Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-63-2012.pdf
PDF · 95.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/63/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/X, XXX XX HV. t.č.: N. XX, XXX XX H.tátny občan SR o zaplatenie sumy 776,79 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 21.2.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 776,79 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 391,79 eur od 25.3.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a žalobcom nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Dňa 3.11.2004 uzatvoril postupca so žalovaným zmluvu č. 252379555, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobu dôvodil ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaný neplnil splátky riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 776,79 eur, ktorá pozostávala z istiny 391,79 eur, riadneho úroku 240,40 eur, úroku z omeškania 144,60 eur, ktorej zaplatenie je predmetom konania.
Žalovaný žiadal, aby súd preskúmal, či žalobca podal žalobu na zaplatenie žalovanej sumy včas, vzhľadom na uplynuté obdobie.
Súd vec prejednal bez prítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť prostredníctvom splnomocnenca ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty a dodatku k nej zo dňa 3.11.2004, osobitnými obchodnými podmienkami, výpisom z úverového účtu, výzvou žalobcu, výpoveďou zmluvy a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 11.11.2004 s dodatkom č.1 zo dňa 3.11.2004 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá výška kartového rámca 10.000,- Sk, t.j. 331,94 eur s výškou úrokovej sadzby 17,50% ročne, konečnou splatnosťou úveru 2.11.2005. Podľa čl. V. zmluvy sa zmluva uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, maximálne však do dosiahnutia 65. veku držiteľa karty. Podľa bodu 4 cit. článku, banka je oprávnená zmluvu vypovedať bez uvedenia dôvodu. Výpoveď nadobúda účinnosť dňom doručenia výpovede držiteľovi karty.
Podľa platobnej histórie účtu bol účet založený dňa 3.11.2004 a boli na ňom realizované vklady a výbery. Dňa 11.11.2004 bola schválená kontokorentná zmluva na sumu 10.000,- Sk. Od tejto doby boli realizované na účte vklady a výbery v rôznych sumách, účtované poplatky v rôznych výškach za poskytnutie úveru, za výber hotovosti, za vedenie účtu, za vyhotovenie a doručenie výpisu, automatický poplatok za JP, poplatok za žalobnú upomienku, zvýšenie pohľadávky za poplatky. Posledný vklad na účte zo strany žalovaného bol dňa 15.9.2007 a výber dňa 18.10.2007. Dňa 9.7.2008 bol účet zrušený ukončením úverového rámca a aktívnej zmluvy. Podľa predloženej výpovede zo dňa 30.5.2008 postupca v zmysle čl. V. bodu 4. Zmluvy vypovedal zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 3.11.2004.
Výsluchom žalovaného mal súd preukázané, že uzavrel predmetnú zmluvu a čerpal peňažné prostriedky. Po dobu päť rokov sa zdržiaval v zahraničí a na otvorený účet nezasielal žiadne peniaze. Bol sa informovať o výške nesplateného úveru, ale oznámili mu že nevedia zostatok, pretože dali vec do exekučného konania. Podľa jeho názoru žalobca žaluje vysokú sumu nesplateného úveru. Nepamätá si bližšie podmienky pri uzatváraní zmluvy a nevedel uviesť v akej výške by mal byť nesplatený zostatok ku dňu oznámenia o zrušení účtu. Žiadal súd, aby preskúmal, či žalobca podal žalobu včas, pretože uplynulo dlhé obdobie.
Podľa § 52 ods. 1 OZ /účinný od 1.5.2004 do 31.12.2007/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 23a Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 1 ods. 1, 2, ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 6 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 262 ods. 1, 2 ObZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 53 ods. l, 2, 3, 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi postupcom a žalovaným bola dňa 3.11.2004 uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy a ktorej súčasťou sú obchodné podmienky. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení § 261 ods. 3 písm. d) ObZ s tým, že podľa bodu 2. Záverečných ustanovení zmluvy sa dohodli, že vzájomné vzťahy sa budú spravovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň ide o však o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka a jedná sa o absolútny obchod, vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení § 52 a nasl. OZ, Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinných v čase uzavretia zmluvy. Žalobca /resp. jeho právnych predchodca/ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah a subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom účinnosťou Zák. č. 150/2004 Z.z. od 1.4.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR.
Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľným len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v OZ /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. augusta 2010 č.k. 10CoE/85/2010-44/. Súd preto podľa obsahu posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, ktorý poukazoval na uplynulú dobu a oprávnenie domáhať sa zaplatenia žalovanej sumy žalobcom s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Použitie úpravy o premlčacích dobách z Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia /štvorročná/ premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať.
V danom prípade platí trojročná premlčacia doba, pretože pri uvedenej zmluve nie je stanovené inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa jej obsahu zo strany žalovaného, ktorú posúdil v zmysle hore uvedených ustanovení. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa vážne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje takto dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na vrátenie úveru dňom 10.7.2008 , nasledujúcim po dátume zrušenia účtu a uplynula dňa 10.7.2011. Žalobca podal žalobu na súd dňa 21.2.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaný premlčania dovolal a preto súd žalobu žalobcu zamietol.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. l O.s.p. a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhol a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).