Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-86-2011.pdf
PDF · 81.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6P/86/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. V., N.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, dieťa rodičov T. K., N.. XX.X.XXXX, A. B. A., L.. N. Č.. XXX/X a Q. V., N.. XX.XX.XXXX, A. K., W. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Sivým, advokátom so sídlom v Poprade, Nám. Sv. Egídia 3006/116, o návrhu matky o zvýšenie výživného na mal. dieťaťa a o návrhu otca o nariadenie striedavej výchovy takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživného otca určenému rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. W. XXX/XXXX
- XX zo dňa 27.9.2002 na mal. D. V., N.. XX.X.XXXX to zo sumy 500 Sk na sumu 80 € mesačne, a to od od 1.6.2012 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky.
II. V prevyšujúcej časti súd návrhy matky zamieta
III. Súd návrh otca o zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamieta
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala na tunajšom súde návrh na začatie konania v ktorom žiadala by súd zvýšil výživné otca na mal. D. zo sumy 500 Sk na sumu 150 € mesačne od 1.9.2008 do budúcna a svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného z roku 2002 sa pomery na strane maloletej značne zmenili a aj vzhľadom na to, že navštevuje 8. ročník základnej školy zvýšili sa aj jej mesačné náklady.
Otec podal na tunajšom súde protinávrh v ktorom žiadal aby súd zveril mal. D. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že táto starostlivosť bude realizovaná v mesačných cykloch.
Matka na pojednávaní uviedla, že D. má už 14 rokov a úmerne jej veku má aj vyššie potreby a náklady, výživné žiadala zvýšiť spätne o tri roky z dôvodu, že už viackrát sa s otcom mal. dieťaťa snažila dohodnúť na zvýšení výživného ale k dohode nikdy nedošlo, maloletá sa stravuje v škole, kde matka platí mesačne 26 €, navštevuje výtvarný odbor Základnej umeleckej školy, kde matka platí 20 € polročne, a okrem toho je aj členkou súboru Maguráčik, kde matka taktiež platí 20 € polročne. Mal. D. má zdravotné problémy, je alergička a bola jej zistená priedušková astma, a teda pravidelne by mala užívať lieky, keďže má zhoršený zrak, nosí okuliare avšak za posledné dva roky, tieto menené neboli. Matka z druhého
manželstva má ďalšie dve mal. deti, je zamestnaná vo firme svojho manžela ako obchodná asistentka, pričom jej príjem činí okolo 400 € mesačne. Spolu s rodinnou matka býva v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej manžela, kde spoločne platia inkaso vo výške 180 €. Ďalej uviedla, že otec mal. D. doteraz stanovené výživné platí riadne a nemá dlh na výživnom. Čo sa týka protinávrhu otca o nariadenie striedavej osobnej starostlivosti s týmto matka nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť, pričom navrhla aby súd vypočul k tomuto návrhu aj mal. D..
Otec na pojednávaní s návrhom matky nesúhlasil, uviedol, že maximálne by súhlasil so zvýšením na sumu 50 € mesačne, avšak určite nie spätne. Uviedol, že dcéru pravidelne berie na dovolenky, ak sú spolu vždy jej kúpi čo potrebuje. Otec je súkromný podnikateľ s príjmom okolo 300-400 € mesačne, je druhýkrát ženatý a z manželstva pochádzajú dve mal. deti, otec si okrem toho osvojil aj dcéru svojej manželky N. V. a teda má vyživovaciu povinnosť spolu k štyrom mal. deťom. Spolu s rodinou býva v rodinnom dome svojej manželky, kde spoločne platia náklady spojené s užívaním domu vo výške 200-250 € mesačne. Otec ďalej uviedol, že v prípade, že by bola nariadená striedavá osobná starostlivosť u mal. D., že má vytvorené riadne prostredie, dieťa by malo svoju izbu a že mal. Zuzana veľmi dobre vychádza aj s deťmi jeho novej rodiny.
Súd vypočul na pojednávaní aj mal. D. V., ktorá uviedla, že síce rada navštevuje svojho otca, ale v jeho rodine sa ako doma necíti, a to aj napriek tomu, že s jeho rodinou vychádza dobre, uviedla, že si neželá aby u nej bola nariadená striedavá osobná starostlivosť, ako doma sa cíti pri svojej matke a teda sa vyjadrila, že chce aj naďalej ostať pri svojej matke.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je teda základnou podmienkou prípustnosti zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.
Zo rozsudku Okresného súdu v Kežmarku XP XXX/XXXX zo dňa 27.2.2002 súd zistil, že bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorej sa výživné otca na mal. Zuzanu znížilo zo sumy 2 000 Sk na 500 Sk mesačne a to od októbra 2002. Otec mal v tom čase vyživovaciu povinnosť k trom mal. deťom, matka k jednému mal. dieťaťu. Otec v tom čase bol na rodičovskom príspevku a poberal 2 740 Sk mesačne, matka bola nezamestnaná a nemala žiaden príjem.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že pomery sa zmenili tak na strane mal. D. ako na strane jej oboch rodičov, od poslednej úpravy výživného u matky pribudli dve vyživovacie povinnosti u otca jedna vyživovacia povinnosť a u oboch sa podstatne zvýšil zárobok. Je nesporné, že výživné v sume 500 Sk už nemôže pokryť náklady a potreby 14 -ročného dieťaťa, ktoré okrem školských povinností navštevuje aj iné krúžky a je potrebné aby sa zohľadnili náklady na jeho kultúrne a spoločenské vyžitie. Súd dospel k záveru, že výživné v sume 80 € mesačne jednoznačne zodpovedá tak odôvodneným nárokom dieťaťa ako aj zárobkovým schopnostiam a možnostiam oboch jeho rodičov a preto výživné zvýšil na takúto sumu. Navrhované výživné v sume 150 € mesačne súd považoval za neprimerane vysoké a preto v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Súd zvýšil výživné od 1.6.2012 do budúcna a nie spätne o tri roky ako to žiadala matka, a to z toho dôvodu, že matka nepreukázal súdu obzvlášť zvýšenie výdavkov u dieťaťa nie len z ohľadom na jeho vek.
Nakoľko samotná mal. D. V. nesúhlasila s tým, aby v jej prípade bola nariadená striedavá osobná starostlivosť súd návrh otca v celom rozsahu zamietol, pretože je presvedčený, že 14-ročné dieťa je už natoľko rozumovo vyspelé aby mohlo rozhodovať o tom u ktorého z rodičov chce zostať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o opatrovnícke konanie, ktoré súd môže začať i bez návrhu z úradnej povinnosti.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
O v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).