Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/461/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľky: E. Z., D. C. D., S. X, zast. Mgr. Máriou Kodajovou, advokátkou v Bratislave, Karpatská 6, proti odporcom: 1/ X. Z., D. C. D., D. XX, 2/ X.. C. Z., D. C. T., U.-I. P. I.. O., obaja zast. JUDr. Tomášom Plankom, advokátom v Bratislave, Nám. Slobody 10, o určenie vlastníctva, na odvolanie odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 24. júna 2011 č. k. - 189 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh zamieta.

Odporcom 1, 2 nepriznáva náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

O odmene ustanovenej zástupkyne navrhovateľky rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 z celku nehnuteľností 3-izbového bytu č. 30 na 8. nadzemnom podlaží bytového domu súpisné číslo 3053 na Budatínskej č. 19, 21 v Bratislave, postaveného na pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo 1798 o výmere 375 m2 -zastavané plochy, parc. č. 1799 o výmere 435 m2 - zastavané plochy a nádvoria a podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch v podiele 6995/516496, vlastníctvo zapísané na LV č. 3156 k.ú. Petržalka.

Odporcom 1, 2 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ustanovenej zástupkyni Mgr. Márii Kodajovej, náhradu trov konania vo výške 566,21 € na účet vedený v Tatra banke, a.s., č. 2924766355/1100, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok vo výške 99,50 €.

Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka a odporca v 2. rade ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností uzavreli dňa 23.5.2005 zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorej sa výlučným vlastníkom nehnuteľností stal odporca v 2. rade, ktorý ustupujúcej spoluvlastníčke zaplatil náhradu vo výške 340.000,- Sk s tým, že v prípade odpredaja bytu v budúcnosti za cenu vyššiu ako 680.000,- Sk odporca v 2. rade vyplatí navrhovateľke polovicu rozdielu medzi predajnou cenou a sumou 680.000,- Sk. Odporca v 2. rade ako výlučný vlastník nehnuteľností previedol následne vlastníctvo k týmto darovacou zmluvou z 27.2.2008 na odporcu v 1. rade.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade je absolútne neplatná v zmysle aj v spojitosti s konkrétnymi náležitosťami zmluvy o prevode vlastníckeho podielu bytu, resp. vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj zneužitím postavenia navrhovateľky v danom záväzkovom vzťahu a v zmysle pre absenciu podstatných náležitostí právneho úkonu. Zmluva o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v znení, ako bola podpísaná navrhovateľkou a odporcom v 2. rade nevyjadrovala vôľu navrhovateľky a súd dospel k záveru, že ani vôľu odporcu v 2. rade. Je preukázané výsluchmi účastníkov, že navrhovateľka mala záujem po rozvode manželstva o predaj podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti tretej osobe a o finančné vyporiadanie v jednej polovine.

Z dôvodu hmotnej núdze, do ktorej sa navrhovateľka dostala nie vlastnou vinou, ale z dôvodu zlého zdravotného stavu, súhlasila s vyplatením čiastky 340.000,- Sk a po odpredaji bytu doplatením rozdielu. Cena vyporiadania prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, vrátane jej splatnosti je v rozpore s dobrými mravmi. Odporca v 2. rade v prípade, že by súd vychádzal z tvrdenia právneho zástupcu, že cena bola stanovená dohodou v sume 340.000,- Sk, aj keď sa nejednalo o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pri jej uzatváraní porušil dobré mravy. Navyše v konaní sa preukázalo, že odporca mal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie ceny podielu pre prípad zrušenia podielového spoluvlastníctva. Z vykonaného dokazovania ako aj znenia zmluvy súd dospel k záveru, že nakoľko navrhovateľka nutne potrebovala peňažné prostriedky a odporca v 2. rade ako sám uviedol v tom čase mal len sumu 340.000,- Sk, si poskytnutie týchto

prostriedkov zabezpečil zmluvou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (tak ako uvádzala navrhovateľka) so zachovaním spoločnej domácnosti účastníkov a pre prípad prevodu bytu tretej osobe, podmienkou odpočítať poskytnutú sumu z podielu pripadajúceho na navrhovateľku.

V konaní bolo preukázané, že pri uzatváraní zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu v 2. rade išlo o nátlakové konanie voči navrhovateľke pri podpise zmluvy, čo preukazuje fakt, že sa navrhovateľka uspokojila iba so sumou 340.000,- Sk a nebola jej vyplatená minimálne suma 1.100.000,- Sk, čo je zjavný nepomer trhovej ceny bytu a výšky vyporiadacieho podielu. S touto sumou sa uspokojila z dôvodu, že finančné prostriedky potrebovala na operácie a hradenie nákladov súvisiacich s jej zdravotným stavom, predmetný byt spoločne s odporcom v 2. rade užívala a zmluva obsahovala ustanovenie o doplatení v prípade predaja bytu. Odporca v 2. rade o finančnej situácii navrhovateľky vedel, žili v spoločnej domácnosti takmer nepretržite (od 1964-1980, 2000-2003, 2010-doteraz) 20 rokov - až na rozchod v roku 1980 prakticky stále a počas konania došlo k opätovnému uzavretiu manželstva. Odporca v 2. rade dosahoval vysoký príjem a v súčasnosti je finančne zabezpečený starobným dôchodkom.

