Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_10C-1-2012.pdf
PDF · 112.65 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v právnej veci navrhovateľa: SKP, k.s. Lazovná 64, Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o., „v konkurze", Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Konečným, Hurbanova 14/A, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: V. P., K.. XX.X.XXXX, O. K. Z. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 595,75 eur s príslušenstvom takto:
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 2.8.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 595,75 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 22.2.2001 uzavrel so spoločnosťou DRUKOS, a.s. (pôvodný veriteľ) kúpnu zmluvu o nákupe na splátky, predmetom ktorej bol záväzok DRUKOS, a.s, odpredať žalovanému hnuteľné veci (QUADRIGA Q8 100 GF, FROMAC FRD 3202 51, FROMAC FRD 3282 51) a záväzok žalovaného zaplatiť spoločnosti DRUKOS, a.s., 12 mesačných splátok a akontácie. Žalobca poukázal na ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok, článok I., v zmysle ktorých sa žalovaný zaviazal v prípade omeškania s platením svojho peňažného záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Vymáhaná suma predstavuje nezaplatenú zmluvnú pokutu.
V ďalšej časti žaloby žalobca odôvodňuje svoju aktívnu legitimáciu jednotlivými zmluvami o postúpení pohľadávok. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že nárok pôvodného veriteľa plynúceho zo zmluvy na nultú splátku a 12-mesačných splátok, pôvodný veriteľ už úspešne uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4Ro/18/2005, v ktorom bol žalovaný platobným rozkazom sp. zn.. 4Ro/18/2005 zo dňa 31.1.2005 zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 12.276,00- Sk (407,49 eur) s 11,00 % ročným úrokom z omeškania od 16.3.2002 do zaplatenia. Súčasne bol zaviazaný k náhrade trov konania vo výške 610,00- Sk (20,25 eur) za súdny poplatok a 2.100,00-Sk (69,71 eur) na trovách právneho zastúpenia.
Nakoľko žalovaný zameškanú časť istiny dodnes nezaplatil a pretrváva jeho omeškanie s platením dlžnej sumy, ktorej zaplatenie je zabezpečené zmluvnou pokutou určenou ako 0,1% denne z dlžnej sumy, žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu takto určenú za obdobie od 15.07.2007 do 15.07.2011, t.j. celkovo za 1462 dní.
Žalobca ako prílohu k žalobe predložil kúpnu zmluvu, saldokonto a výpisy z jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok.
Po doručení procesného poučenia vo forme uznesenia žalobca zaslal súdu svoje vyjadrenie zo dňa 19.03.2012 v ktorom obšírnejšie argumentuje a poukazuje na súlad uplatneného nároku s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS a v neposlednom rade poukazuje na súlad uplatneného nároku s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukázal ďalej na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Banskej Bystrici, o čom predložil uznesenie 15Co/302/2009 zo dňa 4.11.2009, Krajského súdu v Nitre o čom predložil rozsudok 15Cob/194/2010 zo dňa 13.10.2010 a rozsudok KS v Nitre 26 Cob/153/2009 zo dňa 18.02.2010.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní konanom dňa16.6.2012.
Súd vo veci vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 OSP tak, že bol prečítaný podstatný obsah listín: kúpna zmluva, zmluvy o postúpení pohľadávok, obsah spisu 4Ro/179/2005.
Bol zistený tento skutkový stav:
Žalovaný uzavrel dňa 22.2.2001 so spoločnosťou Drukos, a.s, so sídlom ulica prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36039187, kúpnu zmluvu o nákupe na splátky, predmetom ktorej bola kúpa tovaru - QUADRIGA Q8 100 GF, FROMAC FRD 3202 51, FROMAC FRD 3282 51 a záväzok kupujúceho - žalovaného zaplatiť za tento tovar 12 mesačných splátok, každú vo výške 1.364,- Sk tak, že celková cena predmetu nájmu po navýšení mala predstavovať sumu 18.183,- Sk. Na lícnej strane citovanej zmluvy pri mieste vyhradenom na podpis kupujúceho bolo uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné podmienky uvedené na druhej strane, s upozornením, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť podľa Všeobecných obchodných podmienok, článok VIII., bod 11, ktoré sú uvedené na druhej strane zmluvy. Na rube zmluvy o nájme sú uvedené Všeobecné obchodné podmienky zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci spoločnosti Drukos, a.s. (ďalej len VOP).
