Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-281-2011.pdf
PDF · 107.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/281/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Sandtnerovou v právnej veci navrhovateľa: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 5, J., zast. JUDr. Henrietou Danišovou, advokátkou, AK Muchovo nám. č. 1, Bratislava, proti odporcom: 1) SVB - Krásnohorská 5-7, IČO: 42129095, Krásnohorská 5-7, Bratislava, 2) DOModern spol. s r. o., Radlinského 36, Bratislava, IČO: 44382634, odporcovia v 1. a 2. rade zastúpení AK JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, 3) D & K, spol. s r. o., Hamuliakovo 288, Hamuliakovo, IČO: 35685999, 4) C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. S. 7, J., zast. Mgr. Marekom Piršelom, advokátom so sídlom Hviezdoslavov 310, o neplatnosť dražby takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že dražba konaná dňa 19.05.2011 v priestoroch notárskeho úradu JUDr. Dagmar Hudecovej, Nám. SNP č. 13, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v katastrálnom území G., obec J. - m. č. G., okres J. V., LV č. XXXX a to e) byt č. XX na 9. poschodí v bytovom dome v J., s. č. XXXX, na T. 5, f) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku 6993/449057 g) nebytový priestor č. X-XXX na 1. poschodí domu na T. č. 7, zapísaného na LV č. XXXX h) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku XXXXXXXX/ XXXXXXXXXXXX osvedčená Notárskou zápisnicou N 72/2011, Nz 18196/2011, NCRIs 18667 spísanou notárkou Dagmar Hudecovou j e n e p la t n á .
II. Odporcovia v 1. až 4. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne 596,89 Eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 99,50 Eur a odmeny právneho zastúpenia 497,39 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu plnenia zaniká povinnosť ostatných odporcov.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súd domáhal určenia, že dražba konaná dňa 19.05.2011 v priestoroch notárskeho úradu JUDr. Dagmar Hudecovej, Nám. SNP č. 13, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v katastrálnom území G., obec J. - m. č. Petržalka, okres J. V., LV č. XXXX a to e) byt č. XX na X.poschodí v bytovom dome v J., s. č. XXXX, na T. 5, f) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku 6993/449057 g) nebytový priestor č. X-XXX na 1. poschodí domu na T. č.7, zapísaného na LV č. XXXX h) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku XXXXXXXX/ XXXXXXXXXXXX osvedčená Notárskou zápisnicou N 72/2011, Nz 18196/2011, NCRIs 18667 spísanou notárkou Dagmar Hudecovou je neplatná. Navrhovateľ tiež žiadal zaviazať odporcov 1-4 spoločne a nerozdielne na
náhradu trov konania s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť ostatných odporcov.
Navrhovateľ návrh odôvodňoval tým, že dňa 19.05.2011 sa v priestoroch Notárskeho úradu JUDr. Dagmar Hudecovej konala dobrovoľná dražba vyššie popísanej nehnuteľnosti. Vlastníkom bytu bol v tom čase navrhovateľ. Odporca v 1. rade bol navrhovateľom dražby, odporca 2. mandatárom navrhovateľa dražby, ktorý zastupoval odporcu v 1. rade v celom procese dražby. Odporca v 3. rade bol dražobníkom a odporkyňa 4 vydražiteľom. Navrhovateľ tvrdil, že bol dotknutý na svojich právach, nakoľko prišiel o vlastníctvo bytu v rozpore so zákonom a jeho cieľom je ochrana jeho vlastníckeho práva. Nakoľko jeho vec sa nezákonne vydražila, má naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Predmetná dražba mala viacero nedostatkov a závad, čo ju robí neplatnou. Dražba mala dva základné nedostatky a to v osobe licitátora a ďalej v tom kto môže byť navrhovateľom dražby a uzavrieť zmluvu o dražbe. Čo sa týka licitátora podmienky kto môže robiť licitátora upravuje § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) a jasne je tam uvedené okrem iného, že to má byť zamestnanec dražobníka. V danom prípade licitátorom bol W.. K. T. - konateľ dražobníka a nie jeho zamestnanec. Ďalej v § 7 zákona o dobrovoľných dražbách je uvedené kto môže byť navrhovateľom dražby a z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľom dražby nemôže byť Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko záložnými veriteľmi sú vlastníci bytov a nebytových priestorov nie spoločenstvo. Aj v prípade, že by vlastníci bytov a nebytových priestorov splnomocnili Spoločenstvo, navrhovateľmi dražby sú vlastníci bytov zastúpení Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Čo sa týka ešte zdôvodnenia, že licitátorom nemôže byť konateľ dražobníka vyplýva to aj z osobitnej zodpovednosti dražobníka a osobitnej zodpovednosti licitátora a nie je možné, aby celá zodpovednosť bola spojená v jednej osobe. Pri oznámení o dražbe nebol označený pozemok tak, ako to ustanovuje § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona, ktorý presne určuje ako sa pozemky označujú. Je to označenie parcela C alebo E, druh pozemku a výmera. Oznámenie o dražbe taktiež neobsahuje, či ide o opakovanú dražbu alebo prvú dražbu. Zástupkyňa navrhovateľa namietla aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, ktoré musí byť prílohou zmluvy o vykonaní dražby a to z dôvodu, že toto vyhlásenie neurobil záložný veriteľ.
