Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/77/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom JUDr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa R. P., bytom W., T. XX, zast. JUDr. Helenou Bognerovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Vajanského 8 proti odporcom 1/ D. P., bytom Q. - W., H. XX/X, 2/ I. P., bytom Q. - W., H. XX/X, 3/ D. I., bytom Q. - W., H. XX/X, 4/ W. I., bytom Q. - W., H. XX/X, všetci zast. I. kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, s. r. o., so sídlom Trenčín, Legionárska 622/10 o zaplatenie 7.968,-€ s prísl., takto

rozhodol:

Odporca 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi čiastkou 4.200,- euro spolu s 9 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 1. apríla 2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Voči odporcom 2/, 3/ a 4/ sa návrh z a m i e t a.

Konanie sa v časti zaplatenia 3.768,- euro spolu s 9 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 1. apríla 2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa po čiastočnom späťvzatí prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.04.2008 - 31.03.2010 domáha od odporcov 1/ - 4/ zaplatenia spoločne a nerozdielne čiastky 4.200,- euro spolu s 9 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 1. apríla 2010 do zaplatenia. K zdôvodneniu žalobného návrhu navrhovateľ uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele ? rodinného domu s. č. XX, ktorý je postavený na parc. č. XX, pozemkov parc. č. XX - záhrada vo výmere XXX m2, parc. č. XX

- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XX - záhrady vo výmere XXX m2, všetky nehnuteľnosti zapísané Správou katastra Q. na LV č. XX pre k.ú. U.. Predmetný rodinný dom pozostáva zo suterénu, v ktorom sa nachádzajú 3 sklady, kotolňa a zádverie, ďalej z prízemia, na ktorom sa nachádzajú 2 izby, a to obývacia izba vo výmere 19,2 m2, kuchyňa vo výmere 21 m2, kúpeľňa s toaletou, chodba, zádverie a komora a ďalej z 1. nadzemného podlažia, na ktorom sa nachádza byt, ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne, kúpeľne, komory, toalety, chodby a terasy nad zádverím. Bytové priestory, ktoré sa nachádzajú na prízemí domu obývajú odporcovia 3/ a 4/ spolu so svojimi deťmi, pričom bytové priestory, ktoré sa nachádzajú na 1. poschodí domu, obývajú odporcovia 1/ a 2/. Priestory v suteréne užívajú odporcovia 1/ - 4/ spoločne.

Právny zástupca odporcov 1/ - 4/ žiadal žalobný návrh vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/ ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s tým, že odporca 1/ ako podielový spoluvlastník užíva so svojou manželku

- odporkyňou 2/ len časť zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu ?. Vo vzťahu k odporcom 3/ a 4/ namietal ich právny zástupca výšku odplaty s poukazom na to, že odporcovia 3/ a 4/ užívajú len

jednu obytnú miestnosť na prízemí. Nedôvodnosť žalobného návrhu je daná taktiež tým, že odporcovia neužívajú predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Navyše navrhovateľovi nebolo v minulosti bránené v užívaním nehnuteľností, ale naopak navrhovateľ o užívanie nehnuteľností nemal záujem, keďže obýval vlastný rodinný dom v blízkosti. Pokiaľ navrhovateľ v minulosti akceptoval dlhšie trvajúci režim užívania, konkludentne s takýmto užívaním vyjadril súhlas a neprináleží mu preto bezdôvodné obohatenie. Ďalej je potrebné prihliadnuť i na tú skutočnosť, že podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcu 1/ k predmetným nehnuteľnostiam je v súčasnosti už právoplatne zrušené a vyporiadané, pričom predmetné nehnuteľnosti boli v celosti prikázané do výlučného vlastníctva odporcovi 1/ za príslušnú náhradu, a teda navrhovateľ bol odškodnený za stratu práv k týmto nehnuteľnostiam.

