Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-166-2011.pdf
PDF · 108.44 KB
No categories available
1T/166/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Škvárom v trestnej veci obžalovaných H. Q. G. T. Š. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 odsek 2 písmena a,b, odsek 3 písmena a, Trestného zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 14.6.2012 takto
rozhodol:
Obžalovaní
X. H. Q., nar. XX.X.XXXX T. Q. M., trvale bytom Y. Č.. XXX okres Q. M., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Nitra od 8.4.2011
X. T. Š., nar. XX.X.XXXX T. J., okres R., trvale bytom Y. Č.. XXX K. Q. M.
s ú v i n n í , ž e
dňa 8.4.2011 v čase krátko pred 17.45 hod. v podnapitom stave prišli k pozemku rodinného domu číslo XXX, majiteľa Š. X. v obci Kamenný Most okres Nové Zámky a keď im tento slovne bránil vstúpiť na pozemok, obžalovaný H. Q. Š. X. fyzicky napadol tak, že ho päsťou udrel do oblasti ľavého oka a následne ho kopol do hlavy, po čom obžalovaní vošli na pozemok Š. X., obžalovaný H. Q. vošiel do domu, kde sa nachádzala majiteľka domu W. X. (nar. XXXX), ktorá sa uzamkla v kuchyni, avšak obžalovaný H. Q. rozbil sklenenú výplň na dverách do kuchyne, kde potom fyzicky napadol poškodenú W. X., ktorú udrel do tváre a hrudníka a potom keď z domu odchádzal, z chodby rodinného domu odcudzil mobilný telefón nezistenej značky, ktorým konaním obžalovaný H. Q. spôsobil poškodenému Š. X. zranenia a to zlomeniny nosových kostí bez posunu úlomkov a pomliaždenie okolia ľavého oka s dobou liečenia a práceneschopnosti 21 dní a poškodenej W. X. zranenia a to pomliaždenie pravej strany tváre ľahkého stupňa a pomliaždenie steny hrudnej vpravo, s dobou liečenia do 7 dní bez práceneschopnosti, škodu na rozbitej sklenenej výplni pre oboch poškodených vo výške najmenej 4,- eur a odcudzením jedného mobilného telefónu škodu vo výške najmenej 11,- eur
t e d a
obžalovaný H. Q.
- neoprávnene vnikol do obydlia iného, spáchal čin závažnejším spôsobom konania (násilím), prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku
- inému úmyselne ublížil na zdraví
obžalovaný T. Š.
- neoprávnene vnikol do obydlia iného
T ý m s p á c h a l i
obžalovaný H. Q.
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 odsek 2 písmena a, písmena b, odsek 3 písmena a, Trestného zákona s poukazom na § 138 písmena d, § 139 odsek 1 písmena e, Trestného zákona, v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona
obvinený T. Š.
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona
Z a to i m s ú d u k l a d á
obžalovanému H. Q.
Podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 odsek 7, § 41 odsek 1 odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona, pri zistení priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmena m, Trestného zákona a neexistencii okolností poľahčujúcich v zmysle § 36 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, ktorý vykoná podľa § 48 odsek 2 písmena b, Trestného zákona v ústave na výkon väzby so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky z 23.4.2012 sp. zn. 3T 66/12 v spojitosti s uznesením Okresného súdu Nové Zámky z 13.6.2012 sp. zn. 1T 166/11, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia sa tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
obžalovanému T. Š.
Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 odsek 4 odsek 8 Trestného zákona, pri neexistencii okolností poľahčujúcich v zmysle § 36 Trestného zákona a pri zistení okolnosti priťažujúcej v zmysle § 37 písmena m, Trestného zákona s použitím § 54 Trestného zákona trest povinnej práce 200 (dvesto) hodín.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný trest povinnej práce vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný tento trest vykonať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 55 odsek 4 Trestného zákona ak obžalovaný v čase výkonu trestu povinnej práce nebude viesť riadny život alebo zavinene nevykoná práce v určenom rozsahu, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný H. Q. je povinný uhradiť poškodeným
- UNION zdravotnej poisťovni a.s. Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, škodu vo výške 78,22 eur
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Mamateyová č. 17, 850 50 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 92,52 eur.
