Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/143/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: Ing. U. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, právne zast. Y. kancelária W., s.r.o., so sídlom W. 8, W., proti odporcovi: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, právne zast. U.. U. Y. DK, s.r.o., so sídlom M. R. Q. XXXX, T. O., o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X. zapísané O. úradom N., X. katastra A. na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XX/X-trvalé trávne porasty o výmere 7050 m2, parc. č. XX/X- trvalé trávne porasty o výmere 682 m2, parc. č. XX/X trvalé trávne porasty o výmere 2421 m2 v celosti sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov U. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Polhora č. XXX, F. XXX XX a H. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. č. XXX, F. XXX XX.

II. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území X. zapísaným O. úradom N., X. katastra A. na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XX/XX- orná pôda o výmere 716 m2, parc. č. XX/XX-ostatné plochy o výmere 1003 m2, parc. č. XX/XX-ostatné plochy o výmere 32 m2, parc. č. XX/XX-ostatné plochy o výmere 713 m2, parc. č. XX/XX-ostatné plochy o výmere 289 m2, parc. č. XX/XX-ostatné plochy o výmere 1215 m2, parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XX/XX-ostatné plochy o výmere 14 m2, je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov U. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. č. XXX, F. XXX XX a H. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. č. XXX, F. XXX XX.

III. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území X. zapísaným O. úradom N., X. katastra A. na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere 89 m2, parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere 149 m2, parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere 853 m2, je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov U. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. č. XXX, F. XXX XX a H. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. č. XXX, F. XXX XX.

IV. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa

v katastrálnom území X. zapísaným O. úradom N., X. katastra

A. na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XX/X-orná pôda o výmere

221 m2, parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere 920 m2, parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere

700 m2, parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere 380 m2, parc č. XX/XX-orná pôda o výmere

905 m2, je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov U. F., rod.

F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. č. XXX, F. XXX XX a

H. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. č.

XXX, F. XXX XX.

V. Nehnuteľnosť stavba "Skladová hala", ktorá je postavená na pozemkoch parcelách registra "C" parc. č. XX/XX, parc. č. XX/XX, parc. č. XX/XX, parc. č. XX/XX a parc. č. XX/XX nachádzajúcich sa v katastrálnom území X. zapísaných O. úradom N., X. katastra A. na LV č. XXXX, na ktorú vydal P. úrad A. dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XXXX/XXXX dodatočné stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa X.XX.XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu ? k celku patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov U. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. polhora č. XXX, F. XXX XX a H. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. F. č. XXX.

VI. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.

VII. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 99,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 2220,82 EUR a to ich zaplatením k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky Y. kancelária W., s.r.o., so sídlom W. 8, W., G.: XX XXX XXX, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Po pripustení zmeny návrhu uznesením zo dňa 06.03.2012 č.k. -31 navrhovateľka žiadala určiť, že súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov ako manželov sú nasledovné nehnuteľnosti v celosti, resp. v príslušných spoluvlastníckych podieloch:

- pozemky nachádzajúce sa v k. ú. X. zapísané O. úradom N., X. katastra A. na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XX/X-trvalé trávne porasty o výmere 3573 m2, parc. č. XX/X-trvalé trávne porasty o výmere 7050 m2, parc. č. XX/X-trvalé trávne porasty o výmere 682 m2, parc. č. XX/X trvalé trávne porasty o výmere 2421 m2,

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k pozemkom v k. ú. X. zapísaným O. úradom N., X. katastra A. na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere 716 m2, parc. č. XX/XX- ostatné plochy o výmere 1003 m2, parc. č. XX/XX-ostatné plochy o výmere 32 m2, parc. č. XX/XX- ostatné plochy o výmere 713 m2, parc. č. XX/XX-ostatné plochy o výmere 289 m2, parc. č. XX/XX- ostatné plochy o výmere 1215 m2, parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XX/XX-ostatné plochy o výmere 14 m2,

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k pozemkom v k. ú. X. zapísaným O. úradom N., X. katastra A. na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere 89 m2, parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere 149 m2, parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere 853 m2,

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k pozemkom v k. ú. X. zapísaným O. úradom N., X. katastra A. na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XX/X-orná pôda o výmere 221 m2, parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere 920 m2, parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere 700 m2, parc. č. XX/XX-orná pôda o výmere 380 m2, parc č. XX/XX-orná pôda o výmere 905 m2,

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k nehnuteľnosti - stavba "X. hala", ktorá je postavená na pozemkoch parcelách registra "C" parc. č. XX/XX, parc. č. XX/XX, parc. č. XX/XX, parc. č. XX/XX a parc. č. XX/XX nachádzajúcich sa v katastrálnom území X. zapísaných O. úradom N., X. katastra A. na LV č. XXXX, na ktorú vydal P. úrad A. dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XXXX/XXXX dodatočné stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa X.XX.XXXX.

