Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-131-2008.pdf
PDF · 100.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/131/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, rozhodol sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v právnej veci navrhovateľa Y. Z., L. B. XX, XXX XX G. Z. - X. F., zastúpeným Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom, Námestie SNP 22, 811 01 Bratislava a JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom, Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, proti odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci,
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Účastníkom súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Zástupca navrhovateľa podal dňa 9. 10. 2008 návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v pôvodnej sume 2 240 000,-Sk, čo odôvodnil tým, že „navrhovateľ bol na základe uznesenia Okresného prokurátora Bratislava III zo dňa 25. 9. 2000 vzatý do väzby z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu pokusu nedovolenej výroby a držby omamnej a psychotropnej látky, jedu a prekurzoru a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom, podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, k § 187 ods. i písm. a, c, d, ods. g, písm. b Trestného zákona.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 3 T 89/01 zo dňa 15. 5. 2003, bol navrhovateľ v plnom rozsahu oslobodený spod obžaloby. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, prokurátor Okresnej prokuratúry v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie. Následne Krajský súd v Bratislave, v konaní sp. zn. 8 To 249/03 zo dňa 16. 12. 2004 uznesením zamietol odvolanie Okresného prokurátora a rozsudok Okresného súdu Bratislava III sa tak stal právoplatný.
Navrhovateľ strávil vo väzbe 962 dní, t.j. 2 roky a 8 mesiacov, hoci sa žiadneho trestného činu nedopustil“.
Samotnú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch zdôvodnil nasledovne :
„Obvinenie Y. Z. z trestného činu pokusu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom, podľa § 9 ods. 2 k § 8 ods. 1 k § 187 ods. i/ písm. a/, c/, d/, ods. g/ písm. b/ Trestného zákona značným spôsobom zasiahli do jeho cti, povesti a osobného života. Od začatia vyšetrovania bol v meste, v ktorom žije a kde počas väzby žili i jeho deti s manželkou vykresľovaný ako „drogový díler“, čo sa širokej verejnosti navždy vrylo do pamäti.
Y. Z. viedol usporiadaný život. Samotná väzba spôsobila celej jeho rodine, predovšetkým jeho manželke psychické útrapy. Dodnes zažíva situácie, keď sa na neho bývalí známi, priatelia a susedia pozerajú ako
na človeka, ktorý sedel vo väzbe a bol trestne stíhaný a rovnako aj na jeho rodinu. Správajú sa k nemu pohŕdavo, musí často strpieť povýšenecké správanie, podceňujú ho a verejne to dávajú najavo.
Y. Z. má problém nájsť si zamestnanie, ľudia ho poväčšine odsudzujú. Pobyt vo väzbe veľmi negatívne zasiahol jeho psychiku, nielen preto, že v takomto prostredí je človek neustále ponižovaný, ale spôsobil mu dlhé odlúčenie od svojich detí, ktoré mali vtom čase iba 7 /syn/ a 4 /dcéra/ rokov. V čase, keď bol vzatý do väzby mal navyše na ceste ďalšie dieťa, ktoré sa narodilo po tom, ako bol vzatý do väzby.
Manželka Y. Z. bola vo veľmi zlej finančnej situácii, ako i jeho tri maloleté deti, ktoré prišli o príjem otca a boli odkázané len na biednu finančnú situáciu ich matky.
