Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KK-6C-85-2022.pdf
PDF · 124.7 KB
Case nature
Area
Subarea
KK-6C/85/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpeného JUDr. JClic. D. E., F., s. r. o., so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 52 858 774, proti žalovanému: G. B., na neznámom mieste, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti: pozemku parcela registra KN E č. 3659/53 o výmere 1569 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., obec Lendak, okres H., vedeného Okresným úradom H., katastrálny odbor.
II. Pozemok parcely registra KN E č. 3659/53 o výmere 1569 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., obec C., G. H., vedený Okresným úradom H., katastrálny odbor p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu za vyporiadanie za spoluvlastnícky podiel vo výške 2.340,43 eur na účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu H. dňa 02.11.2022 žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to pozemku parcela registra KN E č. 3659/53 o výmere 1569 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., obec C., G. H., vedeného Okresným úradom H., katastrálny odbor, tento prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, uložil mu povinnosť nahradiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel sumu 2.340,43 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal mu náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku, pričom podielové spoluvlastníctvo žalobcu je zapísané pod J. K. podiele XX/XX k celku a J. v podiele XX/XX k celku a podielové spoluvlastníctvo žalovaného je zapísané pod J. v podiele X/XX k celku. Žalovaný na liste vlastníctva nemá uvedené identifikačné údaje, a preto ho ako neznámeho vlastníka zastupuje Slovenský pozemkový fond. Spoločné užívanie pozemku medzi spoluvlastníkmi nie je možné a vzhľadom k tomu, že žalovaný ako podielový spoluvlastník je neznámy, podieloví spoluvlastníci sa nevedia a nemôžu dohodnúť na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Ako jediný zákonný spôsob vyporiadania je podľa neho možný postup v zmysle § 142 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka, a to jeho prikázaním do jeho výlučného vlastníctva tak, že nadobudne spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/
XX k celku od žalovaného s povinnosťou výplaty žalovaného za hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorého sumu určil vo výške 2.340,43 eur, vychádzajúc zo sumy 26,85 eur za m2 určenej na základe nim predloženého znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného súdnym znalcom L. A. D..
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a predložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., žiadosť o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom L. A. D..
4. Zástupca žalovaného sa k žalobe vyjadril písomne dňa 22.03.2023 tak, že k samotnému zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nemá výhrady a vzhľadom na to, že rozsudok vychádza zo stavu v čase vyhlásenia, pričom parcela sa nachádza v zastavanom území obce, žalobca je jej väčšinovým spoluvlastníkom s výmerou 1.481,83 eur a podľa vyjadrenia obce C. je určená na individuálnu bytovú výstavbu, ako aj vzhľadom na polohu, tvar a jej funkčné využitie, súhlasil s jej prikázaním do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu, s tým, že ohľadne výšky primeranej náhrady poukázal na § 18 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z. z., podľa ktorého pozemkový fond môže previesť (aj vyporiadať) vlastníctvo k pozemkom v jeho správe a nakladaní najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu, preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej trhovej hodnoty spornej parcely. Poukázal aj na Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.1997 Cpj 30/97, a preto podľa neho pri určení ceny je potrebné zohľadniť viacero atribútov, ktoré