Navrhovateľka návrh zdôvodnila tým, že predmetné pozemky, resp. podiely k nim boli kúpené počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania zo spoločných prostriedkov no ako ich vlastník je vedený správou katastra iba odporca. X. hala bola postavená počas manželstva

odporcom a jeho bratom ako stavebníkmi rovnakým dielom v dôsledku čoho sa spoluvlastnícky podiel odporcu o veľkosti ? stal tiež súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva.

Pretože navrhovateľka cestou právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 09.05.2012 zobrala návrh späť v časti o určenie, že do BSM patrí pozemok nachádzajúci sa v k. ú. X. vedený na LV č. XXXX ako parcela registra "C" parc. č. XX/X-trvalé trávne porasty o výmere 3573 m2, súd so súhlasom protistrany konanie v tejto časti zastavil s poukazom na ust. .

Odporca požadoval návrh spočiatku v celom rozsahu zamietnuť. V závere konania cestou právneho zástupcu požadoval zamietnuť návrh minimálne ohľadne určenia, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí skladová hala pretože jej vlastníkom je spoločnosť W. s.r.o. ako aj ohľadne určenia, že do bezpodielového spoluvlastníctva patria podiely k pozemkom vedeným na LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX pretože ich nadobudol za finančné prostriedky z podnikania v spoločnosti založenej pred vznikom BSM.

Súd na základe vykonaného dokazovania po poučení účastníkov podľa , ktorý ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemali, zistil nasledovné:

Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v E. F.. Ich manželstvo je v súčasnosti v rozvodovom konaní prebiehajúcom na tunajšom súde pod sp. zn. XP/XX/XXXX, ktoré nebolo ešte právoplatne skončené.

Ohľadne predmetných pozemkov a spoluvlastníckych podielov k nim nebolo v konaní sporu o tom, že tieto boli nadobudnuté odporcom za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Potvrdzujú to predložené kúpne zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (zavkladovaná dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXX/XX), zo dňa XX.XX.XXXX (zavkladovaná dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XX) a zo dňa XX.XX.XXXX (zavkladovaná dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXX/XX).

V prípade kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nadobúdal odporca pozemky vedené na LV č. XXXX od U. A. za kúpnu cenu XX.XXX Sk. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k pozemkom vedeným na LV č. XXXX (pôvodne na LV č. XXXX) nadobudol odporca kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX od svojho krstného otca a strýka Y. F., ktorý súčasne rovnaký podiel o veľkosti ? odpredal bratovi odporcu G. F.. Celková kúpna cena bola účastníkmi zmluvy dohodnutá na sumu 20.000 Sk. V súvislosti so zameraním stavieb na parc. č. XX/XX a XX/XX geometrickým plánom G.. U. H. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX a nasl. spisu) došlo k zmene výmer predávaných pozemkov, v ktorých výmerách sú v súčasnosti pozemky na liste vlastníctva č. XXXX vedené. Touto istou kúpnou zmluvou odporca so svojim bratom odkúpili od Y. F. aj spoluvlastnícke podiely k pozemkom vedeným na LV č. XXXX, a to každý v ?. Napokon kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX Y. F. odpredal odporcovi a jeho bratovi G. F. okrem iného aj po ? z pozemkov vedených na LV č. XXXX za celkovú kúpnu cenu 20.000 Sk.

V účastníckom výsluchu navrhovateľka uviedla, že nebola pri podpisovaní uvedených zmlúv, ktoré pripravoval brat jej manžela právnik G. F., vedela však, že sa pozemky kupujú. O. ceny pozemkov boli zaplatené v plnej výške zo spoločných prostriedkov. Až keď odporca podal návrh na rozvod manželstva, zistila po nahliadnutí do zmlúv, že ona na listoch vlastníctva nefiguruje.

Odporca pred súdom potvrdil, že kúpne ceny z uvedených kúpnych zmlúv boli zaplatené ale išlo o jeho osobné finančné prostriedky čerpané z firmy W. z vkladov vložených do firmy v roku XXXX. Tvrdil, že v skutočnosti bola ústne dohodnutá kúpna cena pozemkov cca 1 mil. Sk, ktorá doteraz vyplatená nebola.

