Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42Cob-75-2023.pdf
PDF · 320.86 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cob/75/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu Slovenské elektrárne - energetické služby, s.r.o., so sídlom Pribinova 40, 811 09 Bratislava, IČO: 44 553 412, právne zast.: BDO Legal s. r. o., so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO : 51 803 330 proti žalovanému KINEX BEARINGS, a.s., so sídlom 1. mája 71/36, 014 83 Bytča, IČO: 35 962 623, právne zast.: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 426.412,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/80/2019-381 zo dňa 22. apríla 2022 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/80/2019-381 zo dňa 22. apríla 2022 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím žalobu o zaplatenie 426.412,80 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne z tejto sumy od 16.04.2019 do zaplatenia a o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur zamietol. Druhou výrokovou vetou priznal žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Okresný súd uviedol, že žalobca nárok odôvodnil tým, že žalovaný oslovil žalobcu s požiadavkou na návrh a vykonanie modernizácie centrálneho systému zásobovania reznou emulziou, technológií brúsenia ložiskových komponentov. Uviedol, že účelom diela bolo najmä chladenie technológií. V rámci rokovania o uzavretí zmluvy o dielo sa strany dohodli na požadovanej koncepcii nového zariadenia - strojné chladenie, automatický filter, doplňujúca zásobná nádrž na čistú emulziu. Žalovaný zadefinoval, že znečistenie emulzie je 50 mg/l, požiadavka nových obrábacích strojov > 40 mg/l a požiadavka na maximálnu veľkosť jednotlivých nečistôt je 30 mic. Na základe vstupných parametrov, ktoré zadal žalovaný, žalobca dňa 13.04.2016 pripravil ponuku s riešením, ktorú žalovaný akceptoval. Dňa 19.08.2016 žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o dielo vo vzťahu k systému chladenia, filtrácie a zásobovania reznou emulziou /ďalej aj len „Zmluva o dielo“/. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Príloha č. 1 Časový harmonogram vykonávania diela, Príloha č. 2 Rozsah diela, Príloha č. 3 Splátkový kalendár ceny, Príloha č. 4 Cenová ponuka, Príloha č. 5 Cenník, Príloha č. 6 Rozsah zariadení objednávateľa, Príloha č. 7 Technické zadanie objednávateľa a Príloha č. 8 Protikorupčné ustanovenie objednávateľa. Podstata diela spočívala v modernizácii centrálneho systému zásobovania reznou kvapalinou CS38. Dielo bolo definované v Čl. I. bod 1.1.6 Zmluvy o dielo. Dielo sa nevzťahovalo na pôvodnú nádrž neprefiltrovanej reznej emulzie o objeme 38 m3 vo vlastníctve objednávateľa a 2 kusy kalových čerpadiel špecifikované v Príloh č. 6 Zmluvy, ktoré mali byť funkčne spojené s dielom. Tieto boli dodané žalovaným, ktorý za ich zakomponovanie a funkčnosť zodpovedal. Miesto vykonania
diela definované v Čl. III. bod 3.1 Zmluvy o dielo bolo vo vlastníctve objednávateľa. Termín zrealizovania diela bol dojednaný v časovom harmonograme tvoriacom Prílohu č. 5 Zmluvy o dielo. Dielo malo byť vykonané a odovzdané do 16 týždňov od podpisu Zmluvy, t.j. do 09.12.2016. Cena za dielo bola dohodnutá ako cena pevná vo výške 355.344,- Eur bez DPH, resp. 426.412,80 Eur s DPH. Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný bude cenu diela uhrádzať v 48 mesačných splátkach odo dňa prevzatia diela. Žalobca vykonával dielo subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti INTERKONTAKT spol. s r.o., so sídlom Mierová 129, 821 05 Bratislava, IČO: 17 323 843 /ďalej aj len „INTERKONTAKT spol. s r.o.“ alebo „subdodávateľ“/. Subdodávateľ diela dodal žalovanému realizačný projekt - chladiaca a filtračná stanica reznej emulzie vypracovaný A. B. v septembri 2016. Realizačný projekt vychádzal z technických parametrov zadaných žalovaným ako objednávateľom. Žalovaný realizačný projekt bez výhrad akceptoval. Dňa 13.09.2016 došlo k protokolárnemu odovzdaniu projektovej dokumentácie, čím žalovaný potvrdil ním zadané parametre. Dielo bolo ukončené v zmluvne dohodnutom termíne.
3. Žalobca uviedol, že po ukončení diela žalovaný požiadal o vykonanie funkčnej skúšky. Žalobca s tým súhlasil, hoci funkčná skúška nebola zmluvne dohodnutá. Funkčná skúška sa uskutočnila 23.01.2017. V zápise z uvedenia diela „centrálny systém chladenia a filtrácie brúsnej emulzie“ do skúšobnej prevádzky zástupcovia žalobcu a žalovaného uviedli, že dielo bolo uvedené do skúšobnej prevádzky bez vád brániacich užívaniu a zároveň dohodli termín na zaškolenie pracovníkov žalovaného 31.01.2017, kedy malo dôjsť aj k protokolárnemu odovzdaniu diela. Funkčná skúška potvrdila, že dielo spĺňa všetky požiadavky technického zadania. Pri skúške sa však objavilo časté preplachovanie automatického filtra, ktoré spôsobovalo, že hladina čistej emulzie bola v zásobnej nádrži nedostatočná. Dňa 31.01.2017 došlo k zaškoleniu pracovníkov školiteľom C. D. a E. F.. Napriek uvedenému žalovaný ukončené dielo odmietol protokolárne prevziať, nakoľko podľa jeho názoru nespĺňalo jeho požiadavky. Častý preplach bol spôsobený prílišným množstvom nečistôt v emulzii. Dielo však spĺňalo požiadavky a technické parametre dohodnuté v Zmluve o dielo. Dôvodom bola skutočnosť, že vstupné technické parametre, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi, neboli správne pre účely, na ktoré chcel žalovaný dielo užívať. Rozpor sa týkal údaja, podľa ktorého bolo znečistenie emulzie 50 mg/l, pričom požiadavka znečistenia pre nové obrábacie stroje bola menej ako 40 mg/l. Pri skúšobnej prevádzke sa zistilo, že znečistenie emulzie vstupujúcej do diela nie je 50 mg/l, ale 500 mg/l, teda 10-násobne väčšie. Z uvedeného dôvodu nemohla byť dodržaná podmienka znečistenia pre nové obrábacie stroje menej ako 40 mg/l. Množstvo nečistôt, ktoré malo byť dielom zachytené, predstavuje hodnotu 10 mg/l, avšak v prípade ak by dielo malo zabezpečiť zníženie koncentrácie znečistenia znečistenej emulzie z hodnoty 500 mg/l na hodnotu očistenej emulzie menej ako 40 mg/l, čistiaci výkon by musel byť 46-násobne väčší. Pôvodná sedimentačná nádrž, ktorá je majetkom žalovaného, dokázala zabezpečiť čistotu cca 50 mg/l, avšak po inštalácii nového systému sa zvýšila rýchlosť toku emulzie a sedimentačná nádrž žalovaného už nedokázala zabezpečiť čistotu cca 50 mg/l, nakoľko pôvodná sedimentačná nádrž nemala dostatočnú kapacitu na požadovaný prietok.
4. Žalobca mal za to, že dielo bolo vyhotovené riadne a včas v súlade so zadávacou dokumentáciou a podmienkami Zmluvy o dielo, a teda dielo pracovalo správne, avšak za predpokladu znečistenia emulzie 50 mg/l.
5. Žalobca uviedol, že v dôsledku uvedených skutočností žalovaný dielo protokolárne neprevzal v termíne do 16 týždňov od podpisu Zmluvy o dielo a ani v termíne dohodnutom pri spustení funkčnej skúšky. Po vzájomných rokovaniach so subdodávateľom diela a žalovaným ohľadom úpravy diela žalobca navrhol technické riešenia, ktoré však výrazne navýšili dohodnutú cenu diela, s čím žalovaný nesúhlasil. Listom z 20.04.2018 žalovaný odstúpil od Zmluvy o dielo z dôvodu omeškania žalobcu s odovzdaním diela o viac ako 45 kalendárnych dní s odkazom na Čl. VIII. bod 8.2 Zmluvy o dielo a § 345 ods. 1 ObZ. Odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného označil žalobca za neplatné, nakoľko neboli splnené zákonné ani zmluvné predpoklady na odstúpenie od Zmluvy. Mal za to, že žalovaný nemohol odstúpiť od Zmluvy o dielo pre podstatné porušenie zmluvnej povinnosti podľa ustanovenia § 345 ods. 1 ObZ, nakoľko oznámenie o odstúpení neuskutočnil bez zbytočného odkladu. Od Zmluvy o dielo žalovaný odstúpil listom z 20.04.2018, vykonanie a odovzdanie diela bolo dohodnuté na 09.12.2016, resp. 31.01.2017. V zmysle Čl. VIII. bod 8.2 Zmluvy o dielo žalovaný je oprávnený odstúpiť od Zmluvy o dielo, pokiaľ žalobca bez zavinenia objednávateľa /žalovaného/ je v omeškaní s vykonaním diela.
6. Žalobca mal za to, že skutočnosť, že po zrealizovaní diela sa zistila nesprávnosť zadaných parametrov, nemá za následok vadnosť diela. Tvrdil, že pri vykonávaní diela vychádzal z pokynov objednávateľa, t.j. žalovaného a žalovaný dodával časť komponentov potrebných pre funkčnosť diela. Nesprávnosť technických parametrov týkajúcu sa nečistoty emulzie nemohol žalobca pred vykonaním diela a do inštalácie nového systému zistiť. Nevhodnosť pokynov odhalila až skúšobná prevádzka a na ňu nadväzujúce skúšky diela. Žalobca poukázal na ustanovenia §561,§536 a §537 ObZ a na Čl. IV. bod 4.1 Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého záväzok zhotoviteľa vykonať dielo podľa tejto Zmluvy je splnený vykonaním celého diela v súlade s podmienkami tejto Zmluvy, pričom zmluvné strany po vykonaní diela vyhotovia protokol. Objednávateľ je povinný prevziať riadne vykonané dielo riadne a včas a nie je oprávnený bezdôvodne odoprieť prevzatie diela. Žalovaný ku dňu podania žaloby napriek opakovaným výzvam žalobcu nesplnil svoje zmluvné povinnosti. Z uvedeného dôvodu je v omeškaní v zmysle ustanovenia § 370 ObZ a jeho konanie, ktorým bezdôvodne neplní svoje zmluvné záväzky, nepožíva právnu ochranu v zmysle ustanovenia § 265 ObZ. Zmluvne dojednané protokolárne odovzdanie a prevzatie diela možno považovať za odkladaciu podmienku vzniku nároku na zaplatenie ceny diela. Nekonaním žalovaného a neposkytnutím súčinnosti pri prevzatí diela sa protokolárne odovzdanie zmarilo a vznik nároku na zaplatenie ceny diela sa stalo nepodmieneným. Žalobca tak mal za to, že mu vznikol nárok na zaplatenie dojednanej ceny diela, ktorej sa domáha podanou žalobou v prejednávanej veci spolu s príslušenstvom titulom zákonného úroku z omeškania v sadzbe 8% ročne od 16.04.2019 do zaplatenia.
7. Okresný súd uviedol, že žalovaný v konaní v celom rozsahu nárok žalobcu čo do dôvodu aj výšky popieral. V odpore potvrdil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 19.08.2016 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol návrh, dodávka a montáž systému technológie chladenia filtrácie a zásobovania reznou emulziou v znení Dodatku č. 1 z 21.03.2017. V zmysle Zmluvy o dielo žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal dielo vykonať a odovzdať do 16 týždňov od podpisu Zmluvy o dielo a to najneskôr do 09.12.2016 s tým, že dielo bude spĺňať dohodnuté technické parametre, cenu a čas. Poukázal na to, že 20.10.2017 sa uskutočnilo jednanie žalobcu a žalovaného, na ktorom bolo konštatované, že v aktuálnom stave dielo nespĺňa dohodnuté technické parametre. Žalobca sa ponúkol predložiť aktualizovanú ponuku s úpravou diela tak, aby boli zabezpečené technické parametre dohodnuté v Zmluve. Dňa 24.11.2017 žalobca predložil „Návrh riešenia filtrácie reznej emulzie v CS 38 Kysucké Nové Mesto, 24.11.2017, EE16009_rev1“, /ďalej aj len „Ponuka č. 1“/, ktorá obsahovala riešenie nezabezpečujúce splnenie dohodnutých parametrov, najmä dohodnutý maximálny objem nečistôt a dohodnutý prietok. Zároveň žalobca v Ponuke č. 1 navrhol zvýšenie ceny na sumu 450.248,- Eur pri priamom predaji, resp. 470.016,- Eur po zľave pri úhrade formou splátok. Žalovaný listom z 03.01.2018 Ponuku č. 1 neprijal a navrhol dohodu o zrušení Zmluvy o dielo. Dňa 12.02.2018 sa na žiadosť žalobcu uskutočnilo ďalšie stretnutie, na ktorom žalobca požiadal o možnosť predložiť ďalšiu aktualizovanú ponuku. Dňa 22.02.2018 žalobca predložil „Návrh riešenia systému filtrácie a zásobovania reznou emulziou CS38, EE16009_rev 2, 22.02.2018“ /ďalej len „Ponuka č. 2“/, v ktorej navrhol technické dopracovanie diela za súčasného navýšenia ceny diela na 668.000,- Eur pri priamom predaji, resp. 752.208,- Eur pri úhrade prostredníctvom splátok s dodacou lehotou 18 kalendárnych týždňov odo dňa objednania.
8. Žalovaný v rámci obrany poukázal na dojednania v Čl. II. bod 2.2, Čl. III. bod 3.2, Čl. IV. bod 4.1, Čl. VIII. bod 8.2 a8.3, ako aj ustanovenie § 345 ods. 1 ObZ. Uviedol, že žalobca nebol schopný vykonať a odovzdať dielo riadne a včas v zmysle uvedených ustanovení Zmluvy o dielo a v časovom harmonograme pri dodržaní dohodnutej ceny 355.334,- Eur bez DPH. Nakoľko nedošlo k riadnemu vykonaniu a odovzdaniu diela žalobcom v zmysle Zmluvy o dielo a dodatočných ponúk žalobcu, ktoré obsahujú možnosť technického dopracovania diela, avšak sú spojené so zásadným navýšením ceny oproti cene dohodnutej v Zmluve o dielo, žalovaný v súlade s ustanovením Čl. VIII. bod 8.2 ods. 8.2.2 v spojení s Čl. VIII. bod 8.3 Zmluvy o dielo od Zmluvy o dielo odstúpil z dôvodu podstatného porušenia Zmluvy o dielo žalobcom, nakoľko žalobca nebol schopný vykonať dielo riadne tak, aby spĺňalo parametre dohodnuté v Zmluve o dielo pri dodržaní zmluvne dohodnutej ceny a zároveň nebol schopný dodať dielo včas v súlade s časovým harmonogramom a dostal sa do omeškania s dodaním diela o viac ako 45 dní oproti časovému harmonogramu.
9. Žalovaný označil odstúpenie od Zmluvy o dielo za platné, o čom upovedomil žalobcu listom zo 04.10.2018. Poukázal na to, že podľa Zmluvy o dielo malo byť dielo vykonané a odovzdané do 09.12.2016. Pri skúške dňa 31.01.2017 sa zistilo, že dielo nespĺňa technické parametre týkajúce sa nečistôt emulzie. Podľa žalovaného nemožno konštatovať, že by neodstúpil od Zmluvy o dielo bez
zbytočného odkladu, hoci k odstúpeniu došlo s časovým odstupom od dojednaného termínu odovzdania diela. Žalovaný od Zmluvy o dielo odstúpil až po uplynutí dodatočnej lehoty poskytnutej žalobcovi na úpravu diela. Pokiaľ aj žalobca postupoval podľa zadaní žalovaného, mal na nevhodnosť pokynov žalovaného upozorniť, ak ich považoval za chybné, nedostatočné, resp. nevedúce k riadnemu vykonaniu diela. Tiež bol povinný upozorniť žalovaného na nevhodností veci obstaraných na vykonanie diela, resp. na nevhodnosť jeho pokynov. Žalovaný uviedol, že žalobcu opakovane vyzval na prevzatie diela a má za to, že žalobca nárok na zaplatenie ceny diela nemá.
10. Sporové strany aj v ďalších vyjadreniach, ktoré predkladali okresnému súdu, zotrvali na vyššie uvedených stanoviskách. Žalobca argumentoval tým, že vstupné technické parametre týkajúce sa znečistenia emulzie, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi, neboli správne pre účely, na ktoré chcel žalovaný dielo užívať. Až pri skúšobnej prevádzke sa zistilo, že znečistenie emulzie vstupujúcej do diela je 10- násobne väčšie a preto nemohla byť dodržaná podmienka znečistenia pre nové obrábacie stroje menej ako 40 mg/l. Žalobca tvrdil, že pôvodná nádrž nemala dostatočnú sedimentačnú kapacitu na prietok, aký chcel objednávateľ a nádrž a čerpadlá boli objednávateľove. Tvrdenie žalovaného, že je pripravený dielo odovzdať, označil žalobca za zavádzajúce z dôvodu, že niektoré komponenty nemožno odstrániť, stali sa neoddeliteľnou súčasťou výrobných hál žalovaného, lebo sú zaliate v podlahe. Žalobca svoje tvrdenie, že mu žalovaný poskytol vstupné technické parametre týkajúce sa znečistenia emulzie nesprávne, preukazoval dôkazom List fluid médií, ktorý bol podkladom pre spracovanie projektovej dokumentácie. Vo vzťahu k projektovej dokumentácii mal žalobca za to, že jej správnosť potvrdil žalovaný, keď ju dňa 13.09.2016 bez výhrad prevzal. Žalobca poukazoval na to, že v dokumente List fluid médií bola hodnota znečistenia 50 mg/l, táto bola aj v realizačnom projekte a údaje uvedené v List fluid médií vyhodnotil ako pokyny uložené objednávateľom. Žalobca pôvodne poprel, že by medzi stranami bol záväzný Dodatok 1 z dôvodu, že tento podpísaný žalobcom nebol, neskôr toto vyjadrenie revidoval, keďže žalovaný predložil v konaní podpísaný Dodatok 1. Vo vzťahu k Dodatku 1, na základe ktorého malo dôjsť k odovzdaniu diela do 25.05.2017 a nedošlo, žalobca uviedol, že to bol žalovaný, kto neumožnil žalobcovi dielo vykonať do dojednaného stavu, lebo podľa Dodatku 1 mal žalobcovi vypožičať pásový filter. Ten bol namontovaný 06.04.2017 a mal vyriešiť problém častého preplachovania, avšak bolo zistené, že táto metóda filtrácie nie je dostatočná. Preto chcel žalobca namontovať pásový filter s väčšou kapacitou, čo už mu žalovaný neumožnil. Žalobca tiež navrhol ďalšiu úpravu diela, inštaláciu neodýmového magnetického separátora, ktorý mal zabezpečiť separáciu kovových nečistôt a preplachu. Na ďalšie zmeny diela však už žalovaný nepristúpil.
11. Žalobca v konaní uvádzal, že jednou z príčin častého preplachu mohla byť nefunkčnosť filtra dodaného spoločnosťou HYDAC s.r.o., ktorá ako prvá otestovala v rámci reklamácie filtra parametre reznej emulzie. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že nakoľko sa žalovaný zaoberá strojárstvom, žalobca sa domnieval, že žalovaný má vedomosť o vlastnostiach reznej emulzie a preto hľadal pôvodne príčinu častého preplachu inde a nie vo vlastnostiach tejto emulzie.
12. Pre prípad, že by súd nedospel k tomu, že žalobcovi vznikol nárok na cenu diela, domáhal sa aplikácie § 552 ObZ z dôvodu, že návrh technického riešenia aj parametre emulzie zadal žalovaný a žalobca skutočné znečistenie napr. odobratím vzoriek nemohol zistiť, nakoľko žalovaný nádrž nepoužíval a preto všetky nečistoty boli usadené na dne. Taktiež technológia nevytvárala dostatočný prietok emulzie, vzhľadom k čomu označil mieru znečistenia reznej emulzie za skrytú prekážku týkajúcu sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava. Skrytú prekážku pritom identifikoval až po doručení protokolu z vyhodnotenia vzoriek emulzie z apríla 2017. Dielo preto nebolo možné vykonať dohodnutým spôsobom, takže malo vzniknúť právo na prerušenie vykonávania diela až do zmeny zmluvy. Vo vzťahu k tvrdeným vadám diela žalobca uviedol, že mu formálne žiadne vytknutie vád diela doručené nebolo. Mal za to, že žalovaný mohol odstúpiť od zmluvy len podľa ust. § 522 ods. 1 ObZ pre skryté prekážky a nie z dôvodu nevykonania diela riadne a včas. Preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie za časť diela, ktoré bolo vykonané do doby prekážky. Vo vzťahu k notifikácii vád žalobca uviedol, že z podaní žalovaného nevyplýva konkretizácia vady a v čom sa má vada prejavovať. Žalobca v konaní navrhol, aby súd vykonal obhliadku alebo nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či je dielo umiestnené u žalovaného možné demontovať.