Z výpisu LV č. XX pre k.ú. U. vyhotoveného ku dňu 24. augusta 2010 sa zisťuje, že navrhovateľ a odporca 1/ sú rovnodielnymi podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu s.č. XX na CKN parc. č. XX, pozemkov CKN parc. č. XX - záhrady vo výmere XXX m2, CKN parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, CKN parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a CKN parc. č. XX

- záhrady vo výmere XXX m2.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že sporné nehnuteľnosti nadobudol spolu s odporcom 1/ na základe dedičského rozhodnutia po rodičoch. Predmetný rodinný dom postavili a pôvodne v ňom bývali rodičia navrhovateľa a odporcu 1/ od roku 1970. Spolu s rodičmi bývali v predmetnom rodinnom dome i oni. Potom, ako sa odporca 1/ oženil, začal od roku 1974 bývať so svojou rodinou na 1. poschodí predmetného rodinného domu. Určitý čas býval spolu s rodičmi aj navrhovateľ, potom, čo si v roku 1983 postavil svoj vlastný rodinný dom, sa od rodičov z predmetného rodičovského domu odsťahoval. Po smrti otca navrhovateľa a odporcu 1/ zostala na prízemí predmetného domu bývať matka navrhovateľa a odporcu 1/, pričom na 1. poschodí naďalej bývali odporcovia 1/ a 2/ so svojimi deťmi. Po smrti matky navrhovateľa a odporcu 1/ sa na prízemie predmetného domu v roku 2003 nasťahovali odporcovia 3/ a 4/, a to bez súhlasu navrhovateľa. Odporcovia 1/ a 2/ zostali naďalej bývať v byte na 1. poschodí predmetného rodinného domu. V takomto stave užívajú predmetné nehnuteľnosti odporcovia 1/ - 4/ najmenej od roku 2006. Po roku 2003 sa vzťahy medzi navrhovateľom a odporcami 1/ - 4/ zhoršili a odporcovia neumožňujú užívať navrhovateľovi jemu patriaci podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Dokonca odporcovia vymenili zámky na dome, garáži i vchodovej bráne do záhrady a znemožnili tak odporcovi do predmetných nehnuteľností prístup. Pokiaľ sa v minulosti navrhovateľ domáhal vstupu do rodinného domu, odporcovia na neho zavolali políciu, a tak sa už viacej radšej vstupu do rodinného domu nedomáhal. Vzťahy medzi navrhovateľom a odporcami sa po tomto incidente ešte viac zhoršili. Týmto sa odporcovia 1/ - 4/ na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohacujú. Na výzvy navrhovateľa na vyplatenie bezdôvodného obohatenia odporcovia nereagujú.

Odporca 1/ vo svojej výpovedi poprel, že by navrhovateľovi niekto bránil v užívaní predmetných nehnuteľností. Poukázal na skutočnosť, že s navrhovateľom sa nijakým spôsobom nedá dohodnúť na užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Odporca 1/ zdôraznil, že on osobne nebráni navrhovateľovi, aby sa nasťahoval do rodinného domu. Ak by sa totiž navrhovateľ rozhodol nasťahovať do predmetného rodinného domu, deti odporcov 1/ a 2/, ktoré teraz užívajú prízemie, by sa kľudne mohli nasťahovať k nim na prvé poschodie a navrhovateľovi by tak ostalo celé prízemie. Odporca 1/ potvrdil, že spolu s odporkyňou 2/ užívajú byt, ktorý je na 1. poschodí predmetného rodinného domu, pričom odporkyňa 4/ - dcéra odporcov 1/ a 2/ spolu so svojím manželom - odporcom 3/ užívajú na prízemí len jednu miestnosť, ktorá bola pôvodne kuchyňou a teraz je prerobená na detskú izbu, resp. kuchyňu so spálňou. Odporca 1/ ďalej vo svojej výpovedi potvrdil, že spolu s odporkyňou 2/ užívajú vrchný byt od roku 1974 ako i to, že odporcovia 3/ a 4/ užívajú na prízemí uvedenú kuchyňu od roku 2001.

Odporkyňa 2/ vo svojej výpovedi v celosti potvrdila skutočnosti uvádzané odporcom 1/ v jeho výpovedi.

Odporca 3/ vo svojej výpovedi potvrdil, že v predmetnej nehnuteľnosti od roku 2000 býva spoločne s odporkyňou 4/, ktorá je jeho manželkou. V predmetnej nehnuteľnosti užívajú spolu so svojimi dvoma maloletými deťmi na prízemí len jednu obytnú miestnosť.