Podľa článku I. bod 4, veta prvá VOP, v prípade, že kupujúci je v omeškaní s úhradou splátky podľa článku I., bod 2 b, tejto zmluvy (mesačná splátka vždy do 15.dňa v kalendárnom mesiaci ) je predajca oprávnený vyúčtovať kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
V článku VI. Bod 3 druhá veta bolo dohodnuté poistenie s tým, že poistné plnenie vzniknuté odcudzením predmetu kúpy, podľa relácie polície páchateľom neznámym, prípadne totálnej škody, ktorá je krytá poistením, je poisťovňou poukázané na účet predávajúceho s následným vyúčtovaním zo strany predávajúceho voči kupujúcemu.
V článku VII., boli dohodnuté spôsoby zániku zmluvy, pričom s alternatívou vyhlásenia konkurzu na majetok prenajímateľa zmluvné strany ani VOP nepočítali.
Podľa článku VII. bod., 1, VOP pokiaľ nie je uvedené v tejto zmluve inak, spravujúc sa právne vzťahy ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazoval jednotlivými zmluvami o postúpení pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti Drukos, a.s., voči žalovanému.
Práve v súvislosti s riešením otázky aktívnej legitimácie žalobcu, súd považuje za potrebné uviesť pre posúdenie predbežnej otázky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky správkyňou konkurznej podstaty úpadcu Drukos, a.s, na postupníka Jána Holeca, relevantnú právnu úpravu:
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 27K/203/2002, zo dňa 08.01.2004, bol na majetok spoločnosti DRUKOS, a.s., prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36 039 187, vyhlásený konkurz, pričom za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Todeková Marta, komerčná právnička, Nemocničná č. 1, Dolný Kubín.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. (ďalej len „ZKV“), v znení účinnom v čase začatia konania o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (DRUKOS, a.s.), majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej len "podstata").
Podľa ods. 2 cit. ust., podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len "majetok"), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.
Negatívne vymedzenie podstaty upravuje § 6 ods. 3, podľa ktorého do podstaty nepatrí majetok, ktorého sa nemôže týkať výkon rozhodnutia, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, mzda a obdobné príjmy.
V zmysle § 8 ods.2 ZKV, je správca povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.
Podľa § 13 ods. 4 veta prvá ZKV, uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď sa vydalo, v úplnom znení alebo vo vhodnom skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode je dlžníkov podnik alebo jeho bydlisko, ak sú mimo sídla súdu a účinky vyhlásenia konkurzu nastanú podľa § 13 ods. 5 ZKV, okamihom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto dňom sa dlžník stáva úpadcom.
V zmysle ust. §-u 14 ods. 1, písm. g) veta pred bodkočiarkou ZKV, vyhlásenie konkurzu má inter alia tieto účinky: nesplatné pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty sa stávajú splatnými.
Podľa druhého odseku cit. ustanovenia, ak zmluvu o vzájomnom plnení ešte v čase vyhlásenia konkurzu nesplnil ani úpadca ani druhý účastník zmluvy, alebo sa splnila len čiastočne, každá zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť.
Súpis podstaty, podľa prvej vety prvého odseku §-u 18 ZKV, vykoná správca podľa pokynov súdu s použitím zoznamu predloženého úpadcom.
Podľa tretieho odseku §-u 18 ZKV, súčasťou súpisu je odhad vykonaný súdnym znalcom. Ak s tým súhlasí schôdza veriteľov, môže sa súd uspokojiť s ocenením vykonaným úpadcom alebo správcom.
V zmysle § 18 ods. 4 ZKV, hodnota podniku alebo jeho časti sa určuje ako celok znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu. Ak je súčasťou podniku, časti podniku alebo súboru vecí majetok, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávok oddelených veriteľov (§ 28), alebo tovar pod colným dohľadom, jeho hodnota sa určí v znaleckom posudku samostatne.