Zástupca odporcov v 1. a 2. rade navrhol návrh zamietnuť s poukazom na písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 08.08.2011. Podľa jeho názoru dražba prebehla platne a boli splnené všetky náležitosti. Licitátor spĺňal všetky zákonom dané požiadavky a je potrebné, aby celé ustanovenia § 9 zákona o dobrovoľných dražbách boli vysvetľované v kontexte, pretože v jednoosobovej s. r. o. by nemohla byť vykonávaná dražba. Týmto chcel poukázať na konkrétny prípad, ktorý jasne demonštruje nezmyselnosť alebo neopodstatnenosť takéhoto striktného vysvetľovania resp. výkladu tohto ustanovenia. Bol toho názoru, že konateľ dražobníka je plne spôsobilý na výkon funkcie licitátora. Taktiež zást. odporcov 1, 2 je toho názoru, že boli splnené podmienky pre navrhovateľa dražby a poukazuje tiež aj na ust. § 7c ods. 2 písm. i) zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákona o vlastníctve bytov“), že spoločenstvo je oprávnené navrhovať po prerokovaní v rade vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru. Podmienkou je nadpolovičný súhlas všetkých vlastníkov. Ohľadne oznámenia o nariadení dražby a jeho doručovania poukázal na ustanovenie zákona, kde je povinnosťou zaslať toto oznámenie a nie ho doručiť. V zmysle zákona platí, že dražobník vyhlási konanie o dražbe, v ktorom sa má uviesť či ide o opakovanú dražbu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ tam nie je uvedené opakovaná dražba, jedná sa o prvú dražbu a vyplýva to aj z notárskej zápisnice.
Konateľ odporcu v 3. rade sa v celom rozsahu pridržal písomného vyjadrenia zo dňa 25.07.2011. K otázke licitátora uviedol, že touto otázkou sa zaoberal už aj Okresný súd v Prešove, ktorého rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove (5Co 185/2009) a podľa ktorých súdov konateľ dražobníka môže robiť licitátora. Oznámenie o dražbe bolo riadne zaslané a malo všetky náležitosti. Je pravdou, že nejaká nezrovnalosť bola v označení pozemku, avšak túto nezrovnalosť odstránil príslušný katastrálny úrad a boli vykonané bez nejakého dodatku notárskej zápisnice. Dražobník všetkých záložných veriteľov oboznámil s dražbou aj Dr. Y., ktorý ešte nebol záložným veriteľom, ale bol uvedený len v poznámke. S navrhovateľom sa dražobník snažil spolupracovať a boli mu zasielané všetky príslušné doklady, ktoré sa však vrátili neprevzaté. Dňa16.02.2011 sa podarilo zistiť mailovú adresu navrhovateľa a všetky písomnosti mu boli zasielané elektronicky s tým, že vzhľadom na malú schránku bol znalecký posudok zredukovaný len na podstatné časti. V XX/XXXX sa navrhovateľ kontaktoval s dražobníkom a povedal,
že v marci príde a všetko potrebné vybaví. Nestalo sa tak. Dražobníkovi zaslal splnomocnenie, avšak ani splnomocnenec sa dražby nezúčastnil.
