Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-231-2011.pdf
PDF · 101.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/231/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcov v 1.) rade Q. K., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX S., v 2.) rade U. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XXX/XX, XXX XX G., v 3.) rade R. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. Q. XXX/XX, XXX XX G., v 4.) rade Q. Z., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A..Q.. Š. XXX/ XX, XXX XX G., v 5.) rade Q. V., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. S. XXXX/XX, XXX XX G. a v 6.) rade Q. Z.S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX G., všetci zastúpení JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, advokátska kancelária Tŕnie, so sídlom Tŕnie č. 134, okres Zvolen, proti žalovaným v I.) rade Q.. E. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX G., zam. R. V. G. U. V., občanovi SR a v II.) rade X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, občianke SR, obaja zast. Mgr. Iankom Troiakom, advokátom AK Zvolen, so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 244,36 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 80,-- Eur na účet právneho zástupcu žalobcov Mgr. Ianka Troiaka, advokáta AK Zvolen, so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen v lehote do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu domáhali voči žalovaným zaplatenia sumy 244,36 Eur s príslušným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 01. 02. 2011 do zaplatenia.
Žalovaní I.), II.) žiadali žalobu zamietnuť.
Súd na základe obsahu skutočností opísaných v odôvodnení podaného žalobného návrhu, výsluchom žalovaného I.), na základe prednesu právnych zástupcov účastníkov konania, platobným výmerom zo dňa 26. 12. 2010, výpismi z LV č. XXXX, LV č. XXXX vedených na Správe katastra Zvolen pre obec a kat. úz. G., znaleckým posudkom č. 450/2010 znalca Ing. Petra Puškára, osvedčením o dedičstve č. 21D/112/2010, Dnot/144/2010 po poručiteľke U. S., opravného osvedčenia o dedičstve po tej istej poručiteľke, návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 27. 04. 2005, obsahu notárskej zápisnice N 50/05 Nz 18063/05; ako aj na základe písomných vyjadrení právnych zástupcov účastníkov konania a ďalších listinných a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:
Žalobcovia svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedených na Správe katastra Zvolen, pre obec a kat. úz. G. , ako parcely registra „C“ KN a to: parc. č. XXXX/XXX o výmere 224 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX o výmere 281 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX o výmere 179 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/ XXX o výmere 142 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX o výmere 13 m2, zast. plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XXX o výmere 117 m2, zast. plochy a nádvoria s tým, že výška podielov v čase podania žalobného návrhu bola nasledovná: žalobkyňa 1) vlastnila 1-icu v pomere k celku, žalobkyňa 2) vlastnila 1/6-inu v pomere k celku, žalobca 3) vlastnil 1/6-inu v pomere k celku, žalobkyňa 4) vlastnila 1/18-inu v pomere k celku, žalobkyňa 5) 1/18-inu v pomere k celku a žalobkyňa 6) vlastnila 1/18-inu v pomere k celku. Predmetné nehnuteľnosti sú zastavanými pozemkami so stavbou obytného domu súp. č. XXX umiestnenom vo G. na ul. U. K., časť G. G.; slúžiaci ako bytový dom. Celková zastavaná plocha pozemku predstavuje výmeru vo výške 956 m2.
Žalovaní I.) a II.) sú manželia a na základe výpisu z LV č. XXXX vedeného na Správe katastra Zvolen pre obec a kat. úz. G. v časti B LV sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, vo vchode č. XX, bytového domu súp. č. XXX, na ulici U. K., XXX XX G., v zmysle ktorého sú tiež spoluvlastníkmi v režime BSM podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo výške 7 281/988 472-ín, čo zodpovedá rozlohe bytu v ich vlastníctve v pomere k podielu na spoločných častiach v celom obytnom dome. Podiel na užívaní zastavanej plochy pozemkov pod spomínaným bytovým domom v uvádzanom podiele predstavuje v imaginárnom vyjadrení užívanie 7,04 m2 pozemku pod domom, v ktorom obaja žalovaní vlastnia označený byt.
Žalobcovia uviedli, že žalovaní I.) a II.) žalobcom v rade 1.) - 6.) a takisto ani ich právnym predchodcom dlhodobo neplatili za užívanie cudzieho pozemku a za „obmedzenie ich vlastníckeho práva“ žiadnu náhradu. Žalovaní tak konali aj napriek tomu, že vedeli o tom, že užívajú cudzí pozemok, pretože k danému pozemku nemali nikdy evidované svoje vlastnícke právo a z dotknutého listu vlastníctva im nevyplýva vlastníctvo k pozemku pod domom. Ďalej poukázali na skutočnosť, že na LV č. XXXX je vyznačené právo zodpovedajúce vecnému bremenu zriadené v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. v platnom znení.