13. Žalovaný v konaní poprel tvrdenie žalobcu, že by mu bol poskytol nesprávne vstupné technické parametre týkajúce sa znečistenia emulzie. Poukázal na prílohu č. 2 a č. 7 zmluvy o dielo, v ktorých je uvedený parameter maximálnych zostatkových nečistôt po filtrácii do 40 mg/l, pričom táto požiadavka
vyplývala aj z realizačného projektu vyhotoveného v septembri 2016 v čase dojednania podmienok. Zmluva o dielo tak zadefinovala dielo a vyplýva z nej, aké hodnoty má dielo mať. Parameter, že dielo má byť schopné zabezpečiť separáciu nečistôt na menej ako 40 mg/l bol parameter, ktorý bol žalobcovi známy už pri podpise zmluvy o dielo. K tvrdeniu žalobcu, že nemal poskytnuté údaje ohľadom znečistenia emulzie žalovaný upozornil, že bolo povinnosťou zhotoviteľa odobrať vzorky znečistenej emulzie, alebo si ich vyžiadať, aby s odbornou starostlivosťou zistil, s akými údajmi pracuje, a aby vedel dosiahnuť cieľ zmluvy o dielo, ktorá definovala znečistenie dohodnutých 40 mg/l. Poukázal na odbornú starostlivosť, aká sa u zhotoviteľa vyžaduje a uviedol, že žalovaný ako objednávateľ ani nemal vedomosť, že žalobca ako zhotoviteľ údaj o parametroch reznej emulzie potrebuje. Žalovaný uviedol, že žalobca si bol vedomý skutočnosti, že dielo nespĺňa dohodnuté technické parametre, pričom poukázal na stretnutie zo dňa 20.10.2017, kedy uvedené konštatovali obaja. Následne žalobca predložil ďalšie dve ponuky, ktoré mali zabezpečiť, aby dielo spĺňalo dohodnuté technické parametre, avšak navýšil pritom cenu diela. Pokiaľ sa žalobca mienil liberovať tvrdením, že zo strany objednávateľa dostal nesprávnu špecifikáciu, tak žalovaný uviedol, že zhotoviteľ má povinnosť upozorniť objednávateľa na nevhodnosť pokynov, k čomu nedošlo. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca nepoznal vstupné technické parametre v súvislosti so znečistením emulzie, žalovaný uviedol, že z parametrov kalu uvedených v zmluve o dielo vyplýva, že znečistenie nemohlo byť 50 mg/l, ako to uvádzal žalobca. Vo vzťahu k dokumentu List fluid médií upozornil na jeho význam a zmysel, kedy tento vymedzuje obsah mechanických nečistôt po filtrácii, ktorý má byť 50 mg/l, teda neustanovuje, že by pred vykonaním filtrácie bola táto hodnota 50 mg/l. Uviedol, že z uvedeného vyplýva, že nie žalovaný dodal žalobcovi nesprávne vstupné údaje, ale žalobca nesprávne pochopil údaje z interného dokumentu žalovaného. List fluid médií nie je dokument obsahujúci údaj o znečistení reznej emulzie, ale ide o predpis, ktorý stanovuje podmienky a postup prípravy, úpravy a aktivácie fluid médií používaných na uvedených zariadeniach v centrálnom systéme 6 a 38. Tento dokument tak predstavuje smernicu kladúcu požiadavku na fluid médiá, ktoré sa majú používať na zariadeniach v tomto systéme. Z odborného ani laického pohľadu nevyjadruje a nemôže vyjadrovať obsah nečistôt v znečistenej emulzii, ktorá vstupuje do filtračného systému.
14. Vo vzťahu k protokolu spoločnosti HYDAC s.r.o. žalovaný upozornil, že vzorky odobrali až v roku 2017, teda po podpise zmluvy o dielo. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že odobratie vzoriek nemohol zistiť, nakoľko žalovaný nádrž nepoužíval a preto nečistoty boli usadené na dne, žalovaný upozornil, že vzorky odobraté byť mohli a poukázal na to, že ich spoločnosť HYDAC s.r.o. bola schopná odobrať. Zároveň žalovaný poprel, že by vo vzťahu k zisteniu vstupných technických parametrov išlo o skrytú prekážku a že by žalobca nemohol skutočné znečistenie zistiť odobraním vzoriek, pretože zariadenie bolo v prevádzke, vzorky mohol odobrať zo stroja zo sedimentačnej nádrže alebo si ich aspoň vyžiadať a na základe uvedeného nie je možné aplikovať ust. § 522 ObZ. Vo vzťahu k uzavretej zmluve o dielo žalovaný trval na tom, že Dodatok 1 podpísaný bol, pričom uviedol, že sa týkal zmeny časového harmonogramu odovzdania diela a zmeny rozsahu diela. Posun odovzdania bol do 25.05.2017. Žalovaný pripomenul, že dielo je v zmysle zmluvy vo vlastníctve zhotoviteľa, teda žalobcu. K námietke žalobcu, že žalovaný neodstúpil od zmluvy o dielo včas, žalovaný naopak tvrdil, že od zmluvy o dielo včas odstúpil, pričom poukázal na to, že ešte 20.02.2018 dával žalobca poslednú ponuku a k odstúpeniu od zmluvy o dielo došlo 20.04.2018. K tvrdeniu žalobcu, že mal záujem odstrániť zistený vzniknutý problém častej filtrácie montážou nového pásového filtra, žalovaný upozornil, že práve montáž pásového filtra bola spojená s neúmerným navýšením ceny diela.
15. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že dielo nezabezpečovalo požiadavku/podmienku znečistenia reznej emulzie pre nové obrábacie stroje menej ako 40 mg/l. Uvedené znamená, že dielo nespĺňalo jeden z technických parametrov a požiadaviek definovaných v Prílohe č. 7 Zmluvy o dielo, a to maximálne zostatkové nečistoty po filtrácii do 40 mg/l. Okresný súd mal za to, že išlo o vadu, ktorá bránila riadnemu užívaniu diela a následne žalovaný nebol v zmysle Čl. IV. bod 4.1 Zmluvy o dielo povinný žalobcom zrealizované dielo prevziať, nakoľko dielo nemožno považovať za riadne vykonané.
16. Okresný súd uviedol, že vo vzťahu k uvedenému záveru ostala medzi žalobcom a žalovaným sporná príčina tohto stavu diela, resp. či tento stav je dôsledkom okolností na strane žalovaného ako objednávateľa diela, alebo ide o stav, za ktorý zodpovedá žalobca ako jeho zhotoviteľ. Na základe oboznámenia sa s obsahom listiny označenej ako List fluid médií, ktorá je súčasťou spisového materiálu na č.l. 225 spisu, v kontexte svedeckých výpovedí svedkov vypočutých na pojednávaní dňa 25.03.2022 a interpretácie obsahu tejto listiny žalovaným okresný súd skonštatoval, že z listiny označenej ako List fluid médií /č.l. 225 spisu/ nemožno dovodiť, že by znečistenie reznej emulzie pred filtráciou bolo 50 mg/
l. Uvedené odôvodnil tým, že v tejto listine datovanej 03.06.2014, t.j. viac ako dva roky pred uzavretím Zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným vyplýva v časti rozsah platnosti, že ide o predpis stanovujúci podmienky a postup prípravy, úpravy a aditivácie fluid médií používaných na uvedených zariadeniach / typ zariadenia CS 6 m3 a CS 38 m3/, pričom postup platí pre pracovníkov dodávateľa zabezpečujúcich obsluhu uvedených zariadení. Pod bodom 1 v tejto listine sú uvedené prevádzkové parametre a pod bodom 2 monitorované parametre, okrem iného obsah mechanických nečistôt, predpis max 50, jednotka mg/l, interval kontroly PP, kontrola - záznam laborant CHL-EZM. Z obsahu tejto listiny nevyplýva, že by obsah mechanických nečistôt v znečistenej reznej emulzii pred jej filtráciou bol 50 mg/l. Zároveň okresný súd skonštatoval, že takto poskytnutý tvrdený vstupný údaj/parameter znečistenia reznej emulzie pred filtráciou nevyplýva ani z emailu zamestnanca žalovaného B. G. z 13. mája 2016, prílohou ktorého bola tabuľka na č.l. 323 rub spisu, v ktorej je výlučne uvedený údaj maximálne zostatkové nečistoty po filtrácii do 40 mg/l. Svedok A. C. D. pritom vo vzťahu k tejto tabuľke výslovne uviedol, že je v nej uvedená požiadavka na maximálne zostatkové nečistoty po filtrácii 40 mg/l, čo znamená, že táto tabuľka udávala, čo má byť po filtrácii. Údaj pred filtráciou mal podľa výpovede svedka A. C. D. vyplývať z listiny označenej ako List fluid médií /č.l. 225 spisu/, avšak podľa obsahu tejto listiny takýto údaj z jej obsahu podľa názoru súdu nevyplýva. Okresný súd poukázal na to, že sám žalobca v žalobe uviedol, že technológia žalovaného pred realizáciou diela bola schopná zabezpečiť čistotu reznej emulzie v hodnote 50 mg/l, čo znamená, že muselo ísť o hodnotu znečistenia výstupnú, t.j. o hodnotu znečistenia po filtrácii, nie o hodnotu vstupnú pred filtráciou. Údaj o vstupnom parametri znečistenia reznej emulzie 50 mg/l nevyplýva podľa okresného súdu ani z Prílohy č. 7 Zmluvy o dielo, v ktorej sú výlučne uvedené maximálne zostatkové nečistoty po filtrácii do 40 mg/l a údaje o znečistení brúsneho kalu, vo vzťahu ku ktorým nebolo preukázané, že by z nich bolo možné zároveň priamo dovodiť parametre znečistenej reznej emulzie pred filtráciou. Údaj o vstupnom parametri znečistenia reznej emulzie 50 mg/l zároveň nevyplýva ani z obsahu realizačného projektu /č.l. 40 a nasledujúce spisu/, ktorý uvádza na strane 2 pod bodom I poradové číslo 3 maximálne zostatkové nečistoty po filtrácii do 40 mg/l a zároveň v časti príprava a prevádzkovanie reznej emulzie v CS 155 preberá zjavne z listiny označenej ako List fluid médií údaj o obsahu mechanických nečistôt v emulzii max 50 mg/l. Podľa okresného súdu nie je možné konštatovať, že tento údaj by bol v realizačnom projekte definovaný ako údaj o vstupnom znečistení reznej emulzie pred filtráciou. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný takýto údaj o znečistení reznej emulzie poskytol žalobcovi ako údaj o znečistení reznej emulzie vstupujúcej do systému pred filtráciou, t.j. ako vstupný parameter znečistenia reznej emulzie 50 mg/l, ktorý sa má po filtrácii dielom znížiť na menej ako 40 mg/l. Pre dielo a jeho funkčnosť, resp. dosiahnutie technických parametrov diela dojednaných v Prílohe č. 7 Zmluvy o dielo bol zjavne relevantný údaj o znečistení reznej emulzie vstupujúcej do diela pred filtráciou, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že tento údaj žalobca nemal ani nezisťoval a bez ďalšieho ho prevzal z dokumentu označeného ako List fluid médií, ktorý takýto údaj vôbec neuvádzal.
17. Pokiaľ žalobca uvádzal, že údaje o znečistení reznej emulzie neboli len na predloženom internom doklade žalovaného, ale boli priamo zadané žalovaným zhotoviteľovi projektovej dokumentácie diela, tak podľa okresného súdu z vykonaného dokazovania uvedené nevyplýva. V emaili B. G. z 13.05.2016, ktorý bol zasielaný svedkovi A. D. takýto údaj uvedený nie je. Inak poukazoval žalobca výlučne na listinu označenú ako List fluid médií, ktorú zjavne prevzal subdodávateľ diela do obsahu projektovej dokumentácie a z obsahu ktorej, ako už bolo konštatované, takýto údaj nevyplýva. Z vykonaného dokazovania, najmä obsahu listinných dôkazných prostriedkov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, ale ani z výpovedí svedkov nevyplýva, že by žalovaný zadal žalobcovi požiadavku, že dielom chce dosiahnuť zníženie znečistenia reznej emulzie z 50 mg/l na menej ako 40 mg/l a že 50 mg/l je vstupné počiatočné znečistenie reznej emulzie pred filtráciou. Žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žalobcu poprel, pričom jediným dôkazom, ktorý v tomto smere žalobca predložil, je listina označená ako List fluid médií na č.l. 225 spisu. Z tejto listiny však žalobcom tvrdené skutočnosti nevyplývajú. Prečo údaj v listine označenej ako List fluid médií o obsahu mechanických nečistôt maximálne 50 mg/ l nemožno interpretovať tak ako ho interpretuje žalobca, opakovane vysvetľovala právna zástupkyňa žalovaného v priebehu konania a rovnako svedok A. A. H. vo svojej svedeckej výpovedi. Zároveň okresný súd poukázal aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu v rámci záverečného prednesu, kde v zhode s obsahom žaloby uvádza, že technológia žalovaného pred vykonaním diela, pred úpravou tejto technológie bola schopná zabezpečiť čistotu reznej emulzie na úrovni 50 mg/l, čo podľa názoru súdu znamená, že išlo o hodnotu znečistenia reznej emulzie po jej filtrácii pôvodnou technológiou žalovaného, pred zrealizovaním diela zo strany žalobcu. Uvedené je teda v priamom rozpore s tvrdeniami žalobcu, že
hodnota 50 mg/l by mala predstavovať hodnotu znečistenia reznej emulzie pred jej filtráciou, t.j. reznej emulzie vstupujúcej do filtračného systému diela.
18. Okresný súd uviedol, že ak by žalobca, resp. osoba, ktorú na vykonanie diela vrátane spracovania projektovej dokumentácie použil, postupovali s odbornou starostlivosťou, uvedený údaj o znečistení reznej emulzie pred filtráciou by si pred vypracovaním realizačného projektu overili na mieste samom a neprevzali ho z interného dokumentu žalovaného starého dva roky, ktorý navyše ani nemožno konštatovať, že by takýto údaj so žalobcom tvrdeným významom obsahoval. Ak teda by aj bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca zadefinoval vstupný údaj o znečistení reznej emulzie 50 mg/ l, postupujúc s odbornou starostlivosťou bol žalobca povinný tento údaj pred spracovaním projektovej dokumentácie, ktorá bola súčasťou diela realizovaného žalobcom na základe Zmluvy o dielo, preveriť. Pokiaľ súčasťou diela mal byť aj systém filtrácie reznej emulzie, čomu okresný súd porozumel ako „zbavovanie nečistôt“, považoval za nevyhnutné, aby zhotoviteľ skutočný stav znečistenia reznej emulzie poznal a preveril. Pokiaľ žalobca opakovane tvrdil, že účinky diela na reznú emulziu mali byť také, že znečistenie reznej emulzie sa malo znížiť z 50 mg/l na menej ako 40 mg/l, t.j. o 10 mg/l, tak uvedené zo Zmluvy o dielo, jej príloh, ani ostatných listinných dôkazných prostriedkov predložených do obsahu spisového materiálu nevyplýva. Z ich obsahu vyplýva výlučne cieľový parameter znečistenia reznej emulzie po vykonaní diela menej ako 40 mg/l. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný dával žalobcovi pokyny na spôsob vykonávania diela, ktoré by mal žalobca záväzne dodržiavať. Z vykonaného dokazovania vyplýva výlučne to, že žalovaný zadával žalobcovi požiadavky na technické parametre diela, ktoré majú byť vykonaným dielom dosiahnuté. Z vykonaného dokazovania tak nevyplýva dôvod na aplikáciu ustanovenia § 551 ods. 1 ObZ, kedy by bolo možné konštatovať, že žalovaný v postavení objednávateľa zadal žalobcovi v postavení zhotoviteľa nevhodné pokyny na vykonanie diela a ich nevhodnosť žalobca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol zistiť.
19. Okresný súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že miera znečistenia reznej emulzie pred filtráciou predstavovala skrytú prekážku v zmysle ustanovenia § 552 ObZ. Za účelovú okresný súd označil argumentáciu žalobcu, že skutočné znečistenie reznej emulzie napríklad odobratím vzoriek nemohol ani len zistiť, nakoľko žalovaný nádrž na reznú emulziu v čase pred vykonaním diela nepoužíval a všetky nečistoty boli usadené na jej dne a zároveň, že technológia používaná v danom čase žalovaným nevytvárala dostatočný prietok reznej emulzie, nakoľko žalovaný v čase vykonávania diela mal iba malé množstvo objednávok. Uviedol, že z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by bolo objektívne vylúčené pred realizáciou diela, súčasťou ktorého bol aj záväzok žalobcu vypracovať jeho projektovú dokumentáciu, spustiť technológiu žalovaného do „skúšobnej prevádzky“ a vlastnosti reznej emulzie, ktorej chladenie a filtrácia mali byť žalobcom realizovaným dielom zabezpečené, si overiť. Hoci zhodne vypovedal svedok I. C., ktorý uviedol, že bol vhodný čas na realizovanie diela, nakoľko v danej výrobnej hale mali len pár objednávok, resp. bola takmer pozastavená výroba a na sugestívnu otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol, že môže povedať, že rezná emulzia neprúdila, pričom systém bol dimenzovaný tak, aby nečistoty sedimentovali na spodku nádoby, tak zároveň svedok uviedol, že zmeranie znečistenia emulzie nebol dôvod z ich strany vykonať, nakoľko zákazník opakovane zadával parametre, ktoré mali brať ako vstupné na vedomie /čo však vo vzťahu k vstupnému znečisteniu reznej emulzie pred filtráciou v hodnote 50 mg/l preukázané nebolo/ a zároveň emulzia neprúdila, takže bola čistá. Okresný súd konštatoval, že nebolo preukázané, že by požadované prúdenie reznej emulzie v čase vypracovania realizačného projektu diela nebolo možné zabezpečiť. Svedok I. C. uvádzal, že vzorky znečistenej reznej emulzie si nevyžiadali, nakoľko parametre im boli viackrát komunikované ústne, resp. na USB kľúči zo strany žalovaného. Konštatoval tiež, že zadanie vstupného parametra znečistenej reznej emulzie v hodnote 50 mg/l zo strany žalovaného žalobcovi pred vypracovaním realizačného projektu, ani v procese realizácie diela nebolo preukázané. Svedok I. C. neodpovedal jednoznačne na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či informovali žalobcu, že by údaj o znečistení reznej emulzie potrebovali. Uviedol, že to bola informácia z ich strany, oni vyžadovali takéto parametre, pričom výroba mala byť rozšírená o nové stroje, ktoré mali nižšiu toleranciu voči nečistotám a kvôli tomu bola požiadavka ísť na 40 mg/l. Až následne na doplňujúce otázky právneho zástupcu žalobcu svedok uviedol, že v čase keď sa začalo realizovať dielo, nemali šancu zistiť mieru znečistenia reznej emulzie, lebo prevádzka nebola v bežnej kvantite a pokiaľ by aj odobrali vzorky, ukázali by sa veľmi čisté. Zhodne vypovedal aj svedok A. C. D., ktorý uviedol, že zisťovanie znečistenia reznej emulzie by bolo skreslené až nereálne, nakoľko žalovaný mal inštalovanú sedimentačnú nádrž, v ktorej kal sadal rýchlo ku dnu a pri minimálnom zaťažení výroby by bola emulzia prakticky čistá, preto nemalo zmysel vzorky odoberať. Svedok uviedol, že od počiatku sa držali zadefinovaného údaju o znížení znečistenia z 50 na 40 mg/l pri zadefinovanom
prietoku, avšak ako už bolo opakovane konštatované, z vykonaného dokazovania zadefinovanie takto formulovanej požiadavky znížiť vstupné znečistenie reznej emulzie pred filtráciou z hodnoty 50 mg/l na hodnotu 40 mg/l po filtrácii nevyplýva. V rozpore s vyjadreniami svedkov C. a D. bola výpoveď svedka A. A. H., ktorý nevidel dôvod, prečo by vzorky reznej kvapaliny nemohli byť odobraté, kedy pred realizáciou diela prevádzka, kde malo byť zariadenie inštalované, fungovala v režime jeden až jeden a pol smeny.
20. Okresný súd uvedené vyhodnotil tak, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že pri postupe s odbornou starostlivosťou by nebolo objektívne možné pred vypracovaním realizačného projektu, projektovej dokumentácie, resp. realizáciou diela odobrať vzorky reznej kvapaliny pred filtráciou, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva a je zrejmé, že žalobca o takéto vzorky žalovaného ani nežiadal, resp. žalobca ani netvrdil, že by sa vôbec pokúšal vzorky získať a stav reznej emulzie na mieste pred uzavretím Zmluvy o dielo a realizáciou samotného diela overovať. Poukázal na to, že až v poslednom písomnom vyjadrení vo veci zo 14.03.2022 sa žalobca vyjadruje k dôvodom, prečo odobratie vzoriek nebolo možné a v zhode s jeho tvrdeniami následne vypovedajú aj ním navrhnutí svedkovia. Pokiaľ by však žalobca, resp. subdodávateľ diela podľa názoru súdu nedôvodne nepovažoval za údaj o vstupnom znečistení reznej emulzie pred filtráciou hodnotu 50 mg/l vyplývajúcu z listiny List fluid médií, tak by bolo nevyhnutné, aby pred vypracovaním projektovej dokumentácie diela a jeho realizáciou zisťoval vlastnosti reznej emulzie, ktorá mala vstupovať do filtračných zariadení diela a vo vzťahu ku ktorej malo dielo po filtrácii zabezpečiť parameter maximálnych zostatkových nečistôt do 40 mg/l, tak ako to vyplýva z Prílohy č. 7 Zmluvy o dielo.