X. Y. F. vypovedal, že v roku XXXX sa od navrhovateľky, odporcu a jeho otca dozvedel, že by mali záujem o kúpu pozemku v N.. Navrhovateľka, s ktorou sa často stretával mu povedala, že by bolo dobré mať nejaký pozemok lebo sa nevedia rozhodnúť či zostanú bývať v dome v E. F. pričom by bolo dobré postaviť si nový dom a aj nejaké priestory na podnikanie, nejakú halu, pretože manžela práca veľmi baví. Po vysporiadaní vzťahov so svojim zaťom U. A. došlo dňa XX.XX.XXXX k uzavretiu zmluvy, ktorou

nesmerovali k predaju pozemku iba odporcovi ale z hľadiska kresťanských zásad celej rodine. Kúpna cena bola v podstate symbolická. Nevedel s istotou povedať kto vyplácal kúpnu cenu a v akej výške no zároveň uviedol, že určite ju vyplácal odporca so svojim otcom a časť navrhovateľka.

V navrhovateľkou predloženom čestnom vyhlásení zo dňa XX.XX.XXXX U. A. prehlásil, že pozemky odpredal na požiadanie svojho svokra Y. F. odporcovi ako svokrovmu synovcovi a krstnému synovi z dôvodu, že na pozemkoch odporca s manželkou vybudujú stavebné priestory na podnikanie. Nehnuteľnosti boli odpredávané s tým, že ich kupujúci kupuje so svojou manželkou U. F. a jej neúčasť bola odôvodnená časovými okolnosťami.

Y. F. ďalej vypovedal, že sa neskôr od navrhovateľky dozvedel, že kvôli nevhodnosti pozemkov na výstavbu budú musieť hľadať iné. Pri jednej príležitosti sa stretol so synovcom G. F., ktorému ponúkol na odkúpenie pozemky, na ktorých v súčasnosti stojí hala. Pozemky ponúkol z pohľadu krstného rodiča na odpredaj celej rodine tak navrhovateľke aj odporcovi za symbolickú cenu v podstate ako dar. Potvrdil, že tak kúpna cena zo zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX ako aj zo zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bola vyplatená. Uviedol, že si nepamätá ako a kým bola vyplatená no pozemky sa vyplácali na dva alebo na trikrát pričom odporca so svojim otcom boli u neho a zaplatili časť pozemkov.

Popri tom Y. F. v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že pozemky boli odpredávané s tým, že si ich kupujúci kupujú spolu so svojimi manželkami teda do BSM, ktorých neúčasť bola odôvodnená časovými okolnosťami. Odpredával ich za veľmi nízku cenu pretože chcel takto pomôcť svojim blízkym rodinám - krstným deťom a ich manželkám a deťom vo viere, že rodiny takto budú zabezpečené väčšími životnými istotami, o ktorom úmysle mali obaja kupujúci vedomosť a súhlasili s ním.

Zo svedeckej výpovede brata odporcu P.. G. F. vyplynulo, že sa nepodieľal na vypracovaní kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, o tejto sa dozvedel s odstupom dvoch, troch rokov. Zabezpečoval všetky záležitosti ohľadne kúpnych zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX pričom uzavretiu zmluvy z roku XXXX predchádzalo to, že firme W. končil nájom prevádzkových priestorov v D. kde následne mala platiť buď výrazne zvýšený nájom alebo mohla činnosť ukončiť. Preto hľadal v okolí A. pozemky, na ktorých by bolo možné situovať dostatočne veľkú prevádzkovú stavbu a zhodou okolností mu strýko ponúkol pozemky, ktoré sa mu za daného stavu javili na výstavbu ako najvhodnejšie. So strýkom prebiehali jednania, ktorých sa odporca zúčastňoval v minimálnej miere. Asi trištvrte roka pred skončením nájmu sa vybavilo územné rozhodnutie na spoločnosť T., ktoré sa následne v stavebnom konaní prevádzalo na neho a odporcu.

V prípade oboch zmlúv ich vôľa s bratom smerovala k využitiu pozemkov na podnikanie. Ich vzťah ako synovcov k Y. F. je bližší ako ich manželiek a on nechcel komplikovať tieto vzťahy tým, že by do toho za danej stresovej situácie s podnikaním zaťahoval manželky, pre ktoré by to bola psychická záťaž. Vzťahy v tom čase boli dobré pričom o manželkách tam nebola vtedy reč. Všetko sa zrežírovalo medzi ním, odporcom a strýkom. Ani jeho manželka ani navrhovateľka nič nenamietali a zmluvy nikto nepovažoval za problematické. Vzhľadom na časový odstup a svoju advokátsku prax, v rámci ktorej urobil množstvo zmlúv si nepamätal na okolnosti zaplatenia kúpnych cien keď ani sám nevie ako pozemky vyplatil no jeho brat určite neplatil prevodom z účtu.

