Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cbi/12/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľa: Konkurzy a reštrukturalizácie, v.o.s., Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 869 678, správca úpadcu: C.. Š. B., O.. XX.XX.XXXX, F. O. F. XXXX/X, Ž., zastúpený: JUDr. Marián Ďurana, PhD., advokát, Tajovského 5, 010 01 Žilina, proti odporkyni: Y. B., O.. XX.XX.XXXX, V. XX, Ž., zastúpená: JUDr. Anna Kecerová Veselá, advokátka, Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 22.09.2011 žiadal navrhovateľ určiť, že Darovacia zmluva zo dňa 12.02.2007 uzatvorená medzi C.. Š. B. a odporkyňou je proti účastníkom konkurzného konania sp. zn. neúčinná a odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi v prospech konkurznej podstaty sumu 40.488,12 Eur. Návrh odôvodnil tým, že C.. Š. B. uzatvoril s odporkyňou Darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bol dvojizbový byt Č.. XX, nachádzajúci sa v siedmom vchode na 1. poschodí bytového domu číslo súp. XXXX X. Ž. O. H.. F. O. F. a tiež spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. číslo XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 13.05.2011 pod číslom konania bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu C.. Š. B.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku zo dňa 20.05.2011, za správcu úpadcu bol uznesením ustanovený navrhovateľ. V prípade napadnutého právneho úkonu darovania je v plnom rozsahu naplnená skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu, nakoľko tento bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, pričom sa jednalo o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. Tento úmysel musel byť alebo bol druhej strane známy. Úmysel ukrátiť veriteľov a vedomosť o tomto úmysle preukazuje ten, kto právnemu úkonu odporuje. Ak sa však jedná o úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, tak sa dôkazné bremeno obracia. Úkon bol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania a ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Odporovacie právo nezaniklo v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty a sú tak splnené všetky zákonom stanovené podmienky. V prípade napadnutého úkonu darovacej zmluvy ide o ukracujúci právny úkon urobený v prospech spriaznenej osoby, keďže odporkyňa je F. úpadcu. Navrhovateľ zároveň žiada, aby odporkyňa podľa §- u 65 zaplatila v prospech konkurznej podstaty sumu 40.488,12 Eur. Táto suma je spriemerovaná z troch rôznych žilinských realitných kancelárií, ktoré ponúkajú na predaj dvojizbové byty v centre mesta v blízkosti ulice F. O. F..

