Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-3-2023.pdf
PDF · 100.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Mestského súdu Košice, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. októbra 2023 v Košiciach takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. b) Tr. por.
oslobodzuje
obžalovanú A. B., nar. X. XXXX XXXX v C., trvale bytom D. XXX,
spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 3Pv 378/21 zo dňa 24. januára 2023, podľa ktorej mala spáchať zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. d) Tr. zákona tým, že v Košiciach v zariadení Domova sociálnych služieb – DOMKO, so sídlom Park mládeže č. 3 v presne nezistených nočných hodinách zo dňa 15.12.2021 na 16.12.2021 ako opatrovateľka zneužila bezbrannosť klienta E. F., trpiaceho ľahšou formou duševnej zaostalosti tým, že ho opakovane navštevovala v jeho izbe, pričom počas týchto návštev ho napriek jeho viackrát verbálne vyjadrenému nesúhlasu, ležiac na posteli bez použitia sily hladila a obchytávala po chrbte, krku a v rozkroku, bozkávala ho v oblasti krku a chrbta a neskôr, keď si vyzliekla spodnú časť svojho oblečenia, si k nemu najprv ľahla do postele a následne si na ňho, stále oblečeného v pyžame sadla obkročmo v oblasti jeho pohlavných orgánov a vykonávala bližšie nešpecifikované pohyby,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov, výsluchom znalca, oboznámením znaleckého posudku, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Obžalovaná A. B. poprela spáchanie trestného činu. Vo svojej výpovedi uviedla, že síce mala kritického večera službu, avšak nedopustila sa žiadneho takého konania, ako je uvedené v obžalobe, za poškodeným bola na izbe, ale z toho dôvodu, že si to sám žiadal, resp. chcel sa s ňou rozprávať. O jeho diagnóze vedela len toľko, že je epileptik a o tomto ochorení bola informovaná vo všeobecnosti len z údajov, ktoré našla na sociálnej sieti.
Svedok A. F. vo svojej výpovedi uviedol, že o tom, čo sa stalo sa dozvedel od svojej manželky, ktorá pracovala v predmetnom zariadení a ktorej volala pani B. a uviedla jej, čo sa stalo. Následne, keď sa osobne dostavil do zariadenia Domko, mu pani B. povedala, čo sa stalo, že obžalovaná za ním chodila, obchytkávala ho, obťažovala ho celú noc a nedala mu pokoj. Aj od svojho brata – poškodeného sa dozvedel, čo sa stalo, ale nechcel sa ho pýtať na detaily, pretože s ním sa taká debata nedá viesť. Poškodený bol po skutku zadumaný, zamyslený, menej sa usmieval. Obžalovaná kontaktovala poškodeného asi 10 až 15 krát telefonicky a keď to zistil, požiadal ju do telefónu, aby brata neobťažovala, dal mu zmeniť číslo. Podľa názoru svedka poškodený by si niečo také nevedel vymyslieť. Podľa svedka je poškodený telesne zdatný, pracuje v záhrade, robí bežné práce okolo domu, chodia spolu aj na plaváreň, je v dobrej fyzickej kondícii, má okolo 85-90 kg a výšku 183. Chodia spolu na prechádzky, zvláda aj dlhšie túry. Podľa svedka, ak poškodený vie, že niečo nie je dobré, vie to odmietnuť. Vie posúdiť čo je dobré a čo nie je dobré. Má kamarátov zo zariadenia Domko, kde trávia spolu celý týždeň, chodia spolu aj na hokejové zápasy. Podľa svedka intímny pomer nikdy nemal. Otázky intímneho charakteru ale spolu nepreberajú. Spontánne mu o skutku, ktorý sa mal stať, nič nepovedal.
Svedkyňa G. F. C. vo svojej výpovedi uviedla, že o skutku bola informovaná až po nočnej na druhý deň v popoludňajších hodinách od praktickej sestry A. B., ktorej sa mal zdôveriť poškodený E. F.. Spolu s A. B. informovali riaditeľa o tom, čo sa stalo. Zavolali si aj poškodeného, ktorý im povedal, čo sa prihodilo, konkrétne, že obžalovaná za ním prišla niekoľkokrát za noc, bolo z nej niečo cítiť. Povedal, že jej hovoril, aby to nerobila, lebo to bude problém, ale ona neprestala. Po skončení tohto pohovoru ihneď kontaktovala OO PZ Košice Sever, kde oznámili k akému skutku došlo. Svedkyňa si všimla, že po skutku poškodený bol utiahnutý, bál sa, že sa to všetci dozvedia a budú o ňom rozprávať. Aj podľa svedkyne je poškodený v dobrej fyzickej kondícii.
