Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/9/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: K. Z., bytom U., N. XX, zastúpený JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom so sídlom U., A. A. X/XXX, proti odporcovi: K. J., nar. X.X.XXXX, bytom U., D. XX, zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom U., J. K. XX, o zaplatenie 995,82 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -45 zo dňa 12. októbra 2011, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 70,63 eur a tieto zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Ive Pavlíkovej, advokátke so sídlom v U., J. K. XX, do troch dní.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 995,82 eur spolu s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol a uložil mu povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 271,39 eur.

V odôvodnení uviedol, že predmetom prejednávanej veci bola podľa návrhu navrhovateľa suma špecifikovaná vo výške 995,82 eur titulom poskytnutej pôžičky, ktorá mala byť uzavretá medzi účastníkmi konania v roku 2007 iba ústne. Navrhovateľ existenciu pôžičky preukazoval „zmenkou“ ako dôkazom o záväzku odporcu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu právne nedôvodný. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa síce nevyžaduje písomná forma, ale odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy. Z výsluchu účastníkov nepochybne vyplynulo, že k odovzdaniu predmetu pôžičky navrhovateľom (veriteľom) odporcovi (dlžníkovi) nedošlo, a teda medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci nemohol vzniknúť právny vzťah z pôžičky, ktorá patrí medzi reálne kontrakty. Zo samotného vyjadrenia navrhovateľa okresný súd vzal za nepochybné, že k odovzdaniu peňazí ako pôžičky v sume 995,82 eur odporcovi ani nedošlo a v predloženej „zmenke“ táto suma predstavovala hodnotu odporcom prevzatého tovaru ako nedoplatku faktúry, ktorú vystavil navrhovateľ. Okresný súd bol ďalej toho názoru, že ak by aj došlo k porušeniu zmluvného záväzku nezaplatením faktúry za dodávku tovaru zo strany odporcu ako odberateľa, z takéhoto porušenia zmluvnej povinnosti nemožno kauzálne vyvodzovať vznik nároku navrhovateľa na vrátenie peňažného plnenia zo zmluvy o pôžičke. V predmetnej veci nešlo ani o zmenu v obsahu doterajšieho záväzku, nakoľko platná zmena prichádza do úvahy iba za situácie, že je daný súhlas oboch zmluvných strán, záväzok riadne vznikol a tento záväzok trvá aj v čase zmeny. V závere odôvodnenia poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ príjem a prevzatie úhrady 3.162,97 eur (95.287,60 Sk) z titulu ním vystavenej faktúry dňa 2.7.2007 podpísal a vystavil o tom príjmový doklad

z toho istého dňa. Uvedené písomné potvrdenie o splnení dlhu (kvitancia) je dôkaznou listinou, ktorej obsahom je potvrdenie veriteľa, že prijal plnenie na určitý dlh a jeho vystavenie malo za následok, že na navrhovateľa prechádza dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenia, že k poskytnutému plneniu nedošlo. Nakoľko navrhovateľ v konaní dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol a ani nepreukázal nárok, ktorého sa domáhal titulom vrátenia pôžičky, jeho návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa .

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom existoval obchodný vzťah, na základe ktorého vznikol odporcovi záväzok uhradiť faktúru č. 000001 zo dňa 3.1.2007 vo výške 95.287,61 Sk. Nakoľko odporca požiadal o vystavenie dokladu o úhrade označenej faktúry pre účely uzatvorenia účtovníctva, dňa 2.7.2007 mu podpísal príjmový pokladničný doklad na sumu 95.287,61 Sk. Toto potvrdenie však neodrážalo skutočnosť, že na doplatenie dlžnej sumy z faktúry zostávalo 30.000,- Sk. Na návrh T. J. dal odporcovi podpísať zmenku s tým, že dlh nezaniká, ale mení sa podľa názoru zúčastnených na pôžičku. Nakoľko predložená zmenka nebola protestovaná, použil ju v konaní ako dôkaz o existujúcej dlžobe. Tento doklad nebol v konaní hodnoverne spochybnený. Pokiaľ odporca uhradil celý dlh z faktúry, nemal žiadny právny dôvod na podpisovanie zmenky. Z výsluchu účastníkov v prvostupňovom konaní vyšlo najavo, že k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke nedošlo, nakoľko nedošlo k odovzdaniu peňazí. Z ďalších skutočností a predložených listín však vyplynulo, že účastníci konania sa dohodli o nahradení doterajšieho záväzku novým záväzkom, a to v zmysle (ďalej už len ). Existovala i dohoda medzi účastníkmi o tom, že záväzok z faktúry zaniká, čo bolo potvrdené vystavením príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2.7.2007 a zároveň, že vzniká nový záväzok v zostatkovej výške 30.000,- Sk, čo účastníci potvrdili vystavením zmenky. Nakoľko nemá právnické vzdelanie, túto zmenu pomenoval ako uzavretie zmluvy o pôžičke. Túto chybu však nepovažoval za rozhodujúcu, nakoľko právny vzťah sa posudzuje podľa dohodnutého obsahu a nie podľa pomenovania. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že prvostupňový súd nepostupoval správne, keď dokazovanie a právne posúdenie obmedzil len na vyhodnotenie zmluvy o pôžičke, ktorú pôvodne prezentoval. Z predložených dôkazov však vyplývalo, že došlo k zániku pôvodného záväzku a vzniku nového záväzku potvrdeného zmenkou.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 12.10.2011 navrhovateľ sám potvrdil, že žiadne peniaze titulom pôžičky odporcovi neodovzdal. Svoje tvrdenia prezentované na pojednávaní ničím nepreukázal a v priebehu konania menil dôvody vzniku jeho kvázy pohľadávky voči odporcovi. Pôvodným návrhom sa domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, následne tvrdil, že zmenka bola vydaná ako potvrdenie o ústnej zmluve o pôžičke a napokon pod ťarchou dôkazov uviedol, že doklad, ktorým potvrdil úhradu za dodaný tovar síce vystavil, ale tento nezodpovedá skutočnosti. V prípade úspechu si odporca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 70,63 eur (za 1 úkon právnej pomoci 51,45 eur + režijný paušál 7,41 eur + 20 % DPH 11,77 eur).

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za použitia ) podľa potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá v tomto smere kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolaciu námietku navrhovateľa, ktorej podstatou bolo tvrdenie, že účastníci konania sa v zmysle ust. dohodli o nahradení doterajšieho záväzku záväzkom novým, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

Dohoda v zmysle (novácia) znamená, že veriteľ a dlžník sa dohodnú o zriadení nového záväzku pri súčasnom zrušení ich pôvodného záväzku. Zákon () vyžaduje písomnú formu. Uzavretie dohody preukazuje ten, kto jej existenciu tvrdí (, veta prvá ).

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že existencia dohody v zmysle nebola navrhovateľom v konaní preukázaná, naviac tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa v tomto smere nekorešponduje s tým, čo uvádzal sám navrhovateľ v prvostupňovom konaní. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2011 navrhovateľ súdu potvrdil, že suma 30.000,- Sk (ktorá bola obsahom „zmenky“) predstavovala dlh z faktúry č. 000001 zo dňa 17.1.2007 (správne 3.1.2007 - poznámka odvolacieho súdu). Na tom istom pojednávaní, na inom mieste (č.l. 41), opätovne potvrdil, že suma uvedená v „zmenke“ predstavovala dlh k faktúre č. 7/00001 (správne č. 000001 - poznámka odvolacieho súdu). Z uvedeného potom vyplýva, že „zmenka“ zo dňa 12.9.2007 aj podľa samotného navrhovateľa (veriteľa) mala predstavovať len potvrdenie existujúceho záväzku z faktúry č. 000001, t.j. z obchodného vzťahu medzi ním a odporcom. Na základe týchto skutočností a za situácie, keď navrhovateľ nepredložil iné dôkazy o existencii dohody podľa , nemohol ani odvolací súd prijať záver, že navrhovateľ sa dohodol s odporcom o zrušení pôvodného obchodného záväzku a súčasne jeho nahradení záväzkom novým. Odvolací súd v závere poznamenáva, že navrhovateľ v podanom odvolaní ani neuviedol, aký iný nový záväzok medzi ním (ako veriteľom) a odporcom (ako dlžníkom) vznikol, pričom sám vychádzal zo skutočnosti, že nešlo o záväzok z pôžičky.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zároveň konštatujúc, že stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade trov konania, napadnutý rozsudok podľa potvrdil.

Odporcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko mal v ňom plný úspech vo veci. Odvolací súd v tomto smere postupoval v súlade s ust. v spojení s . Vyčíslené trovy právneho zastúpenia zodpovedajú ustanoveniam Vyhlášky č. v platnom znení.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.