Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-49-2011.pdf
PDF · 68.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Er/49/2011
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: K., s.r.o., T., XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Petrom Jančim, advokátom, Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš proti povinnému: C., N., XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, v konaní pre vymoženie sumy 14 939,96 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá sa začala na základe návrhu oprávneného dňa 26.01.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, Kollárova 2, 031 01 Liptovský Mikuláš povereným vykonaním exekúcie Okresným súdom Ružomberok dňa 14.02.2011 pod č. 5508*013785 na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej voči povinnému vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. XCb/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, z a s t a v u j e.
Oprávnenému súd u k l a d á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi, Kollárova 2, 031 01 Liptovský Mikuláš v celkovej výške 74,87 EUR do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Vo vyššie uvedenom exekučnom konaní bol dňa 15.12.2011 tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie voči povinnému s poukazom na skutočnosť, že šetrením majetkových pomerov povinného bolo zistené, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Z exekučného spisu mal súd za preukázané, že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlá, nemá v bankách žiadne finančné prostriedky, nevlastní nehnuteľnosti a podľa vyjadrenia súdneho exekútora sa v mieste sídla povinného nikto nenachádza a spoločnosť je neznáma.
Vychádzajúc z uvedených skutočnosti má súd za to, že nie je predpoklad vymoženia pohľadávky oprávneného, a preto prebiehajúcu exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd sa ďalej zaoberal otázkou náhrady trov exekúcie. V exekučnom konaní platí zásada, že trovy exekúcie platí zásadne povinný. Súd môže uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie len v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, teda v prípade, ak oprávnený procesne zavinil, že exekúcia bola zastavená, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nakoľko uvedená exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bola podľa názoru súdu splnená podmienka pre aplikáciu ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora zaviazal oprávneného.
Účelne vynaložené trovy súdneho exekútora pozostávajú z odmeny vo výške 33,19 EUR (§ 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995), z 20 % DPH vo výške 6,64 EUR, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 34,12 EUR (poštovné - 29,52 EUR, náhrada za administratívny materiál - 4,60 EUR) a z 20 % DPH s výnimkou poštovného vo výške 0,92 EUR. Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov za cestu vykonanú dňa 25.04.2012 z Liptovského Mikuláša do N. a späť vo výške 23,18 EUR, túto mu však súd nepriznal. Všetci účastníci konania, a teda aj súdny exekútor, v časti v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie, má okrem povinnosti tvrdenia aj povinnosť dôkaznú. Po preskúmaní spisového materiálu mal súd preukázané, že okrem vyjadrenia súdneho exekútora doručeného súdu, neexistuje v exekučnom spise žiadny záznam o vykonanej služobnej ceste. Doklad o nákupe pohonných hmôt zo dňa 17.04.2012, súd nepovažoval za dostatočné preukázanie jeho tvrdení, a preto mu náhradu za uvedenú cestu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajší súd.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.