Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoP-47-2012.pdf
PDF · 94.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/47/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého U. C., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, dieťa rodičov O. C., nar. X.X.XXXX, bytom N. H. R., E. XXXX, zastúpenej JUDr. Viktóriou Lučanskou Hajduovou, Advokátska kancelária M. R. Štefánika 9, Trebišov a R. C., nar. XX.X.XXXX, bytom N. H. R., K. X. V. XX/XX, zastúpeného JUDr. Mikulášom Drobňákom, advokátom, Advokátska kancelária M. R. Štefánika 873/204,
Vranov nad Topľou, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 6.3.2012 č. k. 4 P 108/2011 - 43 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zmenil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou z 24.3.2005 č.k. 6 C 28/2005 - 29 tak, že zvýšil výživné pre maloletého U. zo sumy 500,-Sk na sumu 150 Eur mesačne počnúc dňom 25.11.2011 s povinnosťou otca platiť zvýšené výživné vždy každého 25 - teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 25.11.2011 do 25.2.2012 vo výške 400,20 Eur povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 50 Eur splatných súčasne s bežným výživným počnúc dňom 1.4.2012 pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil zistením, že maloletý U. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 24.3.2005 č.k. 6 C 28/2005 - 29. Na čas po rozvode boli maloleté deti pochádzajúce z manželstva rodičov R., nar. XX.X.XXXX, X., nar. XX.X.XXXX a mal. U. zverený na čas po rozvode do výchovy matky s povinnosťou otca platiť výživné na každé dieťa po 500,-Sk mesačne. Starší synovia R. a X. po dovŕšení plnoletosti sa presťahovali bývať ku otcovi. V súčasnosti mal. U. je žiakom 7. ročníka Základnej školy na Sídlisku A., stravuje sa doma a náklady na jeho výživu pozostávajú zo zakúpenia stravy, ošatenia a iných vecí. Mimoriadne výdavky v súvislosti s výživou syna matka nemá. Matka má ďalej vyživovaciu povinnosť k synovi X., študentovi 3. ročníka SOŠ A. Dubčeka vo Vranove nad Topľou a k synovi R., ktorý sa pred Vianocami 2011 presťahoval bývať k otcovi. Matka je nezamestnaná, zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou nie je jej poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi
ani úrad neeviduje žiadosť matky o priznanie dávky. Matka spolu s maloletým U. býva v podnájme a keďže nemá žiaden príjem všestranne ju podporuje jej matka. Otec žije v trojizbovom byte spolu s plnoletými synmi pochádzajúcimi z manželstva. Je zamestnaný ako vodič kamiónovej dopravy a podľa správy zamestnávateľa príjem otca s diétami činí 1.473,30 Eur bez diét 540 Eur mesačne. Na takto zistený skutkový stav prvostupňový súd aplikoval ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a uzavrel, že od poslednej úpravy výživného nepochybne došlo k nárastu nákladov na výživu maloletého U.. Prihliadajúc k osobnej starostlivosti zo strany matky o mal. U., náklady na jeho výživu sú nepochybne nižšie ako náklady na plnoletých synov pochádzajúcich z manželstva rodičov. Preto prihliadajúc aj k zárobkovým schopnostiam a možnostiam obidvoch rodičov a ich výdavkov, je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého U. mesačne sumou po 150 Eur. Začiatok zvýšenia výživného súd stanovil dňom 25.11.2011, t. j. od doby, kedy matka žiadala zvýšiť výživné a s ktorým začiatok súhlasil aj otec. Súd mal za to, že takto zvýšené výživné odôvodňuje potreby maloletého U. vzhľadom k jeho veku, ako aj k zárobkovým schopnostiam a možnostiam obidvoch rodičov. Dlžné výživné za čas od 25.11.2011 do 25.2.2012 vo výške 400,20 Eur súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu v celom rozsahu, lebo súd nevyhodnotil náležite všetky dôkazy predložené matkou ani vo vzájomnej súvislosti a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho skutkového zistenia rozhodujúcich skutočností pre správne právne posúdenie veci. Súd nezohľadnil výšku zárobku otca s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1. 2, 4 Zákona o rodine, podľa ktorého maloleté dieťa má nárok podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V tejto súvislosti matka poukazuje, že úroveň otca je nepomerne vyššia ako úroveň maloletého U.. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné na sumu 400 Eur mesačne.