v komplexnom spojení a posúdení sa stanú hodnoverným podkladom reálne odzrkadľujúcim skutočný stav, keď je nutné vziať do úvahy lokalitu, možnosti terajšieho a budúceho funkčného využitia pozemku s aspektom na jeho veľkosť, polohu, tvar, zasadenie v danej lokalite, samostatné využitie alebo v spojení s inými pozemkami. Navrhol, aby v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej parcele jej prikázaním bola stanovená primeraná náhrada ďalším dokazovaním, ktoré preukáže aká je aktuálna cena porovnateľných pozemkov v k. ú. C. (výsledkom ponuky a dopytu), vyžiadaním vyjadrenia od obce C. k trhovej hodnote spornej parcely a vyžiadaním kópii kúpnych zmlúv od Okresného úradu H., katastrálny odbor, uvedených vo vyjadrení. Vo vzťahu k trovám konania navrhol, aby súd o nich rozhodol postupom podľa § 257 Civilného sporového poriadku, keďže majetkovoprávne vyporiadanie vzťahov k spornej parcele je v prospech všetkých strán sporu a pri jeho zrušení a vyporiadaní sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane podľa jeho podielu. 5. Zástupca žalovaného ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil listy vlastníctva č. XXX, M. XXXX, M. XXXX, M. XXX, M. XXXX, k. ú. C., snímok z katastrálnej mapy a ortofotosnímok.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.04.2023 reagujúcom na vyjadrenie žalovaného uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, ako aj na priznaní náhrady trov konania, nakoľko nevidí žiaden dôvod postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Podľa neho sa sporný pozemok nachádza mimo zastavaného územia obce, slúži na poľnohospodárske účely, na ktoré sa aj využíva. Je to lokalita so štandardným vybavením, s občianskou vybavenosťou, má vybudovanú čiastočnú infraštruktúru, komunikáciu spevnenú čiastočne štrkodrvou a inžinierske siete (vodovod a kanalizácia). Samotná parcela je rovinatá s miernym sklonom a neoplotená. V nadväznosti na Stanovisko Najvyššieho súdu SR Cpj 30/1997, na ktoré poukázal zástupca žalovaného uviedol, že „primeranú náhradu“ treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá na konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Predložený znalecký posudok spĺňa toto kritérium, nakoľko znalec v ňom na strane č. 13 konštatuje, že ,,východisková hodnota pozemkov obec C. je 4,98 eur/m2. Vzhľadom na vyššie uvedené a v zmysle skutočností uvedených aj v časti analýza polohy nehnuteľnosti stanovujem, v zmysle príl. Č. 3, odst. E. 3.1. k vyhláške MS SR č. 492/2004 Z. z., jednotkovú východiskovú hodnotu pozemku pre obec C. s prihliadnutím na polohu nehnuteľnosti k mestu K. D., rozvíjajúcu sa zástavbu IBV v obci 80 % z východiskovej hodnoty mesta K. D., z ktorého vyplýva zvýšený záujem, t. j. jednotková východisková hodnota pozemku 80 % z 26,56 eur/m2 = 21,25 eur/m2.“ Práve týmto znaleckým posudkom bola určená taká náhrada, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať, pretože znalec vzal do úvahy všetky koeficienty a zástupca žalovaného nepreložil žiaden dôkaz na preukázanie inej ceny nehnuteľnosti.
7. V písomnom vyjadrení zo dňa 03.07.2023 žalobca k dôkazom vykonaným na základe návrhu žalovaného zotrval na sume určenej znaleckým posudkom vo výške 26,85 eur za 1 m2, ktorá je neporovnateľne vyššia než kúpne ceny dohodnuté vo väčšine predložených kúpnych zmlúv, keď v kúpnej zmluve K. XXX/XXXX zo dňa 09.01.2020 bola dohodnutá kúpna cena vo výške 14,- eur za 1m2, v kúpnej zmluve K. XXX/XXXX zo dňa 03.02.2020 kúpna cena 0,77 eur za 1 m2, v kúpnej zmluve K. XXXX/XXXX zo dňa 17.06.2021 kúpna cena 51,- eur, resp. 48 eur za 1m2, v kúpnej zmluve K. XXX/ XXXX zo dňa 27.01.2023 a kúpnej zmluve K. XXXX/XXXX zo dňa 03.08.2020 kúpna cena vo výške 1,- eur za 1m2 a v kúpnej zmluve K. XXX/XXX zo dňa 02.02.2023 kúpna cena vo výške 36,- eur za 1m2, navyše za situácie, keď samotná obec nemá k dispozícií znalecký posudok k predmetnej parcele.
8. Zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2023 uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva jeho prikázaním za náhradu, avšak spornou ostáva výška primeranej náhrady, pričom znalecký posudok predložený žalobcom je len jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý podlieha voľnému hodnoteniu dôkazov. Znalec v predloženom znaleckom posudku pre stanovenie všeobecnej hodnoty spornej parcely použil metódu polohovej diferenciácie. K použitiu porovnávacej metódy uviedol, že táto metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov, keďže z verejne prístupných zdrojov nebolo možné obstarať dostatočný počet komplexných a reprezentatívnych údajov v mieste a čase porovnateľných nehnuteľností. Pri stanovení všeobecnej hodnoty porovnávacou metódou ide o porovnanie skutočných cien realizovaných v danom mieste a čase pri prevodoch vlastníctva porovnateľných nehnuteľností. Pre použitie porovnávacej metódy je potrebný súbor minimálne troch ponukových alebo realizovaných kúpnopredajných cien v danej lokalite. Podkladmi na porovnanie môžu byť doklady o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií a pod. Z hľadiska praxe práve porovnávacia metóda odzrkadľuje najreálnejší spôsob stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, keďže vychádza z realizovaných prevodov nehnuteľností v danom mieste a čase (kúpnych zmlúv, dohôd o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, rozsudkov súdov a pod.). Súdy preto pri stanovení primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v konkrétnych veciach vychádzajú aj z iných podkladov, než len znaleckého posudku. Všeobecnú cenu určuje súd a nemôže toto určenie preniesť na znalca, nakoľko to nie je postup, kde treba odborné znalosti. Odborné posúdenie môže byť jedným z podkladov pri určovaní všeobecnej trhovej hodnoty, ako primeranej náhrady pri prikázaní veci do vlastníctva. Ďalším podkladom sú najmä doklady o kúpe porovnateľných nehnuteľností (kúpne zmluvy), vyjadrenia obcí, realitných kancelárií a pod. K tomu, aby bola náhrada primeraná, musí v zmysle platnej judikatúry vychádzať aj z ceny, za ktorú by bolo možné danú nehnuteľnosť reálne predať alebo kúpiť v danom mieste a čase, teda z reálnej trhovej ceny. Opätovne zdôraznil, že parcela je určená na individuálnu bytovú výstavbu a z grafickej časti územného plánu obce C. vyplýva, že tento počíta s dopravným napojením tejto parcely, čím sa vytvárajú samostatné stavebné obvody. V danom prípade sú plánované dve cestné komunikácie vedúce k spornej parcele. Zo spornej parcely tak môžu byť vytvorené dva plnohodnotné stavebné pozemky. Obec reálne už vysporiadava prístupové komunikácie v danej lokalite. Z kúpnych zmlúv predložených z katastra nehnuteľností vyplývajú kúpne ceny 14,3 eur/m2, 36,8 eur/m2, 51,6 eur/m2, 48 eur/m2, pričom ide o prevod parciel v danej lokalite a tieto parcely sú porovnateľné so spornou parcelou. Ako primeranú náhradu navrhol cenu vo výške 36,- eur za 1 m2, ktorá podľa neho zohľadňuje aj listinné dôkazy. Zároveň predložil snímok z územného plánu obce C. a listy vlastníctva č. X N. M. XXXX, k. ú. C..
9. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 20.10.2023, na ktoré sa nedostavil zástupca žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním sporu v jeho neprítomnosti. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti zástupcu žalovaného.
10. Žalobca na pojednávaní súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe a vyjadreniach, ako ja na primeranej náhrade stanovenej predloženým znaleckým posudkom, pretože kúpne zmluvy predložené žalovaným podľa neho nezohľadňujú túto konkrétnu parcelu a zo strany žalovaného nebola preukázaná iná primeraná náhrada za vyporiadavaný pozemok. Znalec v znaleckom posudku konkrétne špecifikoval čo všetko odráža určenie primeranej náhrady týkajúcej sa konkrétnej parcely.
11. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zástupcom žalovaného,
nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, či neúčelné, pričom súd vykonal aj dokazovanie v zmysle návrhu zástupcu žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 22.03.2023 a vyžiadal a zabezpečil ním navrhnuté listinné dôkazy, zistil nasledovný skutkový stav:
12. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela registra KN E č. 2659/53 o výmere 1569 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., obec C., G. H., vedeného Okresným úradom H., katastrálny odbor, v spoluvlastníckom podiele XX/XX k celku pod J. a XX/XX k celku pod J. s titulom nadobudnutia pod J. darovacia zmluva K. XXX/XX-XXX/XX a pod J. kúpna zmluva zo dňa 03.08.2020- K. XXXX/XX-XXX/XX. Ďalším podielovým spoluvlastníkom pozemku je žalovaný G. B., ktorého spoluvlastnícky podiel je X/XX k celku, pričom správu podielu žalovaného vykonáva Slovenský pozemkový fond, nakoľko aj z odpovede obce C. zo dňa 26.05.2023 na čl. 112 spisu vyplýva, že táto osoba zomrela ako bezdetná dňa 12.07.2004 a obec nemá vedomosť o jej právnych nástupcoch, dedičoch. Tieto skutočnosti mal súd preukázané z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. C.. Súd sa oboznámil aj s ortofotosnímkom z katastrálnej mapy z predmetného k. ú. C..