Napriek skutočnosti, že zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva obsahovala záväzok v prípade odpredaja bytu doplatenie ceny podielu, z darovacej zmluvy nevyplývali pre odporcu v 1. rade ako obdarovaného žiadne povinnosti voči navrhovateľke a ako sám uviedol vo svojom výsluchu ani ho to nezaujímalo, nakoľko to bol vzťah medzi rodičmi. Súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že odporca v 1. rade žil s rodičmi v spoločnej domácnosti, o ktorých finančných a majetkových pomeroch vedel, preto, aj keď v darovacej zmluve nebol priamo zaviazaný povinnosťou vyplatiť rozdiel trhovej ceny podielu navrhovateľke, vyživovacia povinnosť k rodičom mu vyplýva z ustanovení Zákona o rodine.

Spôsob, akým zabezpečil navrhovateľke náhradné bývanie, vysťahovanie z bytu po tom, čo zo zdravotných dôvodov bol odporca v 2. rade na vlastnú žiadosť umiestnený v A. V. I.D. C. T., odhlásenie z miesta trvalého pobytu, následne snaha umiestniť navrhovateľku v domove dôchodcov, prijímanie peňažných prostriedkov od odporcu v 2. rade na náklady spojené s užívaním bytu navrhovateľkou na Jasovskej 2 v Bratislave, skutočne mohlo vyvolať v navrhovateľke právnu neistotu a dôvodnosť obáv a tým aj dôvodnosť uplatnenia svojich práv na súde.

Odporca v 2. rade obišiel ustanovenie zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva o vyplatení polovice rozdielu medzi predajnou cenou a

sumou 680.000,- Sk navrhovateľke tým, že vlastníctvo k bytu previedol na odporcu v 1. rade darovacou zmluvou a týmto spôsobom nebol odporca v 2. rade povinný vyplatiť tento rozdiel trhovej ceny, aj keď podľa vlastného vyjadrenia bol finančne zabezpečený.

Bolo preukázané ako cenovými reláciami realitných kancelárii z roku 2005, 2008, tak aj samotnými výsluchmi účastníkov, že si boli vedomí, že hodnota bytu v čase uzatvorenia zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ako aj v čase uzatvorenia darovacej zmluvy predstavovala sumu od 2.270.000,- Sk do 3.000.000,- Sk, dokonca účastníci zhodne potvrdili, že mali záujemcu o kúpu bytu, ale keďže mal o byt záujem odporca v 1. rade k predaju bytu tretej osobe nedošlo a tým ani k vyplateniu trhovej hodnoty navrhovateľkinho podielu.

Odporca v 1. rade po nadobudnutí vlastníctva k bytu darovacou zmluvou, navrhovateľku ako vlastník bytu z trvalého pobytu odhlásil. Presťahoval ju a prihlásil k pobytu do 1-izbového bytu, ktorého je podielový spoluvlastník v podiele 1 s treťou osobou, ktorý zakúpil z poskytnutého úveru bankou pri súčasnom zriadení záložného práva k bytu na Budatínskej ul. v Bratislave, ktorý si navrhovateľka dobrovoľne nevybrala. Navrhovateľka sa prihláseniu k trvalému pobytu na adrese S. X C. D. nemohla brániť, pretože nemá žiadne práva ani k nehnuteľnosti ani k bytu. Počas súdneho konania navrhovaná nájomná zmluva na byt S. X C. D., zo strany odporcu v 1. rade a tretej osoby, s ktorou nemala žiadny právny vzťah založený na príbuzenstve, vzhľadom na okolnosti prípadu, stav bytu a bytového domu, sociálnu situáciu navrhovateľky bola značne nevýhodná so stanovením podmienok, ktoré boli pre navrhovateľku neprijateľné. Okrem iného, odporca v 1. rade, ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy byt v hodnote cca. 2.500.000,- Sk, navrhovateľke v navrhovanej zmluve o nájme bytu uviedol, že je oprávnený nájomnú zmluvu vypovedať podľa , čo s poukazom na znenie citovaného ustanovenia prakticky znamená, že odporca v 1. rade alebo tretia osoba ak budú potrebovať byt pre niekoho z rodiny alebo z dôvodu, že sa navrhovateľka dostane do hmotnej núdze a nebude schopná platiť 3 mesiace určené poplatky spojené s užívaním bytu v sume 75,23 €, ktorú sumu, ako bolo zistené z dokazovania poskytoval odporcovi v 1. rade odporca v 2. rade, môžu spôsobiť, že navrhovateľka sa môže kedykoľvek dostať na ulicu. Takto navrhnutá zmluva navrhovateľke neposkytuje žiadnu právnu istotu, javí sa ako účelový prostriedok na skončenie sporu s navrhovateľkou.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja odporcovia. Navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Poukázali na to, že už návrh vo svojom petite bol nesprávne formulovaný a keďže mu súd prvého stupňa vyhovel a prevzal ho do svojho výroku rozsudku, rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto forme nevykonateľný, keďže súd prvého stupňa určil len spoluvlastníctvo navrhovateľky k nehnuteľnosti v podiele 1 a neurčil ostatných spoluvlastníkov, čo do osôb a podielov. Poukázal na chybu prvostupňového súdu, ktorý len prejudiciálne hodnotil predošlé zmluvy o zmene vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti (zmluvu o vyporiadaní spoluvlastníctva navrhovateľky s odporcom 2/ a darovaciu zmluvu celej nehnuteľnosti odporcom 2/ odporcovi 1/ a následne určil spoluvlastnícky podiel navrhovateľky. Má za to, že pre správu katastra, ktorá nemôže anulovať predošlé zmluvy bez súdneho výroku o ich neplatnosti, je takýto rozsudok nevykonateľný.