Otec k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že sa osobne stará o dve deti pochádzajúce z rozvedeného manželstva, o synov X. a R., ktorí sú študenti stredných škôl a žijú s ním v spoločnej domácnosti. V celkovom rozsahu im zabezpečuje ich potreby výživy, výchovy a vzdelania. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8 P 33/2007 bola matka zaviazaná prispievať na výživu syna X. sumou 23,30 Eur mesačne. Matka si vyživovaciu povinnosť na syna X. od rozhodnutia súdu neplní a neprispieva ani na výchovu a výživu syna R.. Matka je dlhodobo nezamestnaná, od rozvodu manželstva nikde nepracuje. Podľa jej vyjadrení vlastní osobné motorové vozidlo, ktorým zabezpečuje odvoz maloletého U. do školy, ktorá skutočnosť bola aj jedou z dôvodov zvýšenia výživného. Súd správne zhodnotil potreby maloletého U. k možnostiam a životnej úrovni otca. Zdôraznil, že za účelom zabezpečenia výchovy a výživy synov Olivera, R. a maloletého U. často pracuje na 40 až 50 dňových turnusoch ako vodič kamiónovej dopravy a rozhodne jeho životná úroveň nie je nepomerne vyššia ako úroveň maloletého dieťaťa. Výdavky otca preukázané súdu aj listinnými dôkazmi nie sú neprimerane vysoké. Vyplývajú z poskytovanej priamej starostlivosti o výchovu a výživu synov X. a R., ktorí s otcom žijú v spoločnej domácnosti. Výdavky sú aj priamo úmerné náročnosti vykonávanej práce.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p.. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p.. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že odvolací súd nenariaďoval pojednávanie, lebo nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem a nešlo ani o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. O odvolaní bolo preto rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.
Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne rozhodol o výške zvýšeného výživného, aj o dlžnom výživnom. Preto bol prvostupňový rozsudok potvrdený ako vecne správny.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. V ust. § 163 O. s. p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pri tom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je nízke či nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa súd musí riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Nie je možné v tomto konaní preskúmavať správnosť či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím, t. j. rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 24. 3. 2005, č. k. 6C 28/2005-29. Právne relevantným pre rozhodnutie o podanom návrhu matky je len to, či sa výrazne, trvalé, nie krátkodobo, alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane mal. alebo na strane povinných rodičov, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe je možná odôvodniť zmenu výšky výživného.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, že posledná úprava vyživovacej povinnosti zo strany otca na mal. U. sa realizovala rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou z 24.3.2005 č.k. 6 C 28/2005 - 29. Uvedeným rozhodnutím bola určená vyživovacia povinnosť na maloletého U. zo strany otca sumou 500,-Sk mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.6.2005 a vykonateľnosť 16.7.2005. V čase predchádzajúcej úpravy výživného maloletý U. bol žiakom 1. ročníka Základnej školy. Matke boli zverené do osobnej starostlivosti aj ďalšie dve maloleté deti R., nar. XX.X.XXXX a X., nar. XX.X.XXXX, na ktoré bol otec zaviazaný prispievať výživným po 500,-Sk mesačne. Pri výške vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že otec bol súkromným podnikateľom v oblasti taxi služieb a podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2004 základ dane otca predstavoval 29.914,-Sk. Matka bola nezamestnaná.