Právny zástupca odporkyne v 4. rade sa pridržiaval písomného vyjadrenia k podanému návrhu zo dňa 01.08.2011. Bol toho názoru, že navrhovateľ dražby bol oprávnený a aj zmluvu o vykonaní dražby uzavrel oprávnene. Tak ako vyplýva zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci odhlasujú výkon dražby nadpolovičnou väčšinou, tak sa stalo aj v danom prípade. Mandátna zmluva bola uzavretá 01.04.2010. Tá ukladala povinnosť mandatárovi podať návrh na výkon dražby, pokiaľ bude odsúhlasený väčšinou vlastníkov. Ohľadne licitátora práv. zást. odporkyne 4 uviedol, že vzhľadom na to, že odporca 3 je jediným spoločníkom jediným konateľom a zodpovedným zástupcom za výkon dražieb dražobníka a spĺňa všetky predpoklady uvedené v § 9 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je potrebné, aby bol zamestnancom dražobníka s poukazom aj na analogické použitie Živnostenského zákona, podľa ktorého spoločník so spoločnosti nemusí byť v pracovnom pomere so spoločnosťou v prípade ak má byť zodpovedným zástupcom pre výkon odborných činností. Účelom zákona bolo, aby niekto bol zodpovedný za chyby v prípade nesprávnej licitácie. Čo sa týka označenia dražby už zo samostatného označenia oznámenia vyplýva, že sa jedná o prvú dražbu a nie opakovanú. Označenie pozemku bolo špecifikované dostatočne, nakoľko v opačnom prípade by kataster nezapísal vlastníctvo v prospech odporkyne. Taktiež záložní veritelia boli riadne upovedomení v zmysle zákona a bol upovedomený dokonca aj Dr. Y., ktorý bol zapísané len v poznámke. Navrhovateľ mal viacero záväzkov voči viacerým subjektom a hodnota týchto záväzkov presahuje dvojnásobok ceny bytu určenej znaleckým posudkom. Dražobník požiadal navrhovateľa o odovzdanie bytu, čo sa však doteraz nestalo napriek tomu, že to viackrát prisľúbil. Odporkyňa 4 byt nemôže užívať, avšak musí platiť správcovi a taktiež bolo potrebné zabezpečiť deratizáciu, revíziu rozvodu plynu, elektrických zariadení a pod. s čím sú spojené nemalé finančné náklady. Oznámenie o dražbe podľa § 17 zákona o dobrovoľných dražbách je potrebné zaslať do 30 dní pred konaním dražby, ale neukladá sa tam povinnosť v tejto lehote, aby bolo oznámenie doručené. Právny zástupca odporkyne v 4. rade poukázal aj na ust. § 21 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom, na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby. Navrhovateľ neumožnil ani jednu obhliadku.
Odporkyňa v 4. rade vypovedala, že sa cíti najviac poškodená, pretože nemá ani peniaze ani byt. O tom v akom stave sa byt nachádza sa dozvedela až po dražbe.
W.. C. G., konateľka odporcu v 2. rade uviedla, že so spoločenstvom vlastníkom spolupracuje už od roku 2007 a s p. Horváthom už boli problémy v minulosti. Vie, že niekedy v roku 2008 za neho zaplatila dlhy jeho manželka, nevie či už neboli vtedy rozvedení. Situáciu sa snažili s navrhovateľom viackrát riešiť a navrhovali mu rôzne možnosti ako si plniť záväzky. Buď mohol platiť raz za pol roka alebo niekoho splnomocniť na sprístupňovanie bytu v prípade potreby a pod. Podaný návrh považuje z jeho strany za špekulatívny.
Zmluvou zo dňa 16.12.2007 bolo založené spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na T. XXXX/X-X pod názvom: D.-T. X-X so sídlom na T. X-X, XXX XX J..
Podľa čl. 7 ods. 1 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom. Spoločenstvo vykonáva správu prostredníctvom iných právnických osôb na základe mandátnej zmluvy.
Dňa 01.04.2010 uzavreli K., spol. s r. o. ako mandatár s D.- T. X-X ako mandant Mandátnu zmluvu za účelom realizácie práv a povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov mandantovi.
Podľa ustanovení § 7C ods. 2 písm. i) zákona o vlastníctve bytov je predseda spoločenstva oprávnený navrhnúť po prerokovaní v rade vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa ust.§ 15 zákona o vlastníctva bytov. Hlasovaním zo dňa 08.09.2011 päťdesiat vlastníkov bytov a nebytových priestorov na T. X-X v J. dalo svoj súhlas a nariadilo
mandátnemu zástupcovi - spoločnosti K., spol. s r. o. podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu č. XX na T. č. X - vlastník Y. P.. Štrnásť vlastníkov sa hlasovania zdržalo.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
Návrhom zo dňa XX.XX.XXXX D. - T. X-X v zastúpení mandatárom K., spol. s r. o. dalo návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti. K. 25.01.2011 navrhovateľ dražby a dražobník - D & K, spol. s r. o. podpísali zmluvu o vykonaní dražby pod č. XX/XX LV č. XXXX, k. ú. G., Mandátna zmluva o výkone správy a prehľad účtovného konta. Súčasťou návrhu bolo aj vyhlásenie v zmysle § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Dňa 11.04.2011 účastníci Zmluvy o vykonaní dražby uzavreli dodatok č. 1, ktorým sa upresnilo najnižšie podanie na 59.000,- €. Listom zo dňa 25.01.2011 bolo navrhovateľovi zaslané oznámenie o začatí výkonu záložného práva, upovedomenie pre dlžníka, výzva k umožneniu obhliadky draženej nehnuteľnosti. Dňa 14.04.2011 boli navrhovateľovi náhradným doručením doručené oznámenie o dražbe, výzva, žiadosť, zaslaný posudok.
