Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_11C-4-2012.pdf
PDF · 74.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová, v právnej veci žalobkyne D.. D. A., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v F., ul. H. XXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Mikulášom Pavlikom, Advokátska kancelária so sídlom v Michalovciach, Špitálska 6, proti žalovanej IMPERO, s.r.o., so sídlom Švermova 279/14, Galanta 924 00, IČO: 36 688 02, o náhradu mzdy takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 31.7.2008 domáhala proti žalovanej, aby súd určil, že výpoveď daná jej listom žalovanej zo dňa 21.5.2008 je neplatná. Zároveň sa domáhala, aby žalovanej súd uložil povinnosť nahradiť jej náhradu mzdy od 1.8.2008 do opätovného zaradenia do práce. V tejto časti v priebehu konania spresnila žalobu tak, že sa domáhala náhrady mzdy za obdobie 9 mesiacov vo výške 5.847,30 € a úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 649,70 € od 1.10.2008 do zaplatenia, 7,5 % zo sumy 649,70 € od 1.11.2008 do zaplatenia, 6,5 % zo sumy 649,70 € od 1.12.2008 do zaplatenia, 5 % zo sumy 649,70 € od 1.1.2009 do zaplatenia, 4 % zo sumy 649,70 € od 1.2.2009 do zaplatenia, 4 % zo sumy 649,70 € od 1.3.2009 do zaplatenia, 3 % zo sumy 649,70 € od 1.4.2009 do zaplatenia, 2,5 % zo sumy 649,70 € od 1.5.2009 do zaplatenia, 2 % zo sumy 649,70 € od 1.6.2009 do zaplatenia. Zároveň sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej náhrady trov konania.
Súd rozsudkom č.k. 11C 106/2008-109 zo dňa 13.9.2011 vyhovela v časti žalobe a určila, že výpoveď daná žalobkyni žalovanou listom zo dňa 21.5.2008 je neplatná. Nárok žalobkyne na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie s tým, že vyslovil, že vo vylúčenom konaní rozhodne aj o trovách tohto konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2011.
Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne o náhradu mzdy za obdobie od 1.9.2008 do 30.6.2008 vo výške 5.847,30 € a úrokov z omeškania tak ako je vyššie špecifikované.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a na pojednávania nedostavila, pričom predvolania na pojednávania jej boli riadne doručované na sídlo uvedené vo výpise z obchodného registra. Aj keď boli vrátené ako nedoručené súd ich považoval za riadne doručené a vo veci rozhodol na základe dôkazov vykonaných v konaní ( § 101 O.s.p.).
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom žalobkyne ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutočný stav:
Žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy uzavretej so žalovanou dňa 19.10.2006 s pracovným zaradením ako manažér u žalovanej, s dohodnutým pracovným pomerom na dobu neurčitú. Žalovaná žalobkyni listom zo dňa 21.5.2008 oznámila, že s ňou končí pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 bod a/ Zákonníka práce z dôvodu, že ruší svoju prevádzku v Michalovciach a pracovný pomer jej končí k 31.5.2008. Zároveň jej oznámila, že jej vyplatí spolu s výplatou za mesiac máj 2008 aj 2-mesačné odstupné vo výške 31.600,- Sk.
Žalobkyňa oznámila žalovanej listom zo dňa 30.5.2008, že trvá na pokračovaní pracovného pomeru podľa uzavretej pracovnej zmluvy a na vyplácaní dohodnutej mesačnej mzdy, vzhľadom na nedodržanie výpovednej doby podľa § 62 Zákonníka práce. Súd vyššie označeným rozsudkom právoplatne rozhodol o tom, že vyššie označená výpoveď daná žalovanou žalobkyni je neplatná.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že žalovaná jej vyplatila aj odstupné ( júl, august 2008) a preto si uplatňuje náhradu mzdy až od 1.9.2008 avšak zároveň potvrdila, že v období, za ktoré si uplatňuje náhradu mzdy bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky.
Podľa § 79 ods. 1 Zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, ale ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 141 ods. 1 Zák. práce, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti pre jeho chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť zo vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Žalovaná podľa vyššie citovaného ust. § 141 ods. 1 Zákonníka práce, by mala nárok na náhradu mzdy za uplatňované obdobie, keďže bolo právoplatne rozhodnuté súdom, že žalovaná s ňou neplatne ukončila pracovný pomer, avša ona sama niekoľkokrát pred súdom uviedla, že v priebehu tohto obdobia bola poberateľkou nemocenských dávok. Práceneschopnosť je jednou z prekážok v práci na strane zamestnanca a v takomto prípade jej nepatrí náhrada mzdy tak ako to vyplýva z ust. §-u 141 ods. 1 veta druhá Zákonníka práce. Z tohto dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Náhradu trov konania súd úspešnej žalobkyni nepriznal, nakoľko ju nežiadala (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.