Pre predmetné konanie je teda dôležitým to, že nejde o rozhodovanie o vyživovacej povinnosti po prvýkrát. Súd prvého stupňa sa teda v konaní správne zaoberal tým, či došlo k takej závažnej podstatnej zmene pomerov na strane maloletého alebo na strane rodičov, ktorá môže privodiť zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov v tom, že maloletý U. je žiakom 7. ročník Základnej školy na Sídlisku Juh vo Vranove nad Topľou. K zmene pomerov na strane matky nedošlo, pretože táto je naďalej nezamestnaná, je zaradená v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou ako uchádzačka o zamestnanie ( správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou z 1.2.2012 z č .l. 25 spisu). Matka nepoberá žiaden dôchodok, nepoberá nemocenské dávky, úrazové dávky ani dávku v nezamestnanosti ( správa Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou z 31.1.2012 z č.l. 24 spisu). Matke nie je poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou neeviduje ani žiadosť matky o jej priznaní (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou z 14.2.2012 z č.l. 37 spisu). Teda matka vlastnou vinou nepodala žiadosť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Vranov nad Topľou o priznanie pomoci v hmotnej núdzi. Na strane otca došlo k zmene pomerov v tom, že dvaja synovia pochádzajúci z rozvedeného manželstva rodičov po dosiahnutí plnoletosti sa presťahovali bývať k otcovi. Aj keď rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8 P 33/2007 bola matka zaviazaná prispievať na plnoletého syna X. sumou 23,30 Eur mesačne, matka vyživovaciu povinnosť na syna X. od rozhodnutia súdu si neplní a neprispievať ani na výchovu a výživu plnoletého syna R., ktorý podobne ako syn X. býva s otcom. Obidvaja plnoletý synovia sú študentmi stredných škôl, žijú v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý plne zabezpečuje ich potrebu výživy a vzdelávania. Aj keď na strane otca oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k zmene pomerov v tom, že otec je zamestnaný v spoločnosti STD Donivo, a. s. Vranov nad Topľou ako šofér medzinárodnej kamiónovej dopravy, pričom jeho príjem s diétami predstavuje 1.473,30 Eur bez diét 540 Eur mesačne, správne zohľadnil prvostupňový súd pri zvýšení výživného na mal. U. aj skutočnosť, že otec výlučne sám zabezpečuje v celom rozsahu potreby výživy a vzdelávania pre plnoletých synov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako aj šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností, dospel k záveru, že zákonné a spravodlivé je zvýšené výživné pre mal. U. zo sumy 500,-Sk mesačne na sumu 150 Eur mesačne. V súvislosti s nárastom veku maloletého nepochybne došlo k zvýšeniu jeho výdavkov. U otca nepochybne došlo k zvýšeniu príjmu oproti predchádzajúcej úprave výživného, ktorú skutočnosť nemožno v rámci hodnotenia schopností otca prispievať na výživu, obísť, avšak otec v celom rozsahu zabezpečuje potreby výživy a vzdelávania plnoletých synov Olivera a R., ktorí sú študentmi stredných škôl a ktorí žijú s otcom v spoločnej domácnosti a na ktorých matka neprispieva ani na vzdelávanie ani na výživu.
Správne a zodpovedajúco ustanoveniu § 62 Zákona o rodine bola teda určená aj výška výživného zo strany otca pre maloletého U.. Pri určení dátumu, od ktorého sa zvyšuje výživné určené predchádzajúcim rozhodnutím je potrebné vychádzať z toho, ku ktorému dátumu došlo k zmene pomerov a napokon je potrebné akceptovať aj podaný návrh. Z obsahu spisu vyplýva, že matka navrhla zvýšiť výživné od 25.11.2011 a otec k takto podanému návrhu týkajúceho sa dátumu, od ktorého sa má výživné zvýšiť nemal výhrady.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. V tejto súvislosti treba zvýrazniť aj tú skutočnosť, že podané odvolanie sa svojimi dôvodmi vôbec nedotýka výšky vyčísleného dlhu na výživnom. Pri absencii takýchto odvolacích dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa bližšie preskúmavať. Odvolacie dôvody sa nedotýkajú ani výroku o trovách prvostupňového konania. Preto ani v tejto časti nebolo potrebné bližšie rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať.
Pre rozhodnutie o trovách odvolacieho konania je potrebné aplikovať ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Vo vzťahu medzi účastníkmi konania je teda dôvodné nepriznať žiadnemu z týchto účastníkov nárok na náhradu trov konania. Vo veci starostlivosti súdu o maloletého Frederika platí zásada, že žiaden z účastníkov v takomto konaní nemá právo na náhradu trov konania. Preto žiadnemu z účastníkov odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.