Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-72-2010.pdf
PDF · 106.24 KB
No categories available
21P/72/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti Y. V.. F. P.K., W., N.. XX.X.XXXX P. Q., N.. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice III, na návrh matky J.. V. P., N.. XX.X.XXXX, A. K., C. XX, zastúpená advokátom JUDr. Fuchsom, AK so sídlom Košice, Štúrova 20 za účasti otca J.. W. P., N. XX.X.XXXX, A. Š. C. Č.. X, zastúpeného advokátkou, JUDr. Janou Závodskou, AK so sídlom Košice, Alžbetina 3, v konaní o úpravu práv a povinností t a k t o
rozhodol:
Z v e r u j e V.. W. P., N.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca a mal. Q. P., N.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Výživné zo strany rodičov n e u r č u j e .
U p r a v u j e styk matky so synom tak, že bude so synom každý druhý a štvrtý víkend v mesiaci od piatku od 17:00 hod do nedele do 18:00 hod a styk otca s dcérou tak, že otec bude s dcérou v prvom a v druhom víkende v mesiaci od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
Matka bude mať u seba deti prvé dva júlové týždne, druhé dva týždne budú deti u otca, prvé dva augustové týždne u matky a druhé dva augustové týždne budú deti u otca.
Jarné, zimné a jesenné prázdniny budú deti v párnom roku tráviť u otca a v nepárnom roku u matky. Vianoce bude dcéra tráviť u otca v párnom roku, syn u matky v nepárnom roku a to od 24.12. od 19:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod.
Počas stretnutí sú rodičia povinní dieťa, ktoré im je zverené, na styk s druhým rodičom pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím bytom vždy ráno o 09:00 hod a po ukončení stretnutia ho vrátiť druhému rodičovi pred jeho bytom o 18:00 hodine.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí podala dňa 26.3.2010 návrh na úpravu práv a povinností k nim tak, aby dcéra bola zverená do jej osobnej starostlivosti a syn do starostlivosti otca. Keďže ona má nižší príjem ako jej manžel, navrhovala určiť výživné pre dcéru vo výške 150 € mesačne. V návrhu uviedla, že nežije v spoločnej domácnosti s manželom od 22.2.2010, kedy opustil spoločnú domácnosť. Od 3. mesiaca 2010 do novembra 2010 boli obe deti v jej starostlivosti. Otec v tom čase poukazoval na ich výživu v priemere 150 € mesačne spolu.
Styk žiadala upraviť tak, aby každý párny víkend v mesiaci by syn trávil čas u matky od piatku od 18:00 hod do nedele do 18:00 hod, otec by sa mal stretávať s dcérou a zároveň aj so synom každý párny víkend v mesiaci od piatku od 18:00 hod do nedele do 18:00 hod, každý párny rok v čase jarných prázdnin od nedele od 18:00 hod do piatku do 18:00 hod, každý nepárny rok počas jesenných prázdnin po celú dobu týchto prázdnin od 18:00 hod začiatkom prázdnin po koniec prázdnin do 18:00 hod. Počas letných prázdnin od 11.7. od 18:00 hod do 28.7. do 18:00 a tretí augustový týždeň. V decembri 25.12. od 16:00 hod. do 28.12.. Cez veľkonočné sviatky bude mať otec deti u seba od 18:00 hod cez Veľký piatok do 18:00 Veľkonočného pondelka.
Otec s návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že by bol rád a že aj deti sa toho dožadujú, aby boli v striedavej starostlivosti rodičov. Od novembra 2010 je už syn u neho a jeho potreby zabezpečuje sám, bez toho, aby matka na jeho potreby prispievala.
Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že obe deti navštevujú Základnú školu na ulici R. N. Č..X M. K.. Stravujú sa v školskej jedálni a navštevujú aj školskú družinu. V lete chodia do letných táborov. W. sa vo voľnom čase venuje vodným športom. Maloletá Q. navštevuje súkromne výučbu anglického jazyka, za čo matka platí polročne 120 €. Odporučil vo veciach styku s deťmi riadiť sa stanoviskom súdnej znalkyne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým posudkom W.. X. ako aj ďalšími písomnými dôkazmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Rodičia žili v spoločnej domácnosti do 22.2.2010, kedy po žiadosti svojej manželky a jej príbuzných otec detí nedobrovoľne opustil spoločnú domácnosť. Nasťahoval sa ku svojim rodičom, neskôr do bytu, ktorý jeho rodičia kúpili. Matka maloletých detí tvrdila, že posledný pol rok ich spolužitia s manželom nebol dobrý a nevplýval dobre na deti, ktoré podľa nej začali trpieť rozdvojenou osobnosťou. Obaja rodičia sa izolovali každý do inej miestnosti, nekomunikovali spolu a všetky názory na ktorúkoľvek činnosť, alebo výchovu detí, mali úplne rozdielne. Nedokázali sa zhodnúť ani v majetkovej a ani v nijakej inej oblasti
Od 3. mesiaca 2010 do novembra 2010 boli obe deti v starostlivosti matky. Otec v tom čase poukazoval na ich výživu v priemere spolu 150 € mesačne. Preto matka požadovala, aby sa určilo dlžné výživné za toto obdobie, t.j. od 22.3.2010 do 17.11.2010 vo výške, ktorá by sa rovnala rozdielu medzi tým, čo otec poukazoval a sumou, ktorú požadovala matka na výživu detí, čiže 480 € spolu.
Čo sa týka určenia výživného do budúcnosti, v prípade, že syn bude zverený do osobnej starostlivosti otca, právny zástupca matky navrhol, aby matka neprispievala na výživu syna, ale z dôvodu, že otcov príjem je výrazne vyšší ako príjem matky, aby otec maloletých detí na výživu dcéry platil 150 €, čo by bol rozdiel medzi tým, čo by mala posielať matka a vypočítaný by bol z priemeru ich príjmov.
Názor otca a jeho právnej zástupkyne bol, že na určenie výživného od 11/2010 do budúcnosti nie je možné pristupovať takým spôsobom, pretože pri jeho určovaní sa nevychádza len z príjmu povinného rodiča, ale aj z potrieb toho ktorého dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že syn rodičov, účastníkov tohto konania, má preukázateľne vyššie nároky na svoje potreby, zdalo sa im takéto riešenie nevhodné. Nesúhlasili s ním. Poukázali aj na majetkové, nielen zárobkové pomery a možnosti rodičov, uviedli, že matka detí disponuje bytom v osobnom vlastníctve. Tak isto má garsónku, ktorú prenajíma. Taktiež otec nebol ochotný doplatiť výživné za obdobie, kedy obe deti boli u matky, pretože okrem toho, že im posielal výživné vo výške 150 €, im kupoval veci na oblečenie a iné veci, ktoré potrebovali, napríklad botasky, mikiny alebo rôzne iné veci. Takisto spodné oblečenie a podobne. Z vyjadrenia matky súd zistil, že otec skutočne prispieval na deti, posielal na obe 120 Eur, 140 Eur, 160 Eur a stalo sa, že poslal aj 180 Eur.
Na začiatku konania žiadala matka o zverenie oboch detí do jej osobnej starostlivosti a výživné chcela určiť od podania návrhu tak, aby otec prispieval na výživu W. sumou 250 Eur mesačne a na výživu Q. sumou 230 Eur mesačne. Spolu s deťmi bývala v 3 - izbovom byte, za ktorý mesačne platila 210 Eur. W. mal v tom čase 10 rokov a chodil do 5. triedy základnej školy na ul. N.. Na začiatku každého školského roka sa platia obom deťom poplatky do ZRPŠ a do triedneho fondu, ďalšie peniaze posielala do školy vždy, keď potrebovali deti niečo kúpiť, alebo navštevovali kultúrne podujatia. W. sa stravoval v školskej jedálni, okrem toho mal zabezpečenú mliečnu desiatu. Q. mala 8 rokov a chodila do 3. triedy základnej školy na tej istej škole. Matka platila mesačne 50 až 55 Eur za ich obedy a mliečne desiate v školskej jedálni. W. vo voľnom čase navštevoval krúžok vodného póla. Prihlásil sa aj na bedminton, na ktorý bude chodiť raz do týždňa. Takisto by rád bicykloval, bavili sa aj o basketbale, ktorý sa na tejto škole hral, ale už sa nehrá. Q. chodí mimo vyučovania na výučbu anglického jazyka, za čo matka platila 100 Eur za 5 mesiacov a bolo potrebné jej kúpiť aj učebnice a pomocné zošity za 10 až 20 Eur. Okrem toho chodí do klubu mažoretiek, za čo sa tiež platí 10 Eur a je potrebné pre ňu zabezpečiť oblečenie na rôzne vystúpenia. Okrem toho chodila na pohybové hry, za celý školský rok mala platiť 30 Eur. Matka uviedla, že W. by potreboval chodiť na doučovanie z anglického jazyka, pretože sa mu v tom veľmi nedarí a tiež by bola rada, keby mal nejaké športové aktivity. Deti sú zdravé, žiadne špeciálne lieky im nekupuje, okrem liekov na podporu trávenia pre dcéru, ktorá je málokrvná. V roku 2009 zaplatila dcére školu v prírode vo výške 100 Eur. V lete deti chodili do detského tábora, za ktorý zaplatila 180 Eur za jedno dieťa. Spolu s deťmi chodila do kina, do divadla, do ZOO, deti sa rady bicyklujú.
