú zabezpečené Záložným právom podľa zmluvy: a) pohľadávka Záložného veriteľa voči Záložcovi na vrátenie Úveru a príslušenstva podľa ÚZ; b) všetky ďalšie pohľadávky Záložného veriteľa voči Záložcovi vzniknuté na základe alebo v súvislosti s ÚZ; c) pohľadávky, ktoré Záložnému veriteľovi vzniknú voči Záložcovi z titulu porušenia zmluvnej alebo zákonnej povinnosti Záložcu (napr. zmluvné pokuty, náhrada škody); d) pohľadávky, ktoré vzniknú Záložnému veriteľovi voči Záložcovi v dôsledku odstúpenia Záložného veriteľa od ÚZ; e) pohľadávky, ktoré vzniknú Záložnému veriteľovi voči Záložcovi z bezdôvodného obohatenia; (všetko ďalej len ako "Zabezpečované pohľadávky") a to do výšky 23 200,- € (najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa Zabezpečované pohľadávky zabezpečujú - záložné právo je teda viazané nielen na splnenie záväzku z úverovej zmluvy ale aj na príslušenstvo pohľadávky, prípadne nároky plynúce z odstúpenia od zmluvy, zmluvnej pokuty a podobne.“ V zmysle uvedeného mal žalobca zato, že osvedčil svoj právny záujem, a to ochranu svojho vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a je potrebné bezodkladne upraviť pomery, preto navrhovateľ žiada, aby súd postupoval podľa § 328 ods. 1 CSP a vydal navrhované neodkladné opatrenie.
2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.10.2023 žalobca pripojil listiny: súhlas spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO 35 730 978 na vykonanie zmeny v evidencii vozidiel na DI SR, osvedčenie o evidencii predmetného motorového vozidla, úradný výpis z Notárskeho centrálneho
registra záložných práv (NCRzp) sp. zn. 12273/2023 ku dňu 29.09.2023, trestné oznámenie zo dňa 29.09.2023, prehľad o firme žalovaného 1/ (https://finstat.sk/), s ktorými sa súd oboznámil.
3.1. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3.2. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3.3. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
3.4. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
3.5. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
3.6. Podľa § 126 ods. 2 Obč. zák., obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
3.7. Podľa § 151a Obč. zák., záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
3.8. Podľa § 151b ods. 1 Obč. zák., záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
3.9. Podľa § 151d ods. 3 Obč. zák., záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
3.10. Podľa § 151e ods. 1 Obč. zák., na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
3.11. Podľa § 151j ods. 1 Obč. zák., ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
3.12. Podľa § 151md ods. 3 Obč. zák., záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.
4. Neodkladné opatrenie môže súd, podľa § 324 ods. 1 CSP, nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý.
5. Z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp) sp. zn. 12273/2023 ku dňu 29.09.2023 je zrejmé, že dňa 11.04.2023 vykonala B. C. D. registráciu záložného práva, zriadeného
zmluvou o zriadení záložného práva č. SUA23/002252 zo dňa 06.04.2023 uzatvorenou medzi žalovaným 2/ ako záložným veriteľom a žalovaným 1/ ako záložcom, v prospech záložného veriteľa, k motorovému vozidlu typ. BMW Rada 6, VIN: A. (záloh), na zabezpečenie pohľadávky v najvyššej hodnote istiny 23 200,- € z titulu úverovej zmluvy č. SUA23/002252 zo dňa 06.04.2023.
6. Podľa osvedčenia o evidencii motorového vozidla, vlastníkom osobného motorového vozidla zn. BMW, obchodný názov 640 i xDrive Grand Coupe; typ: 6C/6B81/6A350000, VIN: A. je žalobca.
7. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 328 ods. 1 CSP, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.10.2023 v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, nakoľko žalobca neosvedčil naliehavosť a nevyhnutnosť navrhovanej úpravy pomerov strán sporu podľa § 325 ods. 1 CSP, a ani ochrany jeho vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák..
8. Žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.10.2023 domáhal, aby súd zakázal žalovanému 1/ akékoľvek právne úkony, ktorými by disponoval s osobným motorovým vozidlom BMW rada 6 Gran C56, VIN: A., v prospech tretích osôb uzatváraním kúpnej zmluvy, zámennej zmluvy, darovacej zmluvy alebo akoukoľvek inou zmluvou, ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľnej veci alebo zaťaženie nehnuteľnosti akýmikoľvek ďalšími záložnými právami, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V konaní však nebol zdôvodnený, ani osvedčený úmysel žalovaného 1/ akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetným vozidlom v budúcnosti. Nebola vymedzená, ani osvedčená žiadna činnosť žalovaného 1/, na základe ktorej by bolo možné ustáliť jeho záujem v budúcnosti disponovať s predmetným motorovým vozidlo. Súd mal teda zato, že navrhované neodkladné opatrenie nemožno nariadiť, nakoľko ohrozenie vlastníckych práv žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu v budúcnosti je iba domnelé, bez osvedčenia akýchkoľvek objektívnych skutočností, ktoré by takúto domnienku žalobcu potvrdzovali. Prihliadol pritom na to, že, podľa tvrdenia žalobcu v návrhu, vlastníkom (aj zapísaným v osvedčení o evidencii vozidla) a držiteľom označeného motorového vozidla je stále žalobca, ktorý by musel odsúhlasiť vykonanie zmeny vlastníctva v evidencii vozidiel na dopravnom inšpektoráte, a ktorý s ním môže aj reálne disponovať. Taktiež k zriadeniu a vzniku záložného práva, registrovaného v NCRzp pod sp. zn. 12273/2023, už došlo, t.z. že ani prípadný zákaz nakladania s predmetným vozidlom pre žalovaného 1/ už nemôže ovplyvniť registráciu predmetného záložného práva v Centrálnom notárskom registri záložných práv. Súd tiež podotýka, že žalobca uviedol v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.10.2023 motorové vozidlo BMW rada 6 Gran C56, VIN: A.. Existenciu a vlastníctvo takto označeného motorového vozidla však listinami pripojenými k návrhu riadne neosvedčil, keďže takto je vozidlo identifikované iba v súhlase na vykonanie zmeny na dopravnom inšpektoráte. V predloženom osvedčení o evidencii vozidla je identifikované ako osobné vozidlo zn. BMW, obchodný názov: 640 i xDrive Grand Coupe, typ: 6C/6B81/6A350000, VIN: A. a v úradnom výpise z NCRzp sp. zn. 12273/2023 ako vozidlo BMW rada 6, VIN: A.. Z uvedených označení motorového vozidla tiež nie je jednoznačné, či sa jedná o to isté vozidlo.
9. Žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.10.2023 tiež domáhal, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa výkonu predmetného záložného práva k označeného motorovému vozidlu BMW rada 6 Gran C56, VIN: A. na základe úverovej zmluvy č. SUA23/002252. Okrem toho, že v konaní nebola osvedčená existencia a vlastníctvo takto označeného motorového vozidla z dôvodov uvedených v bode 8 odôvodnenia tohto uznesenia, nebolo tiež osvedčené, že by žalované záložné právo bolo zriadené úverovou zmluvou č. SUA23/002252, uvedenou v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pri popise pohľadávky v úradnom výpise z NCRzp sp. zn. 12273/2023. V úradnom výpise z NCRzp sp. zn. 12273/2023 je pri popise zálohu uvedené, že záložný veriteľ a záložca uzatvorili dňa 06.04.2023 zmluvu o zriadení záložného práva č. SUA23/002252. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.10.2023 neidentifikoval záložné právo, ktorého výkonu by sa mal žalovaný 2/ zdržať, v súlade s jeho registráciou v NCRzp pod sp. zn. 12273/2023, na základe čoho nebolo možné jednoznačne ustáliť, či ide o to isté záložné právo. V konaní tiež nebola osvedčená potreba takejto úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Neboli osvedčené žiadne právne, ani faktické úkony žalovaného 2/, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by žalovaný 2/ mienil začať výkon tohto záložného práva. Súd podotýka, že v čase vydania tohto uznesenia v Notárskom centrálnom registri záložných práv nebol zapísaný začiatok výkonu záložného práva, registrovaného pod sp. zn. 12273/2023. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že žalobca by bol informovaný o výkone predmetného záložného práva aj z toho
dôvodu, že má záloh (označené motorové vozidlo) u seba a je zrejme ako jeho vlastník a držiteľ zapísaný aj v osvedčení o evidencii vozidla (podľa jeho tvrdenia). Súd mal zato, že žalobca, ktorý tvrdil že je vlastníkom a držiteľom predmetného vozidla, môže dosiahnuť ochranu jeho vlastníckych práv k predmetnému motorovému vozidlu napríklad prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je (že motorové vozidlo nie je zaťažené záložným právom). Pokiaľ súd takej žalobe vyhovie, odstránil by sa tým stav právnej neistoty žalobcu vo vzťahu k záložnému právo registrovanému v NCRzp pod sp. zn. 12273/2023. Teda až výrok rozsudku súdu v takejto veci samej by bol spôsobilým podkladom pre výmaz záložného práva z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, pričom neodkladné opatrenie, ktorého predmetom by bola povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, takýmto podkladom nie je.
10. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.10.2023 neosvedčil, že by mu hrozila bezprostredná ujma v dôsledku ním predpokladaného speňaženia zálohu. Súd podotýka, že nebol osvedčený začiatok výkonu predmetného záložného práva. Je potrebné prihliadnuť na to, že samotná nepriaznivá finančná situácia žalovaného 1/ nepostačuje pre osvedčenie toho, že si žalovaný 1/ neplní jeho záväzky voči žalovanému 2/, vyplývajúce mu z predmetnej úverovej zmluvy. Taktiež podanie trestného oznámenia zo dňa 29.09.2023, ani viazanosť predmetného záložného práva nielen na splnenie záväzku z úverovej zmluvy, ale aj na príslušenstvo pohľadávky, prípadne nároky plynúce z odstúpenia od zmluvy, zmluvnej pokuty a pod. neosvedčujú naliehavosť a nevyhnutnosť úpravy pomerov strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Žalovaní 1/, 2/ mali v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto im, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, vzniklo právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovaným 1/, 2/ žiadne trovy konania o nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli, súd im náhradu trov tohto konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu uznesenia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.