Svedkyňa A. B. vo svojej výpovedi uviedla, že o skutku sa dozvedela od poškodeného, keď prišla do práce, pričom poškodený chodil za ňou celý deň. Najskôr je povedal, že urobil veľkú chybu a bojí sa, že ho vyhodia zo zariadenia. Plakal, že to nechcel. Potom povedal, že obžalovaná za ním chodila do izby každých 15 minút, hladkala ho, dotýkala sa ho po celom tele, potom si dala dolu spodnú časť oblečenia a sadla si na neho. Poškodený po skutku sa správal tak, že sa stránil ostatných, trápilo ho to a povedal, že nemôže spať.
Svedok poškodený E. F. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, s využitím technického zariadenia, uviedol, že obžalovaná prišla za ním každú pol hodinu a dotýkala sa ho. On chcel ísť spať, no nemohol, lebo každú pol hodinu chodila, ľahla si ku nemu, otáčala sa k nemu, dotýkala sa ho, hoci on nechcel. Chytala ho aj v oblasti rozkroku s čím tiež nesúhlasil. Stále ju upozorňoval, že to nechce, no nedala si povedať. Keď ho chcela bozkávať na ústa a krk, ľahol si na brucho, aby s tým prestala. Pri ďalšom jej príchode sa zobliekla, sadla si na neho, chcela s ním mať pomer, no on nechcel. Bolo to prvýkrát, čo sa mu niečo stalo.
Svedok A. A. vo svojej výpovedi spontánne uviedol, že nevie, nepamätá si. Na otázky už uvádzal, že bol na izbe s E. F., prišla ošetrovateľka, hladila ho, obchytkávala, bozkávala, ale on to nevedel tak popísať. Pamätá si, že obžalovaná bola viackrát v noci na izbe. Na izbe bola tma. Na otázku, či videl, aby obžalovaná obchytkávala poškodeného po chrbte, krku a rozkroku uviedol, aj hej, aj nie. Nepamätá si, či obžalovaná bozkávala poškodeného. Na izbe bola aj tma, aj svetlo. Rozhovor medzi obžalovanou a poškodeným neveľmi počul, obžalovaná si k poškodenému ľahla, on nevedel spať, ale nevie prečo. Na otázku z dvoch možností uviedol, že pre hluk.
Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorý vypracoval znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrin, na čl. 177-222, vyplýva záver, že poškodený netrpí duševnou chorobou v zmysle psychózy, je prítomný u neho celoživotný ľahký vrodený deficit rozumových, pamäťových a úsudkových schopností, trpí ľahkou mentálnou retardáciou. Jeho schopnosť vnímať dej a následne ho reprodukovať je znížená len mierne, forenzne nepodstatne. Jeho schopnosť adekvátne zareagovať v takejto situácii bola znížená jednak vzhľadom na mentálny deficit, poškodený nemal žiadnu skúsenosť s heterosexuálnou interakciou, bola to pre neho nová situácia, k osobe obvinenej cítil ako k zamestnancovi istý rešpekt a v súhrne tieto faktory znížili odmietnuť v tej chvíli pre neho neželanú aktivitu. Nemožno tvrdiť, že by bola táto schopnosť úplne vymiznutá, alebo neprítomná ale bola výrazne nižšia než u človeka bez mentálneho deficitu. Podstatným vplyvom bola okolnosť istého rešpektu k obžalovanej, ktorú vnímal ako istú autoritu a takisto mal reálne obavy ako zareaguje domov sociálnej
starostlivosti. Bola to pre neho úplne nová, prekvapivá situácia. Ak by bol v tej chvíli kričal, resp. požiadal o pomoc, mal obavu, že by sa na ňho mohli v zariadení hnevať a mohlo by to mať pre neho nežiaduce účinky. Znalec má za to, že v inom prostredí, ak by bol vystavený nejakému neželanému sexuálnemu obťažovaniu, zareagoval by primeranejšie, zrejme aj razantnejšie, tu hral úlohu faktor rešpektu k osobe, ktorá poskytuje starostlivosť aj to, že sa cíti v zariadení dobre. Podľa znalca, ak by sa druhýkrát ocitol v takejto situácii, už by vedel ako zareagovať. Doposiaľ mal skúsenosti len homosexuálne, takže to bola pre neho úplne nová interakcia so ženou.
Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorý vypracoval znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrin, na čl. 133-163 a ktorý bol so súhlasom procesných strán prečítaný na hlavnom pojednávaní (čl. 421), vyplýva záver, že obžalovaná v čase spáchania skutku netrpela a ani v súčasnosti netrpí duševnou chorobou, poruchou ani sexuálnou deviáciou, vedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosti a svoje konanie mohla ovládať. Prípadné zistené požitie alkoholu mohli ovplyvniť rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovanej len vo forenzne nepodstatnej miere. Je schopná chápať zmysel trestného konania a zúčastniť sa ho. Obžalovaná je závislá od alkoholu, jedná sa o plne rozvinutú psychickú aj telesnú formu závislosti. Pobyt obžalovanej na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný.
Zo súdnoznaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, na čl. 90-93 a ktorý bol so súhlasom procesných strán prečítaný na hlavnom pojednávaní (čl. 424), vyplýva záver, že na vecnej stope č. 4 – deka oranžovej farby bola zistená prítomnosť viacerých oterov spermy.
Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, ktorý vypracovala znalkyňa PhDr. Antónia Solárová PhD., na čl. 97-122 a ktorý bol so súhlasom procesných strán prečítaný na hlavnom pojednávaní (čl. 425), vyplýva záver, že úroveň intelektových a rozumových schopností poškodeného je v pásme defektu - na úrovni ľahkej duševnej zaostalosti. Osobnosť poškodeného je spôsobilá predsa ešte postačujúco správne vnímať prežité udalosti a ich správne interpretovať a to skôr ešte v podstatnej miere z forenzne psychologického hľadiska a to napriek tomu, že u osobnosti poškodeného bola vo všeobecnosti zistená snaha pôsobiť lepším dojmom a reagovať sociálne žiaduco (tzv. lži skóre nadpriemerné, čo zodpovedá tiež jeho zistenej mentálnej úrovni, nezrelosti a sociálnej naivite).
Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia deti, Klinická psychológia dospelých, Psychológia sexuality, Poradenská Psychológia, ktorý vypracovala znalkyňa A. H. H., na čl. 235-237 a ktorý bol so súhlasom procesných strán prečítaný na hlavnom pojednávaní (čl. 425), vyplýva záver, že u obžalovanej bolo zistené vysoké lži skóre v snahe zapôsobiť dobrým dojmom a podať čo najlepší výkon, aj keď za cenu vymýšľania. Uvedený dôkaz súd vyhodnotil ako neprípustný dôkaz a v ďalšom konaní naň nijako neprihliadol, pretože v konečnom dôsledku znamená porušenie práva na obhajobu, keďže je elementárnym právom každého obžalovaného brániť sa spôsobom aký uzná za vhodné teda aj prípadným uvádzaním nepravdy, resp. vymýšľaním.
Z úradného záznamu na čl. 273 je zrejmá analýza vyšetrovateľa k odpovedi správcu telekomunikačnej prevádzky.
Z časti vytlačeného obsahu multimediálnej prílohy z čl. 80 na čl. 430-433 vyplýva počet a čas telefonických hovorov uskutočnených medzi obžalovanou a poškodeným.
Z odpovede Sociálnej poisťovne Košice na čl. 278 vyplýva, že poškodený je poberateľom invalidného dôchodku od 27.9.1993.
Zo správy DSS Domko a lekárskej správy na čl. 281-284 vyplývajú dôvody umiestnenia poškodeného do zariadenia Domko - DSS.
Z lustrácie telefónneho čísla na čl. 286 vyplýva, že vlastníkom čísla XXXX XXX XXX je A. F., Olšovany.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na čl. 294 vyplýva, že obžalovaná má evidovaný jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 15.4.2017.
Zo správy Domko na čl. 459-460 vyplýva, že obžalovaná bola oboznámená pri pohovore o tom aká je cieľová skupina zariadenia Domko domov sociálnych služieb a v rámci každej zmeny bola oboznamovaná, čo je jej povinnosťou.
K oslobodzujúcemu výroku:
Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti obžalovanej.