V čase podania návrhu matka detí pracovala ako M. V. M. M. K. a jej čistý priemerný mesačný zárobok bol X.XXX,XX Z.. So striedavou výchovou, ktorú otec detí navrhoval nesúhlasila z dôvodu, že nemajú rovnaký názor na vedenie a východu ich detí.
Z výpovede otca maloletých detí súd zistil, že je potrebné upravovať práva a povinností k ich deťom, pretože ich manželstvo je tak vážne narušené, že ho nemieni obnoviť. Z bytu neodišiel dobrovoľne, bol donútený príbuzenstvom manželky. Byt, v ktorom žili, nebol spoločný, dostala ho pred manželstvom matka ich deti. Odsťahoval sa ku svojim rodičom, kde spočiatku býval a keďže rodičia kúpili v blízkom okolí svojho bytu trojizbový byt, nasťahoval sa tam. Žije sám. Rodičom dáva za užívanie toho bytu a aj za to, že mu vedú domácnosť 500 Eur mesačne. V čase, keď býval ešte v spoločnej domácnosti s manželkou, brat jeho manželky chcel od neho 15 Eur denne za bývanie, preto sa rozhodol, že bude túto sumu dávať rodičom, ktorí mu zabezpečili 3 izbový byt. V tejto sume je teda nájomné za 3 izbový byt a okrem toho jeho matka mu varí, žehlí a perie. To všetko je tiež zahrnuté v tejto sume. Jednoznačne trval na tom, aby súd upravil striedavú výchovu ich detí, pretože počas celého manželstva aj teraz mal a má s nimi veľmi dobrý vzťah. Deti s ním pravidelne telefonujú, informujú ho o tom, čo robia v škole, kedy sa im končí vyučovanie. Chodia k nemu každý týždeň, alebo každý druhý, cez víkendy. Pracuje ako T. W. Č. M. K. a jeho čistý priemerný mesačný zárobok je X.XXX,XX Z. V..
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. §-u 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Keďže o striedavej starostlivosti o maloleté detí sa rodičia nedokázali dohodnúť, na posúdenie jej vhodnosti súd nariadil znalecké dokazovanie a podaním znaleckého posudku poveril znalkyňou z odboru psychológie W.. Ľ. X..
Znalkyňa vyšetrila deti a ich rodičov a zistila že, vzhľadom na skutočnosť, že sa situácia v rodine stabilizovala obe deti sa primerane adaptovali na vzniknutú situáciu kedy sú rozdelené a stretávajú sa počas víkendov striedavo u matky a otca. Nevykazujú symptómy narušeného správania, naopak W. sa podľa zhodnotenia oboch rodičov zlepšil v správaní a v školských výsledkoch a podľa matky je Janka v lepšej psychickej pohode ako v minulosti. Deti naďalej prechovávajú medzi sebou súrodenecké cítenie, obe by prijali radšej alternatívu byť kontinuitne spolu. Tejto alternatíve nebola naklonená matka detí, ktorá sa obávala, že striedavá forma výchovy by túto stabilitu narušila. Deti sa priklonili k alternatíve striedavej formy výchovy aj keď ju nepresadzovali naliehavejším spôsobom, napriek tomu, že otec a mal. deti preferovali striedavú formu výchovy vzhľadom na odmietavé stanovisko matky odporúčala ponechať maloleté deti v doterajšej starostlivosti. Odporúčala umožniť deťom častý kontakt počas každých sviatkov a prázdnin striedavo u matky a otca, aby sa citová väzba medzi nimi neoslavovala. Nesúhlas matky a rozdielne názory na fungovanie detí ako aj zabezpečovanie ich potrieb vnímala znalkyňa ako vážnu prekážku pri realizovaní striedavej formy starostlivosti. Zároveň odporučila, aby sa po roku od vynesenia rozsudku v predmetnej veci situácia v rodine opätovne preskúmala znalcom z odboru psychológie. Tento návrh vyjadrila sama matka, ktorá situáciu nevnímala ako definitívne riešenie do budúcnosti.