21. Okresný súd mal za to, že priamo zo skutkových tvrdení žalobcu uvádzaných v priebehu konania vyplýva, že podstatnou skutočnosťou pre dosiahnutie technických parametrov diela v zmysle Zmluvy o dielo boli vlastnosti reznej emulzie pred filtráciou. Žalobca si ich mal zistiť pred realizáciou diela, resp. už v rámci zhotovenia realizačného projektu. Sám žalobca uvádza, že ich nezisťoval, pričom vychádzal z údaja, ktorý mu mal poskytnúť žalovaný, ktorého obsahom však nebola informácia o vstupných parametroch znečistenia reznej emulzie, resp. jej vlastnostiach pred filtráciou. Žalobca pritom z pohľadu súdu hodnoverne neozrejmil a rovnako ani svedkovia I. C. a A. C. D., prečo by vzorky reznej emulzie vstupujúcej do filtračného zariadenia nebolo možné odobrať a vyhodnotiť pred realizáciou diela, resp. pred vypracovaným projektovej dokumentácie minimálne skúšobnou prevádzkou technického zariadenia, ktoré používal žalovaný na filtráciu reznej emulzie pred realizáciou diela zo strany žalobcu, obdobne ako to uskutočnila firma HYDAC s.r.o. v apríli 2017 postupom vyplývajúcim z úvodu protokolu z vyhodnotenia vzoriek emulzie /č.l. 226 a nasledujúce spisu/, z ktorého vyplýva, že boli odobraté vzorky emulzie za účelom preskúmania jej reálneho stavu v systéme, t.j. množstva, veľkosti a druhu nečistôt, pričom emulzia bola odobratá zo vstupného potrubia filtra cez nainštalovaný guľový kotúč z čistej strany pôvodnej nádrže v mieste sania čerpadiel a z prepadového potrubia zo špinavej strany, ďalej z výstupu filtra cez odvzdušňovací guľový ventil a tiež zo zbernej nádrže emulzie po preplachu. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by firma HYDAC s.r.o. odoberala vzorky emulzie v mesiaci apríl 2017 v zásadne odlišnom režime prevádzky žalovaného, než tomu bolo v čase pred realizáciou diela zo strany žalobcu. Vlastnosti reznej emulzie pred realizáciou diela zo strany žalobcu tak v zmysle výsledkov vykonaného dokazovania podľa okresného súdu nemožno považovať za skryté prekážky v zmysle ustanovenia § 552 ObZ, pričom súd má za to, že vlastnosti reznej emulzie pred filtráciou žalobca v prípade, že by postupoval s odbornou starostlivosťou pred vypracovaním realizačného projektu a samotnou realizáciou diela na základe Zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným, zisťovať mohol a mal.
22. Okresný súd sa nestotožnil so žalobcom ani v tvrdení, že účelom diela bolo najmä chladenie technológií žalovaného, pričom s poukazom na obsah zmluvy o dielo dospel k záveru, že chladenie a filtrácia reznej emulzie boli v zmysle zmluvy o dielo rovnocennými v rámci diela, čo vyplýva aj z realizačného projektu. Okresný súd poukázal na to, že bolo povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa diela, rovnako ako subdodávateľa žalobcu INTERKONTAKT spol. s r.o. zhotoviť dielo s odbornou starostlivosťou a vo vzťahu k tvrdeniu, že žalovaný poskytol vo vzťahu k filtrácii reznej emulzie nesprávne vstupné údaje, okresný súd uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu posúdiť žalovaným navrhované technické riešenie filtračného systému diela z hľadiska jeho vhodnosti vo vzťahu k požadovaným parametrom diela, na realizáciu ktorého sa žalobca zmluvou zaviazal. Mal za to, že je v rozpore s postavením zhotoviteľa zo zmluvy o dielo, ak bez ďalšieho prevezme schému filtrácie navrhnutú objednávateľom diela bez jej náležitého odborného posúdenia, a to za situácie, kedy v konaní nebolo preukázané, že by žalovaným navrhované riešenie predstavovalo pokyn, ktorý by sa žalobca
výslovne zaviazal plniť, resp. že by žalobca pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol prípadnú nevhodnosť takéhoto pokynu zistiť.
23. Vo vzťahu k tvrdeniu, že akceptáciou ponuky a prevzatím projektovej dokumentácie žalovaný potvrdil správnosť navrhovaného spôsobu realizácie diela, s takýmto záverom sa okresný súd nestotožnil.
24. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol povinný vykonať funkčnú skúšku diela a túto realizoval len na základe žiadosti žalovaného, okresný súd uviedol, že nepovažuje za relevantné, či žalobca bol alebo nebol povinný uskutočniť tzv. funkčnú skúšku diela a uvedenie diela do skúšobnej prevádzky dňa 23.01.2017 vnímal ako súčasť procesu odovzdávania a prevzatia diela v zmysle čl. IV zmluvy o dielo, v rámci ktorého sa zmluvné strany dohodli aj na uskutočnení overenia vlastností diela, a to meraním jeho jednotlivých rozhodujúcich parametrov. Okresný súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že funkčná skúška dňa 23.01.2017 potvrdila, že dielo spĺňa požiadavky technického zadania. Naopak poukázal na zápis z uvedenia diela do skúšobnej prevádzky zo dňa 23.01.2017, v ktorom sa uvádza, že bolo zistené časté vyplachovanie filtrovacích komôr (interval 1 až 10 min.), čo bolo spôsobené zvýšeným tlakom, ktorý rozvíril usadené sedimenty v emulzii. Uvedené potom podľa okresného súdu znamená, že dielo nespĺňalo jeden z technických parametrov a požiadaviek definovaných v prílohe č. 7 zmluvy o dielo, a to požiadavku/podmienku znečistenia reznej emulzie pre nové obrábacie stroje menej ako 40 mg/l.
25. Okresný súd vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že dôvodom, pre ktorý žalobca dielo nevykonal v súlade s podmienkami zmluvy o dielo v čase dojednanom v zmluve o dielo na základe Dodatku č. 1 boli skutočnosti zavinené žalovaným, v konaní preukázané nebolo. Pripomenul, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu poukázal na jednanie strán zo dňa 20.10.2017, teda 7 mesiacov po uzavretí Dodatku č. 1 k zmluve o dielo, na ktorom bolo konštatované, že v aktuálnom stave dielo nespĺňa dohodnuté technické parametre a na ktorom žalobca ponúkol predložiť aktualizovanú ponuku s úpravou diela. Ponuky č. 1 a č. 2, ktoré predložil žalobca, pritom mali vplyv na zvýšenie ceny diela, čo okresný súd vyhodnotil tak, že žalovaný nebol povinný tieto ponuky žalobcu na zmenu rozsahu a ceny diela akceptovať, pričom po uzavretí Dodatku č. 1 už sa zmluvné strany na ďalšej zmene diela nedohodli.
26. Vzhľadom na prijaté skutkové a právne závery, kedy okresný súd konštatoval, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu vykonaniu diela v súlade s podmienkami Zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami dňa 19.08.2016 v znení Dodatku č. 1 z 21.03.2017, v dôsledku čoho žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela, ktorý bol predmetom uplatneného nároku v prejednávanej veci, okresný súd žalobu zamietol. Zdôraznil, že predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie dojednanej ceny diela v zmysle Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Skutkovým vymedzením uplatneného nároku, tak ako ho uvádzal žalobca v priebehu konania, bol súd viazaný. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcovi nárok na zaplatenie dojednanej ceny diela nevznikol, a to ani na skutkovom základe riadneho vykonania diela a bezdôvodného odopretia jeho prevzatia zo strany žalovaného, ani na skutkovom základe nároku na cenu za dielo vykonané do doby, než mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti odhaliť skryté prekážky v zmysle ustanovenia § 552 ObZ.
27. Okresný súd uviedol, že vzhľadom na žalobcom vymedzený skutkový základ uplatneného nároku nebolo pre rozhodnutie súdu priamo relevantné zaoberať sa otázkou platnosti odstúpenia žalovaného od Zmluvy o dielo listom zo 04.10.2018. Otázka /ne/platnosti právneho úkonu odstúpenia od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného a následné posudzovanie dôvodov zániku záväzku vykonať dielo v zmysle Zmluvy o dielo by bolo relevantné pri vyhodnocovaní dôsledkov zániku nesplneného záväzku na vykonanie diela a rozhodovaní o vzájomnom vyporiadaní medzi žalobcom a žalovaným postupom podľa ustanovenia § 543 resp. § 564 ObZ. V tomto prípade však nejde len o odlišné právne posúdenie zisteného skutkového stavu ako na to poukazoval právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22.04.2022, ale o odlišné skutkové vymedzenie uplatneného nároku a z neho vyplývajúce odlišné nároky žalobcu ako zhotoviteľa, ktoré neboli predmetom konania v prejednávanej veci. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania obhliadkou na mieste samom a na nariadenie znaleckého dokazovania na preukázanie tej skutočnosti, že dielo je pevne spojené s budovou a nie je možné ho vrátiť žalobcovi a že žalovaný dielo, resp. jeho časti používa, resp. za účelom určenia, či dielo je alebo nie je spojené so stavbou vo vlastníctve žalovaného a do akej miery je možné dielo demontovať, nakoľko dokazovanie v uvedenom smere by mohlo byť relevantné len pre vysporiadanie práv a povinností žalobcu a žalovaného
po platnom odstúpení objednávateľa od Zmluvy o dielo, čo je však odlišný nárok vychádzajúci z odlišného skutkového vymedzenia, než na akom uplatňoval svoj nárok v prejednávanej veci žalobca.
28. Okresný súd pre úplnosť uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že ku dňu odstúpenia žalovaného od Zmluvy o dielo listom zo 04.10.2018 boli naplnené dôvody na odstúpenie od Zmluvy o dielo v zmysle Čl. VIII. bod 8.3 Zmluvy o dielo oprávňujúce objednávateľa od Zmluvy odstúpiť, ak je zhotoviteľ bez zavinenia objednávateľa v omeškaní s vykonaním diela o viac ako 45 kalendárnych dní po dni dohodnutom ako deň odovzdania v časovom harmonograme. Pri tomto závere súd zohľadnil časové súvislosti tvrdené žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu a ďalších vyjadreniach, ktoré zo strany žalobcu neboli popreté. Na základe Zmluvy o dielo zo 19.08.2016 v znení Dodatku č. 1 z 21.03.2017 sa žalobca zaviazal zrealizovať dielo do 25.05.2017. Dňa 20.10.2017, t.j. po termíne realizácie diela v zmysle Dodatku č. 1 sa uskutočnilo jednanie medzi žalobcom a žalovaným, na ktorom bolo konštatované, že v aktuálnom stave dielo nespĺňa dohodnuté technické parametre a žalobca sa ponúkol predložiť aktualizovanú ponuku s úpravou diela. Ponuku č. 1 predložil žalobca žalovanému dňa 24.11.2017, pričom navrhované riešenie nezabezpečovalo splnenie dohodnutých parametrov pokiaľ ide o maximálny objem nečistôt a dohodnutý prietok a zároveň navyšovalo cenu diela, v dôsledku čoho žalovaný listom z 03.01.2018 Ponuku č. 1 dôvodne neprijal. Následne na žiadosť žalobcu sa dňa 12.02.2018 uskutočnilo ďalšie stretnutie, v nadväznosti na ktoré žalobca dňa 22.02.2018 predložil žalovanému Ponuku č. 2, v ktorej navrhol technické dopracovanie diela vyžadujúce navýšenie ceny diela na 668.000,- Eur, resp. 752.208,- Eur pri plnení v splátkach, ktorú žalovaný nebol povinný akceptovať. Následne, nakoľko žalobca nevykonal dielo riadne a včas pri dodržaní dojednanej ceny, žalovaný listom zo 04.10.2018 od Zmluvy o dielo odstúpil. Pokiaľ by aj vo vzťahu k odstúpeniu od Zmluvy žalovaný nedodržal postup vyžadovaný ustanovením § 345 ObZ v prípade, že omeškanie veriteľa znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, tak okresný súd mal za to, že bola naplnená dikcia ustanovenia § 346 ObZ upravujúceho právo zmluvnej strany odstúpiť od zmluvy v prípade, že omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti. Za poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty možno považovať už uzavretie samotného Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo dňa 21.03.2017, t.j. v čase, kedy žalobca už bol v omeškaní s riadnym vykonaním diela v zmysle Zmluvy o dielo, s novodojednanou lehotou realizácie diela do 25.05.2017. Za ďalšie poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty zo strany žalovaného žalobcovi na riadne vykonanie diela v súlade s podmienkami Zmluvy o dielo možno považovať aj následné akceptovanie predkladania dvoch ponúk v novembri 2017 a vo februári 2018. Vzhľadom na uvedené časové súvislosti tak súd má za to, že dňa 04.10.2018 žalovaný bol oprávnený od Zmluvy o dielo z dôvodu podľa ustanovenia Čl. VIII. bod 8.3 Zmluvy o dielo odstúpiť a v procese odstúpenia od Zmluvy dodržal minimálne postup vyplývajúci z ustanovenia § 346 ObZ.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100% z dôvodu, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
30. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.
31. Žalobca primárne namietol nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorého sa mal okresný súd dopustiť tým, že sa nezaoberal platnosťou odstúpenia žalovaného od zmluvy a ani posúdením nároku v zmysle ustanovení o vzájomnom vysporiadaní medzi žalobcom a žalovaným postupom podľa ust. § 543, resp. § 564 ObZ. Uviedol, že súd prvej inštancie žiadal, aby v prípade, ak dôjde k záveru, že nárok žalobcovi nepatrí titulom vykonania diela, aby skutkový stav posúdil s poukazom na ustanovenia o vzájomnom vyporiadaní medzi žalobcom a žalovaným po odstúpení od zmluvy. Pokiaľ tak okresný súd nekonal, žalobca to označil za odmietnutie spravodlivosti, kedy okresný súd odmietol rozhodovať o alternatívnom vymedzení nároku. Ak mal súd prvej inštancie za to, že ide o odlišné skutkové vymedzenie uplatneného nároku a z neho vyplývajúce odlišné nároky žalobcu ako zhotoviteľa, malo také posúdenie zakladať dôvod na zmenu žaloby podľa § 140 ods. 1, resp. ods. 2 CSP. Uviedol, že § 142 ods. 1 CSP počíta s možnosťou zmeny žaloby priamo na pojednávaní, prípadne súd mohol žalobcu vyzvať na zmenu písomnú s podrobným odôvodnením. Mal za to, že súd nekonaním prispel k rozmnoženiu sporov, nakoľko je jasné, že žalobca bol rozsudkom odkázaný na ďalšie súdne konanie voči žalovanému. Poukázal pritom na judikatúru NS SR sp. zn. 4Cdo/373/2015, podľa ktorej dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe. Mal za to,
že skutkový stav vymedzený žalobcom založil možnosť súdu rozhodovať aj podľa ust. § 543 a nasl. ObZ. Z odkazu na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/25/2018 zdôraznil, že súd je viazaný iba skutkovým vymedzením v žalobe, pričom právna kvalifikácia je vecou súdu. Odkázal tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/385/2012 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 410/06-35.
32. Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pokiaľ zamietol návrh na vykonanie obhliadky diela. Uviedol, že za rozhodujúcu skutočnosť v danom spore považuje žalobca posúdenie, či je diele pevne spojené so stavbou vo vlastníctve žalovaného alebo či je oddeliteľné. Uvedená skutočnosť je rozhodná pre posúdenie spôsobu vyporiadania strán sporu po odstúpení od zmluvy, ak malo byť odstúpenie od zmluvy vyhodnotené ako platné. Tým, že súd prvej inštancie obhliadku nevykonal, znemožnil zistiť, či je dielo pevne spojené so stavbou vo vlastníctve žalovaného a teda či je možné aplikovať § 544 ObZ.
33. Žalobca sa v odvolaní domáhal toho, že zo skutkového a právneho stavu zisteného súdom mal okresný súd dospieť k záveru, že žalobcovi nárok patrí. Namietol nesprávne skutkové zistenia okresného súdu, kedy sa tento nestotožnil s tvrdením žalobcu, že primárnou úlohou diela malo byť chladenie a filtrácia bola až sekundárnou úlohou diela. S poukazom na vyjadrenie svedkov D. a C. sa domáhal toho, že ako prvá primárna bola vznesená požiadavka žalovaného na realizáciu chladenia reznej emulzie a až následne sa pridalo technické riešenie na filtráciu reznej emulzie. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vo vzťahu k hodnoteniu skutkového stavu opomenul zohľadniť, že predmetom diela bola aj projektová dokumentácia a na rozdiel od okresného súdu mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vstupné údaje o znečistení reznej emulzie boli žalobcovi dodané žalovaným, pričom poukázal na výpoveď svedkov D. a C.. Zotrval tiež na tom, že správnosť projektovej dokumentácie žalovaný potvrdil, nakoľko ju prevzal dňa 13.09.2016, čo potvrdzuje záver, že údaj o znečistení reznej emulzie pochádzal od žalovaného. Vo vzťahu k výkladu pojmu odborná starostlivosť mal za to, že súd nemôže ísť do extrémov a ukladať zhotoviteľovi povinnosť preverovať všetky skutočnosti a údaje, ktoré mu boli zo strany objednávateľa dodané.
34. Žalobca v odvolaní uviedol, že skutočnosť, že žalovaný prevzal realizačný projekt, má dopad aj na nárok žalobcu, keďže mal za to, že vo vzťahu k žalovanému splnil svoj záväzok zhotoviť a odovzdať projektovú dokumentáciu. Žalobca preto uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo súd žalobu zamietol v celosti, keď odovzdaním projektovej dokumentácie časť diela vykonal. Zároveň uviedol, že dielo bolo vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou a mal za to, že táto skutočnosť nebola sporná. Preto mu mal vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela.
35. Žalobca v odvolaní poprel záver okresného súdu, podľa ktorého z dokazovania nevyplynulo, že by sa pri určení spôsobu vykonávania diela v rámci vyhotovenia projektovej dokumentácie žalobca zaviazal plniť konkrétne pokyny objednávateľa. Zopakoval, že pokyny k technickému riešeniu pochádzali od žalovaného, pričom odkázal na výpovede svedkov D. a C.. Uviedol, že s ohľadom na povahu činnosti žalovaného strojárska spoločnosť zastúpenú pri rokovaniach viacerými odbornými zamestnancami, ako aj externými pracovníkmi nemal najmenší dôvod pochybovať o tom, že údaje získané od žalovaného sú naozaj správne odhliadnuc od toho, že tieto nemal ani možnosť preveriť.
36. Žalobca sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že ani akceptáciou cenovej ponuky, ani akceptáciou projektovej dokumentácie zo strany žalovaného nepotvrdil žalovaný správnosť navrhovaného spôsobu vykonania diela. Mal za to, že žalovanému bolo dodané presne to čo chcel, presne podľa technického riešenia, ktoré si sám navrhol a ktoré aj požadoval. Uviedol, že omyl musí škodiť tomu, kto ho sám vyvolal. Pokiaľ okresný súd hodnotil dôkazy v neprospech vzniku nároku žalobcu, opomínal prihliadať práve na pôvod údajov, ktoré boli žalobcovi dodané žalovaným.
37. Popretie skutkových tvrdení žalobcu, že úlohou diela bolo zníženie znečistenia reznej emulzie o 10 mg/l, ku ktorému žalovaný pristúpil až na pojednávaní dňa 01.10.2021, označil žalobca za neúčinné popretie tvrdení z dôvodu, že ide o neskoré popretie skutkových tvrdení, ktoré je zároveň účelovým, keďže v predchádzajúcich dvoch podaniach vo veci spochybnené nebolo. Mal za to, že ho súd postupom podľa § 151 ods. 1 CSP mal považovať za nesporné.
38. Žalobca v odvolaní uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu sa súd prvej inštancie tak obsiahlo zaoberal významom jedného dôkazu (List fluid médií), keď svedkovia deklarovali, že úroveň znečistenia
reznej emulzie im bola komunikovaná zo strany žalovaného. Vo vzťahu k List fluid médií zároveň uviedol, že tento okresný súd vyhodnotil nesprávne. Poukázal na spôsob, akým daná technológia pracovala, kedy „vstup“ a aj „výstup“ končí/začína v tej istej nádrži. Spochybnil výpoveď svedka H., ktorý uviedol, že hodnoteným mal byť údaj „na výstupe“. Naopak sa domáhal výpovede svedkov D. a C.. Mal za to, že okresný súd hodnotil dôkazy jednotlivo, avšak bez ich vzájomnej súvislosti a zároveň sa nevysporiadal s rozporom medzi tvrdeniami svedka H. na jednej strane a svedkov D. a C. na strane druhej.
