Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoE-149-2012.pdf
PDF · 85.51 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/149/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, právne zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Viedenská cesta 5, Bratislava, proti povinným: 1./ U. G., bytom U. H. X, I. A. R., R., 2./ I. R., bytom C. D. XXX/X, R., 3./ F. Y., bytom XX. Z. XX/XX, R., o vymoženie 780 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/3187/2011-18 zo dňa 22. februára 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Poláka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex.por., § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 24.08.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinným na základe rozhodcovského rozsudku sp.zn. 0196/2010 zo dňa 12.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2011 a vykonateľnosť 14.08.2011. Z predloženého exekučného titulu zistil, že dňa 28.07.2009 bola medzi oprávneným a povinným 1./ uzavretá zmluva o úvere č. 320091693, vrátane dohodnutých zmluvných pokút a paušálnej náhrady nákladov. Dňa 03.09.2009 bola medzi oprávneným a povinným 3./ uzatvorená Dohoda o prevzatí záväzku, v ktorej povinný 3./ prehlásil, že ku dňu podpisu dohody preberá záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. 320092693, vrátane dohodnutých zmluvných pokút a paušálnej náhrady nákladov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na vzťah medzi oprávneným a povinnými je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním Rozhodcovskej doložky vzhliadol,v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní, nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinných si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke vôbec pristúpili. Faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Predložený rozhodcovský
rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Mal za to, že Smernica č. 93/13/EHS, o ktorú sa súd prvého stupňa opiera, má nepriamy účinok a štát je povinný interpretovať vnútroštány právny predpis, prijatý na základe transpozície smernice, podľa účelu daného aktu komunitárneho práva. Súčasne sa podľa ustálenej judikatúry vyžaduje, aby ustanovenia práva Spoločnestva boli vykladané a používané vo svetle verzií inych úradných jazykov, čo exekučný súd neučinil. V prípade rozdielov medzi rôznymi jazykovými verziami textu Spoločenstva musia byť dotknuté ustanovenia vykladané podľa celkovej systematiky a účelu právej úpravy. Z dôvodu zistenia, či účelom európskeho práva, týkajúceho sa ochrany spotrebiteľa, je vylúčenie rozhodcovského konania vo veciach spotrebiteľa, je potrebné postupovať v súlade s vyššie uvedeným postupom. Porovnaním iných jazykových verzií so slovenskou verziou je zrejmé, že účelom smernice nie je vylúčenie rozhodcovského konania u spotrebiteľských sporov, ale zámer vylúčiť nútenie spotrebiteľa podávať návrhy na začatie konania na rozhodcovské súdy, ktoré nie sú upravené právnymi predpismi, t.j. na tie rozhodcovské súdy, ktoré nie sú povinné aplikovať príslušné hmotné právo. Cieľom a účelom je vylúčenie arbitráží (rozhodcovského konania), ale iba takých, ktoré nie sú upravené právnymi predpismi. Uvedený predpoklad nie je v podmienkach právneho poriadku SR naplnený, nakoľko rozhodcovské konanie je upravené zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pričom v zmysle ustanovenia § 31 tohoto zákona rozhoduje rozhodcovský súd podľa platného právneho poriadku. Na základe uvedeného má oprávnený za to, že predmetná rozhodcovská doložka nenapĺňa skutkovú podstatu neprijateľnej podmienky. Rozhodcovská doložka nie je zákonodarcom výslovne zakázaná, naopak spĺňa podmienky ustanovené v zákone o rozhodcovskom konaní a zákaz rozhodcovských doložiek nie je možné vyvodiť žiadnym výkladom. Upozornil na okolnosť, že v žiadnej právnej vete rozhodnutia ESD nie je konštatovaná absolútna neplatnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách. Nie každá podmienka, ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako neprijateľná, musí mať za následok jej neplatnosť. Pre posúdenie toho, či v konkrétnej veci ide o neprijateľnú podmienku s dôsledkami zvýšenej ochrany spotrebiteľa, sú často rozhodné aj skutočnosti, ku ktorým došlo v rámci predzmluvných vzťahov a ktoré je súd povinný pred rozhodnutím skúmať. Ani pri poskytnutí zvýšenej zákonnej ochrany spotrebiteľa vyplývajúcej z hmotnoprávnej úpravy, nemôže byť zámerom zákonodarcu (ani Spoločenstva) za cenu porušenia rovností účastníkov konania priaznivo rozhodnúť v prospech spotrebiteľa. Za závažné procesné pochybenie, ktoré spôsobuje odňatie možnosti oprávnenému konať pred súdom považuje oprávnený skutočnosť, že exekučný súd bez všetkého prijal ako skutkový záver konštatovanie, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku individuálne nedohodol. Mal za to, že exekučný súd nepostupoval v súlade s právnym poriadkom SR, nakoľko nevykonal dokazovanie spôsobom predpokladaným ústavou a zákonom. Preskúmal zmluvu o úvere bez nariadenia pojednávania a účastníkom konania tak odňal možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. Exekučný súd mal dôkazy vykonať na pojednávaní za prítomnosti účastníkov a účastníkom poskytnúť možnosť vyjadriť sa ku každému vykonanému dôkazu. Postup exekučného súdu je možné považovať za intezívny zásah do práv účastníkov konania a za zamedzenie práva na spravodlivý súdny proces. Nakoľko v predmetnom konaní ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Ex.por., je možné za istých okolností aplikovať širšiu prieskumnú právomoc exekučného súdu pri vydávaní poverenia. Ak teda exekučný súd posúdi ako rozpornú so zákonom len časť enunciátu rozhodcovského rozsudku, môže vydať poverenie v časti exekučného titulu, ktorý za rozporný so zákonom či dobrými mravmi nepovažuje a vo zvyšku žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nevyhovieť, resp. ju uznesením zamietnuť. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na uznesenie Okresného súdu Martin, sp.zn. 15Er/160/2011 zo dňa 29.04.2011 a uznesenie Okresného súdu Malacky, č.k. 23Er/1270/2010-28 zo dňa 04.08.2011. Postupom exekučného súdu, teda zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu, dochádza k ukracovaniu oprávnených (veriteľov) na ich právach, pričom je nespochybniteľné, že finančné prostriedky boli oprávneným povinnému poskytnuté, pričom k ich vráteniu nedošlo, čo zakladá predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia na strane spotrebiteľa, ktorému nepriamym spôsobom poskytuje ochranu samotný štát prostredníctvom rozhodovacej činnosti súdov SR. Dôsledkom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v plnom rozsahu je súdne odobrenie bezdôvodného obohatenia na strane povinného ignorujúce platné zmluvné záväzky. Povinný je tak contra legem súdom zbavovaný povinností, ku ktorým sa v zmluve o úvere zaviazal. Oprávnený tak stráca dôveru v platnosť základnej zásady záväzkového práva pacta sunt servanda. Mal za to, že právna úprava ochrany spotrebiteľa obsiahnutá v legislatíve EÚ a jej následná transformácia do
právneho poriadku SR nesledovali zámer bezhraničnej a za každých okolností presadzovanej ochrany konania spotrebiteľa. Práve naopak, v mnohých prípadoch je možné považovať konanie spotrebiteľa za vedome účelové, špekulatívne a nezodpovedné, pričom spotrebiteľ tak koná s vedomím garancie jeho bezvýhradnej právnej ochrany a nedotknuteľnej pozície. Poukázal na rozsudok NS ČR, sp.zn. 23 Cdo 1201/2009. Uviedol, že postup exekučného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je v rozpore so zákonom a zamedzuje základným právam oprávneného ako účastníka konania. Rozhodnutie nedisponuje dostatočným zdôvodnením, je zmätočné a nepreskúmateľné. Exekučný súd nepostupoval v súlade s platnými právnymi normami, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Právne závery exekučného súdu preto nie sú spôsobilé obstáť a sú založené na postupe odporujúcom zákonu a Ústave SR. Oprávnený žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Povinní 1./, 2./ a 3./ sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa, ako tzv. slabšej strany. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, bez odkazu na Obch. zákonník. Spotrebiteľskú zmluvu do Obč. zákonníka zaviedla jeho novela zákonom č. 150/2004 Z.z. Bola tak implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Obč. zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky), na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Pochopiteľne, že charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov.
Práve vyššie uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Aj ustanovenie § 52 a nasl. Obč. zákonníka sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Obč. zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie, s ktorými sa síce mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť.
Výpočet neprijateľných podmienok (ustanovení v zmluvách) uvedený v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere nie je taxatívny, a preto sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými podmienkami, ktoré je možné považovať za neprijateľné a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To je akási všeobecná (generálna) klauzula, podľa ktorej sa predovšetkým bude posudzovať určitá podmienka, či môže byť neprijateľná.
V preskúmavanej exekučnej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Po podaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Ex.por., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Okrem iného skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.)
- postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie, ktoré vyžaduje nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. S poukazom na uvedené je preto zrejmé, že neobstojí ani námietka oprávneného, podľa ktorého exekučný súd nepostupoval v súlade s právnym poriadkom SR, nakoľko nevykonal dokazovanie spôsobom predpokladaným ústavou a zákonom a preskúmaním zmluvy o úvere bez nariadenia pojednávania účastníkom konania, odňal možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť, a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Z predmetnej zmluvy o úvere č. 320091693 zo dňa 28.07.2009 uzavretej medzi oprávneným a povinným 1./ vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa nachádzala (ako predtlačený formulár) v jej Obchodných podmienkach. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými súd prvého stupňa v exekučnom konaní odôvodnil neplatnosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto súd prvého stupňa neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom.
Z uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.