Žalobcovia v 1.) - 6.) rade vydali dňa 01. 12. 2010 „platobný výmer“, v ktorom si uplatnili nárok na náhradu za zákonné obmedzenie vlastníckeho práva inštitútom zriadenia práva obdobného vecnému bremenu v zmysle § 23 zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení, v ktorom požadovali obvyklú náhradu zodpovedajúcu výške nájomného za zastavané pozemky v danej lokalite, ktorého hodnota vychádza z objektivizovanej trhovej hodnoty stavebného pozemku pod obytným domom. Žalobcovia požadovali náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva platobným výmerom spätne za obdobie od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010 s lehotou splatnosti do 14 dní od doručenia výzvy a to na sumu vo výške 250,68 Eur za celé zameškané obdobie; pričom každý zo žalobcov si uplatnil voči žalovaným nasledovné čiastky: žalobkyňa 1.) sumu 124,41 Eur, žalobkyňa 2.) sumu 40,73 Eur, žalobca 3.) sumu 40,73 Eur, žalobkyňa 4.) 13,58 Eur, žalobkyňa 5.) sumu 13,58 Eur a žalobkyňa 6.) sumu 13,58 Eur.
Právny zástupca žalovaných žiadal aby súd žalobu ako nedôvodnú a bezdôvodnú zamietol. V zásade namietol absenciu vecnej aktívnej legitimácie žalobcov vystupovať v konaní na strane žalobcov, súčasne vzniesol aj z dôvodu právnej istoty aj námietku premlčania práva, ktorého výkonu sa žalobcovia v prejednávanej veci domáhali. Poukázal na zákonné ustanovenie § 151 Občianskeho zákonníka, § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil s právnym názorom protistrany, kde právny zástupca tvrdil, že právo vecného bremena „de iure“ mohlo vzniknúť až v čase, kedy došlo k zápisu na Správe katastra, v tomto prípade vo Zvolene. K tomuto malo dôjsť až potom, ako si žalobca dal vyhotoviť geometrický plán, kde sa určili zastavané plochy a na základe uvedeného plánu potom Správa katastra Zvolen zapísala vecné bremeno. Tvrdil že vecné bremeno k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo zo zákona v súlade so zákonom č. 182/1993 Zb. o bytoch a to dňom účinnosti tohto zákona 01. 09. 1993. Bol presvedčený, že neskorší záznam do katastra nehnuteľností mal len charakter evidenčný, nie charakter konštitutívny, t. j. zápisom správy katastra nedošlo k založeniu práva z vecného bremena vyplývajúceho dňom konštatovania takéhoto zápisu o jeho existencii - naopak vecné bremeno vzniklo už 01. 09. 1993 v čase kedy dotknutý právny predpis nadobudol účinnosť.
Pokiaľ sa jednalo o náhradu vo forme peňažného plnenia, toto peňažné plnenie si mohla jednorazovo uplatniť právna predchodkyňa žalobcov, resp. osoba ktorá bola vlastníkom dotknutých nehnuteľností ku dňu 01. 09. 1993. Právo bolo možné uplatniť vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote do 01. 09. 1996. Pretože sa tak nestalo, mal zato že žalobcovia v konaní vystupujúci nemajú právny titul k tomu, aby sa mohli takejto náhrady domáhať.
Žalovaný I.) sa stotožnil s prednesom svojho právneho zástupcu a súhlasne sa k nemu pripojil. Žiadal takisto aby súd žalobu zamietol.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 34 ods. 1 Zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
Zákon č. 182/1993 Z. z. zo dňa 08. júla 1993 nadobudol účinnosť 01. septembra 1993 (viď čl. III, šiestej časti záverečných ustanovení).
Je potrebné zdôrazniť. že relutárna (finančná) náhrada za vznik vecného bremena je náhradou jednorazovou, nemá charakter cyklického (opakovaného) plnenia a preto je nelogické, aby pri každej zmene vlastníctva mal nový vlastník zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Predmetný nárok je len jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena - v danom prípade v čase účinnosti zhora citovaného zákona, teda dňa 01. 09. 1993.
Ďalší (následný) vlastník zaťaženej nehnuteľnosti - v tomto prípade žalobcovia nadobudli pozemok už spolu s vecným bremenom a preto nie je možné, aby ako ďalší nadobúdatelia zaťaženého pozemku s existujúcim vecným bremenom sa právne účinným spôsobom mohli domáhať relutárnej náhrady za jeho vznik.