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu žiadala tento zamietnuť. Úkon podľa darovacej zmluvy v žiadnom prípade nebol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľov a takýto úmysel vzhľadom na skutkové okolnosti, za ktorých došlo k darovaniu, nebol a ani nemohol byť odporkyni známy. Odporkyňa je skutočne sestrou úpadcu C.. Š. B., ktorého v roku 2004 postihol vážny zdravotný problém, a to nádorové ochorenie mozgu, pre ktoré bol prvýkrát v roku 2004 operovaný. Od tohto obdobia sa značne zhoršil jeho zdravotný stav a ďalšie zhoršenie nastalo koncom roka 2006 a začiatkom roka 2007, kedy mu bolo diagnostikované ďalšie nádorové ochorenie, na ktoré bol operovaný v mesiaci máj 2007. Koncom roku 2007 diagnostikovali onkologickú diagnózu aj otcovi odporkyne a zároveň otcovi úpadcu, ktorý v tom čase žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou. Dom, v ktorom bývali, bol zdravotne nevyhovujúci, jednalo sa o starý a vlhký dom. Otec odporkyne vzhľadom na nepriaznivý vývoj zdravotného stavu bol odkázaný na pomoc inej osoby. Preto sa odporkyňa s úpadcom dohodli, že otca po návrate z nemocnice presťahujú do predmetného bytu, ktorý bol prázdny, keďže úpadca v ňom nebýval. V roku 2007 starostlivosť o otca prevzala na seba výlučne odporkyňa, nakoľko úpadca vzhľadom na zlý zdravotný stav sám potreboval pomoc. Predmetný byt úpadca neužíval z dôvodu, že v tom čase býval v spoločnej domácnosti so svojou družkou. Úpadca začiatkom roku 2007 v súvislosti s potrebou zabezpečiť starostlivosť o otca, sa rozhodol darovať predmetný byt odporkyni. Vzhľadom na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav a nevyhnutnosť ďalších operácií a s tým súvisiace obavy o život, chcel úpadca pomôcť otcovi aj sestre a nechcel svoje majetkové záležitosti riešiť závetom. Úpadca pri prevode vlastníckeho práva odporkyňu oboznámil s tým, že byt je zaťažený záložným právom v prospech záložného veriteľa ČSOB, a.s., na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky z úveru, ktorý banka poskytla úpadcovi a jeho družke. Úpadca odporkyňu ubezpečil, že svoj záväzok splatí. Toto bol jediný záväzok úpadcu, o ktorom odporkyňa vedela, že existuje v čase prevodu vlastníckeho práva k bytu. S poukazom na uvedené skutočnosti úpadca byt vo februári 2007 daroval odporkyni. K darovaniu došlo v čase, keď už v byte býval ich otec, pričom sa s odporkyňou dohodli, že o otca sa postará odporkyňa, nakoľko úpadca nebol zdravotne spôsobilý takúto starostlivosť zabezpečovať. Hlavnými dôvodmi pre darovanie tak bolo to, že otec odporkyne bol odkázaný na pomoc a opatrovanie a odporkyňa sa podstatnú časť dňa zdržiavala v Ž., kde pracuje, a teda mohla kedykoľvek počas dňa zabezpečiť otcovi pomoc a opateru. V mesiaci apríl 2007, teda po prevode vlastníckeho práva, odporkyňu náhodne stretla jej F. U. V., ktorá bola v tom čase zamestnaná v ČSOB, a.s., a upozornila ju na to, že C.. B. nespláca úver poskytnutý bankou. Následne odporkyňa navštívila banku a zaplatila za neho úhradu splatného dlhu. Dňa 24.04.2007 poskytla banke peňažné plnenie vo výške 15.543,89 Sk a následne od mája 2007 splácala dlh tak, že vkladala mesačne peňažné plnenie na účet v banke. Od mája 2007 do júla 2011 tak spolu zaplatila 12.824,69 Eur. Poslednú splátku zaplatila odporkyňa vo výške 8.296,80 Eur dňa 08.09.2011 vkladom na bankový účet v prospech konkurznej podstaty úpadcu, a to na základe výzvy konkurzného správcu. Odporkyňa tak spolu na uspokojenie pohľadávky veriteľa ČSOB, a.s., zaplatila 21.637,45 Eur. V kritickom čase roku 2007 odporkyňa vôbec nemala vedomosť o finančnej situácií svojho brata, ani spoločností na činnosti, ktorých sa podieľal. Pracovné a podnikateľské aktivity spolu neriešili, pretože činnosti, v ktorých podnikali, boli diametrálne rozdielne. Odporca podniká v oblasti obchodu s obuvou a úpadca podnikal v stavebníctve a o svojich podnikateľských aktivitách sa vzájomne neinformovali. Na základe týchto skutočností tak odporkyňa žiada návrh zamietnuť.

Na pojednávaní konanom dňa 23.03.2012 navrhovateľ zobral návrh späť v časti o zaplatenie peňažnej úhrady vo výške 8.296,80 Eur. Späťvzatie odôvodnil tým, že odporkyňa túto časť peňažnej náhrady zaplatila na účet konkurznej podstaty. Navrhovateľ tak žiada odporkyňu zaviazať na zaplatenie sumy 32.191,32 Eur v prospech konkurznej podstaty. Právna zástupkyňa odporkyne s týmto späťvzatím návrhu súhlasila. Preto súd osobitným uznesením konanie v tejto časti peňažnej náhrady zastavil.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím odporkyne a právnych zástupcov účastníkov, vypočutím svedkov, oboznámením návrhu na začatie konania, darovacej zmluvy, listinných dôkazov o zdravotnom stave úpadcu, prihlášok konkurzných veriteľov a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Dňa 12. februára 2007 uzatvoril úpadca ako darujúci s odporkyňou ako obdarovanou Darovaciu zmluvu. Predmetom zmluvy je dvojizbový byt Č.. XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. číslo XXXX/X.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je odporkyňa aktuálne evidovaná ako vlastníčka predmetného bytu.

Navrhovateľ do spisu predložil internetové ponuky realitných kancelárií na predaj obdobného bytu, ako bol byt, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy.

