Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22P-9-2012.pdf
PDF · 74.47 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Martinou Trnavskou v právnej veci navrhovateľky Y. D., štátnej občianky E. republiky, bytom M., Q. XXX proti odporcovi Y. D., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom M., H. XXX o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov Y. D., rodenej H. a Y. D. uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. vo zväzku I., ročník XXXX na strane XXX pod radovým číslom X s a r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala o zrušenie manželstva s odporcom rozvodom z dôvodu, že ich manželstvo si už dlhodobo neplní svoju funkciu, nakoľko už dlhšiu dobu nevedú spoločnú domácnosť. Z manželstva pochádza päť detí, ktoré už nadobudli plnoletosť. K nezhodám začalo dochádzať v roku 1986, kedy odporca začal mať problémy s alkoholom, protialkoholické liečenie odmietol. V roku 1993 stratil kvôli problémom s alkoholom zamestnanie a začal sa stýkať s inou ženou. Trvalé zamestnanie nemal, na spoločnú domácnosť a deti neprispieval. To, čo zarobil na brigádach, minul na alkohol. V júni 1996 sa zo strachu o zdravie a bezpečnosť seba i detí odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Dva roky žila u rodičov, neskôr v obecnom byte, ktorý jej bol pridelený. Tu žije doposiaľ. Odporca býva v dome po svojich rodičoch.
Odporca sa k návrhu ani k veci nevyjadril, na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, sa nedostavil. Svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd preto vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, sobášnym listom, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku a zistil tento skutkový stav:
Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Obecným úradom v M.. U oboch ide o manželstvo prvé, z ktorého sa narodilo päť detí, toho času sú plnoleté. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v M., H. XXX/XXX do XX.XX.XXXX. Od uvedeného dátumu sa navrhovateľka podľa potvrdenia Obce M. odsťahovala zo spoločnej domácnosti a prihlásila sa na pobyt na adrese M., Q. XXX/XXX.
Z výsluchu navrhovateľky a z potvrdenia obce o poslednom spoločnom bydlisku mal súd za preukázané, že účastníci prerušili manželské spolužitie, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spoločne, intímne sa nestýkajú po veľmi dlhú dobu od roku XXXX, kedy navrhovateľka pre nezhody v manželstve plynúce z nadmerného požívania alkoholu odporcom opustila spoločnú domácnosť a odsťahoval sa k rodičom. Odvtedy účastníci spolu nežijú, nezaujímajú sa o seba, nakontaktujú sa. U. na rozvod manželstva podala navrhovateľka už v roku XXXX, návrh zobrala kvôli deťom späť. V súčasnosti navrhovateľka býva vo vlastnom byte a vedie samostatnú domácnosť, rovnako odporca, ktorý býva v dome po rodičoch.
Podľa § 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú veľmi dlhú dobu narušené tak, že ich manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spoločne, intímne sa nestýkajú, nezdieľajú spoločné radosti a neriešia spoločné problémy, netrávia spolu voľný čas, osobne sa o seba navzájom nestarajú. Manželstvo účastníkov je iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy. Neplní si žiadnu z funkcií, na ktoré bolo zákonom určené. Toho dôkazom je aj ľahostajný postoj odporcu k návrhu na rozvod manželstva. ktorý sa nielen k veci nevyjadril, ale sa na pojednávanie, o ktorom včas vedel, bez ospravedlnenia nedostavil.
Súd je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia povinný skúmať príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi. Tieto videl v správaní sa odporcu, ktorý zavinene v dôsledku požívania alkoholu vo zvýšenej miere porušil základné manželské povinnosti ustanovené v § 18 Zákona o rodine, a to žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Medzi subjektívnym zavineným správaním odporcu a rozvratom manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Mal teda za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu vyhovel.
V zmysle § 144 O. s. p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať túto náhradu alebo jej časť, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
V predmetnom rozvodovom konaní nezistil súd žiadne také okolnosti alebo pomery, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z nich, preto súd vyslovil, že účastníci na ich náhradu nemajú právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa ho výslovne vzdal.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O. s. p.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.