odôvodnenie:
Obžalobou prokurátora bolo obžalovaným H. Q.T. a T. Š. kladené za vinu, že dňa 8.4.2011 v čase o 18.00 hod. v podnapitom stave vošli na pozemok rodinného domu číslo XXX, majiteľa Š. X. v obci X. J. K. Q. M. a i napriek opakovaným výzvam majiteľa Š. X., aby opustili pozemok rodinného domu, obvinení nereagovali a na pozemku rodinného domu zotrvali naďalej, následne obvinený H. Q. fyzicky napadol Š. X. tak, že ho päsťou udrel do oblasti ľavého oka a následne ho kopol do hlavy, po tomto obvinení T. Š. a H. Q. vošli dnu do rodinného domu, kde sa v tom čase nachádzala aj majiteľka domu W. X. (nar. XXXX), ktorá keď uvidela obvineného H. Q., tak sa zo strachu pred ním uzamkla v kuchyni, následne obvinený H. Q. rozbil sklenenú výplň na dverách kuchyne, kde potom fyzicky napadol poškodenú W. X. tak, že ju opakovane otvorenou dlaňou udieral do tváre a kopol do oblasti hrudníka a potom, keď z miesta odchádzal, z chodby rodinného domu ešte odcudzil dva kusy mobilných telefónov nezistenej značky, čím spôsobil poškodenému Š. X.Ď. zranenia a to: zlomeniny nosových kostí bez posunu úlomkov a pomliaždenie okolia ľavého oka s dobou liečenia a práceneschopnosti do 21 dní a poškodenej W. X. zranenia a to pomliaždenie pravej strany tváre ľahkého stupňa a pomliaždenie steny hrudnej vpravo, s dobou liečenia do 7 dní bez práceneschopnosti, škodu na rozbitej sklenenej výplni pre oboch poškodených vo výške najmenej 4,- eur a odcudzením dvoch kusov mobilných telefónov škodu vo výške najmenej 22,- eur.
Obžaloba horeuvedené konanie obžalovaného H. Q. kvalifikovala ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 odsek 2 písmena a, b, odsek 3 písmena a, Trestného zákona s poukazom na § 138 písmena d, § 139 odsek 1 písmena e, Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona. Konanie obžalovaného T. Š. kvalifikovala ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.
Na základe obžaloby súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom poškodeného Š. X., výsluchom svedka N.
E., výsluchom znalca z odboru psychológie a znalca z odboru traumatológie, prečítal výpoveď poškodenej W. X. a prečítal na vec sa vzťahujúci spisový materiál.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní obžalovaný H. Q. tvrdil, že skutok ktorý mu je kladený za vinu nespáchal, že na mieste činu v kritickej dobe t.j. v X. J. nebol, ale bol v Q. M.. V podstate však nevedel uviesť prečo bol v Q.Ý. M.. Vypovedal, že v Q. M. bol za sestrou alebo voľajakým kamarátom alebo niečo kupovať. Ďalej tvrdil, že pokiaľ sa v prípravnom konaní doznal k spáchaniu skutku bolo to preto, že obžalovaný T. Š. ho požiadal, aby „zobral na seba“ to čo on urobil s odôvodnením, že inak on T. Š. pôjde do väzenia. Keďže u obžalovaného T.Í. Š. v tom čase býval a bál sa, že ak mu nevyhovie, že ho tento vyhodí, vypovedal pred vyšetrovateľom to, čo mu o priebehu skutku povedal obžalovaný T. Š..
V prípravnom konaní, pri výsluchu dňa 9.4.2011 doznával, že keď Š. (takto uvádzal meno Š. X.) ich s obžalovaným Š. nechcel pustiť do dvora a hádal sa s obžalovaným Š. a tohto aj udrel, išiel pomôcť obžalovanému Š.. Udrel poškodeného do ľavého oka a po páde poškodeného na zem tohto obaja niekoľkokrát kopli do hlavy. Po tom išli do domu, kde na nich W. X., vykrikovala, aby išli preč a na neho vykrikovala , že je cigán a toto ho nahnevalo, udrel W. X. dlaňou polícii a dva - trikrát ju kopol do hrudníka. Nič neodcudzil. Doznával, že bol opitý.
Obžalovaný T. Š. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že poškodený Š. X. po príchode ešte na ulici mu začal nadávať, obžalovaný H. Q. sa ho chcel zastať a napadol poškodeného a následne vbehol do domu a on išiel za ním, aby obžalovaný Q. nenarobil ešte väčší problém. O správaní sa obžalovaného Q. v dome nič bližšieho nevedel, len videl rozbitú sklenenú výplň dverí. Po odchode z miesta činu videl v krčme, kam spolu s obžalovaným Q. išli, u obžalovaného mobilný telefón, ktorý predtým u neho nevidel.