Svedok ďalej potvrdil zhodné vyjadrenia účastníkov, že so stavbou skladovej haly na pozemkoch parcelách registra "C" parc. č. XX/XX až XX/XX sa začalo v lete roku R. s ukončením výstavby niekedy začiatkom roku XXXX kedy sa do nej firma W. presťahovala. X. povolenie bolo vydané na jeho meno a meno odporcu pričom obaja sú spoluvlastníkmi haly v rovnakých podieloch po jednej polovici. H. ako odporca uviedol, že hala nie je vedená v účtovníctve firmy W..

F., že brat dával financie na výstavbu haly v hotovosti no nevedel sa vyjadriť k ich pôvodu či išlo o spoločné prostriedky účastníkov. F. časť výstavby bola financovaná z pôžičky od jeho známeho z P. čo korešponduje so zhodnými tvrdeniami účastníkov, že na výstavbu skladovej haly si odporca s bratom vzali pôžičku dva milióny slovenských korún od P. F., ktorú účastníci konania zabezpečili svojim domom v E. F. a súčasne domom jeho a jeho manželky v N..

T. stavebné povolenie vydané na spornú skladovú halu dňa XX.XX.R. pod č. R./XXXX P. A.o (právoplatné dňa XX.XX.XXXX) na žiadosť stavebníkov G. F. a H. F. uvádza, že stavba je takmer stavebne dokončená v zmysle projektovej dokumentácie. Popisuje ju ako novostavbu skladovej haly pravidelného obdĺžnikového pôdorysu zastrešenú sedlovou a sčasti pultovou strechou so zvislými konštrukciami tvorenými sendvičovými obvodovými stenami na oceľovej konštrukcii so štítovými stenami a priečkami murovanými z F. tvárnic. Vodorovné konštrukcie tvoria oceľové L a U profily a konštrukciu sedlovej a pultovej strechy oceľové väzníky a rámy.

Vo vzťahu k spôsobu výstavby skladovej haly G. F. potvrdil slová odporcu, že hala bola postavená z demontovanej a následne upravenej oceľovej konštrukcie (skeletu) starej haly zakúpenej firmou T. v Istebnom, ktorá ju za konštrukciu menšej haly zamenila firme W..

Tvrdenie odporcu o zakúpení konštrukcie haly firmou W. (neskôr zamenenej s firmou T.) podporuje zápis v knihe došlých faktúr z roku XXXX kde pod číslom 13 je zaevidovaná faktúra od spoločnosti P+P s.r.o. D. s označením M.-konštrukcia.

V tomto smere žiaden z účastníkov konania nespochybnil opis podaný svedkom, že sporná skladová hala vyobrazená na predloženej fotografii (č.l. 29 spisu) má po celej ploche betónové základy, na ktorých sú vo vzdialenosti po 5 metrov pätkami upevnené kovové prvky (stojky), medzi ktorými je výmurovka tvoriaca podstatnú časť stien pričom k hale je z bočnej strany prirobená stolárska dielňa.

Vychádzajúc z tohto skutkového stavu veci je potrebné najskôr uviesť, že naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení, ktorý ako predpoklad vecného prejednania jej určovacieho návrhu vyžaduje ust. , je daný.

Vyplýva z toho, že na listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX k. ú. X. je ako spoluvlastník tam vedených pozemkov zapísaný odporca napriek tomu, že podľa nej sú tieto podiely súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z listu vlastníctva preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je zrejmé, že právne postavenie navrhovateľky je v tejto situácii neisté. Pretože súdne rozhodnutie o určení (spolu)vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona), je podaný návrh spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi keďže umožňuje dosiahnuť zhodu medzi tvrdeným (skutočným) právnym stavom a stavom zápisov v katastri nehnuteľností. Z rovnakých dôvodov je daný aj naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení ohľadne pozemkov vedených na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. X.. Aj keď tieto pozemky v priebehu konania odporca previedol na tretiu osobu, stalo sa tak nesporne v čase kedy už na liste vlastníctva bola zapísaná poznámka podľa o tomto prebiehajúcom konaní (viď výpis z listu vlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX). To znamená, že výrok rozsudku vychádzajúci z navrhovateľkou žiadaného určenia bude s poukazom na ust. záväzný aj pre nadobúdateľa pozemkov ako účastníka scudzovacej zmluvy podanej na zavkladovanie v čase trvania zápisu poznámky o tomto súdnom konaní. X. katastra nebude potom nič brániť v zápise pre navrhovateľku pozitívneho súdneho rozhodnutia so subjektívne rozšírenými záväznými účinkami. Naliehavý právny záujem navrhovateľky je daný tiež pri určení, že súčasťou BSM je spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? ku skladovej hale. Aj keď táto nehnuteľnosť nie je v súčasnosti vedená v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva, v situácii keď odporca popiera tvrdenie navrhovateľky, že príslušný podiel k hale je súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva, nemá navrhovateľka iný právny prostriedok ako túto neistotu vo svojom právnom postavení odstrániť. Keďže určovacia žaloba má preventívny charakter, vzhľadom na súčasný stupeň stavebno-technického vyhotovenia haly, na ktorú (podľa odporcu) dosiaľ nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, je možné ju za splnenia ostatných predpokladov zapísať do katastra nehnuteľností ako rozostavanú stavbu ( katastrálneho zákona), ohľadne ktorej podľa katastrálneho zákona platí, že ak sa nepreukáže niečo iné, ako vlastník sa zapisuje osoba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení, ktorou je podľa dodatočného stavebného povolenia zo dňa 1X.XX.XXX8 odporca a jeho brat. V tomto smere navrhované súdne určenie je spôsobilé vyvrátiť zákonnú prezumpciu vlastníckeho práva.