Odporkyňa 4/ vo svojej výpovedi uviedla, že si nepamätá, kedy predmetnú nehnuteľnosť užíval navrhovateľ, ani to kedy sa z rodinného domu odsťahoval. V tom čase bola totiž odporkyňa 4/ ešte dieťaťom. Odporca 3/ začal s odporkyňou 4/ bývať v predmetnom rodinnom dome v roku 2000 a následne v roku 2002 uzatvorili manželstvo. Pokiaľ ide o užívanie predmetného rodinného domu,

odporcovia 3/ a 4/ užívajú prvé poschodie rodinného domu spoločne s odporcami 1/ a 2/. Na prízemí užívajú odporcovia 3/ a 4/ len jednu miestnosť. Ostatné miestnosti na prízemí sa neužívajú.

Zo znaleckého posudku O.. L. M. zo dňa 29. novembra 2011, č. 9/2011 znalca z oboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností sa zisťuje, že hodnota nájomného za nehnuteľnosti v katastrálnom území U. uvedené na liste vlastníctva č. XX ako celku za časové obdobie od 1. apríla 2008 do 31. marca 2010 je vo výške 8.400,- euro. Okamžitá hodnota nájomného predmetných nehnuteľností k 1. aprílu 2008 je 350,- euro za 1 mesiac nájmu bez hodnoty energií a služieb.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , a to menovite z rozsudku zo dňa 23.06.2011, č.k. XXC/XX/XXXX-XXX sa zisťuje, že v rámci uvedeného konania bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcu 1/ k predmetným nehnuteľnostiam tak, že tieto boli v celosti prikázané do výlučného vlastníctva odporcovi 1/ s povinnosťou vyplatiť navrhovateľa na vyrovnanie jeho podielu čiastkou XX.XXX,- euro. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. augusta 2011. Z odôvodnenia citovaného rozsudku sa ďalej zisťuje, že žiaden z účastníkov nechcel zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu, nakoľko medziľudské vzťahy medzi nimi sú výrazným spôsobom narušené, účastníci si vzájomne robia schválnosti, majú medzi sebou nezhody a konflikty, ktoré v minulosti museli byť riešené i za asistencie príslušníkov polície. Okrem iných dôvodov, súd nepristúpil k reálnej deľbe nehnuteľností i z toho dôvodu, že reálnej deľbe bráni tá skutočnosť, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko a vážne narušené. I keď obaja účastníci žiadali prikázať sporné nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva, sporné nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva odporcovi 1/ a to z toho dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti vrátanie priľahlých pozemkov užíva od roku 2003 odporca 1/ spoločne so svojou rodinou.