Napokon poukázali na to, že skutočnosť dohodnutia nízkej ceny (nápadne nevýhodnej) nemôže byť dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy, keď zákonodarca na tento prípad skonštruoval inštitút relatívnej neplatnosti (§, 40a ), ktorej sa však možno dovolať len v trojročnej prekluzívnej lehote, ktorá v danom prípade márne uplynula.

Navrhovateľka navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania na odvolacom pojednávaní ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1, 2 je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom odporcov uvedenom v odvolaní, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak ako bol vyhlásený, je nevykonateľný. Výrok určuje, že podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti v podiele 1 z celku nehnuteľnosti je navrhovateľka, t.j. označuje len jedného z podielových spoluvlastníkov a ostatných nerieši a ani neurčuje ich spoluvlastnícke podiely. Ak by aj odôvodnenie napadnutého rozsudku vecne obstálo, a dohoda o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k bytu uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom 2/ ako aj darovacia zmluva uzavretá medzi odporcom 2/ a odporcom 1/ by boli absolútne neplatnými právnymi úkonmi, bol by aktuálny stav taký, že spoluvlastníkmi sporného bytu by boli navrhovateľka a odporca 2/ každý v 1 podielu.

Ak však vezmeme do úvahy argumentáciu navrhovateľky, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky náležitosti zápisu schopnej listiny, určuje spoluvlastnícky podiel navrhovateľky k celku a nedotýka sa oprávnenosti vlastniť v momente vynesenia rozsudku v katastri nehnuteľností zapísaných vlastníkov, ale iba zmenšuje

ich spoluvlastnícke podiely o súdom uznaný podiel navrhovateľky, znamenalo by to, že navrhovateľka by bola zapísaná ako polovičná spoluvlastníčka a ako podielový spoluvlastník druhej polovice by v rozpore so skutočnosťou zostal odporca 1/ a nie odporca 2/.

Ustanovenie v znení neskorších predpisov presne uvádza, čo je spôsobilou verejnou listinou pre zápis do katastra nehnuteľností. Takáto verejná listina musí obsahovať v prvom rade označenie účastníkov práv k nehnuteľnosti (ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu - ), ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku ( cit. zák.).

Napadnutý rozsudok zhora uvedené požiadavky pre zápis do katastra nespĺňa, pričom treba súčasne poukázať na to, že návrh navrhovateľky (zmenený) vo svojom petite z čl. 72 spisu, ktorý súd prvého stupňa prevzal do výroku napadnutého rozsudku, bol jasný, určitý, zrozumiteľný, bolo z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha, nemožno teda uvažovať o potrebe doplnenia či opravy tohto návrhu v zmysle Podaný návrh mal byť preto hneď zamietnutý z dôvodu, že navrhovaný výrok rozsudku ako verejnej listiny nespĺňa náležitosti ust. , katastrálneho zákona. V danom prípade navrhovateľkou podaný návrh nemal vady, ktoré by boli odstrániteľné a súd nemôže navrhovateľa nútiť, aby upravoval návrh v smere, v ktorom ho upraviť nechce resp. doplnil v časti, v ktorej sa navrhovateľka niečoho nedomáhala.

Odvolací súd vzhľadom na zhora uvedené napadnutý rozsudok z dôvodu procesného pochybenia zmenil a návrh zamietol ( ). Na takomto určení vlastníckeho práva, keď rozsudok, ako verejná listina nie je podkladom pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, nemôže byť nakoniec ani naliehavý právny záujem v zmysle To však neznamená, že navrhovateľka nemôže podať riadny a vykonateľný návrh znovu s riadnym petitom vyjadrujúcim spoluvlastnícky podiel všetkých spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti.

V odvolacom konaní úspešným odporcom 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ust. , keďže vzal do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa na strane navrhovateľky prihliadnuc na jej osobné a majetkové pomery a tiež nepriaznivý zdravotný stav.

Pokiaľ ide o odmenu a náhradu hotových výdavkov ustanovenej právnej zástupkyni navrhovateľky o tejto rozhodne súd prvého stupňa ( v znení platnom do 31.12.2011 v zmysle ust. ).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.