Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-48-2008.pdf
PDF · 73.07 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/48/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľky: X. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F., I. XX, v konaní zast. JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, so sídlom Školská 3, Nitra proti odporcovi: MUDr. Y. U., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX/XXX, H. N. o zaplatenie 1.178,38 € s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 141,20 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 24.10.2006 domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 35.000,- Sk (1.178,38 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z tejto sumy od 1.4.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnila tým, že dňa 14.2.2006 uzavrela s odporcom zmluvu o pôžičke vo výške 35.000,- Sk, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť do 31.3.2006. Keďže jej odporca poskytnutú pôžičku nevrátil a na jej výzvy nereagoval, uplatnila si svoj nárok súdnou cestou. Zároveň si uplatnila na zaplatenie i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania z dlžnej sumy a náhradu trov konania.
Tunajší súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 9C/48/2008-137 zo dňa 25.5.2011 tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu 1.178,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 1.4.2006 do zaplatenia ako i náhradu trov konania vo výške 399,27 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 9Co/224/2011-153 zo dňa 31.8.2011 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konania. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval predčasnosť posúdenia zmluvy o pôžičke zo dňa 14.2.2006 ako dohody o urovnaní v zmysle § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď mal za to, že pre dôvodnosť takéhoto konštatovania zo strany súdu prvého stupňa nebolo vykonané žiadne dokazovanie. V ďalšom konaní po vrátení veci uložil súdu doplniť dokazovanie a vo veci opätovne rozhodnúť.
Hoci tunajší súd po vrátení veci z odvolacieho súdu opakovane nariadil pojednávania (na deň 30.1.2012, 29.2.2012, 28.3.2012, 9.5.2012, 13.6.2012), týchto pojednávaní sa účastníci konania ani právny zástupca navrhovateľky napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnili. Súd preto nemal možnosť doplniť dokazovanie aj osobným výsluchom účastníkov a teda vo veci opätovne vykonal dokazovanie len oboznámením sa so zmluvou o pôžičke zo dňa 14.2.2006, okamžitým skončením pracovného pomeru,
výzvou na zaplatenie, vyjadrením odporcu zo dňa 27.3.2012 a ostatnými ku spisu pripojenými dokladmi a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka s odporcom dňa 14.2.2006 podpísala zmluvu o pôžičke znejúcu na sumu 35.000,- Sk, ktorú sumu pôžičky sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľke do 31.3.2006. Taktiež bolo v konaní nesporne preukázané, že k skutočnému odovzdaniu finančnej hotovosti vo výške 35.000,- Sk odporcovi nikdy nedošlo. Zmluva o pôžičke bola podľa tvrdenia navrhovateľky spísaná z dôvodu dlhu odporcu na mzde navrhovateľky, ktorá u neho pracovala ako zdravotná sestra.
Odporca v priebehu konania, písomným podaním zo dňa 27.3.2012 namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Konštatoval, že síce navrhovateľka pracovala v jeho ambulancii ako zdravotná sestra, on nikdy nebol jej zamestnávateľom. Jeho i navrhovateľkiným zamestnávateľom mohla byť len spoločnosť ERSTE VM, s.r.o., pre ktorú spoločnosť aj on pracoval v zamestnaneckom pomere. Pokiaľ sa teda navrhovateľka domáhala zaplatenia dlžnej sumy titulom neuhradenia mzdy, žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Podľa § 120 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Navrhovateľa ako subjekt iniciujúci konanie v súvislosti s podaným návrhom zaťažuje nielen povinnosť tvrdenia ale i dôkazné bremeno. To znamená, že pokiaľ navrhovateľ v podanom návrhu tvrdí určité skutkové skutočnosti, tieto pre úspešné domoženie sa svojho práva musí relevantným spôsobom preukázať a to produkciou dôkazov preukazujúcich dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. V opačnom prípade súd jeho návrh pre neunesenie dôkazného bremena zamietne.
Keďže navrhovateľka ako iniciátor tohto konania nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci dôvodnosť uplatneného nároku, súd bol nútený jej návrh pre neunesenie dôkazného bremena ako nedôvodný zamietnuť. Navrhovateľka okrem zmluvy o pôžičke zo dňa 14.2.2006, ktorá je však neplatným právnym úkonom, keďže k reálnemu odovzdaniu finančnej hotovosti nikdy nedošlo, nepredložila žiaden iný dôkaz preukazujúci dôvodnosť uplatneného nároku. Hoci navrhovateľka v priebehu konania tvrdila, že zmluva o pôžičke zo dňa 14.2.2006 bola spísaná za účelom uhradenia dlhu odporcu voči nej z titulu nevyplatenej mzdy, súdu nepredložila dôkaz o existencii pracovnoprávneho vzťahu medzi ňou a odporcom, taktiež nepreukázala, že jej mzda (za konkrétne obdobie v konkrétnej výške) vyplatená nebola a odporca vo svojom poslednom písomnom vyjadrení zo dňa 27.3.2012 jednoznačne poprel, že medzi ním a odporkyňou došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 a 3 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešným účastníkom priznal náhradu trov konania (prvostupňového i odvolacieho) titulom súdnych poplatkov za odpor vo výške 70,70 € (2.130,- Sk) a za odvolanie vo výške 70,50 €. Iné trovy odporcovi v súvislosti s týmto konaním nevznikli.
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.