Poškodený Š. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaných, ktorí prišli s jeho neterou, nechcel pustiť do dvora a obžalovaný H. Q. (ktorého na hlavnom pojednávaní označil) ho udrel päsťou a kopol do hlavy potom išiel do dvora a domu, kde sa pred ním W. X. zamkla, rozbil sklenenú výplň dverí, zvnútra potom dvere otvoril a poškodenú udrel. Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jeho napadol iba obžalovaný Q. a to ešte pred bránou do dvora na ulici. Obžalovaného Š. v dome nevidel, videl ho iba na dvore. Nevidel, že by niekto z obžalovaných odcudzil dva mobilné telefóny ale po ich odchode chýbali.
Vzhľadom na zdravotný stav nemohla byť na hlavnom pojednávaní vypočutá poškodená W. X. a preto bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kde vypovedala že prišla jej vnučka (G. E.) s dvomi chlapcami a ten menší (obžalovaný Q. H.e nižšieho vzrastu ako obž. Š.) ju v dome, keď im povedala, aby odišli, napadol a bil rukami. Pred tým rozbil sklo na dverách. Videla, že tento nižší pri bráne na ulici udrel aj Š. X.. Tiež tvrdila, že ten čo ju napadol zobral telefón.
Svedkyňa G. E. vzhľadom k vzťahu s obžalovaným Š. využila právo nevypovedať a ako vyplynulo z výpovede svedka N.Ó. E. táto nevie hovoriť. Je pozbavená svojprávnosti.
Svedok N. E., vnuk poškodenej W. X.Ď. a synovec poškodeného Š. X. pri incidente nebol prítomný a o incidente sa dozvedel od poškodených , pričom pred bránou videl aj krvavé stopy. Od strýka sa dozvedel, že ho zbila osoba menom H. (obžalovaného T. Š. poznajú pod menom T.). Uviedol tiež, že chýbal telefón, čo kúpil poškodenej na narodeniny.
Znalci z odboru psychiatrie a psychológie nezistili u poškodených skutočností, ktoré by mohli spochybňovať ich najmä prvotné výpovede (u W. X.) a všetky výpovede poškodeného Š. X..
Z lekárskych správ a znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva -traumatológie mal súd preukázané, že poškodení utrpeli zranenia uvedené vo výroku rozsudku. Znalec z odboru traumatológie zistil, že zranenia poškodených boli spôsobené útokom inej osoby a na každého z poškodených tento útok pôsobil najmenej dvakrát (vzhľadom na lokalizáciu zranení).
Podľa odborného vyjadrenia hodnota jedného mobilného telefónu bola 11,- eur a škoda na poškodenom skle dverí 4,- eur.
Z úradného záznamu hliadky OO PZ Štúrovo vyplýva, že o 17.45 hod. im bolo stálou službou OO PZ Štúrovo oznámené napadnutie Š. X.Ď. G. W. X. a po zistení údajov o pravdepodobných páchateľoch boli v obci Y. zaistení H. Q. a T. Š. (o 20.50 hod. dňa 8.4.2011). Podľa záznamu o zadržaní podozrivej osoby, bol medzi vecami obžalovaného H. Q. nájdený cestovný lístok vydaný 8.4.2011 o 13.10 hod. na cestu zo Y. D. Š.. V čase zadržania boli podľa záznamov dychových skúšok obaja obžalovaní pod vplyvom alkoholu.
Na základe horeuvedených dôkazov mal súd preukázané konanie obžalovaných tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obrana obžalovaného H. Q. prednesená na hlavnom pojednávaní, že nebol na mieste skutku, bola vyvrátená výpoveďou obž. Š., výpoveďou poškodeného Š. X., výpoveďou poškodenej W. X. v prípravnom konaní, nepriamo výpoveďou svedka N. E. a v neposlednom rade aj doznaním tohto obžalovaného v prípravnom konaní. Jeho vysvetlenie zmeny výpovedi je nelogické pretože aj jemu, vzhľadom na jeho minulosť (ako bude ďalej rozvedené), hrozil nepodmienečný trest odňatia slobody.
Vzhľadom na preukázané konanie jednotlivých obžalovaných súd ich konanie kvalifikoval tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože: podľa Trestného zákona sa trestného činu (prečinu resp. zločinu) porušovania domovej slobody (podľa§ 194) sa dopustí ten, odsek 1) kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá odsek 2) kto čin uvedený v odseku 1 spácha
a) závažnejším spôsobom konania
b) prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutím
c) najmenej s dvomi osobami
d) z osobitného motívu odsek 3) kto čin uvedený v odseku 1 alebo 2 spácha
a) voči chránenej osobe
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.