Podľa § 17 ods. 1 zák. o dobrovoľných dražbách dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom, g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13), l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.
Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby (§ 17 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách).
Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16.550,- €, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v obchodnom vestníku ( § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách).
Podľa § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa, b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, 14) v evidencii podľa osobitných zákonov15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním,
c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnej správe katastra na vyznačenie poznámky, d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby predkupné právo k predmetu dražby, e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3), f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza, g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby, i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].
Podľa § 11 ods. 4, 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť. (5) Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia
Podľa § 21 ods. 2 a 3 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnej správe katastra nehnuteľností začatie súdneho konania.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Stotožnil sa s právnym názorom zástupkyne navrhovateľa, podľa ktorého inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vážne zasahuje do ústavného práva vlastniť majetok s dosahom aj na právo na obydlie. Záložca je počas celého obdobia záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva žalobcu. Je preto potrebné veľmi citlivo pristupovať k samotnej realizácií dobrovoľnej dražby a to aj z poukazom na to, že pohľadávka, ktorá sa zabezpečuje je vo veľa prípadoch neporovnateľná s cenou nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dražby. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že dražobník nedodržal lehotu na zverejnenie oznámenia o dražbe v periodickej tlači, kedy toto zverejnenie bolo vykonané v AVÍZE dňa 06.05.2012 (dražba sa uskutočnila dňa 19.05.2011). Aj oznámenie o dražbe vykazovalo nedostatky pri označení pozemku, ktorý sa vydražoval. Taktiež aj súd je toho názoru, že v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách je presne vymedzený okruh účastníkov, ktorí môžu byť navrhovateľmi dražby. Sú to: vlastník predmetu dražby, záložný veriteľ (v danom prípade ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v domovej nehnuteľnosti, kde sa byt nachádza), resp. iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Podľa číselnej poznámky k § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách ide napr. o zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V zmysle uvedeného zákona predseda spoločenstva navrhuje po prerokovaní v rade zhromaždeniu na schválenie vykonanie dobrovoľnej
dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15. Nakoľko spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je ani splnomocnencom ani záložným veriteľom (podľa LV záložným veriteľom sú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov), nebolo ani oprávnené uzatvárať zmluvu o vykonaní dražby v zastúpení K., spol. s r. o. Nakoľko v predmetnom prípade boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a dražbu vyhlásil za neplatnú.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 149 ods. 1 a 151 ods. 1 a 8 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto sú odporcovia povinní nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 99,50 Eur a odmeny právneho zastúpenia. Advokátka si vyčíslila odmenu vo výške 576,972 Eur. Súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za nasledovné úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10.06.2011.......... 57,- € + 7,41 € RP,
- podanie návrhu na súd dňa 14.06.201 ........................ 57,- € + 7,41 € RP,
- účasť na pojednávaní dňa 22.11.2011........................... 57,- € + 7,41 € RP,
- účasť na pojednávaní dňa 17.01.2012 ......................... 58,69 € + 7,63 € RP,
- účasť na pojednávaní dňa 03.05.2012 ......................... 58,69 € + 7,63 € RP,
- účasť na pojednávaní dňa 29.05.2012 ......................... 58,69 € + 7,63 € RP,
- účasť na pojednávaní dňa 14.06.2012 ..1/4 ................. 14,67 € + 7,63 € RP.
Nakoľko advokátka je platcom DPH, súd jej priznal aj DPH vo výške 20 % - 82,90 €. Súd nepriznal právnej zástupkyni navrhovateľa odmenu za „stanovisko navrhovateľa zo dňa 02.05.2012“ z dôvodu, že ho nepovažoval za účelne vynaložený, pretože hneď ďalší deň bolo pojednávanie, kde zástupkyňa navrhovateľa bola prítomná a toto stanovisko mohla predniesť. Spolu predstavuje odmena právneho zastúpenia sumu 497,39 Eur a trovy konania navrhovateľa celkom 596,89 Eur, na ktorú sumu súd odporcov zaviazal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 202 a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.