Poukazujúc na jeden z účinkov vyhlásenia konkurzu (splatnosť aj nesplatných pohľadávok a záväzkov týkajúcich sa podstaty), na nemožnosť odstúpenia od zmluvy o vzájomnom plnení v dôsledku už poskytnutého plnenia úpadcom (dodanie predmetu zmluvy) podľa § 14 ods. 2 ZKV, súčasne vychádzajúc zo zákonnej povinnosti - stanoviť odhad hodnoty podstaty, súd vyslovuje záver, že splatnosť nárokov pôvodného veriteľa (úpadcu) vrátane zmluvných pokút nastala dňom vyhlásenia konkurzu.
Podľa názoru konajúceho súdu nie je možné pripustiť, aby nárok veriteľa (úpadcu) definovaný ako oprávnenie „vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania“, mohol byť pre omeškanie s platením nájomného po dátume, kedy nastali účinky konkurzu, vymáhateľný. V takomto prípade by totiž povinnosť stanoviť odhad hodnoty podstaty bola pre nepredvídateľné okolnosti (správanie veľkého počtu dlžníkov úpadcu) nevykonateľná.
Berúc do úvahy obsah a účel ZKV možno dospieť k záveru, že záväzky týkajúce sa podstaty, sa dňom vyhlásenia konkurzu stávajú splatnými - neschopnosť dlžníkov úpadcu vykonať ich bezodkladnú úhradu, nie je možné sankcionovať inak než zákonom stanoveným spôsobom (a to ani v prípade dohodnutých sankcií- zmluvných pokút).
Na tomto mieste súd považuje za potrebné upozorniť na účinky vyhlásenia konkurzu na právnickú osobu uvedené v zákone o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti DRUKOS, a.s., konkrétne v ust. §-u 16 ods. 3 písm. d), podľa ktorého účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo vyrovnania.
Podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti DRUKOS, a.s., účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, otvorí účtovné knihy vždy ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo vyrovnania.
Aj z citovaných ustanovení zákona o účtovníctve, je zrejmé, že vyhlásenie konkurzu má za následok „nový ekonomický život“ úpadcu - deň vyhlásenia konkurzu je z pohľadu účtovníctva pohľadávok a záväzkov akýmsi „bodom nula“, čo je úplne súladné s účinkami vyhlásenia konkurz uvedenými v ust. §- u 14 ods. 1, písm. g) veta pred bodkočiarkou ZKV.
Vyššie uvedenému výkladu v podstate zodpovedá obsah (v časti predmet) zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného veriteľa) a postupníkom X. Z., zo dňa 16.3.2006 - bod 1.3., podľa ktorého sa postupujú pohľadávky predstavujúce neuhradené časti kúpnych cien a nájomného - nie zmluvné pokuty!
Až v dodatku č. 1 k vyššie spomínanej zmluve, ktorý bol zmluvnými stranami uzavretý dňa 27.3.2006, sa rozširuje predmet pôvodnej zmluvy o postúpení pohľadávok aj na „peňažné pohľadávky predstavujúce zmluvné pokuty...“ (čl.I., bod 1.2 dodatku).
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody, nespôsobilosť časti predmetu zmluvy (zmluvné pokuty „vznikajúce“ po vyhlásení konkurzu) o postúpení pohľadávok uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného veriteľa) a postupníkom Jánom Holecom (v znení dodatku č. 1), vyvolávať právne účinky pre rozpor so zákonom (ust. §-u 14 ods. 1, písm. g/ veta pred bodkočiarkou ZKV), postihuje v dotknutej časti citovanú zmluvu absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 OZ.
V dôsledku zásady „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, teda, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, sú v dotknutej časti neplatné aj časovo nasledujúce zmluvy o postúpení pohľadávok.
Súd rozhodoval o uplatnenom nároku, ktorý žalobca jednoznačne špecifikoval a to časovým ohraničením rozhodujúcim pre výpočet zmluvnej pokuty - obdobím po vyhlásení konkurzu na majetok pôvodného veriteľa DRUKOS, a.s..
Súd z vyššie uvedených dôvodov zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu.
Nad rámec uvedeného je potrebné uviesť, že ani v prípade záveru súdu, že zmluva netrpí vyššie uvedenou vadou, súd by neposkytol súdnu ochranu výkonu uplatneného práva a to pre rozpor jeho výkonu s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).
