Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52Cpr-3-2012.pdf
PDF · 90.17 KB
Case nature
Area
Subarea
52Cpr/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľky: A. F., bytom T.. W. XX, Ž., zast. JUDr. Jozef Baran, advokát so sídlom nám. Matice slovenskej 23/45, Žiar nad Hronom, proti odporcovi: AC Beverages, a. s., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36816396, o zaplatenie 3 423,93 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu 3 494,49 Eur, spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne, od 21. 05. 2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 609,74 Eur a iných trov konania vo výške 209,50 Eur, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava II dňa 23. 03. 2012 domáhala od odporcu zaplatenia 3 423,93 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nevyplatenej mzdy.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že u odporcu bola zamestnaná od 30.04.2009 na dobu určitú do 30.04.2010 na pozícii obchodný zástupca. Pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom skončil dňa 26.04.2010 na základe Dohody o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 Zákonníka práce z dôvodu organizačných zmien u odporcu. Podľa bodu 7 pracovnej zmluvy bol odporca povinný poskytnúť navrhovateľke základnú mzdu 600 Eur a podľa bodu 9 pri splnení podmienok uvedených v prémiovom liste mohol zamestnancovi vyplatiť aj odmenu v rozpätí od 0-332 Eur mesačne. Ďalej uviedol, že podľa bodu 1. Dohody o skončení pracovného pomeru sa odporca ako zamestnávateľ zaviazal zaplatiť odstupné v sume dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ktoré malo byť zahrnuté v mzde za mesiac apríl 2010.V zmysle bodu 10 pracovnej zmluvy je mzda splatná za mesačné obdobie pozadu a vypláca sa vo výplatnom termíne najneskôr do 20.
dňa v mesiaci. Odporca navrhovateľke do dnešného dňa nevyplatil časť mzdy za odpracované obdobie mesiacov 8/2009 vo výške 407,94,- Eur,9/2009 vo výške 565,51,-Eur,10/2009 vo výške 4,08,- Eur,12/2009 vo výške 337,30,-Eur. Zároveň odporca nevyplatil celú mzdu za obdobie mesiacov 2/2010 vo výške 569,69,-Eur a za mesiac 4/2010 spolu s odstupným vo výške 1 609,97Eur. Odporca tak nevyplatil navrhovateľke celkom sumu 3 494,49,-Eur. Dlžnú sumu odporca neuhradil doposiaľ ani napriek výzve navrhovateľky.
Odporca sa v stanovenej lehote k návrhu navrhovateľky nevyjadril, hoci mu bol doručený. Na pojednávanie súdu sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, predvolanie mal doručené v zmysle § 48 ods. 2 O. s. p., preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. konal a rozhodoval v neprítomnosti odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky, ako aj listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Z Pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2009 uzatvorenej medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľkou ako zamestnankyňou súd zistil, že pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú od 01.05.2009 do 30.04.2010 medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol dňa 01.05.2009. Navrhovateľka mala pracovať na pracovnej pozícii obchodný zástupca. Účastníci pracovnoprávneho vzťahu sa v bode 7.pracovnej zmluvy dohodli, že výška mzdy zamestnanca - navrhovateľky je v sume 600,-.Eur. Mzda bola splatná podľa bodu 10. pracovnej zmluvy pozadu za mesačné obdobie a vypláca sa vo výplatnom termíne najneskôr do 20.dňa v mesiaci. Ďalej sa účastníci dohodli v bode 9 pracovnej zmluvy, že pri splnení dohodnutých podmienok môže zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi odmeny v rozmedzí 3 -332,- Eur mesačne.
Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.04.2010 vyplýva, že účastníci sa dohodli na skončení pracovného pomeru uzatvoreného pracovnou zmluvou zo dňa 30.04.2009 ku dňu 30.04.2010 podľa § 60 Zákonníka práce z dôvodu organizačných zmien v spoločnosti. V bode 5 tejto dohody sa odporca ako zamestnávateľ zaviazal doplatiť navrhovateľke dlžnú mzdu za mesiace 2,3 a 4/2010 a 10/2009 do 20.05.2010 a odstupné v sume dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ktoré bude zahrnuté v mzde za mesiac apríl 2010.
Z výplatnej pásky vystavenej odporcom za mesiac 8/2009 vyplýva, že navrhovateľke mala byť vyplatená mzdy vo výške 607,94,-Eur. Z výplatnej pásky vystavenej odporcom za mesiac 9/2009 vyplýva, že navrhovateľke mala byť vyplatená mzda vo výške 665,51,-Eur. Z výplatnej pásky vystavenej odporcom za mesiac 10/2009 vyplýva, že navrhovateľke mala byť vyplatená mzda vo výške 569,69,-Eur. Z výplatnej pásky vystavenej odporcom za mesiac 12/2009 vyplýva, že navrhovateľke mala byť vyplatená mzda vo výške 608,25,-Eur. Z výplatnej pásky vystavenej odporcom za mesiac 2/2010 vyplýva, že navrhovateľke mala byť vyplatená mzda vo výške 569,96,-Eur. Z výplatnej pásky vystavenej odporcom za mesiac 4/2010 vyplýva, že navrhovateľke mala byť vyplatená mzda vo výške 1609,97,-Eur.