Odporučila na pojednávaní, kde bola predvolaná, aby vysvetlila niektoré svoje závery, v tejto situácii ponechať deti zvlášť, W. u otca a Q. u matky, po roku vhodnosť takejto úpravy preskúmať, či už súdom alebo návrhom na zmenu výchovy. Potom by mohol striedavú výchovu navrhnúť niektorý z rodičov. Vyjadrila sa tak po tom, čo syn bol už skoro rok v starostlivosti otca a matka mala u seba dcéru, pričom obe deti sa stretávali cez víkendy raz u jedného, druhý krát u druhého rodiča.
Podľa matky maloletých detí súčasný stav, kedy sa ona stará o dcéru a otec o syna, obom deťom vyhovuje. Obe deti sú spokojné, najmä dcéra sa veľmi upokojila a zlepšili sa aj školské výsledky a správanie sa syna. Deti sa stretávajú každý víkend od piatku do nedele a tak isto boli spolu aj cez letné prázdniny v roku 2011. Dva týždne boli u nej a dva týždne u otca. Matka tvrdila, že sa rozišla s otcom svojich detí najmä preto, že mali veľmi rozdielne názory na výchovu detí a na vedenie domácnosti a nezlepšilo sa to ani po ich rozchode. A preto spolu ani nekomunikujú. Ak napríklad ona navrhne pre dieťa osemročné gymnázium, otec je proti tomu.
Otec detí tvrdil, že napriek tomu, že je pravdou, že Peter sa veľmi zlepšil, vidí na správaní sa detí keď sú spolu, ako veľmi túžia byť spolu, najviac sa to prejavilo počas prázdnin, kedy boli dva týždne v júli a dva týždne v auguste u neho, preto si myslí, že by bolo najvhodnejšie, keby deti boli spolu raz u jedného rodiča a raz u druhého. On nemá problém s tým, aby sa dokázal postarať o obe detí súčasne, možno sa matka bojí, že by nezvládla výchovu syna. Nie je pravdou, že odmieta komunikovať s matkou a nechápe prečo vytiahla starú záležitosť s osemročným gymnáziom, kedy nie on, ale triedna učiteľka a psychológ neodporúčali pre ich syna osemročné gymnázium, pretože mal problémy so sústredením sa. Ak mu matka detí povedala, že je potrebné ísť so synom na nejaké lekárske ošetrenie, na očkovanie a podobne, vždy spolu dokázali komunikovať, ako aj o všetkých otázkach týkajúcich sa detí. Čo sa týka úpravy práv v časti zverenia detí do osobnej starostlivosti rodičov, poukazuje na znalecký posudok, ktorý bol aj doplnený a bola vypočutá aj znalkyňa, doktorka X.. Z každého z jej záverov vyplýva, že obe deti preferujú striedavú starostlivosť, obe deti túžia byť spolu oveľa častejšie, ako len počas víkendov alebo prázdnin. Poukazoval na to, že čo sa týka zverenia detí do striedavej starostlivosti, pre to je dôležité v prvom rade stanovisko maloletých detí a potom schopnosti a možnosti rodičov túto striedavú starostlivosť zabezpečovať.