Odporkyňa do súdneho spisu predložila doklady preukazujúce zdravotný stav úpadcu, ktoré korešpondujú s jej písomným vyjadrením vo veci.

Z prihlášok konkurzných veriteľov, ktoré do súdneho spisu predložil navrhovateľ, bolo zistené, že medzi prihlásenými pohľadávkami sú aj pohľadávky, ktoré vznikli v období pred podpisom predmetnej darovacej zmluvy.

Odporkyňa do súdneho spisu predložila doklady preukazujúce skutočnosť, že na úhradu záväzku z úverovej zmluvy zaplatila v prospech ČSOB, a.s., spolu sumu 21.637,45 Eur.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že odporkyňa s úpadcom spolu podnikali, aj keď v období predchádzajúcom vzniku dlhov úpadcu. Z výsluchu svedkyne V. vyplýva, že odporkyňa mala vedomosť o dlhoch navrhovateľa, a to z vlastnej činnosti a nie od svedkyne. Podľa názoru navrhovateľa, prevod bytu bol účelovým prevodom v snahe ochrániť majetok úpadcu pred konkurzným konaním a jedná sa teda o odporovateľný právny úkon.

Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní trvala na písomnom vyjadrení a žiadala návrh zamietnuť. Svedkyňa V. vedela len o dlhu vo vzťahu k ČSOB, z čoho nie je možné vyvodiť záver, že by vedela o dlhoch úpadcu. O existencii dlhu voči ČSOB odporkyňa vedela aj zo samotného prevodu, keďže tento dlh bol zabezpečený záložným právom na predmetný byt. Svedkyňa len potvrdila skutočnosť, že odporkyňa nevedela o tom, že úpadca záväzok voči banke neplní. Úkon darovania nebol urobený so žiadnym úmyslom ukrátiť veriteľov, nakoľko v danom čase odporkyňa nemala vedomosť o tom, že by úpadca mal nejaké dlhy. Úpadca na pojednávaní potvrdil, že veriteľov uspokojoval priebežne a odporkyňu ubezpečoval, že dlh voči banke zaplatí. V konaní nebolo preukázané, že by právny úkon ukrátil veriteľov dlžníka. Z výpovedí odporkyne a úpadcu vyplýva, že svoje podnikateľské a pracovné záležitosti spolu neriešili a ani sa o nich neinformovali. Ich názory na podnikanie boli rozdielne, čo v minulosti prerastalo do rodinných konfliktov. Práve tieto konflikty viedli k dohode, že pracovné záležitosti si bude každý riešiť sám a nebudú sa o nich informovať. Dôvodom darovania bol zlý zdravotný stav úpadcu, jeho obava o život a tiež neusporiadaný život ich bratov, ktorí sa dostali vlastnou vinou do kritických životných situácií. Úpadca tak bol vedený snahou usporiadať svoj majetok tak, aby tento prešiel len do vlastníctva odporkyne. Jeho rozhodnutie bolo ovplyvnené aj zhoršením zdravotného stavu ich otca, pričom úpadca bol z dôvodu svojho zdravotného stavu nútený všetku starostlivosť a financovanie potrieb otca prenechať len na odporkyňu. Právny úkon darovania tak nebol urobený v úmysle ukrátiť veriteľov.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s úpadcom sú spolu s ďalšími V. Š. súrodenci. V podstate však spolu držia len oni dvaja. O peniazoch a robote sa doma nikdy nerozprávali, ani sa nerozprávajú, pretože to kazí rodinné vzťahy a doma tak riešili len rodinné problémy. O dlhoch úpadcu nemala žiadnu vedomosť a dozvedela sa o tom, až keď prišli papiere z V. V. od navrhovateľa. Vedela len o jednom dlhu, a to úvere, ktorý bol zabezpečený záložným právom na predmetný byt. K darovaniu bytu došlo z dôvodu, že otcovi v decembri 2006 diagnostikovali nádor. Otec v tom čase býval v nevyhovujúcich podmienkach v B. a v januári 2007 bol prevezený do V.. Brat jej vtedy povedal, že sa o otca nemôže starať tak, ako sa spolu starali o chorú mamu. Keďže mala lepšie podmienky na starostlivosť, nakoľko pracovala v centre mesta, povedal jej, že jej daruje byt. Tento byt jej daroval kvôli tomu, aby otec mal kde bývať, keďže podmienky v B. boli veľmi zlé. V apríli 2007 sa od sesternice dozvedela, že brat úver nespláca. Následne tak dorovnala dlžnú sumu a začala sama platiť mesačné splátky. Bratovi o tom ani nehovorila, nakoľko mu v tom čase opakovane diagnostikovi nádor. V čase darovania nemala vedomosť o tom, že