Keď sa vrátil z väzby, vlastná novonarodená dcéra ho považovala za cudzieho človeka. Tá pritom v danom čase nevyhnutne potrebovala blízkosť otca, jeho starostlivosť, čo jej nemohol poskytnúť. Samotná manželka sa dostala do veľkých finančných problémov, pretože bola na všetko sama. Znášala to veľmi ťažko. Okrem toho sa o deti museli starať finančne rodičia p. Z., ktoré ich podporovali z vlastných prostriedkov, aby im boli zabezpečený aspoň základné životné potreby“. / č. l. 2 - 4/
Odporca s návrhom nesúhlasil z dôvodu premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy, vzhľadom k tomu, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ako osobné právo majetkovej povahy, sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote. /č. l. 48/
Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav :
Na pojednávaní dňa 11. 5. 2012 navrhovateľ oznámil súdu, že na návrhu trvá, ako aj na skutočnostiach v ňom uvedených. /č. l. 49/
Zástupca odporcu na uvedenom pojednávaní vzniesol námietku premlčania v súvislosti s uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy, vzhľadom k tomu, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ako osobné právo majetkovej povahy, sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. /č. l. 48/
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T 89/01, zo dňa 15. 5. 2003, právoplatným dňa 16. 12. 2004, bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby. /č. l. 6 - 13/
Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8 To 249/03, zo dňa 16. 12. 2004, bolo odvolanie Okresného prokurátora Bratislava III, proti uvedenému rozsudku, zamietnuté. V tomto uznesení je uvedené, že navrhovateľ bol uvedeným rozsudkom oslobodený pre pokus trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., § 8 ods. 1 Tr. zák., § 187 ods. 1 písm. b, c, d, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. /č. l. 14/
Listom zo dňa 23. 8. 2005 podal vtedajší zástupca navrhovateľa na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky „žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 8 a nasl. cit. zákona má Y. Z. nárok na náhradu škody, ako i náhradu ušlého zisku a nemajetkovej ujmy /§ 17 cit. zák./, a preto si tento svoj nárok i uplatňuje. Y. Z. nezákonne strávil vo väzbe cca 2 roky, hoci žiadneho trestného činu sa nedopustil, pričom jeho žiadosti o prepustenie z väzby boli zamietnuté a jeho argumenty neboli zohľadnené tak Okresnou prokuratúrou, ako i Okresným súdom Bratislava III. Navrhuje predbežné prerokovanie nároku Y. Z. z titulu uplatneného nároku náhrady škody spôsobenej nezákonným pozbavením osobnej slobody“. /č. l. 18 - 19/
Navrhovateľ nepredložil súdu doklad o doručení uvedenej žiadosti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Listom zo dňa 13. 3. 2006 oznámil odporca vtedajšiemu zástupcovi navrhovateľa, že „v nadväznosti na jeho žiadosť zo dňa 23. 8. 2005 odporca zakladá ako právne neopodstatnenú bez meritórneho rozhodnutia ad acta. Vychádza preto z ustanovenia § 27 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona /zákon nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2004/. Vzhľadom na to, že udalosť, od ktorej odvíja uplatnenie náhrady škody, nastala pred dňom účinnosti citovaného zákona, nie je daný právny titul pre odškodnenie podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Zároveň mu oznamuje, že predmetnú žiadosť v zmysle § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. odstúpili Odboru rehabilitácií a odškodňovania MS SR na priame vybavenie, nakoľko majú za to, že v danom prípade je potrebné postupovať v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom“. /č. l. 20/
Listom zo dňa 29. 10. 2008 oznámil odporca, konkrétne riaditeľ odboru rehabilitácií a odškodňovania navrhovateľovi že „jeho žiadosť o náhradu škody za vykonanú väzbu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nebola na MS SR prerokovaná v šesťmesačnej lehote od jej obdržania z objektívnych dôvodov, pre množstvo skôr obdržaných žiadostí, ktoré vybavuje v bežnom časovom poradí, ako došli na ich úrad. Na základe uvedeného má právo si uplatniť náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. žalobou na súde proti Slovesnej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky /§ 10 zák. č. 58/1969 Zb./ Poznamenáva, že zák. č. 514/2003 sa na uplatnenú náhradu škody nevzťahuje /§ 27 odsek 2 citovaného zákona. /č. l. 37/
Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak:
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 vety prvej cit. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Podľa § 8 ods. 5 písm. b/ cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zák., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku /ďalej len žiadosť/ s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ods. 2 cit. ust. zák., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 16 ods. 1 cit. zák., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 19 ods. 1 cit. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Podľa ods. 3 cit. ust. zák., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 27b ods. 1 cit. zák., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31 decembra 2008.
Podľa § 100 ods. 1 vety prvej OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/.
Podľa vety druhej cit. ust. zák., na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka.
Podľa vety tretej cit. ust. zák., ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ods. 2 vety prvej cit. ust. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 101 cit. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 122 ods. 1 veta prvej cit. zák., lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.
