Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-150-2012.pdf
PDF · 75.71 KB
Case nature
Subarea
2CoE/150/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, IČO: 30 807 484, proti povinnému: KASKÁDA SK s.r.o., Jánošíkova 1301/24, 972 01 Bojnice, IČO: 36 349 313 (vymazaný z obchodného registra), o vymoženie 1.209,38 eur s prísl., na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/2129/2011-14 zo dňa 24. januára 2012, takto
rozhodol:
I.
Súd odvolanie súdneho exekútora vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie o d m i e t a.
II.
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Ex. por. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p. s odôvodnením, že z výpisu z obchodného registra bola zrušená obchodná spoločnosť- povinný dňa 17.09.2011, ktorý bol následne vymazaný z obchodného registra ku dňu 20.10.2011. Povinný tak v priebehu exekúcie zanikol bez právneho nástupcu a súd exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal. Uviedol, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, a teda ho nemožno na zaplatenie trov exekúcie zaviazať. Na druhej strane nemohol na zaplatenie trov zaviazať ani oprávneného, pretože neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 203 Ex. por. Skutočnosť, že počas exekúcie došlo k zániku povinného nemožno považovať za zavinenie oprávneného, pričom dôvodom zastavenia nebola ani skutočnosť, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor v a žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zmenil a uviedol ako dôvod zastavenia exekúcie tú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. a zároveň zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Ex. por. uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 93,01 Eur.
Oprávnený sa k podanému odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.
Skôr, ako krajský súd ako súd odvolací pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov platného a účinného v čase začatia exekučného konania účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie môže odvolaním napadnúť len účastník konania, prípadne za splnenia zákonom stanovených podmienok vedľajší účastník. V zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný. Súdnemu exekútorovi zákon priznáva postavenie účastníka konania, iba ak rozhoduje súd o trovách exekúcie a teda súdneho exekútora treba považovať za účastníka konania len pre určitý úsek exekučného konania.
V predmetnej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie, a exekučný súd rozhodoval o trovách exekúcie samostatným výrokom.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd mal za to, že súdny exekútor nie je v danom prípade účastníkom konania, a preto nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Odvolací súd preto za daných okolností nemal inú zákonnú možnosť ako odvolanie súdneho exekútora vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd ako súd odvolací ďalej vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 01.07.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 1.209,38 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Prievidza č. 700-1010326411-GC04/11 zo dňa 08.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.05.2011.
Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že po začatí exekučného konania dňa 20.10.2011 bol povinný vymazaný z obchodného registra v priebehu exekúcie, pričom Okresný súd v Trenčíne uznesením č.k. 29K/29/2011-58 zo dňa 24.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2011 zastavil konkurzné konanie voči povinnému pre nedostatok majetku povinného.
Odvolací súd konštatuje, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nepreskúmal dôvod zrušenia a následného zániku povinného ako obchodnej spoločnosti, a teda, či v danom prípade neprichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Uvedená skutočnosť má následne priamu spojitosť s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Záver súdu prvého stupňa, ktorým ustálil dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, preto treba považovať za súčasného stavu veci, keď sa súd neoboznámil s dôvodmi, pre ktoré došlo k zrušeniu povinného a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za predčasné. Preto nemožno rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie považovať za správne.
S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní okresný súd s prihliadnutím na uvedený právny názor preskúma dôvody výmazu povinného z obchodného registra a v spojitosti s výsledkami tohto zisťovania opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.