by brat mal nejaké finančné problémy, alebo že by mal veriteľov. Nikdy sa ho nepýtala ani na to, ako riešil svoje firemné a podnikateľské záležitosti v čase, kedy bol PN. Sama ako podnikateľka to rieši tak, že vo firme je vždy niekto, kto v činnosti ďalej pokračuje, aj keď je ona PN. Nevedela o tom, že firma jej brata má nejaké stroje na leasing a nevedela ani o tom, ako financuje svoje podnikanie. Brat jej byt daroval aj z toho dôvodu, aby sa to nemuselo riešiť cestou závetu, keďže vedel, že ďalší bratia by sa o otca nepostarali. Jeden z bratov sám potrebuje pomoc, nakoľko je alkoholik a druhý žije s rodinou v Č. a o ďalšiu rodinu sa nezaujíma.

Svedok C.. Š. B. na pojednávaní uviedol, že potom, ako otcovi koncom roku 2006 diagnostikovali zdravotné problémy, navrhol sestre, že jej daruje byt, ktorý v tom čase nevyužíval, aby sa o otca mohla v tomto byte starať. Zhoršil sa aj jeho zdravotný stav, a teda sám nemohol k starostlivosti o otca prispieť. Jediná pomoc bola, že daruje sestre byt, aby sa v ňom mohla o otca starať. Sám vykonával podnikateľskú činnosť v stavebníctve ako predseda predstavenstva v spoločnosti H..Z..R..B.., R..F.. Na svoju osobu živnostenské oprávnenie nemal. V roku 2006 mal dlh na byte, ktorý následne previedol na sestru, a okrem toho mal ešte jednu pôžičku. V roku 2006 firma H..Z..R..B.. nemala finančné problémy. V tom čase dokončovali väčšiu stavbu a mali pracovať aj v Nemecku. Spoločnosť teda nemala veriteľov, ani dlhy. Osobne mal jeden leasing na motorové vozidlo, ktorý splácal. Problémy so splácaním začali v roku 2007, kedy sa zhoršil jeho zdravotný stav. Nepamätá si na vymáhanie nejakých leasingových splátok alebo zmeniek, ktoré by sa týkali dlhov, ktoré prevzal ako ručiteľ. Nespomína si ani na exekučné konania. Úver od Slovenskej záručnej a rozvojovej banky mala spoločnosť H..Z..R..B.., R..F.., a to vo výške 100.000,- Eur. Úver bol braný na financovanie stavby na nákup materiálu. Úver nebol splatený z dôvodu, že mal v roku 2007 vážne zdravotné problémy a bol 2-krát operovaný. Spoločnosť, pre ktorú stavbu realizovali, jeho problémy využila, uplatnila zádržné a zápočet a stavba nebola zaplatená. Preto nebol úver voči OTP banke zaplatený. So F. sa o finančných otázkach nerozprávali a F. o jeho finančných problémoch nevedela. Sestra nevedela ani o finančných problémoch spoločnosti F..Z.. H..Z..R..B.., resp. H..Z..R..B.., R..F.. O týchto záležitostiach sa nikdy nerozprávali. Čo sa týka zdravotných problémov, tieto mu bránili v tom, aby sa mohol starať o otca a súvisí to aj s darovaním bytu F., nakoľko F. bola jediný človek, ktorý bol schopný postarať sa o otca a tiež o celú rodinu. Súviselo to aj s tým, aby byt nebol predmetom dedenia vo vzťahu k bratom, nakoľko jeden je závislý od alkoholu a druhý len chodí po Č.. F. sa dokáže postarať aj o deti týchto bratov a finančne im pomáha. Otec sa odmietol nasťahovať do domu k F., nakoľko po rozvode s matkou mal určitý blok a odmietol tam bývať. Jediným riešením tak bolo slušným spôsobom ho dochovať v byte v meste. Pri starostlivosti o matku sa so F. striedali, avšak pri starostlivosti o otca už nebol schopný F. pomáhať ani finančne a jediná pomoc bola taká, že jej daroval byt. Byt sa rozhodol darovať a nie predať z toho dôvodu, že v tom nevidel žiaden rozdiel. Zdalo by sa mu minimálne zvláštne, kedy by išiel od sestry pýtať peniaze za byt, v ktorom ona išla dochovať otca. V čase darovania sestru ubezpečil, že úver, ktorý mal od ČSOB a ktorý bol zabezpečený záložným právom, doplatí. Predpokladal, že nebude mať problémy so splácaním, nakoľko sa očakávali výplaty faktúr za stavbu. Keďže tieto platby nenabehli, ďalšie splátky nezaplatil a so splácaním úveru mu nepomohla ani jeho družka. So sestrou kedysi spolu podnikali a nebolo to dobré, a preto sa následne dohodli, že spolu nebudú riešiť otázky podnikania, ani finančné otázky, aby zachovali dobré rodinné vzťahy.

