Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/81/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľa Q. F., K.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho K. T. B. Č.. X B. S., zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach, proti odporkyni Ľ. F., rod. E., K.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej na ulici B. Č.. X B. S., zastúpenej JUDr. Vladimírom Habiňákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Hviezdoslavovej ulici č. 7 v Košiciach, za účasti maloletej F. F., K.. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, v konaní o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov Q. F., K.. XX.X.XXXX, a Ľ. F., Y.. E., K.. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. - G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje maloletú F. F., K.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej F. výživným vo výške po 90 € mesačne, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným na tunajšom súde prostredníctvom právneho zástupcu dňa 30.3.2012 žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, maloletú F. F., K.. XX.X.XXXX, zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 40 € mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do budúcna. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvárali asi po 7 ročnej známosti z lásky, spočiatku bolo ich manželstvo usporiadané, prvé problémy začali v roku 2002 hlavne v názorovej oblasti, odporkyňa mu začala vyčítať, že sa nestará o rodinu najmä po finančnej stránke, z čoho bol nervózny, keďže v tom čase prerábal byt a zabezpečoval aj rodinu, hádky a rozpory sa iba prehlbovali, prestali si rozumieť a intímne sa stýkať, asi pred piatimi rokmi odišiel zo spoločnej domácnosti k rodičom, čo viackrát urobil aj predtým, ale stále sa vrátil, pri poslednej hádke sa už domov nevrátil aj napriek jeho snahe vrátiť sa, odporkyňa si nepriala, aby sa vrátil, a k dcéram chodil len vtedy, keď mu to odporkyňa dovolila, po týchto skutočnostiach stratil citový vzťah k odporkyni.

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa 18.5.2012, v ktorom uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, taktiež je toho názoru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoj účel, je pravdou, že manželstvo uzatvárali z lásky a v čase, keď sa im narodila prvá dcéra, vzťahy sa začali zhoršovať, keď sa presťahovali do väčšieho bytu, kde sa ona sťahovať nechcela, manžel jej nepomáhal, nikdy nerešpektoval jej názor, venoval sa svojim koníčkom, neskôr zistila, že ju podvádzal, čo nikdy nepriznal, správal sa nezodpovedne a často jej klamal, dňa 10.3.2007 opustil spoločnú domácnosť a odo tohto času žijú oddelene, v súčasnosti nemá k navrhovateľovi žiadny citový vzťah a nemá záujem o ďalšie trvanie manželstva, čo sa týka výšky výživného na maloletú dcéru, navrhla, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 150 € mesačne, uviedla, že odporca jej prispieva v súčasnosti len sumou 100 € mesačne, čo nestačí na pokrytie všetkých nákladov súvisiacich s výživou maloletej.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporkyne, kolíznej opatrovníčky, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo P. XX.X.XXXX pred Obvodným úradom v S., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. - G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, po porad. č. XX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, obaja sú štátni občania SR, slovenskej národnosti a ich posledným spoločným bydliskom je B. Č.. X, S., kde v súčasnosti býva odporkyňa s deťmi. Z manželstva pochádzajú dve deti, plnoletá U. F., K.. XX.X.XXXX a maloletá F. F., K.. XX.X.XXXX.

Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 13.6.2012 vyplýva, že, z manželstva účastníkov pochádzajú 2 deti, z toho jedna dcéra je maloletá F. F., K.. XX.X.XXXX, podľa uvedenia oboch rodičov ich manželstvo neplní dlhodobo žiadne svoje spoločenské funkcie, obaja s rozvodom súhlasia, obaja taktiež súhlasia so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, otec uviedol, že trvá na svojom návrhu, pričom matka nesúhlasila s výškou výživného a žiadala, aby súd určil výživné na maloletú F. vo výške 150 € mesačne, maloletá F. navštevuje Gymnázium I. U. B. S., 1. ročník, matka hradí stravné pre dcéru vo výške od 20 - 25 € mesačne, telefónny kredit vo výške 10 € mesačne, cestovné vo výške 5 - 10 € mesačne, maloletá je aktívna, venuje sa aj mimoškolským aktivitám, navštevuje aerobic, za ktorý matka hradí cca 10 € polročne, navštevuje angličtinu, poplatok je 60 € ročne, taktiež navštevuje stretnutia u W., matka na rok hradí 15 € poplatok, maloletá je alergička a má epileptické záchvaty, preto má matka zvýšené výdavky na lieky a výživové doplnky, maloletá sa zúčastnila lyžiarskeho zájazdu, náklady ktorého hradili rodičia na polovicu, otec sa odťahoval zo spoločnej domácnosti pred 5 rokmi, od tejto doby na výživu detí prispieval sumou cca 200 €mesačne, na ich výchove sa podieľal aj inou formou a prispieval aj na zvýšené výdavky na deti, stretnutia otca s maloletou sú bezproblémové, rodičia sa vedia dohodnúť, v prípade rozvodu manželstva kolízny opatrovník odporučil maloletú F. zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jej výživu primerane k jeho príjmovým možnostiam a majetkovým pomerom.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá, na základe dohody spláca spoločné lízingové splátky manželov vo výške 106 € mesačne, býva u svojich rodičov, kde na bývanie neprispieva žiadnou formou z dôvodu, že celé príjmy investoval do rodiny a na výživu detí, odporkyni mesačne dával hotovosť 200 €, hradil aj internet v domácnosti odporkyne a detí, na tieto príspevky mu v tomto roku prispievali aj jeho rodičia, keďže mal úraz, bol dlhodobo PN a došlo k poklesu jeho príjmov, jeho osobné potreby boli taktiež hradené zo strany jeho rodičov, okrem týchto detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a mimo majetku BSM s odporkyňou iný majetok nevlastní.

Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva súhlasí, ďalej uviedla, že má za to, že ich manželstvo nikdy nespĺňalo skutočné funkcie, navrhovateľ si vždy robil, čo chcel, neustále jej klamal, v podstate o ňom nič nevedela, nevedela o jeho práci, o mzde, navrhovateľ jej nepomáhal s výchovou dcér, zvykli si, že boli samé, čoraz častejšie dochádzalo medzi nimi k hádkam, nedorozumeniam, keď odišiel k jeho rodičom, všetka starostlivosť o deti zostala na nej, z jeho strany nevidela žiadnu ochotu, po finančnej stránke jej prispieval 200 € mesačne na obe deti, staršej dcére kúpil auto, ktoré splátky splácal pôvodne on, následne ich prestal splácať a spláca ich ona, za účelom zabezpečenia rodiny si našla ďalšiu prácu, keďže chce deťom zabezpečiť štandard a

obe študujú, výdavky uviedla tie isté ako v správe kolízneho opatrovníka, ďalej uviedla, že okrem týchto detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, a iný majetok okrem majetku v BSM nevlastní, na obnovení manželského spolužitia nemá záujem.

Z výpovede kolíznej opatrovníčky vyplýva, že šetrením pomerov v rodine bolo zistené, že maloletá žije v domácnosti spolu s matkou a staršou sestrou v 3-izbovom byte, so sestrou užívajú spoločnú detskú izbu, ktorá je riadne zariadená, sú tam vytvorené vhodné podmienky pre vzdelávanie aj pre voľnočasové aktivity, matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú po všetkých stránkach, vzhľadom na uvedené v prípade rozvodu manželstva, odporučila zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné 110 € mesačne vzhľadom na to, že tento doposiaľ prispieval na výživu detí sumou 200 € mesačne, styk odporučili upraviť bez obmedzenia, keďže sa vedia rodičia na styku dohodnúť.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že otec navrhuje určiť maximálnu výšku výživného na maloletú z jeho strany 60 € mesačne poukazujúc na výšku jeho príjmu a taktiež na to, že doposiaľ prispieval na výživu detí 200 € mesačne za pomoci svojich rodičov za predpokladu, že dôjde k jeho návratu do spoločnej domácnosti a obnoveniu manželského spolužitia a tieto príspevky boli na úkor jeho a vlastne aj jeho rodičov.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že s návrhom výšky výživného 60 € mesačne odporkyňa nesúhlasí a žiada výživné vo výške aspoň 100 € mesačne ako navrhla aj kolízna opatrovníčka.

Z listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti F., W.. W..Y..R.., H.: XX XXX XXX, so sídlom K. X. I. Č.. XX B. S., kde navrhovateľ dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 394,44 € a odporkyňa je zamestnaná v T. K. J.. V. B. S. so sídlom K. Y. T. Č.. XX B. S., pričom jej priemerný čistý mesačný príjem je 551,83 €.

Účastníci zhodne uviedli, že styk navrhovateľa s maloletou dcérou žiadali neupraviť.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihladne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V danom prípade súd skúmal, či rozvrat manželstva účastníkov konania je taký hlboký a trvalý, že už neplní účel a obnovenie manželského spolužitia už nie je možné. Prihliadol pritom najmä na skutočnosť, že ani jeden z účastníkov neprejavil záujem o obnovu spolužitia.

V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo je nefunkčné, neplní svoj spoločenský účel a je iba formálnym zväzkom, z uvedeného dôvodu súd manželstvo účastníkov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozviedol.

Súd zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností voči maloletej F. na čas po rozvode manželstva tak, že zveril maloletú F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jej starostlivosť od jej narodenia až doposiaľ do rozchodu rodičov túto zabezpečuje sama a obaja rodičia so zverením maloletej matke súhlasili.

Otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej F. výživným vo výške po 90 € od právoplatnosti tohoto rozsudku do budúcna, pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletej súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností rodičov, z ich majetkových pomerov, z odôvodnených potrieb maloletej, ktorými sú potreby súvisiace s bývaním, stravovaním, oblečením, ako aj so vzdelávaním a so spoločenským vyžitím, pričom prihliadol i na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky formou osobnej starostlivosti o maloletú a aj na to, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletej dcére, ktorá doposiaľ študuje, ako i na zásadu, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a dospel k záveru, že takto určené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na výživu maloletej bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti. Súd je toho názoru, že určená výška výživného je v súčasnosti dostatočná na zabezpečenie potrieb maloletej, kým nedôjde k zmene pomerov, keďže výživné má slúžiť na zabezpečenie potrieb maloletej.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).