Pri právnom posúdení merita prejednávanej veci súd vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Z ustanovenia vyplýva, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno nadobúdať veci kúpnou alebo inou zmluvou, na základe rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe iných zákonom stanovených skutočností za predpokladu, že nejde o veci osobnej potreby alebo o veci slúžiace na výkon povolania jedného z manželov. Nie je pritom rozhodujúci právny dôvod nadobudnutia s výnimkou dedenia a darovania.

V prípade, že vec bola získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva iba z výlučných prostriedkov patriacich jednému z manželov (ktoré napríklad mal ešte pred uzavretím manželstva a vznikom BSM alebo ich počas trvania BSM nadobudol darom či dedením), takáto vec sa stáva jeho výlučným vlastníctvom a nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. To rovnako platí aj v situácii nadobudnutia veci výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola výlučným vlastníctvom jedného z manželov. Ak však boli na obstaranie veci čo i len sčasti použité prostriedky tvoriace bezpodielové spoluvlastníctvo popri výlučných prostriedkoch jedného z manželov, stáva sa celá vec predmetom BSM bez ohľadu na to či účastníkom zmluvy na strane nadobúdateľa bol len jeden z manželov alebo obaja.

V súdenej veci odporca nadobudol pozemky v k. ú. X. vedené na LV č. XXXX a spoluvlastnícke podiely k pozemkom v k. ú. X. vedeným na LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX kúpnymi zmluvami z rokov XXXX, XXXX a XXXX počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa XX.XX.XXXX.

Vzhľadom na to, že išlo o písomné kúpne zmluvy, v ktorých ako nadobúdateľ vystupoval odporca bez účasti svojej manželky, je bez právneho významu úmysel deklarovaný prevodcami Y. F. a U. A., že prevod smeroval k zabezpečeniu životných istôt odporcu, navrhovateľky a ich detí ako jednej rodiny s tým, že v podstate aj navrhovateľka mala byť nadobúdateľkou. Na úmysel scudziteľa je totiž potrebné prihliadať iba v prípade, že by išlo napríklad o v praxi tak časté darovanie manželom (prípad svadobných darov) zmluvou bez písomnej formy (viď R XX/XXXX).

Preto ak nadobúdateľom podľa kúpnych zmlúv bol iba odporca, pre zodpovedanie otázky, či sa nadobudnuté nehnuteľné veci (ich podiely) stali súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva je rozhodujúce či a z akých prostriedkov boli vyplatené kúpne ceny.

Skutočnosť tvrdenú navrhovateľkou, že kúpne ceny podľa kúpnych zmlúv boli v plnom rozsahu uhradené, potvrdil nielen sám odporca ale aj svedok Y. F. pričom ani výpoveď G. F. vo vzťahu k zmluvám z roku XXXX a XXXX nesvedčí o niečom inom. V tomto smere žiaden vykonaný dôkaz nenasvedčuje pravdivosti tvrdenia odporcu, že v skutočnosti bola ústne dohodnutá nepomerne vyššia kúpna cena pozemkov, práve naopak, vysvetlenie svedka Y. F. o symbolickej cene pozemkov vzhľadom na ich blízky príbuzenský vzťah krstného otca a syna sa javí prijateľným.