V prípade platnosti zmluvy, za súladné s dobrými mravmi v zmysle ust. §-u 3 ods. 1 OZ, by bolo možné považovať taký výkon práva veriteľa (týmto nie je súdom hodnotený súlad práva samotného s kategóriou
dobrých mravov - pozn. súdu), ktorým by bol voči dlžníkovi - spotrebiteľovi uplatnený nárok plynúci zo zmluvy o zmluvu o nájme s právom kúpy prenajatej veci v celom rozsahu - t.j. v takom rozsahu nesplneného záväzku dlžníka, v akom stave tento bol v čase uplatnenia nároku (podania návrhu). Z nižšie uvedených skutočností je zrejmé, že veriteľ (pôvodný) takto nepostupoval.
Z pripojeného spisu, ktorého obsah bol predmetom vykonaného dokazovania vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp zn.4Ro/18/2005, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Drukos, a.s. sa návrhom doručeným súdu dňa 31.1.2005 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.276,- Sk s 11% úrokom z omeškania per annum od 16.3.2002 do zaplatenia.
Vtedajší návrh správkyňa konkurznej podstaty odôvodnila totožným právnym vzťahom (z ktorého plynie aj v tomto konaní uplatňované právo) medzi spoločnosťou Drukos, a.s., a žalovaným vzniknutým na základe kúpnej zmluvy o nákupe na splátky č. 105-004469, predmetom ktorej bolo právo kúpy spotrebičov na splátky QUADRIGA Q8 100 GF, FROMAC FRD 3202 51, FROMAC FRD 3282 51 v celkovej výške splátky 18.183,- Sk. Ako prílohu k návrhu predložila kúpnu zmluvu, VOP, saldokonto.
Po preštudovaní obsahu spisu 4Ro 18/2005, konajúci súd považuje za potrebné upozorniť na to, že vtedajší žalobca, správca konkurznej podstaty úpadcu DRUKOS a.s., žiadnym spôsobom sa v žalobe nezmienil o tom, že predmetom uplatneného nároku nie sú zmluvné pokuty v zmysle VOP. Vychádzajúc z obsahu a účelu zákona o konkurze a vyrovnaní, v prípade takto uplatneného nároku správcom konkurznej podstaty úpadcu voči dlžníkovi úpadcu je prirodzené, že tak laik ako aj odborník, človek s právnickým vzdelaním očakával, že správca konkurznej vymáha do podstaty plnenie v celom rozsahu tak, aby zabezpečil čo najúplnejšie uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľmi v konkurznom konaní.
Nie je úlohou tohto súdu hodnotiť postup správkyne konkurznej podstaty podľa ustanovenia § 8 ods. 2 ZKV, no súd si dovolí vysloviť úvahu, že ide o neštandardný postup podľa ktorého správca konkurznej podstaty uplatní za nemalý súdny poplatok právo na zaplatenie istiny vo výške 12.276,- Sk a ročného úroku z omeškania v percentuálnej sadzbe 11% p.a. a opomenie pritom vymáhať súčasne aj zmluvnú pokutu, ktorej splatnosť nastala v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1, písm. g) ZKV, v deň vyhlásenia konkurzu. Súdu konajúcemu v prejednávanej veci rovnako neprináleží hodnotiť výrok súdu uvedený v platobnom rozkaze 4Ro 18/2005 v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania.
Na tomto mieste súvisiacom z hodnotením súladu výkonu práva žalobcu (samozrejme za predpokladu, žeby právo samotné existovalo) s dobrými mravmi, je potrebné zdôrazniť, že súd rozhodoval o uplatnenom nároku, ktorý žalobca jednoznačne špecifikoval a to časovým ohraničením rozhodujúcim pre výpočet zmluvnej pokuty. Súd poukazuje na to, že nie je vylúčené, že žalobca by v prípade úspechu v tomto konaní podal obdobnú žalobu aj pre obdobie nasledujúce po období, za ktoré si zmluvnú pokutu uplatňuje v tomto konaní. Nie je preto prípustné, aby súd poskytol súdnu ochranu výkonu takéhoto práva, nakoľko by išlo v podstate o nekonečne sa zvyšujúci nárok žalobcu voči žalovanému za omeškanie so splnením peňažného dlhu.