Svedok U. H., ktorý žije ako druh s odporkyňou, uviedol, že v rokoch 2006 a 2007 mali značné zdravotné problémy otec aj brat odporkyne. Po prepustení otca z nemocnice P. B. navrhol, aby bol v byte, ktorý je v Ž. a ktorý bol v tom čase voľný. S odporkyňou sa v starostlivosti o jej otca striedali. Byt bol výhodný aj z toho hľadiska, že podnikajú v meste a bol blízko. Pán B. v tom čase nebol schopný starať sa o otca a prišiel s tým, že najlepšie bude, ak bude otec v tomto byte s tým, že tento byt F. daruje. Darovanie odôvodnil tým, že už nebol schopný iným spôsobom pomáhať. Svedok nemá vedomosť o tom, že by sa niekedy odporkyňa s bratom rozprávali o svojej podnikateľskej činnosti. Určite sa nikdy nebavili o finančných otázkach a riešili len bežné záležitosti. O tom, že pán B. nespláca splátky úveru, sa odporkyňa dozvedela náhodne, keď sa stretla v meste so svojou sesternicou. Následne v banke dlh doplatila. Spolu s pánom B.Ň. boli v minulosti spoločníkmi v spoločnosti H..Z..R..B.., F..E..D.. Spolu podnikali asi do roku 2000. Medzi nimi však boli názorové nezhody, čo viedlo aj k rodinným problémom, preto bolo spoločné podnikanie ukončené a každý išiel svojou cestou. Od vtedy spolu neriešili ani otázky financií a podnikania a neinformujú sa o svojej činnosti.

Svedkyňa U. V. uviedla, že úpadca mal od ČSOB banky, v ktorej pracuje, poskytnutý úver. Spomenula si, že úpadca za ňou prišiel a povedal, že tento úver nie je schopný splácať. Následne túto skutočnosť

pri náhodnom stretnutí oznámila odporkyni, ktorá už v danom čase o úvere vedela, avšak nevedela o tom, že úpadca úver nespláca.

Podľa §-u 57 ods. 1 o konkurze a reštrukturalizácií v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len ) - právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Podľa odseku 2 - právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby, alebo na súde do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu.

Podľa odseku 4 - odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa §-u 60 ods. 1 - odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol, alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa odseku 2 - ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strane o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa odseku 3 - odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa §-u 9 ods. 2 - spriaznenou osobu fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba kvalifikovanú účasť.

Podľa §-u 116 - blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je po zastavení konania v časti peňažnej náhrady, určenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy a uloženie povinnosti odporkyni zaplatiť do konkurznej podstaty sumu 32.191,32 Eur. Zákon pritom pre uplatnenie takéhoto návrhu stanovuje lehoty, ktoré je potrebné zo strany správcu dodržať.

V zmysle §-u 57 ods. 2 je potrebné právo odporovať právnemu úkonu uplatniť v lehote 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 21.05.2011. Návrh na začatie konania bol navrhovateľom podaný dňa 22.09.2011, a preto možno konštatovať, že uvedená 6-mesačná lehota bola dodržaná.

