Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Csp-50-2021.pdf
PDF · 113.56 KB
No categories available
41Csp/50/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO:37 927 795 proti žalovanému: I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX W. B. T., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, v konaní o zaplatenie 6 199,32 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
G. C. Z. V. C. J. C. I. :
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového a trov odvolacieho konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 30.08.2021 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6 199,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.01.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 22.07.2017 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v celkovej výške 7 900 eur. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu uhradiť v 120 mesačných splátkach v sume 110,15 eur, a to až do celkovej sumy vo výške 13 218 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil sumu vo výške 3 433,41 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca listom zo dňa 22.11.2018 označeným ako "predžalobná upomienka" vyzval žalovaného k okamžitej úhrade dlžných splátok, poskytol žalovanému dodatočnú lehotu 30 dní, žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.01.2019 úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 20.01.2019 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.“ Žalovaný do dňa podania žaloby dlžné splátky neuhradil. Mal za to, že postupoval v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 6 199,32 eur. Uplatnil si aj úroky z omeškania, a to od 6. dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Zmluvnú pokutu si neuplatnil.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe (č.l. 47 spisu) písomne v súdom určenej lehote vyjadril. Namietal, že žalobca pri overovaní bonity žalovaného nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Uviedol, že žalovaný nemal možnosť odmietnuť poistenie, poistením bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo
jeho získanie za ponúknutých podmienok. Zmluva obsahuje nesprávny údaj RPMN. Tiež ma za to, že žalobca nepreukázal vznik nákladov na vymáhanie pohľadávky. Bol názoru, že neboli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ, nakoľko žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti. Žalobca najskôr zaslal žalovanému predžalobnú upomienku a následne oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu, avšak žalobca nepredložil doručenku. Žalobca nepreukázal, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej. Neboli tak splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
4. Žalobca v replike zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že bonitu žalovaného skúmal zisťovaním mesačného príjmu a mesačnými výdavkami. Žalovaný podpisom zmluvy súhlasil so všetkými podmienkami a všetkými nákladmi. Mal za to, že boli dodržané podmienky zosplatneniu dlhu podľa čl. 9 bod 9.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90 dňovej lehoty. Mal za to, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby, momentom oboznámenia sa s jej obsahom.
5. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii vo vyjadrení k žalobe.
6. Žalobca v následnom vyjadrení (č.l. 78 spisu) zotrval na doterajšej argumentácii v spore.
7. Vo veci okresný súd nariadil na deň 10.02.2022 pojednávanie, ktorého sa strany sporu s ospravedlnením nezúčastnili.
8. Okresný súd v poradí prvým rozsudkom (č.l. 144 spisu) rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4 466,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 466,59 eur od 12.10.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 % trov konania. 9. Žalovaný podal proti v poradí prvému rozsudku okresného súdu odvolanie.
10. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením č.k. 8CoCsp/66/2022-219 zo dňa 31. mája 2023 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že v prejednávanom prípade okresný súd ustálil, že veriteľ pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy so žalovaným nekonal s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní bonity žalovaného, dokonca konštatoval, že išlo zo strany veriteľa o hrubé porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Na základe tohto zistenia pri právnom posúdení veci vychádzajúc z ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. ustálil, že pre hrubé porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou je nutné posudzovať úver ako bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd, pokiaľ išlo o túto časť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, sa s týmito stotožnil. Poukázal však, že citované ustanovenie § 11 ods. 2 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z. obsahuje sankciu pre veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorou je vylúčenie možnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Konštatoval, že druhá veta tohto zákonného ustanovenia, sankciu za nekonanie s odbornou starostlivosťou rozširuje pre prípad, že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou o ďalší následok, a to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Mal za to, že ak okresný súd ustálil hrubé porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, bol povinný posudzovať uplatnený nárok aj s použitím vety prvej § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. a to, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. Okresnému súdu uložil v ďalšom konaní opätovne žalobou uplatnený nárok prejednať a posúdiť v zmysle odvolacím súdom vysloveného právneho názoru. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej veci mal za potrebné posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku aj podľa § 54a Občianskeho zákonníka (nemožnosť priznať premlčané právo veriteľovi), a rozhodnúť opätovne o trovách celého konania, vrátane tohto odvolacieho konania.
Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
11. Po zrušení a vrátení veci krajským súdom okresnému súdu právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 22.08.2023 uviedol, že podmienky pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené ku dňu postúpenia a nie následne po doručení žaloby. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi
o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka za predpokladu, že postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade so zákonom. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. Po zániku obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. sa dňa 01.01.2018 stala právnym nástupcom Všeobecná úverová banka a.s. Keďže v danom prípade postupovala pohľadávku VÚB, a.s. v postavení bankového subjektu, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, bolo jej povinnosťou vypracovať výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže tak neurobila, neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať predžalobnú upomienku a tiež ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, tieto dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Právny predchodca žalobcu nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou a neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keďže nepreveril úverové zaťaženie žalovaného v žiadnom bankovom alebo nebankovom úverovom registri. Keďže právny predchodca žalobcu si nepreveril úverovú zaťaženosť žalovaného v žiadnom úverovom registri a teda pri skúmaní bonity žalovaného hrubo porušil § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Z dikcie ustanovenia § 11 ods. 2 citovaného zákona však okrem bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyplýva pre veriteľa ďalšia sankcia, resp. povinnosť, v zmysle ktorej veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, preto predžalobnú upomienku ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne úkony. Zároveň, keďže právny predchodca žalobcu nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predžalobnú upomienku ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne úkony a preto, žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, zároveň keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, žalobca teda nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konečnom dôsledku žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. V zmluve je v článku II. Údaje o zamestnaní a finančnej situácii uvedené „Iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón), je uvedené 0,00 €. Uvedené údaje sú nepravdivé a nereálne, keďže žalovaný mal minimálne náklady na bývanie. Na základe uvedeného možné dospieť k záveru, že údaje o príjmoch a výdavkoch žalovaného v čase uzatvorenia zmluvy žalobca nemal k dispozícii, žalobca reálne neposúdil aká finančná čiastka ostane žalovanému po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie spolu s mesačnou splátkou za úver k dispozícii. Poukazujúc na uvedené skutočnosti možno dospieť k záveru o nedostatočnom zisťovaní bonity žalovaného a o hrubom porušení povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
12. Právny zástupca žalobca v reakcii na podanie žalovaného uviedol, že výzva zo dňa 22.11.2018 na zaplatenie dlžného zostatku úveru sa považuje za výzvu banky t. j. zákonné podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 z. o bankách boli splnené. S účinnosťou od 01.01.2018 došlo k rozdeleniu a k zlúčeniu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., pričom jej právnym nástupcom sa v tejto veci stala banka VÚB, a.s., ktorá nadobudla práva a povinnosti veriteľa, čo znamená o. i. aj to, že účinky právnych úkonov pôvodného veriteľa zostávajú zachované a toto zlúčenie nemá vplyv na platnosť a účinnosť úkonov právneho predchodcu banky, keď nie je napr. ani potrebné dovtedajšie právne úkony veriteľa opakovať, aprobovať, prípadne inak potvrdzovať. Uvedené výzvy pôvodného veriteľa je tak potrebné považovať za výzvy banky rovnako, ako bol žalovaný po uvedenom zlúčení povinný plniť banke a v prípade, že by zmluvu neporušil, bol by povinný plniť banke v splátkach v zmysle pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez ďalšieho. Výzva právneho predchodcu zo dňa 22.11.2018 preukazuje splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 Z.z. o bankách. Právny predchodca predloženú výzvu zo dňa 22.11.2018, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splatných úverových splátok zasielal formou doporučenej poštovej zásielky. Žalovaný predmetnú výzvu neprevzal a to aj napriek skutočnosti, že písomnosť bola