Na záver odôvodnenia tohto rozsudku, porovnávajúc dôvody uvedené rozsudkoch iných súdov, ktorými sú odôvodňovane výroky zamietajúce uplatnený nárok, žiada sa uviesť, že rešpektujúc písomné pripomienky, ktoré podľa článku 23 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie podala Európska komisia vo veci vo veci C-433/11, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 10. augusta 2011, súvisiaci s konaním vedeným na Krajskom súde v Prešove, kde ako žalobca vystupuje totožný subjekt, ktorá sa týka výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a Charty základných práv Európskej únie, konajúci súd poukazuje na podmienky, ktoré musí vnútroštátny súd skúmať a iba za splnenia ktorých, je možné konštatovať, že konanie podnikateľa, ktorý postúpi
pohľadávku voči spotrebiteľovi na obchodnú spoločnosť v konkurze alebo na spoločnosť, o ktorej vie, že na ňu bude v krátkom čase vyhlásený konkurz, pričom spotrebiteľ sa z dôvodu tejto skutočnosti dostane do menej výhodnej situácie okrem iného preto, že bude mať aj v prípade úspechu v súdnom spore horšie vyhliadky na vymoženie svojej pohľadávky, možno považovať za nekalú obchodnú praktiku.
Na tomto mieste súd poukazuje na záver EK uvedený v bode 19., pripomienok: „Podľa názoru Komisie je preto potrebné predmetnú obchodnú praktiku posudzovať vo svetle generálnej klauzuly uvedenej v článku 5 ods. 2 smernice 205/29/ES. Je preto potrebné skúmať, či sú kumulatívne splnené obe podmienky uvádzané v tomto ustanovení, konkrétne, či predmetná obchodná praktika je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a či podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná.“
Aj keď podľa bodu 21., cit. pripomienok EK: „ Vo všeobecnosti je možné vysloviť záver, že pokiaľ postupca postúpi pohľadávku na obchodnú spoločnosť v konkurze alebo na spoločnosť, o ktorej vie, že na ňu bude v krátkom čase vyhlásený konkurz, pričom spotrebiteľ sa z dôvodu tejto skutočnosti dostane do menej výhodnej situácie okrem iného preto, že postupníkovi bude uľahčené podať žalobu na spotrebiteľa, ale spotrebiteľ bude mať aj v prípade úspechu v súdnom spore horšie vyhliadky na vymoženie svojej pohľadávky, postupník nekoná v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti. Konečné posúdenie tejto otázky však musí urobiť vnútroštátny súd s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti vo veci samej.“, stále platí, že pre určenie, či predmetná obchodná praktika je nekalá, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky na obchodnú spoločnosť v konkurze alebo na spoločnosť, o ktorej vie, že na ňu bude v krátkom čase vyhlásený konkurz, bolo alebo aspoň mohlo byť spôsobilé podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa.
Podľa generálnej klauzuly uvedenej v článku 5 ods. 2 smernice 205/29/ES, je teda základnou podmienkou (conditio sine qua non) v tomto prípade, preukázanie okolnosti, že skutočnosť, že postupník je v konkurze, podstatne narušuje alebo je spôsobilé podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa.
Nakoľko posúdenie tejto otázky musí urobiť vnútroštátny súd s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti vo veci samej, súd skúmal vplyv tohoto postúpenia pohľadávky na ekonomické správanie žalovaného.
Výsluchom žalovaného, ktorý ako dôvod neplnenia záväzku (splatného pred desiatimi rokmi), uviedol nedostatok finančných prostriedkov, pričom po zvážení prístupu žalovaného k veci samej (ani si neprečítal žalobný návrh), nemôže hodnotiť postoj žalovaného inak ako ľahkovážny a nezodpovedný, súd prijal jednoznačný záver, že v prejednávanom prípade je skutočnosť, že postupník (žalobca) je v konkurze, nebola a ani nie je spôsobilá žiadnym spôsobom podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa.
O trovách konania súd rozhodoval v súlade so zásadou úspechu v konaní, podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, preto žalobcovi nepriznal náhradu trov konania pre jeho neúspech vo veci samej, u účastníka, ktorý mal vo veci plný úspech - teda u žalovaného súd skúmal podmienky priznania náhrady trov potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi. Pre absenciu návrhu žalovaného na priznanie náhrady trov konania, teda pre nesplnenie podmienky uvedenej v § 151 ods. 1 veta prvá OSP, súd o trovách konania vzniknutých žalovanému osobitným výrokom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).
Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.