39. Žalobca aj v odvolaní zotrval na tom, že technické riešenie požadované žalovaným a projektová dokumentácia predstavovala pokyn žalovaného k vykonaniu diela a opačný záver okresného súdu označil za nesprávny. Uviedol, že žalobca postupoval presne podľa technických podkladov dodaných žalovaným a dielo zhotovil v stave, ako žalovaný požadoval, vrátane spôsobu filtrácie, technického prevedenia a pod. To, že technické riešenie, ktoré navrhol žalovaný nespĺňalo jeho predstavy, nemôže ísť na vrub žalobcu, ktorý ho zhotovil podľa pokynov žalovaného. Ani skutočnosť, že z listinných dôkazov má vyplývať iba cieľový parameter znečistenia reznej emulzie, neodporuje skutočnosti preukázanej výpoveďami svedkov, ktorí potvrdili, že znečistenie reznej emulzie bolo komunikované žalobcovi zo strany žalovaného. Uviedol, že parametre boli komunikované ústne, resp. na USB kľúči zo strany žalovaného, poukázal na e-mail zamestnanca žalovaného A. G., kedy na str. 2 sú síce uvádzané požadované výsledky technického riešenia, na ďalších stranách však žalovaný uviedol aj samotné technické riešenie, ktoré požadoval. Inak povedané, žalovaný sám pripravil technické riešenie, ktoré žiadal zrealizovať.
40. Žalobca v odvolaní poprel záver súdu, že miera znečistenia reznej emulzie pred filtráciou nemala predstavovať skrytú prekážku. Pokiaľ okresný súd konštatoval možnosť žalobcu preveriť si mieru znečistenia reznej emulzie pred vykonaním diela akousi skúšobnou prevádzkou s poukazom na to, že aj spoločnosť HYDAC pri odoberaní vzoriek tieto úspešne odobrala, žalobca poukázal na výpovede svedkov D. a C., z ktorých vyplynulo, že prevádzka žalovaného bola v čase vykonávania diela obmedzená. Uviedol tiež, že v čase, keď bolo dielo vykonávané a spoločnosť HYDAC odoberala vzorky, mala technológia iné parametre, ako pred začatím vykonávania diela podľa zmluvy o dielo. Svedok H. pritom vôbec nebol pri počiatkoch realizácie diela, napriek tomu okresný súd jeho výpoveď považoval za dôveryhodnejšiu, ako výpovede svedkov D. a C., ktorí boli priamo pri vykonávaní diela a jeho príprave. Uviedol tiež, že zamestnanci žalovaného (Trnovec a Galvánek) krátko po vykonaní diela zo strany žalobcu ukončili pracovný pomer so žalovaným. Mal za to, že interne si žalovaný uvedomoval zodpovednosť za vzniknutý stav a vyvodil dôsledky voči zamestnancom, ktorí boli na projekt určení. Zároveň namietol, že na vyhodnotenie možnosti alebo nemožnosti odobrať vzorky emulzie, a to, či taký výsledok má relevanciu, nemá súd dostatočnú odbornosť na rozdiel od vypočutých svedkov a dôkazné bremeno o opaku prešlo na žalovaného. Domáhal sa toho, že dvaja svedkovia v zhode potvrdili, že odobratie vzoriek nemalo význam a neprinieslo by údaje o skutočnom znečistení reznej emulzie. Okresný súd postavil záver na vlastnom hodnotení komplikovaných technických procesov, na čo nemal odborné znalosti. Rovnako za odbornú otázku označil hodnotenie okresného súdu, že nemožno konštatovať ani to, že by skutočnosť, že dielo nespĺňalo technické zadanie v zmysle zmluvy o dielo, pokiaľ ide o maximálne zostatkové nečistoty reznej emulzie, bola dôsledkom použitia pôvodnej nádrže neprefiltrovanej reznej emulzie a 2 ks kalových čerpadiel vo vlastníctve žalovaného. Ak mal mať súd ustálené, že žalobca mal vo vzťahu k nádrží možnosť zistiť nevhodnú povahu nádrže, nevedno akým spôsobom túto možnosť žalobcu ustálil. Iba uviedol, že mal mať za to, že ide o prípad podľa § 551 ods. 1 ObZ, kedy zhotoviteľ mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti nevhodnosť nádrže pre dojednané požadované dielo zistiť. Žalobca mal za to, že budúci stav diela nebolo možné v reálnych podmienkach nasimulovať a opäť zdôraznil, že žalovaný zadal žalobcovi požadované technické riešenie a teda žalobca sa stal iba vykonávateľom vôle žalovaného.
41. Žalobca namietol, že okresnému súdu unikol fakt, že medzi stranami sporu bol uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 21.03.2017, ktorý reflektoval na nevhodnosť pokynu žalovaného, resp. na skrytú prekážku, ktorá bránila vykonať dielo pôvodným spôsobom a práve uzavretie tohto dodatku potvrdilo tvrdenia žalobcu, že návrh technického riešenia, ktoré požadoval žalovaný, nebol vhodný a tento bolo potrebné modifikovať. Ak by žalovaný bol názoru, že dielo bolo vykonané nesprávne z dôvodov na strane žalobcu, nemal dôvod dielo upravovať dodatkom.
42. Žalobca v odvolaní namietol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré sa malo odvíjať od nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie. Konkrétne
zrekapituloval, že súd prvej inštancie nemal mať za preukázané a/ riadne vykonanie diela žalobcom, b/ existenciu skrytej prekážky a c/ nevhodnosť pokynu žalovaného. Žalobca uviedol, že si je vedomý, že vyššie označené alternatívy skutkového stavu nemôžu existovať popri sebe, avšak počas vykonávania jednotlivých hmotnoprávnych úkonov pri realizácii diela nedochádzalo k ich právnej kvalifikácii a preto mal súd prvej inštancie jednotlivé kroky strán sporu riadne právne posúdiť.
43. Podľa žalobcu z dokazovania vyplynulo, že dielo bolo vykonané podľa projektovej dokumentácie, mal za to, že túto skutočnosť žalovaný nepopieral, uviedol, že všetky časti diela tak, ako boli navrhnuté v technickom riešení, boli namontované na mieste a preto okresný súd nesprávne právne posúdil, že žalovaný nebol povinný žalobcom zrealizované dielo prevziať. Tvrdil, že skutočnosť, že vo výsledku dielo nemohlo spĺňať dojednané parametre podľa zmluvy v danom prípade nezaťažuje žalobcu, ale žalovaného či už z dôvodu nevhodného pokynu na vykonávanie diela alebo skrytej prekážky znemožňujúcej vykonanie diela. Nakoľko dielo bolo vykonané podľa technického zadania, mal vzniknúť žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela. Okresný súd v tejto súvislosti ani nevysvetlil, prečo malo byť prevzatie projektovej dokumentácie bez výhrad žalovaným bez právneho významu.
44. Podľa názoru žalobcu na zistený skutkový stav bolo možné aplikovať následné právne posúdenie veci: a/ žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela, nakoľko dielo bolo vykonané podľa technickej špecifikácie požadovanej žalovaným, b/ žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela zníženej o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu (§ 551 ods. 2 ObZ), c/ žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela za časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odhaliť pri vykonaní odbornej starostlivosti (§ 552 ods. 2 ObZ).
45. Podľa žalobcu okresný súd nehodnotil právny význam ponúk žalobcu na dokončenie diela do stavu požadovaného žalovaným, pričom práve ponuky žalobcu mali svedčať o tom, že žalobca upozornil na nevhodnosť pokynov, resp. upozornil na skrytú prekážku, ktorá znemožnila vykonať dielo dohodnutým spôsobom a navrhol úpravu diela tak, aby boli naplnené predstavy žalovaného.
46. Žalobca osobitne v odvolaní namietol, že v bode 48 odôvodnenia rozsudku sa súd prvej inštancie odmietol zaoberať právnym posúdením skutkového stavu spôsobom podľa § 543 ObZ, t.j. vyporiadanie strán sporu po odstúpení od zmluvy. Súd prvej inštancie mal mať za to, že nejde iba o odlišné právne posúdenie sporu, ale o odlišné skutkové vymedzenie nároku. Z dôvodu opatrnosti žalobca vo vzťahu k odmietnutiu zaoberať sa celým zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie preto namietol aj nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávne právne posúdenie veci má spočívať v odklonení sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu s odkazom na citované rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/25/2018 a 5Cdo/385/2012. Žalobca mal za to, že v žalobe uviedol všetky rozhodné skutočnosti, ktoré umožnili súdu priradiť nárok k hypotéze príslušnej právnej normy. Súd prvej inštancie tak neurobil, a to ani napriek tomu, že žalobca takéto posúdenie výslovne žiadal. Pre doplnenie tiež možno uzavrieť, že súd prvej inštancie posúdil oprávnenosť odstúpenia od zmluvy o dielo žalovaným.
47. Vo vzťahu k výroku okresného súdu o trovách konania upozornil, že tento je závislý od výroku v merite veci a preto je predčasný a nesprávny.
48. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie.
49. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav plynúci z uzatvorenia zmluvy o dielo zo dňa 19.08.2016, tento skutkový stav riadne právne posúdil s aplikáciou príslušných právnych noriem, pričom ho posúdil komplexne z pohľadu aplikovateľných právnych noriem a správne dospel k názoru, že nárok na zaplatenie peňažného plnenia v súvislosti s vykonávaním predmetného diela žalobcovi nepatrí.
50. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že sa okresný súd osobitne nezaoberal aplikáciou ust. § 543 ObZ nezakladá vadu konania, ktorá by mala za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Naopak zohľadnil všetky skutočnosti skutkového stavu. Z uvedeného dôvodu označil za neprípustnú aj druhú (totožnú) žalobu proti žalovanému o zaplatenie 311.888,40 Eur vedenú pod sp. zn. 38Cb/39/2022 z dôvodu prekážky litispendencie, ktorá je procesným vyjadrením ústavnoprávnej zásady ne bis in idem. Okresný súd svojim konaním žiadnym spôsobom nenútil žalobcu k podaniu ďalšej, v poradí
druhej žaloby, nakoľko sa s predmetným sporom strán vysporiadal v plnom rozsahu v rámci konania a zohľadnil všetky aplikovateľné právne normy. Otázkou aplikácie § 543 ObZ sa okresný súd nezaoberal odôvodnene, keďže v danom prípade absentuje obsah vyporiadania. Žalobca nevykonal dielo v zmysle podmienok a parametrov zmluvy o dielo a zároveň dielo je vlastníctvom žalobcu, ktorý bol niekoľkokrát vyzvaný na jeho prevzatie, čo však do dnešného dňa neurobil. Naopak, neodborným postupom žalobcu ako zhotoviteľa diela vznikla žalovanému škoda, ktorá spočíva jednak v skutočnej škode predstavujúcej hodnotu zariadení žalovaného vložených do diela (nádrže a dvoch čerpadiel) ako v podobe ušlého zisku z dôvodu meškania žalobcu so zhotovením diela, z dôvodu následnej potreby zabezpečenia iného riešenia filtrácie ďalším subdodávateľom a straty času, po ktorý mohol žalovaný prípadne riadne vyhotovené dielo využívať na svoju podnikateľskú činnosť. Akejkoľvek náhrady škody sa však žalovaný súdne nedomáhal vzhľadom na prvoradý záujem o korektné ukončenie predmetného sporu.
51. Vo vzťahu k nevykonaniu obhliadky diela žalovaný uviedol, že nemala praktický význam a zbytočne by predĺžila trvanie sporu a zvýšila jeho náklady. Doplnil, že pokiaľ mal žalobca akékoľvek pochybnosti o aktuálnom stave diela, mohol kedykoľvek prejaviť iniciatívu k jeho nahliadnutiu, v tomto smere žalovaný žalobcovi nikdy nebránil a vždy mu poskytoval potrebnú súčinnosť. Naviac žalovaný žalobcu viackrát vyzýval na prevzatie diela.
52. Vo vzťahu k ostatným otázkam, ktoré ostali sporné medzi stranami v priebehu konania, zotrval žalobca vo vyjadrení k odvolaniu na argumentoch, ktoré už boli prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto ich odvolací súd opakovane neuvádza. Žalovaný vo vzťahu k uvedenému navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
53. Žalobca v odvolacej replike a žalovaný v odvolacej duplike zotrvali na argumentoch aj návrhoch, ktoré boli prezentované v odvolacom konaní, pričom žalobca osobitne zdôraznil, že dielo v skutočnosti nie je oddeliteľné od stavby vo vlastníctve žalovaného. Mal za to, že neprichádza do úvahy vlastnícke právo žalobcu k dielu a tvrdil, že niektoré prvky diela sú zabudované v podlahe stavby a preto sú jej súčasťou. Žalovaný v duplike zdôraznil, že nikdy nevyjadril názor, že by v tomto spore sa súd mal zaoberať aj otázkou vyporiadania strán sporu po odstúpení od zmluvy a uvedené označil za prekrúcanie jeho prezentovaného postoja. Vo zvyšku strany zotrvali na svojich pôvodných vyjadreniach.
54. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
55. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:
56. Žalobca v postavení zmluvnej strany zhotoviteľa a žalovaný v postavení zmluvnej strany objednávateľa uzatvorili dňa 19.08.2016 v písomnej forme Zmluvu o dielo /vo vzťahu k systému chladenia, filtrácie a zásobovania reznou emulziou CS38/. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli písomné prílohy č. 1 až 8, a to Príloha č. 1 Časový harmonogram vykonávania diela, Príloha č. 2 Rozsah diela, Príloha č. 3 Splátkový kalendár ceny, Príloha č. 4 Cenová ponuka, Príloha č. 5 Cenník, Príloha č. 6 Rozsah zariadení objednávateľa, Príloha č. 7 Technické zadanie objednávateľa a Príloha č. 8 Protikorupčné ustanovenie objednávateľa.
57. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 21.03.2017 Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo /vo vzťahu k systému chladenia, filtrácie a zásobovania reznou emulziou CS 38/ zo dňa 19.08.2016. Dodatkom č. 1 došlo k zmene rozsahu diela bez vplyvu na cenu diela dojednanú v Zmluve o dielo uzavretej medzi stranami dňa 19.08.2016 a k dohode strán a vykonaní diela do 25.5.2017. Dodatkom č. 1 neboli zmenené technické požiadavky na dielo v zmysle Prílohy č. 7 k Zmluve o dielo.
58. V zmysle Čl. II. bod 2.1 Zmluvy o dielo predmetom Zmluvy o dielo bola dohoda zmluvných strán o vykonaní diela zhotoviteľom pre objednávateľa, a to podľa podmienok Zmluvy. V zmysle Čl. II. bod 2.2 Zmluvy o dielo zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo podľa podmienok Zmluvy a v zmysle Čl. II bod
2.3 objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi cenu podľa podmienok Zmluvy. Zároveň v zmysle Čl. II. bod 2.4 objednávateľ sa zaviazal dokončené dielo podľa podmienok Zmluvy prevziať a poskytnúť zhotoviteľovi všetku súčinnosť, ktorá pre objednávateľa vyplýva z tejto Zmluvy alebo z povahy a okolností vykonávania diela v definovanom priestore. V zmysle Čl. II. bod 3.2 Zmluvy o dielo zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo v súlade so Zmluvou, projektovou dokumentáciou a jej zmenami odsúhlasenými zmluvnými stranami, príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a príslušnými STN /EN/ a ostatnými technickými normami platnými v Slovenskej republike. Dielom sa v zmysle Čl. I. bod 1.1.6 Zmluvy o dielo rozumela dodávka Technológie, Infraštruktúry a Rozvodov po Hranicu dodávky s výnimkou Pôvodnej nádrže a Pôvodných čerpadiel vrátane (i) vyhotovenia Projektovej dokumentácie, (ii) inštalácie /montáže/ Technológie a Infraštruktúry, (iii) vykonania iných pomocných, drobných stavebných, elektrotechnických, prípravných prác súvisiacich s dodávkou Technológie a Infraštruktúry a (iv) uvedenie Technológie a Infraštruktúry do prevádzky v rozsahu a špecifikácii podľa Prílohy číslo 2 Zmluvy a spĺňajúce technické zadanie Objednávateľa, ktoré tvorí Prílohu číslo 7 Zmluvy. V Čl. I. Zmluvy o dielo boli definované pojmy použité v definícii diela označené s veľkým začiatočným písmenom.
59. Žalobca ako zhotoviteľ realizoval dielo prostredníctvom subdodávateľa obchodnej spoločnosti INTERKONTAKT spol. s r.o., so sídlom Mierová 129, 821 095 Bratislava, IČO: 17 323 843. Konateľ subdodávateľa diela v svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 25.03.2022 uviedol, že jeho firma realizovala celé dielo vrátane vypracovania projektovej dokumentácie, boli generálnym subdodávateľom diela a to vo vzťahu k celej technológii aj realizácii. Realizáciu diela prostredníctvom subdodávateľa umožňovalo priamo dojednanie zmluvných strán v Čl. II. bod 2.5 Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého zhotoviteľ bol oprávnený využiť tretie osoby ako subdodávateľov, a to aj bez súhlasu objednávateľa, pričom pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť ako by dielo vykonával sám.
60. Úlohou žalobcu ako zhotoviteľa diela bolo navrhnúť také technické riešenie diela v rámci jeho záväzku vyhotoviť projektovú dokumentáciu diela, ktoré zabezpečí, že vykonané dielo bude spĺňať technické zadanie objednávateľa zahrnuté v Prílohe č. 7 Zmluvy o dielo, t.j. okrem iného, že filtráciou reznej emulzie po zrealizovaní diela sa dosiahne cieľový parameter maximálnych zostatkových nečistôt po filtrácii do 40 mg/l, ktorú požiadavku v zmysle tvrdení žalobcu v žalobe zadefinoval žalovaný už v rámci rokovaní o uzavretí Zmluvy o dielo.
61. Žalobca už v žalobe poukazoval na to, že žalovaný v rámci predzmluvných rokovaní zadefinoval znečistenie reznej emulzie 50 mg/l s tým, že požiadavka nových obrábacích strojov bola menej ako 40 mg/l a z takýchto technických parametrov zadaných žalovaným vychádzal aj realizačný projekt. Pri skúšobnej prevádzke sa pritom podľa tvrdení žalobcu v žalobe zistilo, že znečistenie emulzie vstupujúcej do diela je 500 mg/l, v dôsledku čoho nemohla byť dodržaná podmienka znečistenia pre nové obrábacie stroje menej ako 40 mg/l. Žalobca zotrvával na tom, že dielo bolo vykonané v súlade so Zmluvou o dielo a pracovalo správne, avšak za predpokladu vstupného znečistenia reznej emulzie v hodnote 50 mg/l. Žalovaný v priebehu konania popieral, že by poskytol žalobcovi údaj/informáciu o znečistení vstupnej reznej emulzie 50 mg/l. Za rozhodujúci dôkaz vo vzťahu k tvrdenému zadaniu o znečistení reznej emulzie pred filtráciou žalobca označoval listinu na č.l. 225 spisu označenú ako List fluid médií LFM SM 42-09- II zo dňa 03.06.2014. Žalobca a žalovaný charakter a obsah tejto listiny interpretovali odlišne. Žalobca uvádzal, že ide o dokument žalovaného, ktorý bol podkladom pre spracovanie projektovej dokumentácie diela. Žalobca z obsahu tohto dokumentu dovodzoval znečistenie reznej emulzie v hodnote 50 mg/ l, pričom uvádzal, že nemal dôvod pochybovať o tom, že dva roky platný dokument, ktorý uvádza charakteristiku reznej emulzie, je v skutočnosti absolútne chybný a skutočné znečistenie je niekedy až desaťnásobne vyššie než udával žalovaný. Žalovaný k predmetnej listine uvádzal, že ide o interný predpis žalovaného, ktorý hovorí, že maximálny obsah mechanických nečistôt po filtrácii mal byť v danej dobe 50 mg/l. Nakoľko táto technológia nebola postačujúca, žalovaný oslovil žalobcu s požiadavkou na vytvorenie novej technológie, ktorá by zabezpečovala nové parametre, a to jemnosť nečistôt do 25 mikrónov a hmotnosť nečistôt do 40 mg/l. K obsahu predmetnej listiny, ktorá je súčasťou spisového materiálu na č.l. 225 spisu, sa vyjadrovali aj svedkovia vypočutí na pojednávaní dňa 25.03.2022. A. A. H., v minulosti zamestnanec a štatutárny zástupca žalovaného do roku 2020 k významu tejto listiny uviedol, že ide o interný predpis, ktorý definuje parametre chladiacej kvapaliny na výstupe z filtračného zariadenia. Pokiaľ ide o vstupnú chladiacu emulziu, je technicky nemožné, aby táto mala znečistenie 50 mg/l a vysvetlil dôvody svojho tvrdenia. Údaj 50 mg/l nebol parameter na vstupe, ale na výstupe filtračno-chladiaceho zariadenia. Svedok uviedol, že List fluid médií je predpis, ktorý by mal byť napĺňaný s tým, že na výstupe by kvapalina mala mať parametre uvedené v tejto listine. Svedok I. C., manažér
energetických služieb u žalobcu, k listine List fluid médií, ktorá je súčasťou spisového materiálu na č.l. 225 spisu uviedol, že išlo o dokument, ktorý bol zavesený v miestnosti reznej emulzie. K jeho obsahu uviedol, že v ňom uvedené parametre predstavujú požadované parametre reznej emulzie. Zároveň tento dokument bol na USB kľúči, na ktorom žalovaný predložil žalobcovi technické parametre a požadované riešenie. Obdobne uviedol aj svedok A. C. D., konateľ subdodávateľa diela spoločnosti INTERKONTAKT spol. s r.o., že listina označená ako List fluid médií nachádzajúca sa na č.l. 225 spisu je listina, ktorá bola v obale v strojovni emulzie a rovnaké údaje boli poskytnuté žalovaným aj v mailovej komunikácii. Listinu označené ako List fluid médií, ktorá je súčasťou spisového materiálu na č.l. 225 spisu, svedok A. C. D. vo svojej výpovedi označoval ako druhú tabuľku, ktorá charakterizovala emulziu aká je, t.j. emulziu, ktorá im bola zadefinovaná ako vstupná, pričom tam bol údaj 50 mg/l a požiadavka po filtrácii bola 40 mg/l vyplývajúca z tabuľky, ktorú označoval ako prvá tabuľka /č.l. 323 rub spisu/ s tým, že filter mal z každého litra odfiltrovať 10 mg/l. Z listiny List fluid médií na č.l. 225 spisu poukázal na údaj hovoriaci o obsahu mechanických nečistôt 50 mg, pričom uviedol, že ide o tabuľku, ktorú im dodal žalobca a na základe toho vypracovali kompletnú realizáciu diela.