Zákon ďalej v citovanom ustanovení §-u 60 ods. 3 stanovuje možnosť odporovať len tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. V tomto prípade účinky konkurzného konania nastali ku dňu 31.03.2011, a keďže predmetná Darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 12.02.2007 možno konštatovať, že aj táto zákonom stanovená podmienka bola splnená.

Ďalším predpokladom, ktorý platí všeobecne pre uplatnenie akéhokoľvek dôvodu odporovateľnosti právnych úkonov, je podmienka podľa §-u 57 ods. 4 , v zmysle ktorého sa musí jednať o taký úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Zo strany navrhovateľa tak v takomto konaní musí byť preukázané, že v čase, kedy k odporovateľnému právnemu úkonu došlo, existovala pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorá takýmto odporovateľným právnym úkonom mohla byť ukrátená. Okrem toho takúto pohľadávku musí veriteľ v konkurznom konaní riadne prihlásiť. V tomto prípade navrhovateľ do súdneho spisu predložil prihlášky pohľadávok veriteľov, ktoré boli splatné ešte v priebehu rokov 2005, 2006 a 2007. Je tak nepochybné, že v roku 2007, kedy bola

uzatvorená napadnutá darovacia zmluva, mal úpadca voči svojim veriteľom neuhradené pohľadávky, ktoré následne títo veritelia predloženými prihláškami prihlásili do konkurzného konania. Keďže tieto pohľadávky vznikli ešte predtým, ako došlo k napadnutému právnemu úkonu, možno konštatovať, že aj táto podmienka bola zo strany navrhovateľa preukázaná.

Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku je potrebné zaoberať sa tiež otázkou, či sa v prípade úpadcu a osoby, v prospech ktorej bol daný úkon urobený, teda v prípade odporkyne, jedná o úkon, ktorý bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. Keďže odporkyňa je sestrou úpadcu, je blízkou osobou podľa citovaného ustanovenia . Táto osoba je potom v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácií považovaná za spriaznenú osobu vo vzťahu k dlžníkovi - úpadcovi. Účastníkov predmetnej darovacej zmluvy tak možno charakterizovať ako spriaznené osoby v zmysle .

Vzhľadom na uvedené závery je potom potrebné posudzovať napadnutú darovaciu zmluvu podľa ustanovenia §-u 60 ods. 1 a ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. V takomto prípade zákon stanovuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sa predpokladá. Keďže sa jedná o vyvrátiteľnú právnu domnienku, má odporkyňa v konaní možnosť preukázať, že v čase, kedy došlo k tomuto právnemu úkonu, úpadca nekonal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, prípadne, že odporkyňa ako druhá strana dotknutého právneho úkonu, o tomto úmysle nevedela. Odporkyňa je potom v konaní nositeľkou dôkazného bremena ohľadom preukázania nedostatku úmyslu úpadcu vo vzťahu k ukráteniu svojich veriteľov a ohľadom preukázania nedostatku svojej vedomosti o takomto prípadnom úmysle.

