Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-9-2012.pdf
PDF · 79.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: K. Z., bytom U., N. XX, zastúpený JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom so sídlom U., A. A. X/XXX, proti odporcovi: K. J., nar. X.X.XXXX, bytom U., D. XX, zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom U., J. K. XX, o zaplatenie 995,82 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/48/2011-45 zo dňa 12. októbra 2011, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 70,63 eur a tieto zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Ive Pavlíkovej, advokátke so sídlom v U., J. K. XX, do troch dní.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 995,82 eur spolu s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol a uložil mu povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 271,39 eur.
V odôvodnení uviedol, že predmetom prejednávanej veci bola podľa návrhu navrhovateľa suma špecifikovaná vo výške 995,82 eur titulom poskytnutej pôžičky, ktorá mala byť uzavretá medzi účastníkmi konania v roku 2007 iba ústne. Navrhovateľ existenciu pôžičky preukazoval „zmenkou“ ako dôkazom o záväzku odporcu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu právne nedôvodný. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa síce nevyžaduje písomná forma, ale odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy. Z výsluchu účastníkov nepochybne vyplynulo, že k odovzdaniu predmetu pôžičky navrhovateľom (veriteľom) odporcovi (dlžníkovi) nedošlo, a teda medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci nemohol vzniknúť právny vzťah z pôžičky, ktorá patrí medzi reálne kontrakty. Zo samotného vyjadrenia navrhovateľa okresný súd vzal za nepochybné, že k odovzdaniu peňazí ako pôžičky v sume 995,82 eur odporcovi ani nedošlo a v predloženej „zmenke“ táto suma predstavovala hodnotu odporcom prevzatého tovaru ako nedoplatku faktúry, ktorú vystavil navrhovateľ. Okresný súd bol ďalej toho názoru, že ak by aj došlo k porušeniu zmluvného záväzku nezaplatením faktúry za dodávku tovaru zo strany odporcu ako odberateľa, z takéhoto porušenia zmluvnej povinnosti nemožno kauzálne vyvodzovať vznik nároku navrhovateľa na vrátenie peňažného plnenia zo zmluvy o pôžičke. V predmetnej veci nešlo ani o zmenu v obsahu doterajšieho záväzku, nakoľko platná zmena prichádza do úvahy iba za situácie, že je daný súhlas oboch zmluvných strán, záväzok riadne vznikol a tento záväzok trvá aj v čase zmeny. V závere odôvodnenia poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ príjem a prevzatie úhrady 3.162,97 eur (95.287,60 Sk) z titulu ním vystavenej faktúry dňa 2.7.2007 podpísal a vystavil o tom príjmový doklad
z toho istého dňa. Uvedené písomné potvrdenie o splnení dlhu (kvitancia) je dôkaznou listinou, ktorej obsahom je potvrdenie veriteľa, že prijal plnenie na určitý dlh a jeho vystavenie malo za následok, že na navrhovateľa prechádza dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenia, že k poskytnutému plneniu nedošlo. Nakoľko navrhovateľ v konaní dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol a ani nepreukázal nárok, ktorého sa domáhal titulom vrátenia pôžičky, jeho návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom existoval obchodný vzťah, na základe ktorého vznikol odporcovi záväzok uhradiť faktúru č. 000001 zo dňa 3.1.2007 vo výške 95.287,61 Sk. Nakoľko odporca požiadal o vystavenie dokladu o úhrade označenej faktúry pre účely uzatvorenia účtovníctva, dňa 2.7.2007 mu podpísal príjmový pokladničný doklad na sumu 95.287,61 Sk. Toto potvrdenie však neodrážalo skutočnosť, že na doplatenie dlžnej sumy z faktúry zostávalo 30.000,- Sk. Na návrh T. J. dal odporcovi podpísať zmenku s tým, že dlh nezaniká, ale mení sa podľa názoru zúčastnených na pôžičku. Nakoľko predložená zmenka nebola protestovaná, použil ju v konaní ako dôkaz o existujúcej dlžobe. Tento doklad nebol v konaní hodnoverne spochybnený. Pokiaľ odporca uhradil celý dlh z faktúry, nemal žiadny právny dôvod na podpisovanie zmenky. Z výsluchu účastníkov v prvostupňovom konaní vyšlo najavo, že k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke nedošlo, nakoľko nedošlo k odovzdaniu peňazí. Z ďalších skutočností a predložených listín však vyplynulo, že účastníci konania sa dohodli o nahradení doterajšieho záväzku novým záväzkom, a to v zmysle § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej už len OZ). Existovala i dohoda medzi účastníkmi o tom, že záväzok z faktúry zaniká, čo bolo potvrdené vystavením príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2.7.2007 a zároveň, že vzniká nový záväzok v zostatkovej výške 30.000,- Sk, čo účastníci potvrdili vystavením zmenky. Nakoľko nemá právnické vzdelanie, túto zmenu pomenoval ako uzavretie zmluvy o pôžičke. Túto chybu však nepovažoval za rozhodujúcu, nakoľko právny vzťah sa posudzuje podľa dohodnutého obsahu a nie podľa pomenovania. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že prvostupňový súd nepostupoval správne, keď dokazovanie a právne posúdenie obmedzil len na vyhodnotenie zmluvy o pôžičke, ktorú pôvodne prezentoval. Z predložených dôkazov však vyplývalo, že došlo k zániku pôvodného záväzku a vzniku nového záväzku potvrdeného zmenkou.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 12.10.2011 navrhovateľ sám potvrdil, že žiadne peniaze titulom pôžičky odporcovi neodovzdal. Svoje tvrdenia prezentované na pojednávaní ničím nepreukázal a v priebehu konania menil dôvody vzniku jeho kvázy pohľadávky voči odporcovi. Pôvodným návrhom sa domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, následne tvrdil, že zmenka bola vydaná ako potvrdenie o ústnej zmluve o pôžičke a napokon pod ťarchou dôkazov uviedol, že doklad, ktorým potvrdil úhradu za dodaný tovar síce vystavil, ale tento nezodpovedá skutočnosti. V prípade úspechu si odporca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 70,63 eur (za 1 úkon právnej pomoci 51,45 eur + režijný paušál 7,41 eur + 20 % DPH 11,77 eur).
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa § 219 ods. 1 potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá v tomto smere kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolaciu námietku navrhovateľa, ktorej podstatou bolo tvrdenie, že účastníci konania sa v zmysle ust. § 570 ods. 1 OZ dohodli o nahradení doterajšieho záväzku záväzkom novým, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
Dohoda v zmysle § 570 OZ (novácia) znamená, že veriteľ a dlžník sa dohodnú o zriadení nového záväzku pri súčasnom zrušení ich pôvodného záväzku. Zákon (§ 570 ods. 2) vyžaduje písomnú formu. Uzavretie dohody preukazuje ten, kto jej existenciu tvrdí (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že existencia dohody v zmysle § 570 OZ nebola navrhovateľom v konaní preukázaná, naviac tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa v tomto smere nekorešponduje s tým, čo uvádzal sám navrhovateľ v prvostupňovom konaní. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2011 navrhovateľ súdu potvrdil, že suma 30.000,- Sk (ktorá bola obsahom „zmenky“) predstavovala dlh z faktúry č. 000001 zo dňa 17.1.2007 (správne 3.1.2007 - poznámka odvolacieho súdu). Na tom istom pojednávaní, na inom mieste (č.l. 41), opätovne potvrdil, že suma uvedená v „zmenke“ predstavovala dlh k faktúre č. 7/00001 (správne č. 000001 - poznámka odvolacieho súdu). Z uvedeného potom vyplýva, že „zmenka“ zo dňa 12.9.2007 aj podľa samotného navrhovateľa (veriteľa) mala predstavovať len potvrdenie existujúceho záväzku z faktúry č. 000001, t.j. z obchodného vzťahu medzi ním a odporcom. Na základe týchto skutočností a za situácie, keď navrhovateľ nepredložil iné dôkazy o existencii dohody podľa § 570 ods. 1 OZ, nemohol ani odvolací súd prijať záver, že navrhovateľ sa dohodol s odporcom o zrušení pôvodného obchodného záväzku a súčasne jeho nahradení záväzkom novým. Odvolací súd v závere poznamenáva, že navrhovateľ v podanom odvolaní ani neuviedol, aký iný nový záväzok medzi ním (ako veriteľom) a odporcom (ako dlžníkom) vznikol, pričom sám vychádzal zo skutočnosti, že nešlo o záväzok z pôžičky.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zároveň konštatujúc, že stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade trov konania, napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odporcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko mal v ňom plný úspech vo veci. Odvolací súd v tomto smere postupoval v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Vyčíslené trovy právneho zastúpenia zodpovedajú ustanoveniam Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.