žalovanému zasielaná na adresu trvalého pobytu. Banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi svoju pohľadávku za podmienky, že klient bol písomne vyzvaný na zaplatenie čo i len časti peňažného záväzku, s ktorého zaplatením je v omeškaní a jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Právny predchodca dňa 22.11.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie peňažného záväzku titulom omeškaných nezaplatených úverových splátok, pre ktorých neplnenie právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu svoj dlh nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal viac ako 90 kalendárnych dní. Nakoľko žalovaný napriek výzve právneho predchodcu zaslanej do jeho dispozičnej sféry bol viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením svojho dlhu, týmto boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 z. o bankách. K postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu došlo riadne a platne, čím je daná aktívna legitimácia v tomto spore. Naviac žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy aj v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru listom zo dňa 20.01.2019. Zároveň za účelom aktívnej legitimácie predložili súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Právne úkony sa posudzujú na základe ich obsahu a to bez ohľadu na ich označenie. Z uvedeného vyplýva, že nie je vylúčené aby z obsahu jednej listiny, v tomto prípade Predžalobná upomienka zo dňa 22.11.2018 vyplývalo viacero právnych úkonov. Právny predchodca Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 30.08.2021 doručil žalobu na súd, ktorá bola následne preukázateľne najneskôr dňa 26.10.2021 doručená žalovanému, ktorý svoj dlh naďalej nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal o viac ako 90 kalendárnych dní. Z tohoto dôvodu pohľadávka bola k 18.02.2022 legitímne postúpená súčasnému žalobcovi. Samotnú žalobu tak možno rovnako považovať za výzvu na plnenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
13. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.02.2017 (č.l. 12 spisu) uzatvorenou medzi žalobcom (právnym predchodcom žalobcu) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom poskytol veriteľ žalovanému pôžičku v celkovej sume 7 900 eur. Žalovaný mal predmetnú pôžičku splatiť v 120 mesačných splátkach po 110,15 eur, a to až do celkovej sumy vo výške 13 218 eur, pričom celkové náklady boli 5 318 eur. Priemerná hodnota RPMN bola 8,99 %, RPMN 11,90 % a úroková sadzba 11,90 % Termín konečnej splatnosti bol stanovený 20.02.2027 s tým, že prvá splátka bola splatná 20.03.2017 a ďalšie splátky vždy do 20. dňa v mesiaci. Existenciu tohto zmluvného vzťahu žalovaný v konaní nerozporoval. Zo zmluvy vyplýva (č.l. 13 spisu), že žalovaný si vybral možnosť - „odmietam poistenie“. Sadzba poistenia bola 0,00 % a poistenie 0,00 eur. Podľa čl. 11 zmluvy je upravená fikcia doručenia tak, že zásielka sa považuje za doručenú, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní zásielky nedozvie, a táto sa vráti spoločnosti ako nedoručená z poslednej známej adresy klienta. Zo splátkového kalendára je zrejmé, že poistenie je 0,00 eur. Dňa 22.02.2017 bola žalovanému poskytnutá suma 7 900 eur (č.l. 20 rub spisu). Predžalobnou upomienkou zo dňa 22.11.2018 žalobca upozornil žalovaného, že ak do 05.01.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2018 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 26.11.2018 (č.l. 25 spisu). Oznámením zo dňa 20.01.2019 žalobca žalovanému oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, obyčajnou listovou zásielkou. Podľa prehľadu splátok a úhrad dlh žalovaného bol vo výške 6 199,32 eur (6 992,23-792,91 zmluvná pokuta, ktorú si žalobca neuplatnil). Žalobca žalovaného pred poskytnutím úveru lustroval v registri klientských informácií. Žalovaný podľa platobnej histórie (č.l. 27 spisu) uhradil celkovo sumu 3433,41 eur, čo žalovaný v priebehu konania nerozporoval.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
14. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nárok vzniknutý mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.02.2017. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 22.02.2017 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Uzavretie predmetnej zmluvy a charakter záväzkového vzťahu medzi stranami sporu nebolo ani sporným. Súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z..