Podľa Trestného zákona sa prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 dopustí ten, kto odsek 1) inému úmyselne ublíži na zdraví.
Obaja obžalovaní, v podstate nezávisle od seba, neoprávnene, napriek nesúhlasu poškodeného Š. X. vnikli na dvor obytného domu poškodených.
Podľa § 122 odsek 5 Trestného zákona trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného, alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzatvorené (napríklad oplotením).
Obžalovaný H. Q. vnikol neoprávnene nielen na dvor ale aj do domu poškodených, pričom použil násilie voči poškodeným. Preto že konanie podľa odseku 1 § 194 Trestného zákona spáchal závažnejším spôsobom konania, súd ho uznal vinným aj podľa písmena a, odsek 2 § 194 Trestného zákona.
Podľa § 138 písmena d, Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie okrem iného spáchanie trestného činu násilím .
Podľa § 122 odsek 7 Trestného zákona trestný čin je spáchaný násilím ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby.
Pretože obžalovaný H. Q. prekonával prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu t.j. rozbil okno na dverách a cez rozbité okno otvoril z vnútra dvere, uznal ho súd vinným aj podľa písmena a, odsek 2 § 194 Trestného zákona t.j., že prekonával prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.
Pod prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu sa rozumejú najmä zamknuté dvere, plot mreže a pod.
Poškodená ako vlastníčka predmetného domu č. XXX . v obci X. J. H. W. X. narodená v roku XXXX. Súd preto uznal obžalovaného vinným podľa písmena a, odsek 3 § 194 Trestného zákona, t.j. z konania napĺňajúceho znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody, ktorého sa dopustil voči chránenej osobe. Za chránenú osobu sa podľa § 139 odsek 1 písmena e, Trestného zákona sa rozumie osoba vyššieho veku. Podľa § 127 odsek 3 Trestného zákona sa za osobu vyššiu veku považuje osoba strašia ako šesťdesiat rokov.
Súd uznal obžalovaného H. Q. vinným aj z prečinu ublíženia na zdraví, pretože poškodenému Š. X. ublížil na zdraví v rozsahu predpokladanom v ustanovení § 156 odsek 1 Trestného zákona.
Podľa § 123 odsek 3 Trestného zákona ublížením na zdraví pre účely Trestného zákona sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čase sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Právna prax považuje za túto dobu, dobu potrebnej liečby a s ňou súvisiacej pracovnej neschopnosti dobu najmenej 7-10 dní.
Obžalovaný H. Q. spôsobil poškodenému Š. X. zranenia a to zlomenie nosových kostí, pomliaždenie okolia ľavého oka s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa lekárskej správy z prvotného ošetrenia do 21 dní, ktorú dobu liečby a práceneschopnosti v trvaní 21 dní potvrdil aj znalec z odboru traumatológie.
Súd pri rozhodovaní o treste u jednotlivých obžalovaných vychádzal z horeuvedených skutočností ako aj z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona keď pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný H. Q. v čase spáchania skutku bol bez zamestnania, bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, v mieste bydliska má povesť zlú vzhľadom na podpriemerné vystupovanie , hádky, nezáujem o prácu, nadmerné požívanie alkoholu a následnú agresivitu. V minulosti viackrát spáchal trestnú činnosť ako napríklad niekoľko lúpeží, krádeží, porušovania domovej slobody, nebezpečné vyhrážanie a pod. za ktorú trestnú činnosť mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Z niekoľkých posledných odsúdení treba uviesť, že v roku 1994 bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T 105/94 odsúdený ako obzvlášť nebezpečný recidivista za trestný čin lúpeže, porušovania domovej slobody a pokus znásilnenia k trestu odňatia slobody vo výmere 9 rokov so zaradením na výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny. V roku 2006 bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T 59/06 za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 odsek 2 písmena a, Trestného zákona a za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 odsek 2 písmena b, Trestného zákona. V roku 2006 bol odsúdený aj rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn,. 1T 183/06 za trestný čin výtržníctva a trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. V roku 2009 bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T 114/09 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 odsek 2 písmena a, Trestného zákona. V roku 2010 bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T 79/10 za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmena a, Trestného zákona a z výkonu uloženého trestu odňatia slobody o výmere jeden rok bol prepustený 25.2.2011. Súd predchádzajúce odsúdenia obžalovaného H. Q. považoval za okolnosť priťažujúcu v zmysle § 37 písmena m, Trestného zákona. Poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona tohto obžalovaného súd nezistil žiadnu .