Tvrdenia účastníkov o pôvode finančných prostriedkov použitých na kúpu boli rozdielne keď navrhovateľka uviedla, že išlo o spoločné peniaze naproti čomu odporca tvrdil, že išlo výlučne o jeho osobné prostriedky získané z firmy W., ktoré tam vložil ešte v roku XXXX. Za situácie kedy bolo nesporne preukázané, že došlo k úhrade kúpnych cien, súd v tomto konaní (obdobne ako v konaní o vyporiadanie BSM) vychádzal zo zásady dokazovania, že ak niektorý z účastníkov tvrdí, že vec do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí, musí toto svoje tvrdenie hodnoverne preukázať. Dôkazné bremeno, že vec nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva preto zaťažuje toho, kto túto skutočnosť tvrdí ( prvá veta ), inak platí zásada, že vec nadobudnutá za trvania bezpodielového spoluvlastníctva je jeho súčasťou. Na odporcovi teda bolo, aby preukázal, že na úhradu kúpnych cien boli použité výlučne jeho osobné peňažné prostriedky. Napriek tomu, že súd dvakrát odročil pojednávanie za účelom umožnenia odporcovi uniesť dôkazné bremeno o svojom právne významnom tvrdení, tento nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že kúpne ceny boli v celom rozsahu vyplatené z jeho

výlučných prostriedkov. Nielenže ani jeden vykonaný dôkaz nepotvrdzuje verziu odporcu, podľa ktorej v roku 2002 ešte pred uzavretím manželstva vložil vlastné peňažné prostriedky do svojej spoločnosti W., ktoré údajne o niekoľko rokov neskôr čerpal na úhradu kúpnych cien ale aj samotná táto jeho verzia vyznieva nedôveryhodne pokiaľ nijak bližšie nekonkretizoval prinajmenšom v akých čiastkach a akou formou a titulom prostriedky do firmy vkladal a následne kedy a akým spôsobom ich čerpal. Zároveň jeho tvrdenie logicky vylučuje financovanie kúpy z prostriedkov prípadne z výťažku majetku, ktorý mal odporca pred uzavretím manželstva, z ktorého dôvodu súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou s akým majetkom do manželstva vstupoval. Treba tu len dodať, že rovnako aj príjem (výnos) dosiahnutý účasťou manžela ako spoločníka v obchodnej spoločnosti je rovnako ako iné príjmy manželov súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Súd sa nestotožnil ani s obranou odporcu, resp. jeho právneho zástupcu v záverečnej reči, že spoluvlastnícke podiely odporcu k pozemkom na LV č. XXXX, XXXX a XXXX nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva pretože ide o pozemky súvisiace s podnikaním teda svojou povahou slúžiace výkonu povolania odporcu. Podľa názoru súdu za výkon povolania podľa síce možno považovať aj podnikateľskú činnosť no len v tom prípade ak ide o podnikanie manžela ako fyzickej osoby, ktoré spĺňa definíciu uvedenú v určujúcu, že podnikaním je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Inými slovami o výkon povolania ide v prípade, ak manžel je samostatne zárobkovo činnou osobou (napr. živnostníkom) čo odporca ani netvrdil ani nepreukázal pretože je zrejmé, že v danom prípade je spoločníkom spoločnosti W. s.r.o., ktorá je podnikateľom podľa a . Je potom vylúčené, aby tieto pozemky, navyše iba v spoluvlastníckom podiele, slúžili na výkon jeho povolania.

Súd preto určil, že pozemky vedené na LV č. XXXX k.. ú. X. a spoluvlastnícke podiely k pozemkom vedeným na LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX k. ú. X. sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania.

Čo sa týka skladovej haly, ktorá bola predmetom konania, z výpovedí účastníkov konania, svedka G. F., dodatočného stavebného povolenia a predloženej fotografie jednoznačne vyplynulo, že táto stavba bola zriadená za trvania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, keď už ku koncu roka XXXX ako vyplýva aj z dodatočného stavebného povolenia bola takmer stavebne dokončená čím sa stala nehnuteľnou vecou v právnom zmysle slova.

K tomu treba uviesť, že vytvorenie novej veci patrí do skupiny iných skutočností stanovených zákonom, na základe ktorých sa nadobúda vlastnícke právo originárnym spôsobom ( ). Teda aj manželia môžu týmto spôsobom nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva ( ).

Vlastnícke právo k novovybudovanej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mat' ju pre seba. Aj keď samo o sebe nie je rozhodujúcim komu bolo vydané stavebné povolenie alebo či vôbec bolo vydané, rovnako kto stavbu financoval, prípadne z koho materiálu bola stavba postavená, zo vzájomného súhrnu týchto a ďalších okolností možno spoznať skutočný úmysel stavebníka. Ak stavba bola postavená spoločnou činnosťou viacerých osôb, pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k nej je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov. Dohoda nemusí byť písomná a nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z dohody musí však byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké ( ).