62. Svedok I. C. uviedol, že žalovaný pôvodne požiadal žalobcu o vypracovanie vhodného riešenia na chladenie reznej emulzie, čo bolo obsahom prvých rokovaní medzi stranami a až následne prišiel žalovaný s požiadavkou na doplnenie aj časti filtrácie reznej emulzie, pričom na prvom stretnutí predložili zástupcovia žalovaného /pán D. a pán Trnovec/ technické riešenie, ako by mala filtrácia vyzerať, zároveň poslali email s presnou špecifikáciou, v nadväznosti na čo sa doplnila časť projektu k filtrácii. Na základe požadovaného riešenia predloženého žalovaným a vykonaných obhliadok následne spoločnosť INTERKONTAKT s.r.o. vypracovala projektovú dokumentáciu. Uvedené uvádzal vo výpovedi aj svedok A. C. D., konateľ subdodávateľa diela spoločnosti INTERKONTAK s.r.o., ktorý vypovedal, že spoločnosť INTERKONTAKT s.r.o. je chladiarenská firma a pôvodne bola voči nim vznesená požiadavka na chladenie, resp. zaradenie samopreplachovacieho filtra do systému, na základe čoho vytvorili návrh chladiacej stanice a až následne pristúpila požiadavka aj na filtráciu, kedy na žiadosť pána G. mali vytypovať filter a zaradiť ho do chladiacej stanice. Pokiaľ ide o technické požiadavky na filtráciu, tak filtráciu nenavrhovali, nakoľko sú chladiarenská firma, technológiu filtrácie navrhol žalovaný, uvedené prišlo mailom od pána G. a subdodávateľ diela následne zadané parametre tak ako mu boli poskytnuté, zaslal spoločnosti HYDAC s.r.o., ktorú oslovili ako výrobcu filtrov. Od spoločnosti HYDAC s.r.o. vyžiadali technický návrh, bolo im vyhovené, dostali cenovú ponuku na zariadenie, prekonzultovali to so žalovaným a následne to bolo zapracované do celkovej cenovej ponuky na dielo a na základe toho bola vypracovaná projektová dokumentácia a následná realizácia.
63. Dielo v zmysle pôvodného dojednania strán v Zmluve o dielo malo byť zrealizované do 16 týždňov od podpisu Zmluvy o dielo, t.j. do 09.12.2016. Spôsob odovzdania a prevzatia diela zmluvné strany dojednali v Čl. IV. Zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že záväzok zhotoviteľa vykonať dielo podľa tejto Zmluvy je splnený vykonaním celého diela v súlade s podmienkami tejto Zmluvy, pričom zmluvné strany po vykonaní diela vyhotovia protokol. V zmysle Čl. I sa pritom protokolom rozumie písomný protokol o vykonaní diela, pričom protokolom zmluvné strany potvrdzujú aj vykonanie časti diela zhotoviteľom objednávateľovi; protokol obsahuje najmä: zhodnotenie kvality vykonaných prác /opis stavu vykonania diela/, súpis zistených vád diela, dohodu o lehotách na odstránenie vád diela, súpis odovzdaných dokladov zhotoviteľom objednávateľovi a záznam o zaškolení pracovníkov objednávateľa vo vzťahu k užívaniu technológie a jej súčastí, ktoré boli v rámci Zmluvy dodané. Z Čl. IV. bod 4.1 ďalej vyplýva dojednanie, že objednávateľ je povinný prevziať riadne vykonané dielo riadne a včas a nie je oprávnený bezdôvodne odoprieť prevzatie diela. Dielo sa nepovažuje za riadne vykonané, ak má vady brániace jeho riadnemu užívaniu, pričom v takom prípade objednávateľ nie je povinný dielo prevziať a podpísať protokol, a to až do úplného odstránenia týchto vád. Z dojednania zmluvných strán v Čl. IV. bod 4.2 ďalej vyplýva, že podmienkou riadneho vykonania diela je aj úspešné vykonanie skúšok, ak sú tieto predpísané právnymi predpismi a príslušnými technickými normami. Vykonanie skúšok zabezpečí, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak, zhotoviteľ. Zároveň zmluvné strany v rámci odovzdávania diela dojednali, že uskutočnia aj overenie vlastností diela meraním jeho jednotlivých rozhodujúcich parametrov /Čl. IV. bod 4.2 posledná veta Zmluvy o dielo/. V zmysle Čl. IV. bod 4.3 Zmluvy o dielo súčasťou procesu preberania a odovzdávania diela je aj uskutočnenie školenia o užívaní diela a jeho súčastí a vypracovanie hodnotiacej revíznej správy o vykonaní diela. V Čl. IV. bod 4.4 sa zmluvné strany zaviazali v prípade, ak dielo nemá vady brániace jeho riadnemu užívaniu, podpísať protokol a prevziať dielo do 5 pracovných dní od záznamu zhotoviteľa v denníku, že dielo je vykonané.
64. Na základe konsenzu strán sa dňa 23.01.2017 uskutočnilo uvedenie diela „Centrálny systém chladenia a filtrácie brúsnej emulzie“ do skúšobnej prevádzky, o čom svedčí zápis, ktorý je súčasťou spisového materiálu na č.l. 62 spisu, na ktorom sa zároveň dohodlo zaškolenie pracovníkov obsluhy na deň 31.01.2017 o 12.00 hod., kedy zároveň malo byť vykonané odovzdávanie diela potvrdené protokolom. Zápis z uvedenia diela do skúšobnej prevádzky z 23.01.2017 na č.l. 62 spisu uvádza, že bolo zistené časté vyplachovanie filtrovacích komôr /interval 1-10 min/, čo bolo spôsobené zvýšeným tlakom, ktorý rozvíril usadené sedimenty v emulzii.
65. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
66. Podľa § 537 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
67. Podľa § 537 ods. 2 ObZ, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
68. Podľa § 537 ods. 3 ObZ, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
69. Podľa § 543 ods. 1 ObZ, ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo zhotoviteľ a záväzok vykonať dielo zanikne z dôvodu, za ktorý nezodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať zaplatenie vecí, prevzatých od neho zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ spracoval pri vykonaní diela alebo ktoré nemožno vrátiť. Nárok objednávateľa na náhradu škody tým nie je dotknutý.
70. Podľa § 551 ods. 2 ObZ, ak zanikol záväzok vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.
71. Podľa § 551 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.
72. Podľa § 551 ods. 2 ObZ, zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.
73. Podľa § 552 ods. 1 ObZ, k zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.
74. Podľa § 552 ods. 1 ObZ, ak zhotoviteľ neporušil svoju povinnosť zistiť pred začatím vykonávania diela prekážky uvedené v odseku 1, nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody; zhotoviteľ má nárok na cenu na časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odhaliť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
75. Podľa § 346 ods. 1 ObZ, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
76. Podľa § 346 ods. 1 ObZ, ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.
77. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré odkazuje a len na doplnenie zdôraznenia správnosti odôvodnenia okresného súdu uvádza nasledovné stanovisko ku konkrétnym odvolacím námietkam:
78. Odvolateľ primárne namietol, že zo skutkového a právneho stavu zisteného okresným súdom mal okresný súd správne dospieť k záveru, že žalobcovi patrí nárok na zaplatenie ceny diela voči žalovanému. Pokiaľ k takémuto záveru nedospel, vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia.
79. V konkrétnostiach mal žalobca za to, že okresný súd mal ustáliť, že primárnou úlohou diela malo byť chladenie, pričom filtrácia mala byť až sekundárnym cieľom. Odvolací súd pritom dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, keď zistil, že uvedené z vykonaného dokazovania nevyplýva. Okresný súd podrobne rozobral text preambuly zmluvy o dielo, v zmysle ktorej chladenie a filtrácia reznej emulzie sú rovnocenné. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalobcu, že časovú prioritu v motivácii objednávateľa pre zhotovenie diela mala požiadavka na chladenie, nie je v rozpore so záverom okresného súdu, že z pohľadu zmluvy o dielo bol cieľom zmluvy o dielo rovnako chladenie ako filtrácia emulzie. Samotná skutočnosť, že k pôvodnému zámeru zabezpečiť chladenie pristúpil neskôr zámer objednávateľa zabezpečiť aj filtráciu emulzie totiž rezultovala do uzavretia jednej a tej istej zmluvy o dielo, v ktorej už obe zadania boli rovnocenne vymedzené ako dôvody a ciele zmluvy o dielo v preambule tejto zmluvy. Inak povedené skutočnosť, že najprv chcel objednávateľ len chladenie a až potom sa rozhodol, že bude mať záujem aj o filtráciu nie je možné vyhodnotiť tak, že by filtrácia nebola chápaná ako cieľ a špecifikácia diela. Ako okresný súd správne upozornil, zmluvné strany si dielo vymedzili a bližšie ho technicky špecifikovali v prílohách zmluvy o dielo (príloha č. 2 a príloha č. 7), kedy konkrétne príloha č. 7 upravovala technické zadanie na optimalizáciu a rozšírenie systému chladenia rezných kvapalín vo VZKNM hala H1 súčasná prevádzka valce. Práve v tejto prílohe boli vymedzené technické parametre a požiadavky, kde bola uvedená aj hodnota maximálnych zostatkových nečistôt po filtrácii. Dielo tak bolo definované nielen vo vzťahu k požiadavke žalovaného na realizáciu chladenia reznej emulzie, ale aj vo vzťahu k filtrácii reznej emulzie. Z pohľadu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu však otázka, kedy k motivácii objednávateľa uzavrieť zmluvu o dielo z dôvodu zabezpečenia chladenia rezne emulzie pristúpila aj motivácia uzavrieť túto zmluvu z pohľadu zabezpečenia filtrácie reznej emulzie, je irelevantná. Podstatné je, že strany do znenia zmluvy o dielo špecifikovali dielo tak, aby toto zabezpečovalo nielen chladenie reznej emulzie, ale aj filtráciu reznej emulzie. Keďže žalobca ako zhotoviteľ takúto zmluvu uzavrel, zaviazal sa tak zhotoviť dielo, ktoré spĺňa zároveň obe požiadavky
- tak na chladenie, ako aj na filtráciu.
80. Vymedzenie technického zadania objednávateľa, ktoré tvorilo prílohu č. 7 zmluvy o dielo bolo pre rozhodnutie okresného súdu zásadné. Všeobecne platí, že pre posúdenie nároku zo zmluvy o dielo je nutné vymedziť predmet diela. Uvedené je zásadné tak z pohľadu objednávateľa, ako aj z pohľadu zhotoviteľa. Vo veci bolo preto primárne potrebné rozhodnúť, či špecifikácia diela bola nastavená tak, že si strany dojednali cieľovú podmienku, že filtračné zariadenie dokáže zabezpečiť separáciu nečistôt na menej ako 40 mg/l (ako tvrdil žalovaný), alebo či si strany ako cieľovú podmienku dohodli hodnotu množstva nečistôt, ktoré mali byť dielom zachytené bez ohľadu na konečnú hodnotu po filtrácii tak, aby tieto boli znížené o 10 mg/l (ako tvrdil žalobca). V prvom prípade ak si strany dohodnú cieľovú hodnotu, musí byť dielo zhotovené tak, aby bez ohľadu na to, aký vstup do filtrácie vchádza, výstup zabezpečil separáciu nečistôt v zmysle dohody (v prejednávanom prípade na menej ako 40 mg/l). V druhom prípade by bolo dielo zhotovené za predpokladu, že by dokázalo znížiť koncentráciu znečistenia z akejkoľvek hodnoty o dohodnuté množstvo nečistôt (o 10 mg/l), ktoré má byť dielom zachytené. Inak povedané, bez ohľadu na to, aká vysoká koncentrácia znečistenia emulzie by vstupovala do filtrácie, zhotoviteľ by svoju úlohu splnil, pokiaľ táto by mala zníženú koncentráciu o dohodnutú hodnotu (o 10 mg/l), ktorá mala
byť dielom zachytená. Preto v druhom prípade ak by do filtrácie vstúpila znečistená emulzia s hodnotou 500 mg/l a bolo by dohodnuté, že filtrácia diela má byť 10 mg/l, tak by dielo bolo plne funkčné v súlade so zmluvou už keď by zabezpečilo filtráciu do hodnoty 490 mg/l.
81. Okresný súd preto správne vykonával dokazovanie vo vzťahu k tomu, akým spôsobom bolo dielo špecifikované. Správne tiež zistil, že dielo nebolo špecifikované tak, ako to tvrdil žalobca (že množstvo nečistôt, ktoré malo byť dielom zachytené bolo dohodnuté ako 10 mg/l), naopak v súlade s tvrdením žalovaného zo zmluvy o dielo vyplýva (konkrétne príloha č. 7), že strany si dohodli cieľovú špecifikáciu diela, ktoré malo zabezpečiť separáciu nečistôt na menej ako 40 mg/l. Teda bez ohľadu na to, aké hodnoty znečistenia mala emulzia pri vstupe do filtrácie, po výstupe mala mať podľa prílohy č. 7 maximálne zostatkové nečistoty po filtrácii do 40 mg/l.
82. Žalobca ako zhotoviteľ uzavrel zmluvu o dielo, pričom na základe prejavu vôle žalobcu ako aj žalovaného v prílohe č. 7 zhodne vymedzili aké dielo má vlastne zhotoviteľ objednávateľovi navrhnúť a zhotoviť. Preto údaj o cieľovej hodnote separácie nečistôt v špecifikácii diela bol prejavom vôle zhotoviteľa, ktorý sa tým zaviazal vytvoriť také dielo, ktoré dokáže zabezpečiť maximálnu zostatkovú nečistotu po filtrácii do 40 mg/l. Bolo potom úlohou zhotoviteľa, aby s odbornou starostlivosťou postupoval tak, že bez ohľadu na to, v akej koncentrácii vstúpi znečistená emulzia do filtrácie, výsledok bude zodpovedať dojednanej hodnoty do 40 mg/l.
83. Okresný súd tiež správne vychádzal prioritne zo zmluvy o dielo, ktorá má v konaní vyššiu dôkaznú váhu ako boli výpovede svedkov D. a C., na ktoré v odvolaní žalobca odkazuje v súvislosti s tým, že nie je zrejmé na čo okresný súd vykonával dokazovanie napr. listom fluid médií, ak svedkovia deklarovali, že úroveň znečistenia emulzie im bola komunikovaná zo strany žalovaného. Výpovede svedkov o tom, ako oni vnímali proces tvorby diela je v rámci dokazovania nepochybne podstatný. Výpovede svedkov však nemôžu zvrátiť skutočnosť, že v písomne uzavretej zmluve o dielo obe strany zhodne prejavili vôľu, že dielo musí spĺňať určité technické parametre a požiadavky. Ani keby zamestnanci žalovaného skutočne žalobcovi verbálne uvádzali iné požiadavky alebo iné technické parametre než boli dohodnuté v písomne uzavretej zmluve o dielo, toto by nepredstavovalo jej zmenu. Žalobca celý čas tvrdil, že dielo zhotovoval na základe údajov poskytnutých žalovaným, predovšetkým v rozsahu požiadavky na koncentráciu nečistôt v emulzii predtým, ako vstúpili do procesu filtrácie. Okresný súd pritom správne vyhodnotil, že ani skutočnosť, že žalovaný prevzal projektovú dokumentáciu, ani písomná komunikácia zamestnancov žalobcu a žalovaného (e-mail B. G. z 13.05.2016) nie sú dôkazom o tom, že žalovaný tvrdil žalobcovi, že by mal dielo zhotoviť inak, než bolo vymedzené v jeho špecifikácii v prílohe 7 zmluvy. V princípe, aj pokiaľ by zamestnanci žalovaného vyjadrili domnienku ohľadom koncentrácií nečistôt v emulzii predtým, než táto vstúpi do filtrácie, takýto údaj by si bol zhotoviteľ povinný verifikovať, pokiaľ chcel vyhotoviť dielo spĺňajúce zhodne dojednanú požiadavku maximálnych zostatkových nečistôt po filtrácii do 40 mg/l. Súd nemusí mať žiadne osobitné odborné znalosti na to, aby vnímal, že ak sa zhotoviteľ zaviaže vytvoriť dielo, ktoré dokáže filtrovať nečistoty v dojednanej hodnote do 40 mg/l, tak musí predovšetkým vedieť, čo bude filtrovať, teda aká látka bude v rámci filtrácie zbavovaná nečistôt. Súdu je zrejmé, že technické riešenie filtrácie bude iné v prípade, ak znečistenie emulzie vstupujúcej do diela nie je 50 mg/l, ale 500 mg/l, teda desaťnásobne väčšie, ako na to upozornil žalobca. Práve v dôsledku uvedeného bolo pre zhotoviteľa nevyhnutné vedieť, aké je znečistenie emulzie vstupujúcej do diela na to, aby mohol ponúknuť také technické riešenie, ktoré zabezpečí maximálnu zostatkovú nečistotu po filtrácii do 40 mg/l.
84. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že pokiaľ žalovaný prevzal projektovú dokumentáciu, tak už týmto prevzatím dňa 13.09.2016 potvrdil záver, že údaj o znečistení reznej emulzie pochádza od žalovaného. Primárne samotné prevzatie diela objednávateľom neznamená, že objednávateľ potvrdil jeho správnosť. Za odborníka, ktorý s odbornou starostlivosťou má vyhotoviť projektovú dokumentáciu, je v zmysle zmluvy o dielo zo zákona považovaný zhotoviteľ. Iba v prípade, ak by zhotoviteľ postupoval podľa jasne daných pokynov objednávateľa, mohlo by to mať vplyv na prípadnú liberáciu zhotoviteľa za predpokladu, že dielo má vady v súvislosti práve s tými pokynmi, ktoré dával objednávateľ.
85. Žalobcovi ako zhotoviteľovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že by od objednávateľa dostal pokyn, akým spôsobom má zabezpečiť filtráciu na to, aby maximálne zostatkové nečistoty po filtrácii boli do 40 mg/l . Predovšetkým treba rozlišovať medzi pokynom, ktorým objednávateľ vyjadruje svoju vôľu
ovplyvniť spôsob vykonania diela a medzi spornou informáciou o koncentrácii nečistôt v emulzii pred filtráciou. Koncentrácia nečistôt v emulzii pred filtráciou nebola v zmluve o dielo ani v žiadnej z príloh objednávateľom špecifikovaná ako koncentrácia 50 mg/l. Tvrdenie žalobcu, že koncentrácia bola takáto, nevyplývalo ani z List fluid médií, na ktorý odkazoval v konaní žalobca, ani z e-mailu B. G. zo dňa 13.05.2016, takže primárne sa žalobcovi ani nepodarilo preukázať, že by túto informáciu od žalovaného dostal. Pokiaľ by ju aj v komunikácii dostal, táto informácia nebola pokynom, akým spôsobom má zhotoviť dielo na to, aby cieľová koncentrácia bola do 40 mg/l, ale bola by informáciou o kvalite vstupných hodnôt filtrovanej emulzie, ktorú si mal žalobca s odbornou starostlivosťou preveriť, pretože on zodpovedal za to, že dielo zhotoví podľa zmluvy (a nie zamestnanec objednávateľa).
