Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2779-2007.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Subarea
17Er/2779/2007
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, pobočka Martin so sídlom v Martine, Námestie SNP č. 4, proti povinnému Ľ. H., P.. XX.X.XXXX, V.. XX.X.XXXX, P. Y. D. o vymoženie 86,87 € (2.617,- Sk) a trov exekúcie rozhodol
rozhodol:
Exekúcia vedená na úrade súdneho exekútora Mgr. Júliusa Končného pod sp. zn. EX 628/2007 sa vyhlasuje za neprípustnú.
Exekúcia vedená na úrade súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného pod sp. zn. EX 628/2007 s a z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Konečnému náhradu trov exekúcie vo výške 108,87 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 14.07.2010 predložil súdny exekútor Mgr. Július Konečný podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zastavenia dedičského konania po povinnom pre nemajetnosť poručiteľa.
Zo súdneho spisu súd ďalej zistil:
Súd poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora poverením č. 5506 - 047879 zo dňa 19.07.2007. Exekúcia sa vedie na návrh oprávneného, doručený súdnemu exekútorovi dňa 12.07.2007 a na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 6.2.2006, č. 700-2040002006-GC04/2006-10.
Podľa § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Jednou z podmienok konania je i spôsobilosť byť účastníkom konania.
Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Súdny exekútor šetrením zistil, že povinný zomrel dňa 16.01.2010, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd by mohol pokračovať v exekúcii v prípade, že by došlo k univerzálnej sukcesii t.j. prechodu práv a povinností z exekučného titulu. K univerzálnej sukcesii v prípade smrti povinného však dochádza iba v prípade existencie dedičstva t.j. existencie majetku povinného, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Šetrením sa tiež zistilo, že Okresný súd Martin uznesením zo dňa 27.04.2010, č.k. 23D 18/2010 rozhodol o zastavení dedičského konania po povinnom pre nedostatok majetku V danom prípade teda k univerzálnej sukcesii nedošlo a preto stratou spôsobilosti menovaného došlo k vzniku neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, pre ktorý súdu nezostávalo iné, než len exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a následne ju zastaviť.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods.1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Konečnému súd priznal náhradu trov exekúcie v sume 108,87 € podľa ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a to podľa § 14, § 15 a § 22 tejto vyhlášky. Trovy exekúcie súdneho exekútora pozostávajú z jeho odmeny, náhrady hotových výdavkov a 19 % dane z pridanej hodnoty zo základu tvoreného oboma uvedenými položkami.
Odmenu súdneho exekútora súd priznal vo výške 73,04 €. Táto odmena pozostáva zo sumy 33,20 € za 5 začatých hodín účelne vynaložených na exekúciu, počas ktorých súdny exekútor prijal návrh, vypracoval upovedomenie o začatí exekúcie, vykonal lustrácie ohľadom povinného a predložil podnet na zastavenie exekúcie a vykoná úkony spojené s vrátením poverenia a zo sumy 39,84 € ako paušálnej sumy za 12 úkonov podľa ust. § 15 ods. 1 predmetnej vyhlášky, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie príkazu na začatie exekúcie OTP banke a Unicredit banke, doručenie exekučného príkazu OTP banke a Unicredit banke, zisťovanie platiteľa mzdy povinného dňa 2.8.2007, 23.2.2009, 27.11.2009 a 4.6.2010, zisťovanie účtu povinného cez daňový úrad dňa 2.8.2007 a 23.2.2009.
Hotové výdavky priznal súd exekútorovi v zmysle § 22 vyhl. č. 288/ 1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške 18,45 €, ktoré pozostávajú z nákladov na poštovné.
Súdny exekútor si k odmene uplatnil aj položku 19% DPH z odmeny. V zmysle § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zákon o DPH) je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (§ 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Podľa kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je súdny exekútor zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 4 Zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje (§ 19 ods. 2, 3 Zák. o DPH). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je tvorený protihodnotou, ktorú exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnený) alebo inej osoby (napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie) za dodanie služby. Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi priznal aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty, a to vo výške 13,87 € (19% z 91,49 €).
V zmysle citovaného § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd určil, že náhradu trov exekúcie má povinnosť nahradiť oprávnený, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.