Samotná vôľa ako vnútorný psychický stav stavebníka nie je objektívne spoznateľná a tak ju treba vyvodzovať z okolností, za ktorých sa navonok prejavovala. Preto ak odporca v konaní tvrdil, že výlučným vlastníkom skladovej haly je firma W. s.r.o., v ktorej je spoločníkom spolu s bratom G. F., museli by sa okolnosti jej výstavby javiť tak, že obaja mali vôľu, že stavba sa už od počiatku stáva vlastníctvom firmy. Takáto vôľa by mohla byť demonštrovaná napríklad projektovou dokumentáciou a tým, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo medzi nimi a firmou čo aj v nepísanej forme, ktorá by nesporne potom bola účtovne podchytená aspoň objednávkou alebo ak by išlo o výstavbu firmou vo vlastnej réžii existovali by vzhľadom na rozsah stavebných prác pri takejto stavbe minimálne účtovné doklady

o nákupe stavebného materiálu, objednávke prác a ich financovaní. Nič také však odporca netvrdil ani nedokazoval okrem toho, že predložil knihu došlých faktúr dokazujúcu nákup oceľovej konštrukcie neskôr zamenenej haly. Aj keď teda výpovede odporcu a jeho brata svedčia o tom, že halu skutočne stavali na účel výkonu podnikateľskej činnosti firmy, ktorá v nej vykonáva svoju činnosť s tým, že na výstavbu bola použitá aj firemná nosná oceľová konštrukcia nadobudnutá zámenou, toto samo o sebe neznamená, že automaticky sa preto spoločnosť W. stala vlastníkom stavby. Zo súhrnu ostatných dôkazov treba vyvodiť práve opak, pretože na výstavbe a financovaní haly sa podieľali obaja spoločne súkromnými prostriedkami spolu s pôžičkou od fyzickej osoby, ktorú zabezpečili svojimi rodinnými domami a figurovali ako stavebníci v dodatočnom stavebnom povolení, pričom aj brat odporcu sa vyjadril, že obaja sú jej podielovými spoluvlastníkmi s rovnakými podielmi. Nič z uvedeného okrem účelu výstavby a vlastníctva časti stavebného materiálu (oceľového skeletu) nenasvedčuje úmyslu, aby sa hala stala vlastníctvom firmy, v ktorej účtovnej dokumentácii by ako hmotný majetok musela potom figurovať. Z týchto okolností a najmä z účelu výstavby haly na podnikanie firmy, v ktorej sú obaja bratia spoločníkmi je potom logicky vyvoditeľný záver, že stavebníci konkludentne ( ) uzavreli dohodu zakladajúcu ich podielové spoluvlastníctvo. Ak totiž postavili halu spoločnou činnosťou a s prispením každého vlastnými financiami vedomí si počas procesu výstavby účelu jej následného spoločného užívania na podnikanie svojej firmy, dali tým najavo, že stavba sa stane ich spoločnou vecou. Pretože iná dohoda medzi nimi o výške podielov nebola preukázaná, podiely oboch sú rovnaké, čo napokon potvrdil aj G. F..

Vo vzťahu k námietkam odporcu, že stavba bola zhotovená z nosnej konštrukcie patriacej firme W. s.r.o. čo bolo v konaní preukázané, je potrebné uviesť, že táto nosná oceľová konštrukcia ako súbor samostatných vecí sa po ich zabudovaní do stavby haly ako novovytvorenej veci stala jej súčasťou ( ) a ako súčasť sleduje právny osud "hlavnej" veci. Nesporne predsa nemožno nosnú konštrukciu oddeliť od stavby bez jej funkčného znehodnotenia - faktickej deštrukcie. V tomto smere je evidentné, že k použitiu konštrukcie na výstavbu došlo s vedomím odporcu ako jedného zo stavebníkov a súčasne spoločníkov firmy. Tu je preto vylúčené hypoteticky uvažovať o nadobudnutí vlastníckeho práva k stavbe firmou W. spracovaním cudzej veci odporcom (a jeho bratom) ako dobromyseľným spracovateľom aplikáciou , podľa ktorého sa stáva vlastníkom novej veci ten, koho podiel na nej je väčší. Vzhľadom na vedomie odporcu a jeho brata o použití im nepatriacej konštrukcie ide o prípad spracovania cudzej veci s vedomím spracovateľa, že mu táto nepatrí. Vtedy platí ust. , ktoré v prípade nemožnosti alebo neúčelnosti navrátenia do pôvodného stavu počíta s dohodou vlastníka veci a spracovateľa a iba pri jej absencii nastupuje súdne určenie vlastníka veci a určenie náhrady druhej osobe (buď vlastníkovi veci alebo spracovateľovi). V danom prípade za viac ako štyri roky existencie stavby nedošlo ani zo strany firmy W. ako vlastníka konštrukcie ani zo strany odporcu či jeho brata ako spracovateľov k spochybneniu pokojného stavu tým, že by niektorý z nich žiadal o súdne určenie vlastníckeho práva k hale rovnako ako z vykonaného dokazovania nevyplynula okolnosť, že by počas tejto doby vôbec bolo medzi zainteresovanými sporné kto je vlastníkom haly. Vlastnícke právo k stavbe spochybnil odporca až počas tohto konania. Z takto dlhodobo nerušeného stavu potom treba usudzovať, že medzi odporcom a jeho bratom došlo nielen ku konkludentnej dohode o založení spoluvlastníctva k stavbe ale aj ku konkludentnej dohode ich ako spracovateľov na jednej strane a ich firmou W. ako vlastníkom konštrukcie na druhej strane o tom, že oni dvaja sú (bez náhrady) spoluvlastníkmi stavby aj napriek použitiu im nepatriacej nosnej oceľovej konštrukcie. Preto skladová hala nemôže byť vlastníctvom spoločnosti W. s.r.o.

