Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/150/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, IČO: 30 807 484, proti povinnému: KASKÁDA SK s.r.o., Jánošíkova 1301/24, 972 01 Bojnice, IČO: 36 349 313 (vymazaný z obchodného registra), o vymoženie 1.209,38 eur s prísl., na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -14 zo dňa 24. januára 2012, takto

rozhodol:

I.

Súd odvolanie súdneho exekútora vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie o d m i e t a.

II.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu podľa , Ex. por. v spojení s s odôvodnením, že z výpisu z obchodného registra bola zrušená obchodná spoločnosť- povinný dňa 17.09.2011, ktorý bol následne vymazaný z obchodného registra ku dňu 20.10.2011. Povinný tak v priebehu exekúcie zanikol bez právneho nástupcu a súd exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal. Uviedol, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, a teda ho nemožno na zaplatenie trov exekúcie zaviazať. Na druhej strane nemohol na zaplatenie trov zaviazať ani oprávneného, pretože neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle Ex. por. Skutočnosť, že počas exekúcie došlo k zániku povinného nemožno považovať za zavinenie oprávneného, pričom dôvodom zastavenia nebola ani skutočnosť, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor v a žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zmenil a uviedol ako dôvod zastavenia exekúcie tú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. a zároveň zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Ex. por. uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 93,01 Eur.

Oprávnený sa k podanému odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

Skôr, ako krajský súd ako súd odvolací pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

V zmysle na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov platného a účinného v čase začatia exekučného konania účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie môže odvolaním napadnúť len účastník konania, prípadne za splnenia zákonom stanovených podmienok vedľajší účastník. V zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný. Súdnemu exekútorovi zákon priznáva postavenie účastníka konania, iba ak rozhoduje súd o trovách exekúcie a teda súdneho exekútora treba považovať za účastníka konania len pre určitý úsek exekučného konania.

V predmetnej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie, a exekučný súd rozhodoval o trovách exekúcie samostatným výrokom.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd mal za to, že súdny exekútor nie je v danom prípade účastníkom konania, a preto nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Odvolací súd preto za daných okolností nemal inú zákonnú možnosť ako odvolanie súdneho exekútora vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust.

Krajský súd ako súd odvolací ďalej vec preskúmal podľa , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 01.07.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 1.209,38 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Prievidza č. 700-1010326411-GC04/11 zo dňa 08.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.05.2011.

Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že po začatí exekučného konania dňa 20.10.2011 bol povinný vymazaný z obchodného registra v priebehu exekúcie, pričom Okresný súd v Trenčíne uznesením č.k. -58 zo dňa 24.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2011 zastavil konkurzné konanie voči povinnému pre nedostatok majetku povinného.

Odvolací súd konštatuje, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nepreskúmal dôvod zrušenia a následného zániku povinného ako obchodnej spoločnosti, a teda, či v danom prípade neprichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Uvedená skutočnosť má následne priamu spojitosť s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Záver súdu prvého stupňa, ktorým ustálil dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, preto treba považovať za súčasného stavu veci, keď sa súd neoboznámil s dôvodmi, pre ktoré došlo k zrušeniu povinného a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za predčasné. Preto nemožno rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie považovať za správne.

S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní okresný súd s prihliadnutím na uvedený právny názor preskúma dôvody výmazu povinného z obchodného registra a v spojitosti s výsledkami tohto zisťovania opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.