Z vyššie popísaného vykonaného dokazovania súd jednoznačne ustálil, že v súdenom období od 01.04.2008 do 31.03.2010 boli sporné nehnuteľnosti užívané odporcami 1/ - 4/ tak, že navrhovateľ bol absolútne vylúčený z užívania týchto nehnuteľností. Z pohľadu súdu je absolútne irelevantné, či odporcovia 3/ a 4/ užívali na prízemí rodinného domu len jednu miestnosť alebo užívali prízemie v celosti. Vzhľadom na hlboko a vážne narušené vzťahy medzi navrhovateľom a odporcami je jednoznačné, že navrhovateľ v skutočnosti, po tom, čo prízemie alebo čo i len časť prízemia začali užívať odporcovia 3/ a 4/ bol fakticky absolútne vylúčený z užívania predmetných nehnuteľností. Akékoľvek spolužitie sporných strán totiž bolo absolútne nemožné. Sporné strany si totiž v minulosti činili vzájomne rôzne schválnosti, konflikty medzi sebou neboli schopní riešiť samostatne, ale len za asistencie polície. Za tohto stavu súd nemohol uveriť tvrdeniam odporcov 1/ - 4/, že boli pripravení a ochotní sprístupniť pre navrhovateľa prízemie rodinného domu. Naopak, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva použil odporca 1/ ako jeden z argumentov, prečo nemôže byť rodinný dom reálne rozdelený tú skutočnosť, že s navrhovateľom nemôžu spoločne bývať pod jednou strechou z dôvodu vážne narušených vzájomných vzťahov. Faktom teda zostalo, že predmetné nehnuteľnosti v súdenom období užívali odporcovia 1/ - 4/, a teda že navrhovateľ bol z užívania týchto nehnuteľností vylúčený absolútne.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že odporcom 3/ a 4/ umožnil užívanie predmetných nehnuteľností odporca 1/ ako rovnodielny podielový spoluvlastník, pričom navrhovateľ ako zvyšný rovnodielny podielový spoluvlastník súhlas odporcom 3/ a 4/ na užívanie predmetných nehnuteľností nedal. Skutočnosť, že ide o dlhšie trvajúci režim užívania podľa súdu, na rozdiel od názoru právneho zástupcu odporcov ešte neznamená, že navrhovateľ konkludentne súhlasil s takýmto stavom užívania. Ako bolo konštatované v náleze ÚS ČR sp. zn. zo dňa 22. februára 2006, prijatím takéhoto záveru by sa zafixoval prakticky natrvalo stav, keď jeden zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, a nemusí za to poskytovať ostatným spoluvlastníkom žiadne protiplnenie. Tým by samozrejme dochádzalo k porušeniu princípu rovnosti vo vlastníckych právach medzi jednotlivými spoluvlastníkmi. Ako bolo ďalej konštatované v ďalšom rozhodnutí NS ČR, sp. zn. práve naopak spoluvlastník, ktorý spoločnú nehnuteľnosť užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, nemusí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu len vtedy, ak preukáže existenciu zmluvy o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Ak nepreukáže, že je oprávnený spoločnú nehnuteľnosť užívať nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bezodplatne, vzniká mu bezdôvodné obohatenie, za ktoré musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vrátené. Z citovaného rozhodnutia

jednoznačne vyplýva, že dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie takejto dohody zaťažovalo v súdenej veci odporcov 1/ - 4/. Je nesporné, že odporcovia 1/ - 4/ toto dôkazné bremeno v konaní neuniesli, a preto súdu nezostávalo iné ako ustáliť, že takáto dohoda medzi navrhovateľom a odporcami 1/ - 4/ neexistuje.

Podľa ust. , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. , o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jednoznačne ustálil, že žalobný návrh je dôvodný, ale len vo vzťahu k odporcovi 1/. Odporcovia 2/ - 4/ totiž nie sú v súdenej veci pasívne legitimovanými osobami.

V danej veci vzal súd za preukázané, že v súdenom období boli navrhovateľ a odporca 1/ rovnodielnymi podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Ďalej súd vzal za preukázané, že v tomto období predmetné nehnuteľnosti užívali odporcovia 1/ - 4/, pričom odporcovia 3/ a 4/ predmetné nehnuteľnosti užívali len so súhlasom odporcu 1/, keď navrhovateľ im k užívaniu predmetných nehnuteľností súhlas nedal. Nie je rozhodujúce, či po právnej stránke užívali odporcovia 3/ a 4/ predmetné nehnuteľnosti na základe výpožičky alebo z iného právneho titulu. Rozhodujúcou je skutočnosť, že odporcovia 3/ a 4/ nedostali k užívaniu predmetných nehnuteľností súhlas taktiež od navrhovateľa. Z nálezu ÚS ČR, sp. zn. zo dňa 10. októbra 2007 jednoznačne vyplýva, že v takomto prípade ide o právny úkon neplatný pre rozpor s ustanovením . Odporcovia 3/ a 4/ tak predmetné nehnuteľnosti užívali na základe neplatného právneho úkonu.

Otázka, ako posúdiť prípad, keď jeden (nie väčšinový) z podielových spoluvlastníkov umožní užívať spoločnú nehnuteľnosť tretej osobe bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov už bola vyriešená rozsudkom NS ČR zo dňa 05.05.2005, sp. zn. . Podľa citovaného rozhodnutia je potrebné dôsledne rozlišovať medzi skutkovou podstatou plnenia bez právneho dôvodu a skutkovou podstatou plnenia z neplatného právneho úkonu. Dôsledkom plnenia z neplatného právneho úkonu je povinnosť účastníkov vzájomne si vrátiť všetko, čo plnením z neplatného právneho úkonu nadobudli, ako to výslovne stanovuje . Z ustanovenia vyplýva, že, ak spočíva bezdôvodné obohatenie v plnení na základe neplatného právneho úkonu, sú vo vzájomnom vzťahu len účastníci tohto neplatného právneho úkonu. To platí bez ohľadu na to, či sa v súvislosti s plnením z neplatného právneho úkonu obohatil i niekto iný alebo či v súvislosti s plnením z tohto neplatného právneho úkonu došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor niekoho iného. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, je teda daná len na strane účastníkov neplatného právneho úkonu. Preto je potrebné ustáliť, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré

získala tretia osoba z neplatného právneho úkonu má táto tretia osoba len voči tomu z podielových spoluvlastníkov, s ktorým uzatvorila neplatný právny úkon, t.j. kto bol druhou zmluvnou stranou. Nie je spor v tom, že tretia osoba získala bezdôvodné obohatenie, ale vo vzťahu k nej nie je nikto iný aktívne legitimovaným subjektom ako práve podielový spoluvlastník, ktorý s touto treťou osobou uzatvoril neplatný právny úkon. Rovnako je možné konštatovať, že na úkor ostatných podielových spoluvlastníkov došlo k bezdôvodnému obohateniu, ale pasívnu legitimáciu vo vzťahu k nim nemá táto tretia osoba, ale práve podielový spoluvlastník, ktorý s touto treťou osobou uzatvoril neplatný právny úkon.

Práve o takýto prípad ide aj v prejednávanej veci. Odporca 1/ ako rovnodielny podielový spoluvlastník uzatvoril s odporcami 3/ a 4/ neplatný právny úkon, na základe ktorého odporcovia 3/ a 4/ užívali predmetné nehnuteľnosti. Niet pochýb, že odporcovia 3/ a 4/ sa bezdôvodne obohatili. Nakoľko však ide o bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia , toto bezdôvodné obohatenie si v zmysle vyššie citovaného judikátu musí navrhovateľ ako zvyšný rovnodielny spoluvlastník uplatňovať nie priamo voči odporcom 3/ a 4/, ale len voči odporcovi 1/. Preto pasívne legitimovanou osobou v prejednávanej veci je len odporca 1/. Voči zvyšným odporcom teda musel byť žalobný návrh pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutý.

To, že práve odporca 1/ je v prejednávanej veci pasívne legitimovaným subjektom vyplýva i z tej skutočnosti, že práve na základe správania odporcu 1/, ktorý sa ujal vlády nad spoločnou vecou, keď bez dohody s navrhovateľom umožnil spoločnú vec užívať tretím osobám, bol navrhovateľ fakticky absolútne vylúčený z užívania spoločnej veci. Preto je to práve odporca 1/, voči ktorému si navrhovateľ po práve môže uplatniť vydanie bezdôvodného obohatenia. Tým, že odporca 1/ umožnil užívať nehnuteľnosť tretej osobe nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, užíval odporca 1/ predmetnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a teda sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa. Znaleckým posudkom bolo v konaní preukázané, že v súdenom období bolo možné z nájmu predmetnej nehnuteľnosti získať výnos 8.400,- euro. Keďže navrhovateľ a odporca 1/ boli v súdenom období podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností každý v 1/2, prináleží navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia voči odporcovi 1/ suma 4.200,- euro.

Z popísaných dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania zobral navrhovateľ podaním zo dňa 26. januára 2012 žalobný návrh v časti zaplatenia 3.768,- euro spolu s 9 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 1. apríla 2010 do zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. V súlade dispozitívnymi prejavom navrhovateľa súd za použitia konanie v tejto časti zastavil.

Odporca 1/ navrhovateľom uplatnený nárok nezaplatil a je od 01.04.2010 v omeškaní so zaplatením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo podľa i právo na úrok z omeškania, ktorý je o 8 percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( nar. vl. SR č. ). Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 13.05.2009 do 12.04.2011 činila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 %, navrhovateľ má preto právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od doby, od ktorej úroky požaduje.

Za použitia súd o trovách konania rozhodol tak, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozsudku, čo je odôvodnené zložitosťou prejednávanej veci, ktorej predmetom bolo vydanie bezdôvodného obohatenia jednak medzi podielovými spoluvlastníkmi ako i vo vzťahu k tretej osobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.