Ako už bolo uvedené vyššie, na výstavbu haly boli použité aj peňažné prostriedky obstarané odporcom a jeho bratom pôžičkou od tretej osoby, ktorá bola zabezpečená ich rodinnými domami. Ak teda takto pôžičkou odporca ako jeden z manželov (a bezpodielových spoluvlastníkov) obstaral peňažné prostriedky použité na výstavbu skladovej haly, príslušný spoluvlastnícky podiel k nej patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu. Súd preto návrhu aj v tejto časti vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na úspech navrhovateľky podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Zároveň má navrhovateľka právo na náhradu trov konania aj v zastavujúcej časti s poukazom na ust. druhej vety pretože ohľadne pozemku parcela č. XX/X navrhovateľka zobrala späť dôvodne podaný návrh pre správanie odporcu, ktorý jej po jeho predaji časť kúpnej ceny vyplatil.

Náhrada riadne uplatnených a účelne vynaložených trov konania navrhovateľky pozostáva z náhrady trov konania za súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 99,50 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 2220,82 EUR. Súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení (ďalej len ""), podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal za nasledovné úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 27.01.2012 v čiastke 66,32 EUR (58,69 EUR + 7,63 EUR režijný paušál, ďalej len "RP"),

- zmena žalobného dňa 03.02.2012 v čiastke 66,32 EUR (58,69 EUR + RP 7,63 EUR),

- zastupovanie na pojednávaní dňa 25.04.2012 v čiastke 411,58 EUR (58,69 EUR + RP 7,63 + náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie na trase W. - A. a späť (586 km) pri spotrebe motorového vozidla 6,4 km a priemernej cene benzínu 1,602 EUR/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 60,08 EUR a náhrada za opotrebenie motorového vozidla 107,24 EUR (586 km x 0,183 EUR/km) + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 14 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 12,71 EUR čo je 177,94 EUR),

- zastupovanie na pojednávaní dňa 09.05.2012 v čiastke 410,83 EUR (58,69 EUR + RP 7,63 + náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie na trase W. - A. a späť (XXX km) pri spotrebe motorového vozidla 6,4 km a priemernej cene benzínu 1,582 EUR/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 59,33 EUR a náhrada za opotrebenie motorového vozidla 107,24 EUR (586 km x 0,183 EUR/km) + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 14 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 12,71 EUR čo je 177,94 EUR),

- zastupovanie na pojednávaní dňa 28.05.2012 v čiastke 409,71 EUR (58,69 EUR + RP 7,63 + náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie na trase W. - A. a späť (XXX km) pri spotrebe motorového vozidla 6,4 km a priemernej cene benzínu 1,552 EUR/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 58,21 EUR a náhrada za opotrebenie motorového vozidla 107,24 EUR (XXX km x 0,183 EUR/km) + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 14 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 12,71 EUR čo je 177,94 EUR),

- návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 29.05.2012 v čiastke 36,98 EUR (29,35 EUR (1/2 z 58,69 EUR podľa ) + RP 7, EUR),

- zastupovanie na pojednávaní dňa 30.05.2012 v čiastke 409,71 EUR (58,69 EUR + RP 7,63 + náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie na trase W. - A. a späť (XXX km) pri spotrebe motorového vozidla 6,4 km a priemernej cene benzínu 1,552 EUR/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 58,21 EUR a náhrada za opotrebenie motorového vozidla 107,24 EUR (XXX km x 0,183 EUR/km) + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 14 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 12,71 EUR čo je 177,94 EUR),

- zastupovanie na pojednávaní dňa 13.06.2012 v čiastke 409,37 EUR (58,69 EUR + RP 7,63 + náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie na trase W. - A. a späť (XXX km) pri spotrebe motorového vozidla 6,4 km a priemernej cene benzínu 1,543 EUR/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 57,87 EUR a náhrada za opotrebenie motorového vozidla 107,24 EUR (XXX km x 0,183 EUR/km) + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 14 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 12,71 EUR čo je 177,94 EUR). Podľa je odporca povinný prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.