Obžalovaný H. Q. dňa 27.2.2011 spáchal prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmena d, Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona za čo mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky vydaným 23.4.2012 pod sp. zn. 3T 66/12 trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto trestnému rozkazu podal obžalovaný včas odpor. Po podaní odporu súd spojil konanie vedené pod sp. zn. 3T 66/12 s doteraz prejednávaným konaním sp. zn. 1T 166/11 na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 1T 166/11. Pred prejednávaním obžaloby vedenej pod sp. zn. 3T 66/12 po podaní odporu a uvedenom spojení vecí na spoločné konanie, vzal obžalovaný odpor spať. Späťvzatie odporu vzal na vedomie po spojení vecí samosudca prejednávajúci vec sp. zn. 1T 166/11 uznesením z 13.6.2012 na vedomie. Keďže obžalovaný vzal spomínaný odpor späť dňa 5.6.2012, trestný rozkaz sp. zn. 3T 66/12 nadobudol uvedeným dňom právoplatnosť.
Vzhľadom na skutočnosť, že teraz prejednávaný skutok spáchal obžalovaný skôr, ako mu bol dňa 27.4.2012 doručený trestný rozkaz sp. zn. 3T 66/12. prichádzalo v zmysle § 42 odsek 1 Trestného zákona uloženie súhrnného trestu za podmienok uvedených v ustanovení § 41 odsek 1 odsek 2 Trestného zákona.
Podľa § 41 Trestného zákona odseku 1) ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia , ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný odseku 2) ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, z ktorých aspoň jeden je zločinom, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.
Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin spáchaný skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (prečin), uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu (t.j. podľa zásad uvedených v ustanovení § 41 odsek 1 odsek 2 Trestného zákona).
Trestný zákon v ustanovení § 156 odsek 1 Trestného zákona ustanovuje trest odňatia slobody na šesť mesiacov až dva roky. V ustanovení § 194 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje Trestný zákon trest odňatia slobody na tri až osem rokov odňatia slobody. Pretože u obžalovaného prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu súd ukladá obžalovanému trest v rámci trestnej sadzby upravenej podľa ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona t.j. v sadzbe 6 rokov a desať mesiacov až desať rokov a osem mesiacov. Súd postup podľa § 38 odsek 4 odsek 8 Trestného zákona pri prevahe priťažujúcej okolnosti a neexistencii okolností poľahčujúcej s poukazom na ustanovenie § 38 odsek 7 Trestného zákona nepoužil.
Súd vzhľadom na všetky horeuvedené zákonné ustanovenia uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, ktorý vzhľadom k osobe obžalovaného a možnostiam jeho nápravy považuje za dostačujúci.
Pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch už vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd na výkon teraz ukladaného trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný T. Š. v čase spáchania skutku bol bez zamestnania, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V mieste bydliska má povesť priemernú , živí sa príležitostnými prácami. Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T 30/10 z 27.10.2010 bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmena f, Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Teraz prejednávaný skutok spáchal v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia, čo súd považuje za okolnosť priťažujúcu v zmysle § 37 písmena m, Trestného zákona. Ani u tohto obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona.
U obžalovaného T. Š. súd za splnenia zákonných podmienok pristúpil k uloženiu trestu povinnej práce v primeranej výmere 200 hodín. Napriek prevahe priťažujúcej okolnosti súd k tomuto trestu pristúpil k vzhľadom na jeho neagresívnu minulosť a skutočnosť, že posledné a jediné predchádzajúce odsúdenie bolo iného charakteru. Súd je presvedčený, že tento trest v uloženej výmere tiež povedie k náprave a prevýchove obžalovaného.
Protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného H. Q. došlo k zraneniam poškodených, ktoré zranenia bolo potrebné ošetriť a liečiť. Všeobecná zdravotná poisťovňa vynaložila na úhradu liečebných nákladov poškodenej W.M. X. 92,52 eur, ktorú sumu vyčíslila, preukázala a uplatňovala. Takisto UNION zdravotná poisťovňa vyčíslovala, preukazovala a uplatňovala úhradu liečebných nákladov za liečbu zranenia poškodeného Š. X. vo výške 78,22 eur. Pretože obžalovaný zodpovedá za vznik uvedených škôd, zaviazal ho súd k ich náhrade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.