Súd v prípade obžalovanej použil oslobodzujúci dôvod v zmysle ustanovenia § 285 písm. b) Tr. zákona a to z dôvodu, že dospel k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa pri dodržaní zásady zachovania totožnosti skutku síce stal, ale tento skutok nie je trestným činom. Súd dospel k záveru, že sa skutok stal na základe výpovede poškodeného E. F. z prípravného konania, ktorá bola urobená za prítomnosti znalca z odboru Psychológia a ktorá bola vykonaná na technickom zariadení na hlavnom pojednávaní ako obrazovo zvukový záznam. Výpoveď poškodeného za hodnovernú a použiteľnú z hľadiska psychologického označila v znaleckom posudku aj znalkyňa z odboru Psychológia, ktorá uviedla, že osobnosť poškodeného je spôsobilá predsa ešte postačujúco správne vnímať prežité udalosti a ich správne interpretovať a to skôr ešte v podstatnej miere z forenzne psychologického hľadiska a to napriek tomu, že u osobnosti poškodeného bola vo všeobecnosti zistená snaha pôsobiť lepším dojmom a reagovať sociálne žiaduco (tzv. lži skóre nadpriemerné, čo zodpovedá tiež jeho zistenej mentálnej úrovni, nezrelosti a sociálnej naivite). Uvedený výsluch teda súd vyhodnotil ako postačujúci, z hľadiska jeho psychologickej hodnovernosti, na použitie v trestnom konaní. Uvedený záver je v súlade aj so závermi súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorý na poškodeného vypracoval JUDr. MUDr. Ján Uhrin, z ktorého vyplýva, že schopnosť poškodeného vnímať dej a následne ho reprodukovať je oproti plne duševne zdravej osobe znížená len mierne, ale forenzne nepodstatne. Výpoveď poškodeného napokon v najhrubších rysoch potvrdil aj na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok A. A.. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je na škodu veci, že uvedený svedok nebol vypočutý bezprostredne po tom, ako vyšlo spáchanie skutku najavo a to vzhľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od jeho spáchania po výsluch svedka a ktorá doba mohla mať vplyv na obsah jeho výpovede.
Podľa názoru súdu v predmetnom trestnom konaní nebola dostatočne preukázaná objektívna stránka trestného činu, ktorá vychádzajúc zo skutkovej vety ako aj právnej kvalifikácie obžaloby inter alia vyžaduje, že musí ísť bez akýchkoľvek pochybností o zneužitie bezbrannosti inej fyzickej osoby.
V zmysle výkladových stanovísk predmetnej skutkovej podstaty o zneužitie bezbrannosti ide vtedy, ak sa iný (ktokoľvek) bez pričinenia páchateľa nachádza v takom stave, v ktorom vzhľadom na okolnosti činu, nie je schopný prejaviť svoju vôľu, pokiaľ ide o pohlavný styk s páchateľom uvedenými spôsobmi, prípadne v ktorom nie je schopný klásť odpor proti jeho konaniu. Ide predovšetkým o stav bezvedomia, mdlobu, požitie alkoholických nápojov alebo omamných látok, stav choroby, ale aj stav, keď je napadnutý spútaný alebo keď sa pre svoju fyzickú neschopnosť nemôže brániť, ďalej ak pre duševnú chorobu nechápe význam páchateľovho konania. Za stav bezbrannosti možno považovať aj hlboký spánok. Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a po jeho vyhodnotení možno s istotou tvrdiť, že poškodený nebol v stave bezbrannosti a teda nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu v takomto stave. Obžaloba sa opierala o početné dôkazy preukazujúce hodnovernosť výpovede poškodeného (obžaloba sa ale o zistení nadpriemerného lži skóre u poškodeného zo strany znalca z odboru Psychológie vôbec nezmieňuje) a s ňou súvisiacich výpovedí nepriamych svedkov, naopak tendenčnosť výpovede obžalovanej (súd sa k uvedenému dôkazu už vyjadril) a zdravotného stavu poškodeného z psychiatrického hľadiska. K podstate objektívnej stránky, teda k zneužitiu bezbrannosti,