86. I keď žalobca v konaní tvrdí, že žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti strojárstva mal lepšie znalosti než zhotoviteľ, ktorý sa primárne orientoval na chladiarenské procesy, takéto tvrdenie nezbavuje zhotoviteľa zodpovednosti za to, že vytvorí dielo, na ktoré sa v zmluve o dielo zaviazal. Okresný súd správne uviedol, že pokiaľ by aj zo strany zamestnancov žalovaného boli žalobcovi poskytnuté údaje, tak tieto mal žalobca posúdiť s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť ich relevanciu vo vzťahu k tomu, že si bol vedomý skutočnosti, že dielo musí zabezpečiť maximálnu zostatkovú nečistotu po filtrácii do 40 mg/l. Nejde pritom o extrémny výklad pojmu odborná starostlivosť, ide o základnú a odôvodnenú požiadavku, aby každý zhotoviteľ zodpovedal za to, že dielo dodá objednávateľovi tak, ako si ho objednávateľ objednal. Práve preto si objednávateľ nájde zhotoviteľa, že sám nie je odborne zdatný vyhotoviť dielo, ktoré potrebuje objednávateľ. Odôvodnene predpokladá, že zhotoviteľ má také technické, vedecké, remeselné a odborné znalosti a skúsenosti, aby dokázal vyhotoviť to dielo, na ktoré sa v zmluve o dielo zaviazal. Ani v prípadoch, kedy objednávateľ sám disponuje určitými vedeckými, odbornými, technickými znalosťami, nie je jeho povinnosťou preskúmať správnosť projektovej dokumentácie a vyhodnotiť, či táto po jej realizácii môže viesť k vyhotoveniu presne takého diela, aké je predmetom zmluvy o dielo. Posúdenie správnosti projektovej dokumentácie a jej následná realizácia sú zodpovednosťou zhotoviteľa.
87. Následne potom skutočnosť, že žalovaný prevzal realizačný projekt, nemá dopad na nárok žalobcu v tom zmysle, že by došlo k vykonaniu časti diela a preto by mu mala byť priznaná aspoň časť ceny diela. Dielo, i keď bolo vyhotovované postupne v etapách počnúc vytvorením realizačného projektu (ktorý je pochopiteľne základným predpokladom pre zhotovenie diela), je ukončené až celkovou realizáciou diela, teda zhotovením toho diela, na ktorom sa strany dohodli a jeho odovzdaním objednávateľovi. V konaní ani nebolo sporné, že objednávateľ dielo neprevzal, a to z dôvodu, že mu nebolo odovzdávané také dielo, ktoré si objednal, ktoré by spĺňalo tie špecifikácie a technické parametre, aké si strany dohodli. Preto vyhotovenie realizačného projektu, ktorý v konečnom dôsledku smeroval k zhotoveniu takého diela, aké si žalovaný neobjednal (pokiaľ sa realizačný projekt vzťahoval na dielo vytvorené zhotoviteľom a dielo vytvorené zhotoviteľom nespĺňalo požiadavky zmluvy), nemôže prevzatie takéhoto realizačného projektu zakladať nárok zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela, ak si to tak strany osobitne nedohodli. Zo zmluvy o dielo pritom nevyplýva, že by vznikla povinnosť objednávateľa platiť cenu diela postupne v nadväznosti na ukončenie jednotlivých etáp smerujúcich k vytvoreniu celého diela.
88. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že v spore tvrdil, že dielo bolo vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou a táto skutočnosť nebola sporná, k uvedenému odvolací súd pripomína, že pokiaľ bolo zhotoviteľom vytvorené iné dielo, než bolo dohodnuté stranami v zmluve o dielo, tak skutočnosť, že toto iné dielo (ktoré nespĺňalo podmienku zabezpečiť maximálnu zostatkovú nečistotu po filtrácii do 40 mg/l), bolo vyhotovené na základe projektovej dokumentácie neznamená, že zhotoviteľ dielo vyhotovil v súlade so zmluvou. Znamená len toľko, že samotná projektová dokumentácia už nemohla byť dobrá, pokiaľ smerovala k vyhotoveniu iného diela než takého, ktoré zabezpečí maximálne zostatkové nečistoty po filtrácii do 40 mg/l. Následne potom ale ani zhotovenie takejto projektovej dokumentácie nemôže zakladať nárok na zaplatenie ceny diela.
89. Žalobca v konaní opakovane odkazoval na výpovede svedkov D. a C., z ktorých malo vyplývať, že pokyny k technickému riešeniu pochádzali od žalovaného. S uvedeným sa odvolací súd, zhodne so súdom okresným, nestotožnil. Technické riešenie diela bolo zodpovednosťou žalobcu. Pokiaľ by aj žalovaný navrhoval také technické riešenie diela, ktoré by neviedlo k vykonaniu diela schopného filtrovať nečistoty do hodnoty 40 mg/l, nevyhnutne by musel zhotoviteľ postupom podľa Obchodného zákonníka objednávateľa na uvedené upozorniť. Žalobca ani len netvrdil, že by si bol preveril vstupné hodnoty znečistenia emulzie a že by žalovaného upozornil na to, že ním predpokladané technické
riešenie nebude viesť k vyhotoveniu takého diela, aké si v zmluve o dielo žalovaný objednal. Svoju obranu postavil na tom, že dostal nesprávne vstupné údaje a sám pripustil, že skutočnú príčinu problému odhalil až po tom, ako dodávateľ filtra (HYDAC s.r.o.) vykonal odber vzorky emulzie a zistil, že hodnoty koncentrácie nečistôt sú v skutočnosti iné, než z akých vychádzal žalobca. Odvolací súd preto iba konštatuje, že konkrétni zamestnanci žalobcu, resp. subdodávatelia žalobcu, ktorí sa podieľali na vyhotovení diela, zrejme nesprávne pochopili údaje komunikované žalovaným a následne ich nepreverili odoberaním a analyzovaním vzorky emulzie, ktorá mala vstupovať do procesu filtrácie, v dôsledku čoho sa nepodarilo žalobcovi vyhotoviť také dielo, aké bolo zo strany objednávateľa objednané. Uvedené však nemôže ísť na vrub objednávateľa, ktorý v zmluve jednoznačne formuloval, o aké dielo má záujem a odôvodnene preto očakával, že práve takéto dielo mu bude dodané. Potom už odôvodnenie žalobcu, že s ohľadom na povahu činnosti žalovaného, ktorým je strojárska spoločnosť, zastúpenú pri rokovania odbornými zamestnancami a externými pracovníkmi nemal dôvod pochybovať o tom, že údaje získané od žalovaného sú správne, je vo vzťahu k posúdeniu zodpovednosti zhotoviteľa irelevantná. Ako už bolo uvedené, ani prípadné odborné znalosti na strane objednávateľa diela nezbavujú zhotoviteľa povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a zabezpečiť si tie technické údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby dielo mohol zhotoviť.
90. Vo vzťahu k uvedenému sa teda odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že z dokazovania vyplýva že by údaje o reznej emulzii zadal žalovaný žalobcovi a zároveň sa stotožnil so záverom okresného súdu, že aj pre prípad, ak by takéto údaje žalovaný žalobcovi zadal, nezbavovalo by to žalobcu povinnosti si tieto údaje preveriť, pretože bez toho nebolo možné vyhotoviť dielo spĺňajúce požiadavky, na ktoré sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal a uvedené potom platí aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že technické riešenie bolo predložené žalobcovi žalovaným, pretože technické riešenie diela bolo nevyhnutne zodpovednosťou zhotoviteľa. Zhotoviteľ potom mal cenovú ponuku vyhotoviť na základe vlastného technického riešenia, pri ktorom mal sám navrhnúť a zhodnotiť spôsob, akým sa dá dosiahnuť maximálna zostatková nečistota po filtrácii do 40 mg/l, a to bez ohľadu na to, aká vstupná koncentrácia emulzie do filtrácie vstupuje, čiže aj v prípade, ak vstupuje znečistená emulzia z hodnoty 500 mg/l, zabezpečiť zníženie koncentrácie znečistenia na menej ako 40 mg/l. Bolo úlohou žalobcu navrhnúť také zariadenie, ktorého čistiaci výkon by bol dostatočne veľký na zabezpečenie tohto cieľa. Nie je totiž možné stotožniť sa so žalobcom v jeho tvrdení z odvolania, že žalovanému bolo dodané presne to, čo chcel. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že žalovaný chcel, aby mu bolo dodané zariadenie, ktoré zabezpečí maximálne zostatkové nečistoty po filtrácii do 40 mg/l a takéto zariadenie mu dodané nebolo. Okresný súd pritom neopomenul prihliadnuť na pôvod údajov, ktoré boli dodané žalobcovi, veľmi podrobne sa zaoberal tým, či žalovaný dodal žalobcovi tieto vstupné údaje a správne sa tiež zaoberal aj následkom, aký by takéto zistenie vyvolalo.
91. Žalovaný sa v odvolaní opakovane domáhal výpovede svedkov D. a C., ktorí podľa neho potvrdili, že úlohou diela bolo zníženie znečistenia reznej emulzie o 10 mg/l. Výpovede svedkov však nemôžu prevážiť písomne uzavretú zmluvu o dielo, z ktorej takýto údaj nevyplýva, naopak vyplýva z neho, že strany si dohodli maximálne zostatkové nečistoty po filtrácii do 40 mg/l. Strany si teda nedohodli zníženie znečistenia reznej emulzie o 10 mg/l. Nie je možné stotožniť sa s tým, že žalovaný neúčinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu, keďže už v odpore namietal žalovaný, že žalobca dielo nevykonal v súlade so zmluvou o dielo, kedy poukazoval na to, že dielo nespĺňalo technické parametre dohodnuté v zmluve. Medzi stranami sporu ostala primárne sporná práve otázka toho, akým spôsobom bolo dohodnuté vymedzenie diela, teda či úlohou diela bolo zníženie znečistenia emulzie o 10 mg/l alebo či úlohou diela bolo zníženie znečistenia emulzie na 40 mg/l. Súd preto nemohol v súlade s § 151 ods. 1 CSP považovať tvrdenie žalobcu, že došlo k dohode zabezpečiť zníženie znečistenia o 10 mg/l za nesporné. V konečnom dôsledku sa skutkové tvrdenia strany považujú za nesporné iba do momentu, kým ich protistrana výslovne nepoprie.
92. Žalobca v odvolaní na jednej strane namietol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu sa súd prvej inštancie tak obsiahlo zaoberal významom jedného dôkazu List fluid médií zo dňa 03.06.2014, keď svedkovia deklarovali, že úroveň znečistenia reznej emulzie im bola komunikovaná zo strany žalovaného a následne sa opätovne venoval argumentom, ktoré vznášal v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré mali viesť k tomu, že dôkaz označený ako List fluid médií súd vyhodnotil nesprávne.
93. Pokiaľ ide o konkurenciu dvoch dôkazných prostriedkov, teda písomného dôkazu List fluid médií vo vzťahu k výpovedi svedkov, okresný súd postupoval správne, pokiaľ tieto dôkazy vyhodnotil komplexne
v ich vzájomnej súvislosti. Predovšetkým vo vzťahu k výpovediam svedkov treba pripomenúť, že svedecká výpoveď smeruje k tomu, aby svedok popísal, akým spôsobom on subjektívne vnímal určitú skutočnosť. Nie je pritom vylúčené, že svedok vníma určitú skutočnosť subjektívne iným spôsobom, než táto skutočnosť objektívne vyplynie z predložených iných dôkazov. Súd preto nepopiera, že na strane svedkov, ktorí vypovedali, mohlo skutočne dôjsť k presvedčeniu, že im žalovaný komunikoval úroveň znečistenia reznej emulzie dokumentom List fluid médií, z ktorého si nesprávne vyhodnotili údaj v ňom uvedený. Okresný súd veľmi podrobne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, na základe čoho dospel k záveru, že List fluid médií nebolo možné posúdiť ako zadanie vstupných technických údajov vo vzťahu k znečisteniu emulzie, pričom s odôvodnením okresného súdu sa odvolací súd plne stotožnil. Po preskúmaní List fluid médií aj odvolací súd dospel k záveru, že nejde o informáciu, ktorá by vyjadrovala počiatočný stav koncentrácie znečistenia emulzie, ale ako to vyplýva z výslovného vyjadrenia uvedeného v List fluid médií, tento predpis stanovuje podmienky a postup prípravy, úpravy a aditivácie fluid médií používaných na uvedených zariadeniach. Nejde teda o popis vstupných podmienok. Skutočnosť, že svedkovia nesprávne pochopili určitý údaj uvedený na predloženom médiu, (pričom odvolací súd pripúšťa, že ich k takémuto subjektívnemu postoju mohli motivovať aj prípadné komunikácie so zamestnancami žalovaného v čase prípravy projektovej dokumentácie diela), teda nemôžu prevážiť objektívne zistenú skutočnosť, že z predloženého písomného dôkazu List fluid médií nevyplýva, že by znečistenie reznej emulzie pred filtráciou malo byť 50 mg/l.
94. Argumentácia žalobcu, že vstup aj výstup sa v prípade diela, ktoré je predmetom sporu začína v tej istej nádrži je potom irelevantná, pretože žalobca si ako zhotoviteľ tejto skutočnosti musel byť nepochybne vedomý už v momente, keď uzatváral zmluvu o dielo, skôr než toto dielo zhotovil. Z tohto pohľadu je potom irelevantné, akým spôsobom svedok H. na jednej strane a svedok D. a C. na strane druhej popisovali spôsob práce technológie, ako na to odkazuje žalobca v odvolaní. Žalobca ako odborne zdatný zhotoviteľ mal vedieť, ako technológia pracuje a túto znalosť mal pretaviť do zhotovenia takého diela, ktoré zabezpečí koncentráciu nečistôt v emulzii v hodnote, na ktorú sa zaviazal, teda do 40 mg/l.
95. Žalobca v odvolaní opakovane zdôrazňuje, že technické riešenie požadované žalovaným a projektová dokumentácia predstavovali pokyn žalovaného k vykonaniu diela bez ohľadu na to, či táto skutočnosť bola explicitne vyjadrená v zmluve a odvolací súd opakovane uvádza, že sa stotožnil so záverom okresného súdu, že toto v konaní preukázané nebolo. Na jednej strane žalobca tvrdí, že vyhotovil dielo na základe technického riešenia, ktoré mu dodal objednávateľ a že bol v podstate iba vykonávateľom vôle žalovaného, na druhej strane však sám uviedol, že by si cenu diela zaslúžil už za to, že vykonal časť diela tým, že predložil žalovanému realizačný projekt obsahujúci technické riešenie vyhotovenia diela. V momente, ako sa žalobca zmluvou o dielo zaviazal žalovanému dodať projektovú dokumentáciu a neskôr aj vyhotovené dielo, prevzal na seba zodpovednosť za to, že vyhotoví dielo v súlade so zmluvou o dielo. Akékoľvek technické riešenie by mu zo strany objednávateľa bolo predstavené, toto bol povinný odborne zhodnotiť a pokiaľ by dospel k záveru, že nevedie k vyhotoveniu práve takého diela, na aké sa v zmluve zaviazal, bol by povinný žalovaného upozorniť ako objednávateľa na nevhodnosť pokynov. Žalobca pritom v konaní ani len netvrdil, že by žalovaného na akúkoľvek nevhodnosť jeho pokynov upozornil, naopak vychádzal z predpokladu, že žalovaný je spoločnosťou, ktorá pôsobiac v oblasti strojárstva je odborne natoľko zdatná, že vie, čo od neho chce a že teda žalobca sa stal iba vykonávateľom vôle žalovaného. Uvedené je však v rozpore s nastavením zodpovednosti zhotoviteľa v zmysle Obchodného zákonníka. Bolo úlohou zhotoviteľa nájsť také technické riešenie, ktoré bude viesť k cieľovému vymedzeniu diela. Zhotoviteľ si môže svoju situáciu zjednodušiť tým, že bez odborného zhodnotenia vykoná technické riešenie, ktoré mu prípadne navrhne objednávateľ, avšak pokiaľ mu objednávateľ navrhne nevhodné technické riešenie, zodpovednosť za toto technické riešenie znáša zhotoviteľ už preto, že objednávateľa neupozornil na jeho nevhodnosť. V zmysle ust. § 561 ObZ totiž zhotoviteľ zodpovedá aj za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov, ktoré mu dal objednávateľ a z uvedeného je možné liberovať sa iba za predpokladu, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov objednávateľa upozornil a objednávateľ na dodržaní nevhodných pokynov trval, alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by zhotoviteľ objednávateľa upozornil na nevhodnosť pokynov, o ktorých tvrdí, že ich dostal priamo od zamestnanca objednávateľa a zároveň z konania nevyplynulo, že by zhotoviteľ nevhodnosť pokynov nemohol zistiť, keďže mu nič nebránilo technické údaje, z ktorých vychádzal pri tvorbe diela, preveriť. To, že sa údajne spoliehal na tvrdenia žalovaného ako objednávateľa nie je liberačný dôvod pre znášanie zodpovednosti za to, že objednávateľovi zhotoví také dielo, aké má byť vytvorené podľa špecifikácie zo zmluvy o dielo.
96. Žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil jeho námietku, že miera znečistenia reznej emulzie pred filtráciou mala predstavovať skrytú prekážku. Domáhal sa posúdenia súdu v zmysle § 552 ObZ a mal za to, že skrytá prekážka mu znemožnila dielo riadne vykonať a následne by mal nárok na cenu za časť diela, ktoré bolo vykonané do doby než prekážku mohol odhaliť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
97. Vo vzťahu k uvedeného odvolací súd primárne zdôrazňuje, že skrytá prekážka je pre posúdenie zodpovednosti zhotoviteľa v zmysle ust. § 552 ods. 1 ObZ relevantná iba v prípade, ak ide o dielo týkajúce sa veci, na ktoré sa má vykonať oprava alebo úprava (o čo v prejednávanom prípade nešlo, keďže išlo o kompletné zhotovenie nového diela a nie o opravu alebo úpravu), prípadne sa v zmysle ust. § 552 ods. 1 ObZ skrytá prekážka posudzuje v prípade, ak sa táto týka miesta, kde sa má dielo vykonať a táto prekážka znemožňuje vykonanie diela dohodnutým spôsobom. Typicky sa jedná o prekážky, kedy napríklad pri zhotovení stavby až pri jej zhotovovaní zistí zhotoviteľ napr. podmáčanie terénu alebo podobne. V prípade, kedy z emulzie obsiahnutej v určitej nádobe je filtráciou nutné vyhotoviť emulziu s nižšou koncentráciou nečistôt nie je možné hovoriť o tom, že ide o miesto, kde sa má dielo vykonať a o prekážku, ktorá znemožňuje vykonanie diela dohodnutým spôsobom. Posúdenie zodpovednosti vo vzťahu k skrytým prekážkam podľa ust. § 552 ObZ v tomto prípade preto ani nebolo možné aplikovať, keďže nešlo o úpravu ani opravu veci, ani o miesto, kde sa malo dielo vykonať a ktorá by znemožňovala vykonanie diela. Skutkové tvrdenia žalobcu tak nebolo možné podriadiť pod hypotézu právnej normy obsiahnutej v § 552 ods. 1 a 2.
98. Ustanovenie § 552 ObZ je dispozitívne, preto si strany druhy diela, na ktoré môže mať skrytá prekážka vplyv, môžu dohodou rozšíriť aj na zhotovenie nového diela (§ 263 ObZ), takéto skutkové tvrdenie však v konaní produkované nebolo. Zároveň ani pri veľmi extenzívnom výklade pojmu skrytá prekážka, ak by si ju strany dohodli aj na vytvorenie novej veci, by nemohol odvolací súd dospieť k záveru, že hodnota koncentrácie nečistôt v emulzii je skrytou prekážkou, keďže táto sa dá zistiť na základe odobrania vzoriek. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že súd nedisponuje odbornými znalosťami na to, aby vedel posúdiť proces odobrania vzorky emulzie, avšak ani len žalobca netvrdil vznik takých objektívnych prekážok, ktoré by znemožňovali vzorku emulzie odobrať. Okresný súd pritom veľmi správne poukázal na skutočnosť, že pokiaľ vzorku dokázala odobrať spoločnosť HYDAC s.r.o. potom, ako jej žalobca reklamoval filter, tak z ničoho nie je zrejmé, aké objektívne skutočnosti by bránili žalobcovi, aby rovnako zrealizoval odber vzorky predtým, než sa pustil do zhotovenia diela. Za skrytú prekážku sa považujú prekážky, ktoré nie je možné zistiť objektívne. Skrytou prekážkou nie je stav, kedy sa táto nezistí preto, že žalobca sa spoliehal na údaje, ktoré mu mal poskytnúť žalovaný. V konečnom dôsledku aj z procesnej obrany žalovaného je možné zistiť, že tento sa o odobranie vzoriek pred zhotovením diela ani nepokúšal a dôvody pre ktoré údajne odobratie vzoriek nebolo realizovateľné hľadal až následne, keď sa zistila pravá príčina toho, prečo dielo nepracuje v súlade s očakávaním zhotoviteľa.
