Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/161/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. - G. I., proti odporkyni: N. R., nar. 4.X.XXXX, naposledy bytom M., J.A.Y. XX, zastúpená opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie v konaní o určenie manželského výživného takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporkyňa n i e j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 8.11.2011 žiadal, aby bola odporkyňa povinná prispievať na jeho výživu sumou 60,50 € mesačne.

Odporkyňa sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadrila.

Odporkyňa sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, lustráciou iný trvalý resp. prechodný pobyt zistený nebol. Z uvedeného dôvodu jej súd ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní v zmysle

Opatrovník sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je nezamestnaný, nepoberá dávky a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, preto žiada, aby bola odporkyňa zaviazaná prispievať na jeho výživu vo výške 60,50 € mesačne.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že navrhovateľ je v súčasnosti vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 27.2.2012. K dnešnému dňu evidencia trvá.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava bolo zistené, že odporkyňa nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a nie je poberateľkou rodičovského príspevku.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce bolo zistené, že navrhovateľ bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 7.7.1993 do 26.6.1994, od 30.12.1994 do 16.3.1995, od 20.9.1995 do 28.12.1995, od 15.7.1996 do 30.7.1996, od 6.3.1997 do 1.6.1997, od 24.3.1999 do 12.10.1999, od 1.11.2001 do 24.3.2004, od 12.7.2005 do 1.10.2006. Dňa 2.10.2006 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce. V súčasnosti je už navrhovateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce bolo zistené, že nepoberá žiadne štátne sociálne dávky.

Podľa ust. , Zákon o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods. 1 citovaného zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Predmetom konania je určenie manželského výživného. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká súčasne so zánikom manželstva. Zákonná úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi vychádza zo zásady, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti, teda že manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že prostredníctvom tohto inštitútu sa okrem uspokojovania osobných potrieb sleduje aj naplnenie zákonného charakteru inštitútu manželstva z hľadiska majetkového. Vyživovacia povinnosť manželov zahŕňa zabezpečovanie osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia, pričom východiskom je rovnaká životná úroveň manželov a nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale komplexnej rovnakej úrovne manželov po zhodnotení osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík, pričom po zhodnotení ktorých budú mať manželia približne rovnakú možnosť zabezpečiť si svoje základné potreby s prihliadnutím na vyššie uvedené osobitosti. Zásadou dobrých mravov je inštitútom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušenia sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pri posúdení súladu určenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa vychádza z obsahu manželstva § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Na základe vykonaného dokazovania súd má za to, že životná úroveň oboch manželov je v zásade rovnaká a nárok navrhovateľa na určenie manželského výživného je nedôvodný. Tak navrhovateľ ako aj odporkyňa nemajú žiadny príjem. Na základe uvedených skutočností preto návrh zamietol.

Úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov konania v súlade s ust. , ale nakoľko jej žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Podľa ust. z.č. o súdnych poplatkoch v platnom znení je navrhovateľ oslobodený od poplatku.

Keďže súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, úspešná bola odporkyňa, nie je povinná zaplatiť súdny poplatok ( z.č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.