však v prípravnom konaní dôkazy vykonané neboli, záver o zneužití sa teda pravdepodobne len automaticky predpokladal. Súd za účelom objasnenia tejto podstatnej skutočnosti vypočul osobne znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria JUDr. MUDr. Jána Uhrina MPH, ktorý uviedol, že schopnosť poškodeného adekvátne zareagovať v takejto situácii bola znížená jednak vzhľadom na mentálny deficit, poškodený nemal žiadnu skúsenosť s heterosexuálnou interakciou, bola to pre neho nová situácia, k osobe obvinenej cítil ako k zamestnancovi istý rešpekt a v súhrne tieto faktory znížili odmietnuť v tej chvíli pre neho neželanú aktivitu. Nemožno tvrdiť, že by bola táto schopnosť úplne vymiznutá, alebo neprítomná, ale bola výrazne nižšia než u človeka bez mentálneho deficitu. Podstatným vplyvom bola okolnosť istého rešpektu k obžalovanej, ktorú vnímal ako istú autoritu a takisto mal reálne obavy ako zareaguje domov sociálnej starostlivosti. Bola to pre neho úplne nová, prekvapivá situácia. Ak by bol v tej chvíli kričal, resp. požiadal o pomoc, mal obavu, že by sa na neho mohli v zariadení hnevať a mohlo by to mať pre neho nežiaduce účinky. Znalec má za to, že v inom prostredí, ak by bol vystavený nejakému neželanému sexuálnemu obťažovaniu, zareagoval by primeranejšie, zrejme aj razantnejšie, tu hral úlohu faktor rešpektu k osobe, ktorá poskytuje starostlivosť aj to, že sa cíti v zariadení dobre. Podľa znalca, ak by sa druhýkrát ocitol v takejto situácii, už by vedel ako zareagovať. Doposiaľ mal skúsenosti len homosexuálne, takže to bola pre neho úplne nová interakcia so ženou. Z uvedeného, ako aj z výpovede samotného poškodeného je ale zrejmé, že tento bol schopný prejaviť svoju vôľu a aj ju prejavil, a to tak, že zaujal jednoznačne odmietavé stanovisko k aktivite obžalovanej a to jednak vo verbálnej rovine, kedy tejto jednoznačne povedal, že si neželá, aby to robila a jednak aj v rovine fyzickej, kedy sa otočil na brucho tak, aby mu obžalovaná dala pokoj. V tomto kontexte je potrebné pripomenúť obsah výpovede svedka A. F. - brata poškodeného, ktorý uviedol, že poškodený je zdatný chlap, v dobrej fyzickej kondícii a vie byť asertívny, teda v jednoduchých záležitostiach vie prejaviť aj svoj odmietavý postoj. Podľa názoru súdu sexuálne praktiky, alebo styk nemožno zaradiť medzi zložité ľudské činnosti, ale skôr naopak medzi jednoduché až pudové. Z uvedeného možno vyvodiť jednoznačný záver a to, že poškodený bol nielen schopný v teoretickej rovine klásť fyzický odpor, ale tak aj urobil, keď sa otočil na brucho. Jediným obmedzením, ktoré v tom čase poškodený subjektívne údajne pociťoval, bola obava z možných konzekvencii, ktoré by mohli byť vyvodené voči nemu, jednak zo strany domova sociálnych služieb za takéto správanie a jednak, že pociťoval rešpekt voči obžalovanej ako zamestnankyni tohto domova. Uvedené úvahy, podľa názoru súdu, celkom jednoznačne svedčia o racionálnej úvahe poškodeného a nemajú žiaden základ v jeho zdravotnom stave po stránke psychiatrickej. Pokiaľ sa na menej ráznom odmietaní konania obžalovanej zo strany poškodeného mala podieľať jeho dovtedajšia neskúsenosť s heterosexuálnym vzťahom popri dovtedajšej skúsenosti s homosexuálnym vzťahom, podľa názoru súdu uvedená skutočnosť vôbec nesúvisí so zdravotným stavom poškodeného po psychiatrickej stránke a nemala žiaden vplyv na prejavenie vôle poškodeného a jeho schopnosti klásť odpor proti konaniu obžalovanej. Takúto súvislosť nijako neobjasnil ani znalec, práve naopak, tvrdenie znalca, že ak by takúto skúsenosť mal pred skutkom, vedel by ráznejšie reagovať znamená, že tam nie je žiadna súvislosť so zdravotným stavom poškodeného, ale že ide len o otázku empirickej praxe. Podľa názoru súdu je naviac potrebné klásť skúsenosti, či už z heterosexuálneho alebo homosexuálneho vzťahu na rovnakú úroveň.
Vzhľadom na uvedenú dôkaznú núdzu vo vzťahu k preukázaniu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu súd rozhodol o oslobodení obžalovanej spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Mestský súd Košice. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.