99. Žalobca v odvolaní namietol dôveryhodnosť výpovede svedka H. vo vzťahu k dôveryhodnosti výpovedí svedka D. a C.. Ako už vyššie uviedol súd, svedecká výpoveď je vždy popisom subjektívneho vnímania skutočnosti svedkami a pokiaľ súd považuje určitú výpoveď svedka za výpoveď s vyššou pravdepodobnostnou hodnotou vo vzťahu k predloženým listinným dôkazom, má takýto postup odôvodnenie, pretože vtedy je subjektívne vnímanie osoby podporené aj objektívnym dôkazom. V princípe okresný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z predloženej prílohy č. 7 zmluvy o dielo, z ktorej vyplýva, že strany si dohodli koncentráciu znečistenia na 40 mg/l a nie o 40 mg/l a vychádzal z Listu fluid médií, z ktorého nevyplýva, že by v ňom boli uvedené vstupné hodnoty koncentrácie 50 mg/l. Pokiaľ tvrdenia svedkov C. a D. v oboch prípadoch tvrdili opak, kedy vraveli, že boli dohodnuté hodnoty čistenia o 10 mg/l a že z Listu fluid médií a že z tvrdení žalovaného vyplývalo, že vstupná hodnota znečistenia je 50 mg/l, tak tieto údaje svedeckých hodnôt potvrdené neboli, napriek tomu, že svedkovia ich tak subjektívne mohli vnímať.
100. Žalobca v odvolaní namietol záver súdu prvej inštancie, že by nebolo možné konštatovať, že dielo nespĺňalo technické zadanie v zmysle zmluvy o dielo, pokiaľ ide o maximálne zostatkové nečistoty preto, že bola použitá pôvodná nádrž neprefiltrovanej reznej emulzie a 2 ks kalových čerpadiel vo vlastníctve žalovaného, pričom poukázal na to, že ide o odbornú otázku. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že ide o odbornú otázku posúdiť, ako ďaleko by použitie pôvodnej nádrže neprefiltrovanej reznej emulzie a 2 ks kalových čerpadiel mohlo mať vplyv na skutočnosť, že dielo nevykonávalo to, na čo sa
zhotoviteľ zaviazal. Zároveň však odvolací súd pripomína, že vo vzťahu k tvrdeniu o vplyve pôvodnej nádrže a kalových čerpadiel na fungovanie diela znášal dôkazné bremeno žalobca. Na svoje všeobecné tvrdenie nepredložil žiaden dôkaz (odborné vyjadrenie, súkromný znalecký posudok), ani sa nedomáhal vo vzťahu ku tomuto tvrdeniu znaleckého dokazovania. Okresný súd preto správne zistil, že nebolo na základe vykonaného dokazovania možné skonštatovať, že by vada diela bola vyvolaná použitím nevhodnej nádrže a kalových čerpadiel. Konštatovať to nebolo možné preto, že takéto tvrdenie nebolo preukázané, nie preto, že by súd mohol odborne vyhodnotiť, či je samo o sebe pravdivé. Žalobca sa v konaní pri obrane sústredil na to, či strany si dohodli filtráciu do 40 mg/l alebo o 40 mg/l a na to, že dielo zhotovoval podľa pokynov žalovaného. Vo vzťahu ku kalovým čerpadlám vo vlastníctve žalovaného a vo vzťahu k pôvodnej nádrž nevyužil takú obranu, ktorá by okresnému súdu umožnila dospieť k inému záveru, než v odvolaní namietol.
101. Žalobca v odvolaní uviedol, že súdu unikol fakt, že medzi stranami sporu bol uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 21.03.2017. Ani s uvedeným sa nie je možné stotožniť, pretože naopak okresný súd poukázal na rozporný postoj žalobcu vo vzťahu k Dodatku č. 1 k zmluve o dielo, kedy žalobca najprv uvádzal, že k podpisu tohto dodatku vôbec nedošlo. Až následne potom, čo žalovaný dodatok v konaní predložil podpísaný obidvoma zmluvnými stranami, žalobca najprv vo vyjadrení zo 14.03.2022 uviedol, že týmto dodatkom nedisponuje. Žalovaný sa však zároveň domáhal obsahu tohto dodatku konkrétne v tom, že vykonanie diela bolo dohodnuté do 25.05.2017, pričom odôvodňoval, že odovzdanie diela v tomto termíne mu neumožnil práve žalovaný. Preto okresnému súdu fakt, že medzi stranami bol uzavretý Dodatok č. 1, neunikol . Odvolací súd sa nestotožnil ani so spôsobom, akým Dodatok č. 1 v odvolaní žalobca vykladal, pokiaľ tvrdil, že ak by žalovaný bol toho názoru, že dielo bolo vykonané nesprávne z dôvodov na strane žalobcu, nemal dôvod dielo upravovať dodatkom. Uvedený záver z tvrdení strán, ani z dokazovania nevyplýva a odvolaciemu súdu ani nie je zrejmé, na základe čoho žalobca k takejto domnienke dospel. V konečnom dôsledku ani Dodatok č. 1 k zmluve nezmenil základné sporné ustanovenie zmluvy v rozsahu špecifikácie diela, ktoré malo zabezpečiť filtráciu nečistôt reznej emulzie na 40 mg/l, preto odvolací súd nepovažuje za relevantné špekulovať nad tým, aká motivácia mala žalovaného viesť k uzavretiu Dodatku č. 1.
102. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, ak sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o tom, že dielo bolo riadne vykonané, o tom, že existovala skrytá prekážka riadneho vykonania diela a o tom, že boli zo strany žalovaného žalobcovi udelené nevhodné pokyny, tak je možné súhlasiť so žalobcom, ktorý v odvolaní sám pripustil, že uvedené alternatívy skutkového stavu ktoré nemôžu existovať popri sebe. Preto pokiaľ žalobca namieta všetky tri, nevyhnutne nemôžu byť všetky tri námietky dôvodné, keďže pokiaľ by mu mohol dať súd za pravdu v tom, že dielo bolo žalobcom riadne vykonané, nemohol by mu dať za pravdu v tom, že existovala skrytá prekážka riadneho vykonania diela, ani v tom, že dielo bolo vykonané na základe nevhodných pokynov žalovaného. Následnú formuláciu žalobcu, že „počas vykonávania jednotlivých hmotnoprávnych úkonov pri realizácii diela nedochádzalo k ich právnej kvalifikácii a preto mal súd prvej inštancie jednotlivé kroky strán sporu riadne právne preveriť“, nemohol odvolací súd preskúmať, pretože mu nie je zrejmé, k čomu smerovala. Ktoré konkrétne hmotnoprávne úkony pri realizácii diela mal mať žalobca na mysli, nie je odvolací súd oprávnený určiť na základe vlastných domnienok.
103. Žalobca sa domáhal toho, že riadne vykonal dielo na základe tvrdenia, že dielo bolo vykonané podľa projektovej dokumentácie a časti diela tak, ako boli navrhnuté v technickom riešení boli namontované na mieste. K uvedenému sa už odvolací súd vyjadril vyššie v tom zmysle, že pokiaľ bola projektová dokumentácia vytvorená tak, že viedla k dielu, ktoré nespĺňalo špecifikáciu zo zmluvy o dielo, neznamená to, že dielo bolo vykonané správne. Znamená to len toľko, že už projektová dokumentácia nebola správna.
104. Tvrdenie žalobcu, že skutočnosť, že vo výsledku dielo nemohlo spĺňať dojednané parametre podľa zmluvy nezaťažuje žalobcu ale žalovaného, tiež nepovažoval odvolací súd za správne, keďže v zmysle Civilného sporového poriadku dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu, ktorá predkladá určité skutkové tvrdenia. Skutkové tvrdenie, že dielo spĺňalo dojednané parametre podľa zmluvy a na základe toho, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela v plnom rozsahu zaťažovalo žalobcu. Žalobcovi sa pritom nepodarilo uniesť skutkové bremeno tvrdenia, že dielo, ktoré žalovanému chcel odovzdať, spĺňalo dojednané parametre, pretože ani sám žalobca nepoprel, že jeho dielo nebolo schopné prefiltrovať akúkoľvek emulziu na hodnotu do 40 mg/l, iba tvrdil, že mal zadanie vytvoriť dielo tak, aby bolo schopné
prefiltrovať znečistenie o 10 mg/l , keďže sa domnieval, že takto bolo dielo medzi stranami dojednané. Zároveň v práve platí tzv. zákaz negatórneho dôkazu, kedy nie je možné dokázať to, čo neexistuje a preto skutočnosť, že vo výsledku dielo nemohlo spĺňať dojednané parametre, ani nemohlo byť predmetom dokazovania. V danom prípade predmetom dokazovania bola formulácia dohody, teda čo presne strany medzi sebou dohodli vo vzťahu k tomu, aké parametre vlastne dielo malo spĺňať. Toto je práve možné vyčítať zo zmluvy o dielo a výpovede svedkov môžu predstavovať iba podporný zdroj informácií.
105. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že na zistený skutkový stav je možné aplikovať právne posúdenie veci, pričom sa domáhal toho, že vec mala byť právne posúdená a/ tak, že žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela vznikol, nakoľko dielo bolo vykonané podľa technickej špecifikácie požadovanej žalovaným, b/ právne posúdenie malo byť také, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu (§ 551 ods. 2 ObZ) alebo že právne posúdenie súdu malo byť také, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela za časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odhaliť pri vynaložení odbornej starostlivosti (§ 552 ods. 2 ObZ). Žalobca v odvolaní bližšie neuviedol, na základe čoho malo byť takéto právne posúdenie súdom konštatované, pričom odvolací súd upozorňuje, že opätovne rovnako ako pri jeho námietke vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu sa navrhované právne posúdenie veci navzájom vylučuje. Zároveň okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, prečo žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela nevznikol, vysporiadal sa s údajnými nárokmi zhotoviteľa podľa § 551 ObZ a konštatoval, že nezistil skryté prekážky a teda nároky zhotoviteľa v zmysle § 552 ObZ. So všetkými žalobcom uvádzanými alternatívami právneho posúdenia sa teda okresný súd vysporiadal.
106. Konkrétne okresný súd veľmi podrobne odôvodnil, prečo žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela nevznikol, kedy okresný súd vyhodnotil, že žalobca nezhotovil dielo v súlade s technickou špecifikáciou dojednanou v zmluve o dielo, pretože nezhotovil dielo, ktoré by zabezpečilo filtráciu reznej emulzie na hodnotu 40 mg/l. Pokiaľ dielo nebolo vykonané podľa technickej špecifikácie požadovanej žalovaným, žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela vzniknúť nemohol.
107. Zároveň sa okresný súd podrobne vyjadril k tomu, že pokiaľ boli údaje poskytnuté objednávateľom vyhodnotené žalovaným ako pokyny pri zhotovovaní diela, tak tieto bol povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať a bol povinný na to žalovaného upozorniť. Odvolací súd sa s uvedeným stotožňuje a pokiaľ považuje žalobca vyjadrenie okresného súdu za nedostatočné na to, aby odpovedalo na všetky ním vznesené námietky, tak postupom podľa ust. § 387 ods. 3 CSP sa odvolací súd zaoberá aj podstatnými vyjadreniami strán, keďže rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdzuje.
108. V tejto súvislosti potom odvolací súd dopĺňa, že ust. § 551 ObZ výslovne upravuje procesný postup zhotoviteľa za predpokladu, že sú mu zo strany objednávateľa dané pokyny na vykonanie diela, ktoré však prekážajú v riadnom vykonávaní diela. Zhotoviteľ ako osoba odborne spôsobilá musí takéto pokyny preveriť, má zatiaľ oprávnenie prerušiť výkon diela a v diele na základe nevhodných pokynov môže pokračovať, pokiaľ sú mu tieto ďalej dané a pokiaľ je mu písomne oznámené, že objednávateľ trvá na vykonaní diela aj na základe nevhodne daných pokynov. Iba za predpokladu, že zhotoviteľ splní takýto postup, môže sa domáhať liberácie z nemožnosti dielo dokončiť, prípadne z toho, že dielo nespĺňa dojednané náležitosti, pretože postupoval na základe pokynov, na použití ktorých objednávateľ písomne trval. Iba za týchto predpokladov má pri nedokončení diela zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.
109. V prejednávanom prípade však žalobca ani len netvrdil, že by žalovaného upozorňoval na to, že ním predložené pokyny nemôžu viesť k vyhotoveniu diela, ktoré bude schopné filtrovať nečistoty reznej emulzie na hodnotu do 40 mg/l, pričom sám vysvetlil, že tak postupoval preto, že sa spoľahol na predpoklad, že emulzia vstupujúca do filtrácie má hodnoty 50 mg/l a že teda jeho úlohou je vytvoriť dielo, ktoré bude schopné túto emulziu prefiltrovať tak, aby sa koncentrácie nečistôt znížili o 10 mg/l. Nesprávna domnienka zhotoviteľa pri vytvorení diela však nepredstavuje liberačný dôvod v prípade, ak ním zhotovené dielo nespĺňa požiadavky jednoznačne písomne špecifikované v zmluve o dielo v prílohe zmluvy o dielo. Zároveň žalobca nepredložil písomné pokyny žalovaného, z ktorých by vyplývalo, že trvá na svojich nevhodných pokynoch, preto sa ani nemôže domáhať toho, aby na základe ust. § 551 ods. 2 ObZ súd rozhodol o tom, že má zhotoviteľovi vzniknúť nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.
110. Nad rámec hmotného odôvodnenia odvolací súd upozorňuje, že súd je pre účely právneho posúdenia v zmysle Civilného sporového poriadku viazaný skutkovými tvrdeniami strán. Pokiaľ strana ani nepredkladá skutkové tvrdenia, ktoré je možné podriadiť pod určitú právnu normu, súd nemôže takéto právne posúdenia vykonať. Preto ak žalobca ani netvrdil, že a) upozornil žalovaného na nevhodné pokyny b) žalovaný písomne na naplnení nevhodných pokynov trval, nemohol okresný súd skutkové tvrdenia žalobcu subsumovať pod nároky plynúce z ust. § 551 ObZ.
111. Okresný súd sa tiež zaoberal pomerne rozsiahlo odôvodnením toho, prečo podľa jeho názoru nešlo o skryté prekážky týkajúce sa veci, pokiaľ ide o odobranie vzoriek emulzie predtým ako vstúpi do procesu filtrácie, čiže odôvodnil, prečo nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie časti ceny diela v zmysle ust. § 552 ods. 2 ObZ . V tejto súvislosti opäť odvolací súd nad rámec posúdenia okresného súdu dodáva, že nároky vyplývajúce z ust. § 552 ods. 2 ObZ sa vzťahujú na situáciu vymedzenú v § 552 ods. 1 ObZ, teda ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava alebo skryté prekážky týkajúce sa miesta, kde sa má dielo vykonať a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom. V danom prípade žalobca ani netvrdil, že by sa vykonávala oprava alebo úprava na veci a rovnako netvrdil, že by skrytá prekážka súvisela s miestom, kde sa malo dielo vykonať (koncentrácia nečistôt v emulzii nie je miestom, kde sa má dielo vykonať). Preto pre aplikáciu ust. § 552 ObZ nebola splnená hypotéza právnej normy, takže nebolo možné domáhať sa následkov v podobe ust. § 552 ods. 2 ObZ. Zároveň pokiaľ ide o hodnotu znečistenia emulzie, okresný súd jasne vysvetlil, že nebolo v konaní ani vysvetlené, ani preukázané, prečo by objektívne nebolo možné túto hodnotu zistiť.
112. Žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd nevyhodnotil význam ponúk žalobcu na dokončenie diela, ktoré žalovanému predkladal. Význam týchto ponúk je pritom vo vzťahu k rozhodnutiu irelevantný, pretože strany medzi sebou uzavreli iba jednu zmluvu o dielo, a to v znení Dodatku č. 1, žiadne ďalšie modifikácie zmluvy o dielo strany nedohodli. Na základe uvedeného je potom irelevantné, aké by boli bývali dohodli modifikácie prostredníctvom ďalších dodatkov. Vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom by neuzavreté dodatky nemali žiaden právny význam, preto nebol dôvod sa nimi zaoberať.
113. Žalobca v odvolaní okrem nesprávneho právneho posúdenia a nesprávnych skutkových zistení namietol aj procesný postup súdu, a to vo vzťahu k tomu, že okresný súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne za rozhodujúcu skutočnosť v danom spore považoval žalobca posúdenie toho, či je dielo pevne spojené so stavbou vo vlastníctve žalovaného, alebo či je oddeliteľné. Uviedol, že uvedená skutočnosť je rozhodná pre posúdenie spôsobu vysporiadania strán sporu po odstúpení od zmluvy. Vo vzťahu k uvedenému zároveň namietol postup okresného súdu, ktorý sa podľa jeho názoru odmietol zaoberať vzájomným vysporiadaním medzi žalobcom a žalovaným po odstúpení od zmluvy. Postup súdu označil za odmietnutie spravodlivosti, kedy okresný súd odmietol rozhodovať o alternatívnom vymedzení nároku, pričom poukazoval na ustálenú judikatúru súdov, z ktorej vyplýva, že súd je povinný posúdiť všetky skutkové tvrdenia, ktoré strana uvedie a právna kvalifikácia je potom už vecou súdu.
114. Z námietok uvedených žalobcom v odvolaní je zrejmé, že nie celkom vníma súvislosť medzi uvedením skutkových tvrdení sporovou stranou a následne právnym posúdením týchto skutkových tvrdení, teda právnou kvalifikáciou súdom. V zmysle Civilného sporového poriadku je výlučne v dispozičnej autonómii sporovej strany rozhodnúť sa, aké skutkové tvrdenia strana uvedie a použije. Je len logické, že skutkové tvrdenia strany musia byť prezentované tak, aby presvedčili súd o existencii nároku, ktorý si strana v konaní uplatnila. Pokiaľ si strana v konaní uplatní všeobecne nárok na zaplatenie peňažnej sumy, je pravda, že všeobecne nárok na zaplatenie peňažnej sumy môže vzniknúť z rôznych titulov, napríklad zo zmluvného nároku (cena diela), alebo z mimozmluvného nároku (bezdôvodné obohatenie), alebo zo sankčného nároku (úrok z omeškania) a prípadne môže vzniknúť aj ako zákonný nárok na zaplatenie časti diela (napríklad pri liberácii zhotoviteľa prostredníctvom poskytnutia nesprávnych pokynov zo strany objednávateľa alebo použitím nesprávnych vecí). Predpoklad žalobcu, že stačí požiadať o zaplatenie peňažnej sumy a súd už potom bude bez ohľadu na skutkové tvrdenia žalobcu sám hľadať, ktorý zo všetkých potenciálnych titulov by na priznanie žalovanej sumy mohol postačovať, však nie je v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Súd môže posúdiť relevanciu všetkých potenciálnych nárokov výlučne na základe toho, či skutkové tvrdenia žalobcu umožňujú ich podriadenie pod určitú právnu normu, z ktorej by nárok mohol plynúť.
115. Okresný súd bol povinný posúdiť presne tie skutkové tvrdenia, ktoré mu žalobca predložil. I keď okresný súd veľmi výnimočne môže v zmysle Civilného sporového poriadku podľa ust. § 150 ods. 2 požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, ide o ustanovenie, ktoré treba vykladať veľmi citlivo, pretože súd musí dbať o to, aby zabezpečil tzv. rovnosť zbraní. V prípade sporu dvoch podnikateľov, kedy ani jeden z nich nie je slabšou stranou sporu, nie je dôvod zlepšovať jeho procesné postavenie vyžadovaním ďalších skutkových tvrdení. Výber skutkových tvrdení totiž môže ovplyvniť to, či súd dospeje k záveru, že nárok uplatnený žalobou vznikol, alebo nevznikol. Inak povedané, pokiaľ žalobca uvedie skutkové tvrdenia, ktoré sa mu aj podarí dokázať, na základe ktorých však nie je možné tieto skutkové tvrdenia subsumovať pod žiadnu právnu normu, z ktorej by žalobcovi vyplýval nárok na zaplatenie konkrétnej finančnej sumy, žalobca nemôže byť procesne úspešný.
116. V konkrétnosti potom na prejednávanú vec treba uviesť, že žalobca v konaní od počiatku tvrdil, že vykonal dielo, toto urobil podľa špecifikácie vyžadovanej žalovaným, dielo vyhotovil na základe projektovej dokumentácie, riadne ho zmontoval presne v súlade s projektovou dokumentáciou a preto mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Okrem uvedených skutkových tvrdení uvádzal aj skutkové tvrdenia, že zo strany žalovaného mu boli predložené nesprávne pokyny (§ 551 ObZ) preto nemohol dielo vykonať v celku a vznikol mu nárok na cenu diela zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu (§ 551 ods. 2 ObZ) a uvádzal skutkové tvrdenia, že v priebehu vykonávania diela vznikli skryté prekážky (§ 552 ObZ) takže mu vznikol nárok na cenu diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážku mohol odhaliť (§ 552 ods. 2 ObZ). V konaní uviedol aj skutkové tvrdenie, že súčasťou diela sú veci, ktoré prevzal zhotoviteľ od objednávateľa pri vyhotovení diela (pôvodná nádrž reznej emulzie a 2 ks kalových čerpadiel) vo vzťahu k ust. § 543 ods. 1 ObZ, na základe čoho sa v odvolaní domáhal, aby súd posúdil uvedené skutkové tvrdenie v zmysle nároku ktorý by mu z toho mal plynúť na úhradu toho, o čo sa žalovaný obohatil.