Podľa ods. 2 cit. ust. zák., vety prvej, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že trojročná premlčacia lehota na uplatnenia práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch začala navrhovateľovi plynúť dňa 15. 5. 2003, kedy bol prepustený z väzby a skončila by dňa 15. 5. 2006, vtedajší zástupca navrhovateľa v tejto lehote podal na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky písomnú žiadosť zo dňa 23. 8. 2005 o predbežné prerokovanie nároku, teda po viac ako 2 rokoch a dvoch mesiacoch odo dňa začiatku plynutia uvedenej lehoty a aj keď nie je presne zrejmé, kedy bola uvedená žiadosť na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky podaná, je z písomného oznámenia odporcu zo dňa 13. 3. 2006 nepochybné, že uvedená žiadosť bola skutočne
podaná, a to v uvedenej trojročnej lehote, ďalej je z toho rovnako nepochybné, že najviac šesťmesačná lehota, počas ktorej neplynula uvedená trojročná premlčacia lehota, uplynula bez toho, aby odporca uspokojil nárok navrhovateľa na náhradu škody celkom alebo jeho časť a aj keď nie je opäť presne zrejmé, kedy začala opäť plynúť uvedená trojročná lehota, je nepochybné, že uplynula do dňa 9. 10. 2008, kedy bol podaný návrh na začatie konania na súde.
Vzhľadom k tomu, že odporca sa v konaní dovolal premlčania práva navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd nepriznal navrhovateľovi sumu 55 000,- Eur predstavujúcu po späťvzatej časti náhrady nemajetkovej ujmy v sume 19 354,38 Eur a zastavenému konaniu v tejto časti uznesením tunajšieho súdu, č. k. 15C/131/2008 - 58, zo dňa 11. mája 2012 zvyšnú časť pôvodne v návrhu na začatie konania navrhovateľom uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v sume 74 354,38 Eur /2 240 000,-Sk/, a preto návrh na začatie konania zamietol.
Čo sa týka právneho pojmu náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ide o právny pojem, ktorý je upravený výlučne v ustanoveniach § 11 a nasl., OZ, ako lex generalis, upravujúcich právo na ochranu osobnosti, a preto aj uvedený pojem upravený v Zákone č. 514/2003 Z.z. ako lex specialis k OZ je treba identicky právne vykladať, resp. právne aplikovať právne vychádzajúc z uvedených ustanovení § 11 OZ, a to aj z hľadiska uplatnenia uvedeného práva vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pričom právny režim uplatnenia práva v zmysle cit. ustanovení Zákona č. 514/2003 Z.z. zostáva zachovaný aj v prípade uplatnenia práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže nič právne nevylučuje, aby súčasťou žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nemohlo byť aj konštatovanie porušenia práva, resp., uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom konštatovanie porušenia práva, ako morálnej satisfakcie, ktoré je taktiež právne identické s uvedenými ustanoveniami § 11 a nasl., OZ, avšak už podliehajúce všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, na rozdiel od uvedených ustanovení § 11 a nasl., OZ, čím sú lehotovo spojené s uplatnením práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, čo je vyjadrením pevnej právnej úpravy.
Vzhľadom k uvedenému odôvodneniu, ostatné navrhnuté dôkazy listinami - „Prehľad úprav výšky minimálnej mzdy“, /č. l. 15/, „výzva Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava - okolie, Lazaretská 25, zo dňa 14.8. 2006, pred podaním návrhu na výkon exekúcie“, adresovaná navrhovateľovi, /č. l. 16/ a „vyjadrenie zo dňa 4. 12. 2006 vtedajšieho zástupcu navrhovateľa k uvedenej výzve“, /č. l. 17/, nemali právny význam pre rozhodnutie vo veci, a to z dôvodu, že nijako právne nesúviseli s predmetom konania.
Súd zamietol návrh zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní dňa 13. 6. 2012 na vypočutie svedkyne A. Z., manželky navrhovateľa, z dôvodu, že bude vedieť vypovedať ohľadne pomerov navrhovateľa a jeho rodiny v období pred, počas a po výkone jeho väzby, /č. l. 54, 55/, a to z dôvodu dovolania sa uvedeného práva premlčania odporcom.
A napokon nemal právny význam pre rozhodnutie vo veci ani obsah citovaného oznámenia odporcu navrhovateľovi zo dňa 29. 10. 2008 /č. l. 37/, a to z dôvodu, že obsahovo sa zhoduje s obsahom č. l. 20.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, teda podľa zásady úspechu v konaní a keďže navrhovateľ v konaní úspech nemal, súd mu nepriznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli odmenami advokátom za zastupovanie.
Odporcovi súd nepriznal náhradu trov konania, keďže mu nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje na nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. zákona odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.