15. Okresný súd na strane žalobcu zistil porušenie § 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. pri zisťovaní bonity žalovaného, keď z predložených listinných dôkazov je preukázané, že žalobca zisťoval len príjem žalovaného a výdavky žalovaného, a to bez následného overenia, či preukázania. Žalobca žiadal len predloženie občianskeho preukazu žalovaného. Nežiadal iné doklady, žiadny výpis z účtu, či potvrdenie o príjme. Žalobca nezisťoval bonitu žalovaného „hlbšie“, podrobnejšie, a to v prístupných registroch, či databázach. Žalobca nevykonal v prípade žalovaného prinajmenšom žiadnu lustráciu, či už v konkurzoch, exekúciách, alebo v registri úverov nebankových subjektov, ktorým spôsobom by bolo možné konštatovať, že postupoval s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní bonity žalovaného. Žalobca nenahliadol do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať úver. Žalovaného žalobca lustroval len v registri klientských informácií. V konaní nebol preukázaný opak. Okresný súd na strane žalobcu tak v tomto smere zistil neodbornú starostlivosť ako tvrdí žalovaný a hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorého dôsledkom je považovanie úveru za bezúročný a bezpoplatkov (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.). Odvolací súd, pokiaľ išlo o túto časť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, sa s týmito stotožnil, tak ako vyplýva z bodu 10. zrušujúceho uznesenia. Zároveň však krajský súd okresnému súdu uložil povinnosť v ďalšom konaní posudzovať uplatnený nárok žalobcu aj s použitím vety prvej § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. a to, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. Citované ustanovenie § 11 ods. 2 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z. obsahuje sankciu pre veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorou je vylúčenie možnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
16. Okresný súd vychádzajúc tak z citovaného ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a rovnako tak z názoru krajského súdu, ktorým je okresný súd viazaný, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Okresný súd zdôrazňuje, že súd je v súlade s § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom, resp. rozsahom žaloby. Žalobca aj po zrušení a vrátení veci okresnému súdu trval na podanej žalobe, resp. na uplatnenom nároku v celom rozsahu vymedzenom žalobou (plnenie z predčasne zosplatneného úveru - jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru), hoci krajský súd v zrušujúcom uznesení vyslovil právny záver, ktorým je okresný súd viazaný, že žalobca nie je oprávnený od žalovaného vyžadovať jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca bol tak oprávnený dôvodne požadovať, resp. uplatniť len nárok pozostávajúci z jednotlivých splatných
(zosplatnených) splátok k času rozhodovania súdu (splátky splatné až do 20.02.2027). Vychádzajúc z viazanosti žalobným návrhom podľa § 216 ods. 1 CSP, nemohol okresný súd žalobe vyhovieť ani čiastočne tak, že by súd sám vlastnou činnosťou (úvahami a výpočtami) zisťoval v čase rozhodovania okresného súdu dôvodne uplatnenú sumu (opodstatnený rozsah nároku) žalobcu, vzhľadom na konštatovanie nemožnosti vyžadovania jednorázového splatenia spotrebiteľského úveru, t.j. vlastnou činnosťou zisťoval, posudzoval a vyhodnocoval, ktoré splátky sú v čase rozhodovania okresného súdu už splatné, ktoré ešte nesplatné, ktoré uhradené a ktoré ešte dlžné, a to isté aj vrátane príslušenstva. Súd je viazaný skutkovým vymedzením žaloby, rozsahom žaloby a nie je povinný vyčítavať z listinných dôkazov, ktorým postupom by v konečnom dôsledku porušil aj zásadu rovnosti strán sporu. Preto okresný súd žalobu žalobcu, viazaný jej rozsahom (nárok uplatnený z jednorázového zosplatnenia spotrebiteľského úveru), v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a ostatnými námietkami strán sporu, či aplikáciou § 54a OZ, sa okresný súd pre nadbytočnosť už nezaoberal. Žalobca aj po zrušení a vrátení veci okresnému súdu uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru (jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru), preto nárok nebolo možné v súlade s § 216 ods. 1 CSP posudzovať inak, napríklad/predovšetkým ako plnenie jednotlivých ne/zosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok (žalobcom neuplatnený). V tomto smere dôvodov zamietnutia žaloby okresný súd poukazuje na vyslovený záver v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoCsp/58/2021 zo dňa 31.01.2022. 17. V závere okresný súd dodáva, že z hľadiska procesnej ekonómie súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými okolnosťami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
18. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a § 396 ods. 3 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi ako plne úspešná strana sporu nárok na náhradu trov tak prvostupňového ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % trov konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.