117. Iba vo vzťahu k týmto skutkovým tvrdeniam, ktoré žalobca v konaní produkoval, tak mohol okresný súd tieto právne posudzovať a vyhodnotiť, či na ich základe vznikol alebo nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy, či už vo výške, ktorú žalobca uplatnil alebo v inej výške, pokiaľ by bola preukázaná iba časť uplatnenej sumy. Zo strany súdu nie je dôvod, aby tento sám hľadal na spôsob, akým by mohol žalobcovi niečo priznať a potom si od žalobcu vyžiadal konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by súd oprávňovali nárok priznať. Súd totiž nie je právnym zástupcom žiadnej sporovej strany, súd v konaní podľa Civilného sporového poriadku nehľadá „materiálnu pravdu“, nezisťuje teda, ako veci skutočne sú, ale posudzuje uplatnené nároky v rozsahu, v akom sporové strany využijú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Zjednodušene povedané, súd vychádza výlučne z toho, čo strany tvrdia a len to následne právne kvalifikuje.
118. Žalobca správne uviedol, že súd je povinný vykonať právnu kvalifikáciu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/25/2018). Právnu kvalifikáciu však súd vykonáva výlučne vo vzťahu ku tým skutkovým tvrdeniam, ktoré mu strany predložia. Je preto možné plne sa stotožniť so žalobcom v tom, že žalobca nie je povinný svoj nárok právne kvalifikovať a aj za predpokladu, že žalobca nesprávne svoj nárok právne kvalifikuje (napríklad sa domáha nesprávne zaplatenia ceny diela, pričom zo skutkových tvrdení je právny vzťah možné vyhodnotiť ako bezdôvodné obohatenie), nesprávna právna kvalifikácia v žalobe nebráni konajúcemu súdu, aby nárok priznal na základe správnej právnej kvalifikácie, ktorú vykoná súd. Súd preto nie je právnou kvalifikáciou uvedenou v žalobe alebo v priebehu konania žalobcom viazaný. Je ale viazaný skutkovými tvrdeniami, ktoré žalobca predloží a výlučne tie môže subsumovať pod hypotézy právnych noriem tak, aby dospel k záveru, či žalobcovi uplatnený nárok vznikol alebo nevznikol.
119. Žalobca vo vzťahu k uvedenému namietol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal platnosťou alebo neplatnosťou odstúpenia žalovaného od zmluvy, ani posúdením nároku v zmysle ustanovení o vzájomnom vyporiadaní medzi žalobcom a žalovaným postupom podľa ust. § 543 ObZ, resp. § 564 ObZ.
120. Primárne je nutné upozorniť na to, že okresný súd sa platnosťou alebo neplatnosťou odstúpenia žalovaného od zmluvy zaoberal, vysvetlil z akých dôvodov má za to, že odstúpenie od zmluvy bolo platné, vyhodnotil nielen splnenie predpokladov na strane zhotoviteľa na odstúpenie od zmluvy, ale aj časové aspekty odstúpenia od zmluvy a dospel k záveru, že žalovaný od zmluvy platne odstúpil. Voči uvedenému posúdeniu odstúpenia od zmluvy neboli v odvolaní žalobcu vznesené odvolacie námietky
a keďže odvolací súd je rozsahom odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) viazaný, odvolací súd nezistil žiadne také námietky, z ktorých by vyplývalo, že okresný súd uvedené nesprávne posúdil. Preto odvolací súd vychádza zo záveru okresného súdu, že odstúpenie žalovaného od zmluvy bolo platné a zmluva medzi žalobcom a žalovaným odstúpením od zmluvy zanikla.
121. To, či sa následne mohol okresný súd zaoberať prípadnými nárokmi žalobcu a žalovaného po odstúpení od zmluvy už potom záviselo od skutkových tvrdení žalobcu a od podriadenia týchto skutkových tvrdení pod hypotézy právnej normy.
122. Žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd bol povinný zaoberať sa vysporiadaním nároku medzi žalobcom a žalovaným po odstúpení od zmluvy podľa § 543 ObZ. Abstrahoval pritom od skutočnosti, že skutkové zistenia súdu vyplývajúce z dokazovania neumožňujú aplikáciu § 543 ObZ, keďže ten sa vzťahuje na inú hypotézu právnej normy. Je síce zistené, že k zhotovenému dielu má vlastnícke právo zhotoviteľ a že záväzok vykonať dielo zanikol z dôvodu, za ktorý nezodpovedá objednávateľ, žiadne ďalšie predpoklady aplikácie citovaného ustanovenia však už naplnené nie sú. Obchodný zákonník v ustanovení § 543 pojednáva o vysporiadaní zhotoviteľa a objednávateľa vo vzťahu k cene vecí prevzatých zhotoviteľom od objednávateľa. Inak povedané, ak dielo patrí zhotoviteľovi a objednávateľ platne od zmluvy odstúpil z dôvodov na strane zhotoviteľa, v zmysle § 543 ObZ by bol žalovaný ako objednávateľ oprávnený požadovať zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho žalobcom ako zhotoviteľom (teda pôvodná nádrž a pôvodné čerpadlá zabudované do diela) za predpokladu, ak tieto sú spracované pri vykonaní diela alebo za predpokladu, ak ich nie je možné vrátiť. Citované ustanovenie tak neupravuje podmienky vzniku nároku žalobcu (zhotoviteľa) voči žalovanému (objednávateľovi), práve naopak. Upravuje podmienky vzniku nároku, ktorý má žalovaný voči žalobcovi, a to vo vzťahu k cene vecí, ktoré žalobca prevzal od žalovaného. Tieto však neboli predmetom sporu, preto v konaní sa vôbec nepreverovalo, či tieto veci boli spracované pri vykonaní diela alebo či ich je možné vrátiť, všeobecne ide o nárok, ktorý by musel žalovaný uplatniť voči žalobcovi, nie naopak. Preto okresný súd ani nemal dôvod uvedené ustanovenie vôbec posudzovať. Rovnako § 544 ods. 2 pojednáva o nároku objednávateľa voči zhotoviteľovi, pokiaľ zmluva zanikla z dôvodov, za ktoré objednávateľ zodpovedá. V danom prípade zmluva zanikla z dôvodov, za ktoré zodpovedal zhotoviteľ, nie objednávateľ a opätovne by išlo o nárok, ktorý by si musel uplatniť žalovaný voči žalobcovi. Preto námietka žalovaného, že okresný súd porušil jeho procesné práva, pokiaľ nevysvetlil, prečo neaplikoval ust. § 543 ObZ, je nedôvodná, keďže súd nie je vzdelávacou inštitúciou, ktorá má sporovým stranám vysvetľovať hypotézy všetkých právnych noriem obsiahnutých v Obchodnom zákonníku. Je povinný zaoberať sa len tými, ktoré prichádzajú do úvahy, ak sú splnené hypotézy právnych noriem a ich aplikácia by mohla znamenať konkrétnu kvalifikáciu nároku.
123. Pokiaľ sa žalobca domáhal toho, že súd nevysvetlil, prečo neaplikoval § 564 ObZ, tak tento odkazuje na primeranú aplikáciu postupu strán v prípade vád diela podľa kúpnej zmluvy s modifikáciou nároku objednávateľa, ak dielo nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. Citované ustanovenie tak tiež nezakladá možnosť súdu rozhodnúť o uplatnenom nároku na zaplatenie konkrétnej finančnej sumy, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanému ako objednávateľovi.
124. Okresný súd tak mal zo strany žalobcu iba všeobecný návrh, aby skutkový stav posúdil s poukazom na ustanovenia o vzájomnom vysporiadaní medzi žalobcom a žalovaným po odstúpení od zmluvy. Ako vyplýva aj z vyššieho krátkeho exkurzu do Obchodného zákonníka, nároky strán po odstúpení od zmluvy sa vždy riadia tým, kto od zmluvy odstúpil, z akého dôvodu od zmluvy odstúpil, teda sú závislé od skutkových tvrdení strán, z ktorých musia vyplynúť okolnosti odstúpenia od zmluvy. Zo skutkových tvrdení žalobcu, že na základe toho, že nedodal dielo v zmysle zmluvy o dielo žalovanému a že žalovaný od zmluvy odstúpil už potom nie je možné abstrahovať, že žalobca dal také skutkové tvrdenia, ktoré by okresnému súdu umožnili rozhodnúť napr. o vydaní diela alebo o zaplatení peňažnej sumy ako náhrady diela. V tejto súvislosti uvádzal žalobca iba všeobecnú informáciu, že dielo nie je možné od žalovaného prevziať a domáhal sa vykonania obhliadky diela, a to za účelom, či dielo je pevne spojené so stavbou vo vlastníctve žalovaného alebo či je oddeliteľné.
125. Nie je úlohou odvolacieho súdu poučovať sporové strany, akým spôsobom mohli zažalovať určitú vec, ak chceli dospieť k určitému výsledku. Preto môže odvolací súd iba všeobecne konštatovať, že pokiaľ mal záujem žalobca na vydaní diela, zo skutkových tvrdení by nevyhnutne muselo vyplývať, vydania čoho sa domáha (špecifikácia častí diela, ktorých vydania sa domáha) a základným
predpokladom toho, aby si mohla strana uplatniť nárok na vydanie veci je, že sama splnila povinnosti, ktoré ju vo vzťahu k vydaniu veci zaťažujú.
126. Žalobca v odvolacom konaní zotrval na stanovisku, že neprichádza do úvahy vlastnícke právo žalobcu k dielu, nakoľko dielo je súčasťou nehnuteľnosti žalovaného. Odvolací súd pripomína, že z dokazovania nevyplynulo, že by dielo bolo súčasťou nehnuteľnosti žalovaného, keďže sám žalobca tvrdil, že len časti diela sú spojené s nehnuteľnosťou, čo samo o sebe nemusí nevyhnutne znamenať, že nie sú demontovateľné. Sporná demontovateľnosť však nebola predmetom dokazovania, preto nie je možné vo vzťahu k nej vytvárať si domnienky. Odvolací súd sa však nestotožnil s námietkou žalobcu, že dielo je vo vlastníctve žalovaného.
127. Žalovaný v konaní upozorňoval, že dielo je vo vlastníctve zhotoviteľa, teda žalobcu (ods. 11 rozhodnutia okresného súdu, vyjadrenie žalobcu na pojednávaní 01.10.2021). Žalobca ešte vo vyjadrení z 14.03.2022, kedy sa domáhal aplikácie § 522 ods. 1 ObZ uviedol, že aplikácii tohto ustanovenia nebráni ani skutočnosť, že žalobca má byť vlastníkom diela (ods. 14 rozhodnutia OS), v odvolacom konaní však žalobca už vychádzal z toho, že vlastníkom diela nie je. Argumentácia žalobcu v odvolacom konaní pritom abstrahuje od znenia zmluvy o dielo, v ktorej si strany výslovne dohodli, že vlastníkom diela je zhotoviteľ po celú dobu trvania zmluvy, pričom až zaplatením všetkých finančných nárokov zhotoviteľa malo prejsť vlastnícke právo k dielu na objednávateľa (čl. 6). Uvedeným dojednaním strany modifikovali ustanovenie § 542 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého inak platí, že ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, je vlastníkom zhotovovanej veci objednávateľ. Keďže ide o dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 263 ObZ), žalobcovi a žalovanému nič nebránilo, aby si vlastnícke právo k dielu dohodli inak. V zmysle dohody zmluvných strán tak na žalovaného vlastnícke právo k dielu nikdy neprešlo, preto je stále vlastníkom diela žalobca.
128. V konaní ani nebolo sporné, že žalovaný ako objednávateľ po odstúpení od zmluvy o dielo vyzval žalobcu ako zhotoviteľa, aby si dielo prišiel prevziať, čo žalobca nepoprel a ani len netvrdil, že túto povinnosť splnil. Žalobca iba veľmi všeobecne uviedol, že niektoré časti diela môžu byť zabudované v nehnuteľnosti žalovaného, pričom nešpecifikoval, v akom rozsahu, ktorá časť diela by takto zabudovaná mohla byť a domáhal sa za týmto účelom obhliadky vykonanej súdom. Súd však nemá povinnosť nahrádzať procesnú aktivitu strán. Primárne je zhotoviteľ povinný prevziať dielo a na základe prevzatia diela tak mohol zistiť, ktorú časť diela je možné demontovať a odovzdať a mohol zistiť, ktorú časť diela nie je možné demontovať a preto prichádza do úvahy uplatnenie nároku na vysporiadanie sa medzi stranami. Žalobca musí produkovať súdu také skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, či a na základe čoho žiada zaplatenie určitej finančnej sumy ako náhrady nevydaného diela.
129. Dôkazné prostriedky sa totiž používajú na preukázanie skutkových tvrdení, dôkazné prostriedky nenahrádzajú skutkové tvrdenia a nie je možné aplikovať postup, kedy sa najprv vykoná dôkaz a potom sa z neho zisťujú skutkové tvrdenia. Obhliadka je v zmysle Civilného sporového poriadku dôkazným prostriedok, ktorý môže slúžiť k náležitému objasneniu určitej tvrdenej skutočnosti. Z procesného hľadiska nie je prípustný postup, že súd najprv vykoná dôkaz (urobí obhliadku) a až následne sporová strana začne na základe výsledkov obhliadky produkovať skutkové tvrdenia. V prejednávanom prípade žalobca nemôže očakávať, že až na základe obhliadky začne tvrdiť, čo môže byť vydané, čo vydané byť nemôže, čo je demontovateľné a čo nie a akú hodnotu si za to uplatňuje. Bol to žalobca, kto dielo zhotovil, preto je s ním oboznámený a musí disponovať informáciou, ktoré časti diela boli zhotovované ako demontovateľné a ktoré nie. Žalobca v konečnom dôsledku ani raz netvrdil, že dielo sa demontovať nedá vôbec, len veľmi všeobecne uviedol, že niektoré jeho časti sú pevne spojené s nehnuteľnosťou žalovaného. Uvedené však na nariadenie obhliadky nepostačuje. Obhliadka za účelom zistenia demontovateľnosti diela by mala zmysel vtedy, ak by žalobca objektívne nemohol uviesť skutočnosti ohľadom diela, pretože by mu napríklad žalovaný neumožnil prístup k dielu. V prejednávanom prípade je to naopak žalobca, kto si do rozhodnutia okresného súdu nesplnil svoju povinnosť dielo od žalovaného prevziať. Žalovaný tvrdí, že dielo je možné demontovať a deklaroval, že je pripravený ho zhotoviteľovi odovzdať. Žalobca potom zanedbanie povinnosti dielo prevziať nemôže nahrádzať požiadavkou na aktivitu súdu, ktorý má za neho zisťovať skutkové zistenia ohľadom údajnej nedemontovateľnosti diela. Obhliadka by mala zmysel aj vtedy, pokiaľ by už skutkové tvrdenia žalobcu smerovali k tomu, že sa mu nepodarilo prevziať určitú časť diela, bolo by pritom sporné, či je možné prevziať zvyšnú časť diela a túto by súd išiel obhliadnuť, aby mohol rozhodnúť, či dokáže žalovaný
splniť svoju povinnosť dielo vydať tak, ako to v konaní tvrdil. Opäť pre uvedený postup chýbali skutkové tvrdenia, ktoré by ho odôvodňovali.
130. Okresný súd preto správne upozornil žalobcu, že predmetom konania v prejednávanej veci je zaplatenie ceny diela na základe skutkového vymedzenia uplatneného nároku tak, ako bolo prezentované žalobcom v podanej žalobe a nie vyporiadanie vzájomných nárokov zhotoviteľa po odstúpení od zmluvy, pričom súd výslovne uviedol, že takýto nárok (vyporiadanie vzájomných nárokov po odstúpení od zmluvy) je založený na odlišných skutkových okolnostiach a odlišnom skutkovom stave a nie je predmetom konania v prejednávanej veci. Sudkyňa výslovne uviedla, že výsledky doterajšieho dokazovania by nemohli byť podkladom pre konanie o prípadnom zmenenom návrhu. Uvedené uviedla sudkyňa pri vyslovení predbežného právneho názoru na pojednávaní konanom dňa 25.03.2022. Pokiaľ mal žalobca vôľu následne zmeniť skutkové tvrdenia tak, aby si mohol v rámci tohto konania uplatniť náhradu za tú časť diela, ktorú by hypoteticky nebolo možné vydať (čo však ani netvrdil, keďže doposiaľ nevykonal prevzatie diela, na ktoré bol žalovaným vyzvaný), nič mu nebránilo podať návrh na zmenu žaloby, o ktorej by súd musel samostatne rozhodnúť. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní, že ak sa súd prvej inštancie domnieval, že ide o odlišné skutkové vymedzenie nároku, tak toto zakladalo dôvod na zmenu žaloby priamo na pojednávaní, prípadne že súd mal vyzvať žalobcu na zmenu žaloby s podrobným odôvodnením, sú v rozpore s procesným postupom upraveným Civilným sporovým poriadkom, kedy jednoznačne zmena žaloby je dispozičným úkonom výlučne žalobcu. Iba žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Zmena žaloby sa robí na návrh žalobcu a súd nie je ani oprávnený, ani povinný žalobcu upozorňovať, že má požiadať o zmenu žaloby. Súd v tomto prípade splnil svoju procesnú povinnosť pri vymedzení predbežného právneho názoru, (ktorý je súd na základe výsledkov dokazovania oprávnený zmeniť), v rámci ktorého ho upozornil, že z tých skutkových tvrdení, ktoré sú v spise produkované, nemá ako rozhodnúť o prípadnom vyporiadaní nárokov po odstúpení od zmluvy v súvislosti s návrhom na vykonanie obhliadky.
131. Vydanie diela nebolo predmetom tohto konania, pretože nevyplývalo zo skutkových tvrdení vymedzených v žalobe alebo vymedzených neskôr po podaní žaloby v priebehu vyjadrení strán písomných alebo na pojednávaní. Keďže pánom sporu je žalobca, ktorý vymedzuje predmet tohto sporu tým, že uvádza skutkové tvrdenia, ktoré majú predstavovať podklad pre priznanie jeho nároku, je to žalobca, kto prípadne spôsobí nutnosť iných súdnych konaní a nie súd, ktorý dôsledne dodržiava Civilný sporový poriadok v tom, že je viazaný rozsahom návrhu. Okresný súd správne posúdil, že nie je možné subsumovať skutkové tvrdenia žalobcu pod tie právne normy, ktorých aplikácie sa domáhal (§ 551, § 552 ObZ), a zároveň pre aplikáciu tých právnych noriem, ktorých sa žalobca domáhal v odvolaní (§ 543 a § 564) ani neboli uvedené skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bola naplnená hypotéza týchto právnych noriem. V súlade s týmto postupom tak okresný súd správne zamietol návrh na vykonanie obhliadky, prípadne znaleckého dokazovania smerujúceho k tomu, či dielo je možné vydať, keďže tento návrh bol procesne predčasný vo vzťahu ku skutočnosti, že žalobca ani len netvrdil, že by si bol splnil povinnosť dielo prevziať a teda ani nemohol vymedziť tú časť diela, ktorú si prevzal a ktorú prípadne si neprevzal. Ak by vo vzťahu po splnení jeho povinnosti ostalo sporné, či zvyšná časť diela prevzateľná je, toto by mohlo byť predmetom obhliadky, k čomu však v prebiehajúcom spore nedošlo. Všeobecné vyjadrenie žalobcu, že časť diela bola zapustená v zemi, nemusí nevyhnutne znamenať, že dielo nie je možné v tejto časti zo zeme uvoľniť a odovzdať žalobcovi, pretože napr. zapustenie časti diela do podlahy pre zvýšenie stability diela neznamená, že je toto dielo neodstrániteľne spojené so stavbou, znamená iba toľko, že bude musieť vynaložiť určitú aktivitu na to, aby toto dielo bolo možné vydať. Nie je sa preto možné stotožniť s tvrdením žalobcu, že okresný súd znemožnil zistiť, či je dielo pevne spojené so stavbou vo vlastníctve žalovaného, keďže na toto zistenie vyzval žalovaný ako objednávateľ žalobcu ako zhotoviteľa už po odstúpení od zmluvy (od ktorej žalovaný odstúpil v roku 2018) a bol to práve zhotoviteľ, teda žalobca, kto si dielo doposiaľ za šesť rokov neprevzal, napriek tomu, že mu to bolo nielen umožnené, ale že bol priamo vyzvaný, aby tak učinil.
132. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie okresného súdu preskúmal len v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaní. Zároveň odvolací súd nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Vzhľadom na rozsiahlosť vyjadrení sporových strán sa odvolací súd nezaoberal všetkými vznesenými námietkami a koncentroval sa na tie, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci kľúčové (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/145/2011).
133. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
134. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
135. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).