Na otázku súdu, aby sa matka vyjadrila k tomu, čo ju vedie k rozhodnutiu, že bude lepšie, ak bude ich syn v starostlivosti otca a dcéra v jej osobnej starostlivosti, matka detí uviedla, že už predtým, než boli doktorkou X. opakovane zisťované stanoviská detí k ich zvereniu rodičom, povedala synovi, nech sa sám rozhodne, či chce bývať u nej, alebo u otca a syn jej povedal, že radšej zostane u otca. Matka sa obáva toho, že syn ide do puberty a aby sa jeho správanie pri takom spôsobe života, kedy by chodili deti z jednej domácnosti do druhej, nezhoršilo. Otec detí tvrdil, že syn neprišiel k nemu dobrovoľne, bol matkou vyhodený v jednom oblečení a keď si večer prišiel pre svoje osobné veci, matka ho do bytu nepustila. Myslí si, že deti by mali svoje detstvo tráviť spoločne, pretože veľmi rýchlo ubehne čas, kedy môžu byť spolu, deti si navzájom chýbajú, i keď je pravdou, že sú spolu cez víkendy a tak isto aj cez prázdniny. Cez letné prázdniny sú spolu celý jeden mesiac a cez jarné striedavo, u jedného alebo u druhého rodiča. Otec si nemyslí, že by syn nemal rád svoju mamu, skôr sa matka sťažovala na to, že nemá úctu voči jej súčasnému partnerovi. Otec uviedol, že ak matka nechce zabezpečovať aj starostlivosť o syna, on je ochotný mať vo svojej starostlivosti obe deti, s čím matka nesúhlasila. Uviedla, že nepripustí a v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, aby prišla aj o Janku, nemyslí si, že by bolo vhodné, aby obe deti boli u otca. Tým, že sú deti rozdelené, obe majú viac času na svoje štúdium a mimoškolské aktivity. Napríklad dcéra chodí na anglicky jazyk, na športové hry a na basketbal. Každý deň v týždni ju matka na tieto aktivity vodí a aj pre ňu chodí, domov prichádzajú o 18:00 hod. Od piatku do nedele sú už deti spolu, čiže majú dostatok času na to, aby spolu trávili voľné dni a takto ich aj v súčasnosti trávia, ona v tom problém nevidí.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že pre jej odporúčanie je smerodajné znalecké dokazovanie, resp. závery znaleckého posudku. Z posledného znaleckého posudku vyplýva, že deti sa už so súčasnou situáciou zmierili a že im takýto spôsob života vyhovuje, resp. že im neprekáža. Na strane maloletého je možné poukázať aj na podstatné zlepšenie jeho výsledkov v škole.
Keďže matka bola zásadne proti tomu, aby obe deti boli zverené otcovi a o syna W. sa každodenne starať nechcela, súd zveril syna otcovi a dcéru matke. Prihliadol k stanovisku súdnej znalkyne a vyjadreniam rodičov detí, ktorí sa s terajšou situáciou zmierili, aj keď otec detí nie je presvedčený, že takéto riešenie je najlepším riešením pre deti.
Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Matka maloletých detí počas konania vo veci zmenila zamestnávateľa. Jej súčasným zamestnávateľom je od septembra 2011 B. B., P.. B.. A., C. XX B. B. M. K. N. L.. A. N.. Jej súčasný základný príjem je vyšší a odmeny alebo nenárokovateľné položky zatiaľ nie sú také vysoké ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, čiže výsledná suma jej príjmu je teraz nižšia približne o 100
- 150 €.
Vo M., kde pracovala predtým bola pracovná doba každý druhý deň do 17:15 hod. a časté boli večerné porady. V súčasnosti je jej pracovná doba do 16:15 hod čo jej vyhovuje viac z dôvodu starostlivosti o dcéru.
Príjem otca maloletých detí bol v mesiaci január 2012 X.XXX €. netto, vo februári XXX €., v marci X.XXX €., v máji X.XXX €.. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.
Pri rozhodovaní o určení výživného súd teda vychádzal jednak z preukázaných príjmov rodičov, z ich tvrdení a z návrhu kolízneho opatrovníka. Keďže príjem otca predstavoval do januára 2012 X.XXX,XX €. mesačne v čistom, a príjem matky je XXX,XX €. sú ich príjmy dostatočné na zabezpečenie potrieb oboch maloletých detí a to aj vzhľadom na ich vek a potreby. Súd neručil výživné zo strany otca pre dcéru, pretože je o dva roky mladšia ako ich syn, ktorý má s prihliadnutím ku svojmu veku a z neho vyplývajúcich potrieb vyššie nároky.
Súd neurčil výživné ani za obdobie, kedy sa matka sama starala o deti, pretože otec na potreby detí prispieval dostatočnou sumou a ani matka detí nepoprela, že im okrem toho kupoval veci na oblečenie, ktoré v tom období potrebovali.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Styk rodičov s maloletými deťmi súd určil na základe návrhu a následnej dohody oboch rodičov. Úprava styku rodiča s dieťaťom súdom predstavuje minimálny rozsah styku, ktorý sú rodičia povinní rešpektovať.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).