Z výpisov z účtu navrhovateľky vedenom v Slovenskej sporiteľni, a. s. vyplýva, že odporca navrhovateľka na účet poukázal v mesiaci 8/2009 sumu 200,-Eur, v mesiaci 9/2009 sumu 100,-Eur, v mesiaci 10/2009 sumu 565,61,- Eur, v mesiaci 10/2009 sumu 270,95 Eur, a v mesiaci 12/2009 sumu 270,95 Eur.
Právny zástupca navrhovateľky a navrhovateľka v priebehu konania zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu. K veci ďalej uviedli, že mzdu za jednotlivé mesiace trvania pracovného pomeru vyúčtoval odporca a s jej výškou súhlasia, takisto súhlasia s výškou odstupného. Avšak odporcom uvedená mzda za jednotlivé mesiace v celej výške ako aj odstupné neboli navrhovateľke doposiaľ vyplatené. Odporca uhradil zo mzdy len časť a to na účet navrhovateľky. Za nevyplatenie mzdy podala navrhovateľka na odporcu trestné oznámenie, o stave trestného konania nemajú vedomosť.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 130 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.
Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 48 ods. 2 O.s.p. ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch
od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol dňa 30.04. 2009 riadny pracovnoprávny vzťah uzatvorený na dobu určitú, z ktorého jeho účastníkom vyplývali vzájomné práva a povinnosti, tak ako im to ukladá Zákonník práce. Základnou povinnosťou zamestnávateľa je poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, tak ako bola v pracovnej zmluve medzi účastníkmi dohodnutá mesačne vo výške 600,-Eur mesačne, ako aj odporcom určenú odmenu. Výšku odporcom uvádzanej mzdy navrhovateľka považovala za správnu a ničím je nespochybnila. Namietala iba skutočnosť, že odporca navrhovateľke v čase trvania pracovného pomeru vyplatil za mesiace august, september, október a december len časť mzdy. Taktiež jej odporca nevyplatil celú mzdu za mesiac február a apríl 2010 a po skončení pracovného pomeru na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.04.2010 jej nevyplatil ani odstupné. Súd preto dospel k záveru, že odporca je povinný navrhovateľke zaplatiť celkom sumu vo výške 3494,49 Eur titulom nároku na mzdu a dohodnuté odstupné.
Nakoľko sa odporca nezaplatením mzdy a odstupného dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, je navrhovateľovi povinný zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 9 % z istiny ročne od 21.5. 2010 až do zaplatenia. Prvý deň omeškania súd ustálil ku dňu 21. 05. 2012, nakoľko splatnosť nárokov v zmysle dohody o skončení pracovného pomeru nastala dňa 20. 05. 2010. Hoci splatnosť mzdy bola medzi účastníkmi v zmysle pracovnej zmluvy dohodnutá v termíne za mesačné obdobie pozadu a vyplácala sa vo výplatnom termíne najneskôr do 20.dňa v mesiaci, navrhovateľ si nárok na úrok z omeškania uplatnil až odo dňa splatnosti nárokov v zmysle dohody o skončení pracovného pomeru, z ktorého dôvodu súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a skutočnosť, že odporca súdu nepredložil jediný dôkaz preukazujúci, že svoje záväzky z pracovnoprávneho pomeru riadne a včas splnil, súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Odporca bol v konaní pasívny k návrhu navrhovateľky sa písomne napriek výzve súdu nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil, hoci mu súd doručil riadne predvolanie v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 O.s.p p.
S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je voči odporcovi v celom rozsahu dôvodný, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:
a/ trovy právneho zastúpenia navrhovateľky, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pozostávajú z:
1/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 131,11 Eur /bez DPH/ (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 28. 02. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 19. 03. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 13. 06. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
2/ Režijný paušál - 1 x 6,73 Eur
3/ Cestovné náhrady (vzdialenosť 360 km, spotreba 7,5 l/km, cena pohonných hmôt 1,560 Eur/liter, základná náhrada 0,183 Eur/km)
- pojednávanie 13. 06. 2012 -108 Eur.
4/ Náhrada za stratu času (8 polhodín x 12,71 Eur)
- pojednávanie 13. 06. 2012 -101,68 Eur
Trovy právneho zastúpenia spolu 609,74 Eur.
Súd navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia jej právnym zástupcom zo dňa 13. 06. 2012. Hoci by navrhovateľke patrila náhrada režijného paušálu vo výške 7,63 Eur ku každému úkonu právnej služby, súd viazaný vyčíslením trov právneho zastúpenia, navrhovateľke priznal len jeden režijný paušál v uplatnenej výške 6,73 Eur. Pokiaľ ide o náhradu cestovného a náhrady za stratu času, súd pri prepočte uplatnených náhrad dospel k záveru, že pri uplatnení týchto náhrad došlo k zrejmej chybe v počítaní. Súd vlastným prepočtom zistil, že cestovné náhrady predstavujú sumu vo výške 108,- Eur (nie 108,06 Eur) a náhrada za stratu času sumu 101,68 Eur (nie 101,73 Eur). Súd preto navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia v jej správnej výške, t. j. vo výške 609,74 Eur.
b/ iné trovy konania - zaplatený súdny poplatok 209,50 Eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).