13. Obec C. v odpovedi zo dňa 26.05.2023 uviedla, že v súčasnosti nemá vypracované znalecké posudky na jednotlivé parcely v k. ú. obce, a preto nie je možné sa vyjadriť k trhovej hodnote predmetnej parcely.
14. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca L. A. D. zo dňa 04.08.2022 bolo zistené, že všeobecnú hodnotu pozemku parcely registra KN E č. 3659/53 o výmere 1569 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. znalec určil v sume 42.127,65 eur, z toho všeobecnú hodnotu podielu vo výmere 87,17 m2 v správe žalovaného v sume 2.340,43 eur, t. j. 26,85 eur/ m2 metódou polohovej diferenciácie. Okrem toho v predmetnom znaleckom posudku uviedol, že ohodnocovaný pozemok je v súčasnosti využívaný na poľnohospodárske účely. Prístup k nemu je po účelovej komunikácii vo vlastníctve obce bez vrchnej krycej vrstvy. Podľa stanoviska obce C. je určený na výstavbu rodinných domov- individuálna bytová výstavba a nachádza sa v novovytváranej výstavbe rodinných domov. Je rovinatý s miernym sklonom, neoplotený, s možnosťou napojenia na vodovodnú a kanalizačnú prípojku. Iné siete v tejto lokalite nie sú vybudované. Prístup k nemu je z miestnej čiastočnej spevnenej komunikácie, v ktorej sú osadené inžinierske siete- vodovod, kanalizácia. Parcela sa nachádza v novovytváranej obytnej polohe určenej pre IBV s neukončenými inžinierskymi sieťami. Znalec poukázal na to, že východisková hodnota pozemkov obce C. je 4,98 eur za 1 m2, avšak vzhľadom na polohu nehnuteľnosti k mestu K. D., rozvíjajúcu sa zástavbu IBV v obci, vychádzal z ceny 80 % z východiskovej hodnoty mesta K. D., t. j. 80 % z 26,56 eur za 1m2, teda 21,25 eur za 1m2.
15. Z kúpnych zmlúv predložených Okresným úradom H., katastrálny odbor (prílohová obálka čl. 116 spisu) súd zistil, že kúpnou zmluvou K. XXXX/XXXX zo dňa 03.08.2020 nadobudol žalobca ako kupujúci podiel 17/36- ín na parcele, ktorá je predmetom tohto sporu za kúpnu cenu 1,- euro, kúpnou zmluvou K. XXX/XX zo dňa 27.01.2023 nadobudol kupujúci od obce C. novovytvorenú parcelu KN C č. 1769/99 o výmere 57 M2 za 1,- euro, kúpnou zmluvou V 346/2020 zo dňa 03.02.2020 predávali zmluvné strany medzi sebou parcely registra KN E na liste vlastníctva č. XXX za kúpnu cenu 0,77 eur za 1 m2. Kúpnou zmluvou pod K. XXX/XX zo dňa 02.02.2023 predávali zmluvné strany (tie isté zmluvné strany ako v kúpnej zmluve pod K. XXX/XXXX zo dňa 03.02.2020) medzi sebou rôzne druhy pozemkov zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C. nachádzajúce sa v intraviláne aj extraviláne obce za kúpnu cenu 36,80 eur za 1 m2. Kúpnou zmluvou pod K. XXX/XXXX zo dňa 09.01.2020 predávali zmluvné strany medzi sebou pozemok zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., parcely registra C KN č. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere 873 m2 za kúpnu cenu 14,30 eur za 1 m2 a kúpnou zmluvou pod K. XXXX/XXXX zo dňa 17.06.2021 predávali zmluvné strany medzi sebou druh pozemkov- trvalý trávny porast zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. nachádzajúce sa v intraviláne obce za kúpnu cenu 48,- eur za 1/ m2 a 51,60 eur za 1 m2. Pozemky, na ktoré poukazuje žalovaný sa zväčša nachádzajú v intraviláne- zastavanom území obce, čo vyplýva z listov vlastníctva ale predovšetkým z predložených ortofotosnímkov. Rovnako tak aj sporný pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, čo vyplýva z predloženého listu vlastníctva.
16. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, preto pri právnom posúdení veci súd vychádzal predovšetkým z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve.
17. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
18. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území.
19. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov fond (Slovenský pozemkový fond) nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok vo vlastníctve štátu"), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
20. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
21. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z. z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti.
22. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 180/1995Z. z. fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu alebo na pozemku zriadiť vecné bremeno.
23. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
24. Z uvedených skutočností mal súd preukázané, že strany sporu sú ku dňu vyhlásenia rozsudku podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely KN E č. 3659/53, k. ú. C.. Nikoho nemožno nútiť aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval a keďže žalobca ako podielový spoluvlastník pozemku podal návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom k dohode o jeho zrušení nedošlo, súd v súlade s
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvom výroku rozsudku podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k pozemku, parcela registra KN E č. 3569/53 o výmere 1569 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., obec C., G. H., vedeného Okresným úradom H., katastrálny odbor zrušil.
25. Čo sa týka vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, súd riadiac sa poradím predpísaným v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka má za to, že reálne rozdelenie veci tu nie je dobre možné, keďže spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/18 k celku predstavuje výmeru len 87,16 m2, naproti výmere pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel žalobcu 34/36 k celku o veľkosti 1481,83 m2. Ako ďalší zákonom predpokladaný spôsob vyporiadania preto prichádza do úvahy prikázanie veci za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. Okrem žalobcu nikto z ostatných podielových spoluvlastníkov, v tomto prípade len žalovaný, predmetnú parcelu prikázať do svojho výlučného vlastníctva nežiadal a samotný zástupca žalovaného súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva k spornej parcele prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu, preto súd v druhom výroku rozsudku prikázal predmetnú parcelu do výlučného vlastníctva žalobcu, čo zodpovedá aj požiadavke rozumného usporiadania veci, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca prejavil záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalovaného do svojho výlučného vlastníctva.
26. Pri spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním za náhradu je potrebné, aby sa súd vyporiadal s výškou náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúceho podielového spoluvlastníka. Žalobca v žalobe navrhol primeranú náhradu na základe predloženého znaleckého posudku č. XXX/XXXX vo výške 26,85 eur/m2, s ktorou zástupca žalovaného nesúhlasil a navrhol cenu 36,- eur/m2 poukazujúc na predložené kúpne zmluvy a Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky CPj 30/97 z 20.10.1997.
27. Súd po zohľadnení umiestnenia spornej parcely, jej súčasného využitia a cien za obdobné parcely dospel k záveru, že primeraná náhrada je náhrada vo výške 26,85 eur za 1m2. Zohľadnil pritom aj skutočnosti vyplývajúce zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, CPj 30/97 zo dňa 20.10.1997, na ktoré zástupca žalovaného poukazoval, a to, že súd pri určení primeranej ceny vychádza aj z poznatkov orgánov miestnej správy, poznatkov samotných účastníkov o predaji porovnateľných nehnuteľností a prihliada aj na ponuku a dopyt v danom mieste a čase. Súd sa stotožňuje s námietkou zástupcu žalovaného, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov a je potrebné vychádzať z trhovej ceny, pri ktorej súd zohľadňuje všetky dôkazy, ktoré umožňujú zistiť takúto trhovú cenu. Avšak cenu určenú znaleckým posudkom súd považoval za primeranú práve kvôli tomu, že zohľadňuje špecifiká daného pozemku, jeho umiestnenie, skutočnosť, že predmetný pozemok má neukončené inžinierske siete, vybudovanú čiastočnú infraštruktúru a že znalec v znaleckom posudku zohľadnil všetky pozemku zodpovedajúce koeficienty, vzal do úvahy aj lokalitu, možnosti terajšieho a budúceho funkčného využitia pozemku s aspektom na jeho veľkosť, polohu, tvar a zasadenie v danej lokalite. Súd tak, ako to uviedol aj zástupca žalovaného neprihliadal na kúpne ceny za pozemky vo výške od 0,77 eur do 1,- eur za 1m2, pretože tieto ceny pravdepodobne vyplývajú z mimoriadnych okolností alebo pohnútok, z osobných pomerov (vzťahov) strán sporu, resp. môžu zodpovedať individuálne ponúknutej cene. Zohľadnil však, že na rozdiel od ostatných pozemkov, ich druhu, využitia a umiestnenia, sporný pozemok v rozhodujúcom čase, v čase vyhlásenia rozsudku, slúži na poľnohospodárske účely.