Súd sa potom zaoberal otázkou, či odporkyňa uniesla svoje dôkazné bremeno a preukázala, že úpadca nekonal v takomto úmysle. Ohľadom úmyslu úpadcu ukrátiť veriteľov súd považuje za rozhodujúce dôkazy vykonané vypočutím úpadcu ako svedka a oboznámením listinných dôkazov preukazujúcich uplatnené prihlášky konkurzných veriteľov. Úpadca na pojednávaní uviedol, že mal vedomosť o svojom úverovom záväzku vo vzťahu k ČSOB, a že mal vedomosť o leasingovej zmluve, z ktorej nesplácal splátky s tým, že o ďalších záväzkoch vedomosť nemal. Podľa názoru súdu však takéto tvrdenie úpadcu neobstojí. Z predložených prihlášok konkurzných veriteľov vyplýva, že v priebehu rokov 2005, 2006 a 2007 mal úpadca viacero záväzkov, ktoré na seba prevzal predovšetkým titulom ručenia ako predseda predstavenstva spoločnosti H..Z..R..B.., R..F.. Ohľadom týchto záväzkov prebiehali viaceré súdne a rozhodcovské konania, v ktorých tieto záväzky boli potvrdené. Okrem toho treba poukázať na skutočnosť, že viaceré tieto záväzky vznikli na základe notárskych zápisníc, ktoré úpadca osobne podpísal, či už ako predseda predstavenstva spoločnosti H..Z..R..B.., R..F.., alebo v mene svojej osoby ako ručiteľ. Okrem toho z výpovede úpadcu na pojednávaní vyplýva, že v čase, kedy prevádzal predmetný byt na odporkyňu, už nebol schopný odporkyni finančne pomáhať so starostlivosťou o otca. Je teda zrejmé, že úpadca si bol vedomý nedostatku finančných prostriedkov na svojej strane a musel si tak byť vedomý aj toho, že neuhradí záväzky voči svojim veriteľom. Čo sa týka samotnej existencie úmyslu, právna teória a prax rozlišuje úmysel v podobe priameho a v podobe nepriameho úmyslu, pričom táto otázka sa rozlišuje predovšetkým v oblasti trestného práva. Na posúdenie otázky existencie úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov však možno toto rozlišovanie použiť aj v takomto prípade. Priamy úmysel predstavuje také konanie dotknutej osoby, ktorým táto osoba chce priamo porušiť alebo ohroziť určitý zákonom chránený záujem. Úmysel nepriamy na druhej strane predpokladá vedomosť dotknutej osoby, že svojim konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie zákonom chráneného záujmu spôsobiť s tým, že pre prípad, ak k takémuto porušeniu alebo ohrozeniu dôjde, je konajúca osoba s týmto následkom uzrozumená. Úpadca ako osoba dlhšiu dobu vykonávajúca podnikateľskú činnosť v postavení štatutárneho orgánu právnických osôb si musel byť vedomý, že v prípade ak bezodplatným prevodom formou darovacej zmluvy prevedie časť svojho majetku na odporkyňu, tak sa v dôsledku takéhoto právneho úkonu zníži rozsah jeho disponibilného majetku, a teda aj možnosť uspokojiť veriteľov či už v rámci exekučných konaní alebo v rámci konkurzného konania. Ako už súd konštatoval vyššie, z vykonaných dôkazov dospel k záveru, že úpadca vedel o tom, že má viacero veriteľov a musel si byť vedomý toho, že aj v dôsledku svojho zhoršeného zdravotného stavu nie je schopný svoje záväzky splácať. Úpadca tak podľa názoru súdu vedel, že ak bezodplatným prevodom prevedie svoj byt na

odporkyňu, tak takýmto konaním ukráti svojich veriteľov a pre prípad, že k takémuto ukráteniu dôjde, bol s tým úpadca uzrozumený.

Na základe uvedených skutočností tak súd konštatuje, že na strane úpadcu v čase prevodu tohto bytu darovacou zmluvou na odporkyňu bol daný úmysel ukrátiť veriteľov minimálne v rozsahu nepriameho úmyslu. Odporkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala tvrdenie, že úpadca nekonal s takýmto úmyslom. V tomto prípade, ako už bolo uvedené vyššie, sa takýto úmysel predpokladá a odporkyňa túto právnu domnienku v konaní nevyvrátila.

Súd sa potom zaoberal otázkou, či odporkyňa v konaní vyvrátila druhú právnu domnienku a síce domnienku, podľa ktorej sa predpokladá, že o tomto úmysle úpadcu vedela. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal súd predovšetkým zo svedeckých výpovedí vypočutých svedkov a z výpovede samotnej odporkyne. Všetky tieto výpovede v konaní potvrdili, že od určitého času, kedy pre vzájomné nezhody odporkyňa ukončila svoju spoločnú podnikateľskú činnosť s úpadcom a kedy pre vzájomné nezhody takúto podnikateľskú činnosť s úpadcom ukončil aj druh odporkyne, už odporkyňa ďalej s úpadcom nekomunikovala ohľadom ich podnikateľských aktivít a navzájom sa neinformovali ani o svojej finančnej situácii. Zo všetkých týchto svedeckých výpovedí vyplýva, že odporkyňa nemala možnosť poznať finančnú situáciu úpadcu, nemala možnosť vedieť o tom, že úpadca v danom čase prevodu predmetného bytu má viacero veriteľov, voči ktorým nespláca záväzky. V konaní bolo zistené, že odporkyňa v čase prevodu mala vedomosť len o záväzku, ktorý vyplýval úpadcovi z úverovej zmluvy a ktorý bol zabezpečený záložným právom na predmetný byt. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa V., ktorá na pojednávaní uviedla, že o tomto záväzku mala odporkyňa vedomosť. Nemala však vedomosť o tom, že úpadca tento záväzok voči banke neplní. V konaní nebolo žiadnym z vykonaných dôkazov preukázané, že by odporkyňa mala mať vedomosť o tom, že má úpadca viacero veriteľov, prípadne, že má finančné problémy. Ak odporkyňa o veriteľoch úpadcu nemala vedomosť, tak z tohto konštatovania logicky vyplýva záver, že nemohla mať vedomosť ani o jeho úmysle ukrátiť veriteľov, o ktorých existencii nevedela. Na to, aby odporkyňa mohla mať vedomosť o úmysle úpadcu konať za účelom ukrátenia veriteľov, by odporkyňa v prvom rade musela mať vedomosť o tom, že úpadca nejakých veriteľov má, a že voči týmto veriteľom nespláca svoje záväzky. Bez naplnenia tohto predpokladu nemožno hovoriť o vedomosti odporkyne o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov.