V zmysle týchto právnych záverov možno konštatovať, že nárok na relutárnu náhradu za vznik vecného bremena si mohol uplatniť - v prípade neúspešného mimosúdneho snaženia - vlastník dotknutej nehnuteľnosti vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť 01. 09. 1993 a uplynula 01. 09. 1996.
Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX vedeného na Správe katastra vo Zvolene pre obec a kat. úz. G. súd zistil, že žalobkyňa v 1.) rade nadobudla zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom v roku 2005 a to na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený príslušnou správou katastra pod V XXX/XX-XXXX/XX, žalobcovia v 2.), 3), 4.), 5.) a 6.) rade nadobudli na nich pripadajúci spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam v roku 2010 na základe osvedčenia o dedičstve č. 21D/112/2010 zo dňa 05. 10. 2010. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že ani jeden z nich nebol primárnym vlastníkom alebo spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti v čase účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z. - teda dňa 01. 09. 1993.
Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno prehliadať, že majú aj významný prvok súkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať, pričom zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež.
Od podmienok za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu. Kto je účastníkom konania, vymedzuje právo procesné. Kto je však vecne legitimovaný t.j. kto môže vystupovať ako účastník konania, to vymedzuje výlučne právo hmotné. Pod vecnou legitimáciou právna teória rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania.
V prípade dvojstranných právnych vzťahov, kde účastníci konania stoja so svojimi návrhmi proti sebe (tzv. spory), právna teória hovorí o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom (prípadne výlučným nositeľom) hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom (prípadne výlučným nositeľom) hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom (prípadne výlučným nositeľom) hmotného oprávnenia (hmotnoprávnej povinnosti), o ktoré v konaní ide. Či je tu dostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy až v samotnom konaní. V praxi môže dôjsť k situácii, že žalobu podá osoba (osoby), ktorá síce tvrdí (tvrdia) svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je (nie sú) však jeho nositeľom (nositeľmi). V prípade ak súd v konaní zistí absenciu vecnej aktívnej, či pasívnej legitimácie účastníka konania, musí žalobu zamietnuť; nedostatok vecnej legitimácie nie je dôvodom na zastavenie konania.
S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie a zistené skutočnosti súd žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že ani jeden zo žalobcov nie je vecne aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby.
Pokiaľ právny zástupca žalobcov tvrdil že nedošlo k premlčaniu uplatnenia nároku na peňažnú náhradu z vecného bremena, pretože premlčacia doba začala plynúť až dátumom kedy došlo k zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností - súd nezdieľal tento názor, naopak súd dal za pravdu právnemu zástupcovi žalovaných, ktorý uviedol, že v tomto prípade vecné bremeno k dotknutej nehnuteľnosti vzniklo dňom kedy nadobudol účinnosť zákon č. 182/1993 Z. z. teda 01. 09. 1993. V tomto prípade možno naozaj konštatovať tú skutočnosť, že ide o prípad tzv. zákonného vecného bremena, kedy sa na jeho vznik nevyžaduje konštitutívny zápis do príslušného katastra nehnuteľností, takéto zákonné vecné bremená vznikajú dňom ich „konštatovania“ v príslušnom zákonnom predpise a to konkrétne dátumom stanovenom ako deň účinnosti danej právnej normy. Na základe uvedeného teda vecná aktívna legitimácia by svedčila pôvodnému výlučnému vlastníkovi (prípadne viacerým spoluvlastníkom), ktorí boli vlastníci (spoluvlastníci) dotknutej nehnuteľnosti v období od 01. 09. 1993 do 01. 09. 1996.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
S poukazom na zhora citované procesné ustanovenia v súlade so zásadou úspechu účastníka v konaní, súd priznal žalovaným (v konaní úspešným) náhradu vzniknutých trov konania, ktoré predstavovali trovy právneho zastúpenia advokátom za poskytnutú právnu službu vo výške 80,- Eur. Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia pozostávala z náhrady za 2 úkony právnej pomoci po 32,37 Eur (64,74 Eur) a to za prípravu a prevzatie zastúpenia a 1-krát účasť na pojednávaní dňa 14. 06. 2012 v súlade so zákonným ustanovením § 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. advokátskej tarify; a náhrady hotových výdavkov 2-krát po 7,63 Eur (15,26 Eur) v súlade so zákonným ustanovením § 15 písm. a/ a § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Úhrnom, teda súdom priznaná náhrada trov právneho zastúpenia predstavovala súčet čiastkových súm rovnajúcich sa 80,-- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).