28. Je preto potrebné zdôrazniť, že pri určení primeranej náhrady súd prihliadol na samotný charakter spornej parcely, a to, že ide o poľnohospodársky pozemok, ktorý je v súčasnosti využívaný na poľnohospodárske účely, nespevnený, vychádzajúc z ortofotosnímku a zo znaleckého posudku. Na pozemku sú čiastočne vybudované inžinierske siete a jeho využitie na iné účely je v budúcnosti plánované na individuálnu bytovú výstavbu. Parcela sa nachádza v intraviláne, v zastavanom území obce a je k nej prístup z čiastočne spevnenej komunikácie. Všetky tieto skutočnosti zohľadnil znalec v predloženom znaleckom posudku, ktorý pre stanovenie všeobecnej hodnoty parcely použil metódu polohovej diferenciácie. Zástupca žalovaného argumentoval, že pri stanovení všeobecnej hodnoty porovnávacou metódou ide o porovnanie skutočných cien realizovaných v danom mieste a čase pri prevodoch vlastníctva porovnateľných nehnuteľností, pričom pre použitie porovnávacej metódy je potrebný súbor minimálne troch ponukových alebo realizovaných kúpnopredajných cien v danej lokalite. Táto metóda je pritom považovaná za najpresnejšiu, avšak len za predpokladu, že znalec má k dispozícií údaje týkajúce sa viacerých nehnuteľnosti rovnakého druhu, porovnateľnej veľkosti a s podobnými technickými charakteristikami, najlepšie v rovnakom časovom okamihu. Preto, aby mohol byť znalecký
posudok uznaný za relevantný, musia v ňom byť porovnávané minimálne tri nehnuteľnosti s podobnými vlastnosťami (lokalita, veľkosť, štandard,…), pričom podklady musia byť jasne identifikovateľné a znalci sú taktiež povinní vylúčiť napríklad predaj v rámci rodinných príslušníkov alebo predaj v prípade, ak je predávajúci v ekonomických problémoch, v tiesni. Na samotné stanovenie ceny majú vplyv aj ďalšie faktory ako sú kvalita pôdy, možnosť zastavanosti pozemku, existujúce inžinierske siete, mesto, prostredie, lokalita a jej atraktivita z hľadiska dopytu a podobne. Sám znalec pritom v znaleckom posudku uviedol, že táto metóda je vylúčená z dôvodu nedostatku pokladov z verejne prístupných zdrojov, pretože nebolo možné obstarať dostatočný počet komplexných a reprezentatívnych údajov v mieste a čase porovnateľných nehnuteľností.
29. Naproti tomu metóda polohovej diferenciácie, ktorú ako už bolo uvedené použil znalec v znaleckom posudku je najčastejšie využívanou metódou, pri ktorej znalec vychádza z technickej hodnoty nehnuteľnosti, ktorú upravuje podľa koeficientov polohovej rozdielnosti a tie vyjadrujú vplyv prostredia, lokality či iných faktorov na hodnotu nehnuteľnosti. Koeficient polohovej rozdielnosti (diferenciácie) je súborom viacerých koeficientov, ktoré majú tabuľkovito stanovené hodnoty. A práve všetky tieto koeficienty, a to koeficient všeobecnej situácie, intenzity využitia, dopravných vzťahov, funkčného využitia územia, technickej infraštruktúry pozemku, povyšujúcich a redukujúcich faktorov zohľadnil znalec vo vzťahu k pozemku v predloženom znaleckom posudku. Všeobecná hodnota pozemku je potom súčinom východiskovej hodnoty pozemku (pevne stanovená hodnota pozemku v závislosti od mesta či regiónu, v ktorom sa pozemok nachádza) a koeficientu polohovej diferenciácie. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že znalec síce uviedol, že východisková hodnota pozemkov v obci C. je 4,98 eur za 1 m2, avšak vzhľadom k blízkosti obce k mestu s významným cestovným ruchom- K. D., ktoré má východiskovú hodnotu na úrovni 26,56 eur za 1 m2 stanovil jednotkovú východiskovú hodnotu pozemku ako 80 % z 26,56 eur, t. j. 21,25 eur za 1 m2, z ktorej následne vychádzal.
30. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že primeranú náhradu za hodnotu spoluvlastníckeho podielu uvádzanú zástupcom žalovaného vo výške 36,- eur nemožno porovnávať s cenou za spornú parcelu. Zástupca žalovaného pritom vychádzal z rôznych kúpnych zmlúv, ktoré boli vyžiadané v priebehu sporu a v ktorých sa kúpne ceny pohybovali v rozpätí od 14,30 eur za 1m2 až po 51,60 eur za 1m2. Tu je potrebné zdôrazniť, že ani jedna z predložených kúpnych zmlúv sa netýkala porovnateľného pozemku, ak vezmeme do úvahy kúpne zmluvy, v ktorých boli predávané pozemky za kúpnu cenu vyššiu ako je navrhnutá žalobcom, t. j. za 36,80 eur a 48,- eur, resp. 51,60 eur za 1 m2, nakoľko ani sám zástupca žalovaného neuviedol, v čom sú práve tieto pozemky porovnateľné so spornou parcelou (spôsob ich využitia, kvalita, veľkosť...), keďže išlo o trvalé trávne porasty, ornú pôdu aj ostatnú plochu, pričom súdu nie je známy ani spôsob ich využitia v čase vyhlásenia rozsudku. Do pozornosti súd dáva aj tú skutočnosť, že kúpnou zmluvou pod K. XXX/XXXX zo dňa 03.02.2020 predávali zmluvné strany medzi sebou parcely registra KN E na liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/24 k celku za kúpnu cenu 0,77 eur za 1 m2 avšak kúpnou zmluvou pod K. XXX/XX zo dňa 02.02.2023 predávali tie isté zmluvné strany ako v kúpnej zmluve pod K. XXX/XXXX zo dňa 03.02.2020 medzi sebou pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C. v spoluvlastníckom podiele 1/24 k celku za kúpnu cenu 36,80 eur za 1 m2, pričom v tomto prípade, ako to uviedol aj samotný zástupca žalovaného, nie je možné bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť vplyv iných faktorov, okolností alebo pohnútok, ktoré viedli k dojednaniu rozdielnych cien medzi tými istými zmluvnými stranami.
31. Súdu tak neboli k dispozícii pre stanovenie primeranej náhrady pozemky zodpovedajúce spornej parcele a porovnateľné ich polohou, veľkosťou, tvarom, druhom a hodnotou. Práve znaleckým posudkom bola určená taká náhrada, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné pozemok predať, pretože znalec vzal do úvahy všetky koeficienty hodnotenia pozemku. Navyše aj samotný znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že všeobecná hodnota je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia v podmienkach voľnej súťaže, za predpokladu poctivého predaja nehnuteľnosti, o čom súd nemá dôvod pochybovať. Súd pre úplnosť uvádza, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a v tomto čase súd mal preukázané možnosti využitia spornej parcely aj na iný ako poľnohospodársky účel, a to individuálnu bytovú výstavbu, čomu podľa názoru súdu zodpovedá aj výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel.
32. Vzhľadom k uvedenému súd v treťom a štvrtom výroku rozsudku rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu vo výške 2.340,43 eur (87,17 m2 x 26,85 eur) spôsobom v ňom
uvedeným. V súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku určil lehotu na plnenie tejto povinnosti 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá zodpovedá výške sumy.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na charakter sporu, kedy ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý sa môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd návrhu vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých účastníkov. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo, alebo formou finančnej náhrady. Súd vzhľadom na obdobnú právnu úpravu k náhrade trov konania poukazuje na Stanovisko pléna Ústavního soudu sp. zn. Pl. ÚS-st. 59/23 z 13.09.2023, cit.: „V řízení o zrušení a vypořádání spoluvlastnictví, majícím povahu iudicii duplicis, není-li žaloba zamítnuta, zpravidla nelze určit, který účastník měl ve věci plný úspěch (§ 142 odst. 1 o. s. ř.). Je proto obecným východiskem pro rozhodování o nákladech řízení souladným s ochranou vlastnického práva podle čl. 11 odst. 1 a práva na soudní ochranu podle čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod, aby žádný z účastníků neměl právo na náhradu nákladů řízení vůči jinému účastníku, ledaže by pro to byly dány zvláštní důvody.“
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.