Na základe týchto skutočností potom súd konštatuje, že odporkyňa v konaní uniesla svoje dôkazné bremeno a preukázala, že nemala vedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov. Možno preto konštatovať, že právna domnienka predpokladajúca vedomosť odporkyne o úmysle úpadcu, bola vyvrátená, nakoľko v konaní sa preukázal opak. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj závery súdu zistené ohľadom skutočného úmyslu, ktorý viedol k prevodu tohto bytu úpadcom na odporkyňu. Z vykonaných dôkazov totižto vyplýva, že v čase tohto prevodu mal úpadca výrazne zhoršený zdravotný stav v dôsledku nádorového ochorenia, pričom v tomto čase nádorové ochorenie postihlo aj otca odporkyne a úpadcu. K prevodu bytu na odporkyňu potom došlo z dôvodu zabezpečenia starostlivosti o otca, ktorý v tom čase býval v nevyhovujúcom rodinnom dome, a tiež z dôvodu, aby ako úpadca uviedol, nebol by predmetom dedenia vo vzťahu k ďalším dvom súrodencom, ktorí sa o rodinné záležitosti nezaujímali. Aj z týchto okolností, za ktorých došlo k prevodu, tak vyplýva, že v čase tohto prevodu odporkyňa nemala vedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov a nemohla takýto úmysel ani predpokladať.

Súd preto konštatuje, že nie je splnená podmienka, ktorá je nevyhnutne potrebná na označenie predmetnej darovacej zmluvy ako odporovateľného právneho úkonu, nakoľko odporkyňa v konaní uniesla svoje dôkazné bremeno a preukázala, že o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov nemala vedomosť.

Na základe týchto skutočností potom súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 a za analogického použitia §-u 146 ods. 2 veta druhá . V konaní došlo k čiastočnému zastaveniu v časti požadovanej peňažnej náhrady vo výške 8.296,80 Eur. Podľa predloženého dokladu o vklade hotovosti bola táto suma zaplatená odporkyňou dňa 08.09.2011, teda pred podaním návrhu. V tejto časti potom súd konštatuje, že návrh bol navrhovateľom podaný nedôvodne a zastavenie konania v časti zavinil navrhovateľ. Túto časť

potom súd analogicky vyhodnotil ako úspech odporkyne. Vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý, a teda odporkyňa bola úspešná v celom rozsahu. Odporkyni tak vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd však zároveň aplikoval ustanovenie §-u 150 s tým, že za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považuje ustanovenie §-u 100 ods. 2 písm. a) , podľa ktorého sú v konkurze z uspokojenia okrem iného vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním. Konkurzné právo teda vylučuje trovy úspešnej odporkyne z uspokojenia v konkurznom konaní. Pri rozhodovaní o trovách konania je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam veci, ktoré môžu mať vplyv na stanovenie povinnosti náhrady trov konania. Rozhodnutie, ktorým by súd neúspešnému správcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej odporkyni, by bolo v rozpore s uvedeným ustanovením Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Správca, ktorý je podľa oprávnený uspokojovať veriteľov len v súlade s ustanoveniami tohto zákona, by súdom uloženú povinnosť nahradiť trovy konania nemohol splniť. Na základe týchto skutočností potom súd o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.