Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-124-2012.pdf
PDF · 89.98 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/124/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., E. XXX/XX a J.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Y. XXXX/X o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého I. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou vo výške 100,- eur mesačne, počnúc dňom 01.04.2012, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 01.04.2012 do 31.05.2012 činí sumu 200,- eur, ktorú sumu je otec povinný uhradiť k rukám matky v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd upravuje styk otca s maloletým I. T., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu v párnom týždni v kalendárnom roku v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si otec maloleté dieťa v mieste bydliska dieťaťa prevezme a po ukončení stretnutia na tom istom mieste matke maloleté dieťa včas a riadne odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a tomuto odovzdať.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.04.2012 domáhala, aby Okresný súd v Nitre zveril maloletého I. T., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 150,- eur mesačne a to od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa nie sú manželia a asi štyri mesiace nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Otec sa o dieťa síce zaujíma, avšak na jeho výživu nijakým spôsobom neprispieva.
Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že spolu nežijú od 01.04.2012. Odkedy sa rozišli, otec na dieťa neprispel žiadnym výživným, nezabezpečoval jeho potreby, nezaujímal sa o to, ako sa dieťa má. Vždy to prebiehalo tak, že jej volala jeho mama, povypytovala sa na malého a potom mu tieto informácie dala. Odkedy spolu nežijú, tak mal dieťa so sebou dvakrát. Najskôr 22.04. s tým, že si syna zobral ráno a vrátil ho po obede a potom to bolo 16.05., kedy si ho zobral asi o 10,00 hod. a priniesol o 16,30 hod. Keď spolu žili, tak sa stalo iba raz, že nebola v noci doma a vtedy sa staral o dieťa jeho
otec. S dieťaťom má okrem bežných výdavkov zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Chodí s ním k pneumológovi, trpí alergiou. Od narodenia užíva Zodak, od septembra by mal začať užívať Imunoglukan, pričom jedna fľaštička stojí 12,- eur, ktorá vystačí asi na mesiac. Navrhuje upraviť styk iba za jej prítomnosti, pretože dieťa je na ňu zvyknuté. Nechce brániť otcovi v styku. Môže sa s ním stretávať aj cez deň, aj v noci, ale s tým, že tam bude aj ona, je ochotná toto podstúpiť.
Matka v konečnom návrhu žiadala, aby súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal výživným 100,- eur mesačne od apríla s tým, že zročné výživné zaplatí do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a styk žiadala upraviť za jej prítomnosti.
Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že čo sa týka úpravy styku, navrhuje zatiaľ každý druhý víkend v sobotu od 08,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky dieťaťa. Teraz od 01.05. pracuje na základe živnosti, zabezpečuje rôzne podujatia ako zdravotník. Sú to rôzne futbalové zápasy, dostihy, automobilové preteky a pod. Túto prácu si zháňa sám, mesačne mal z toho zatiaľ okolo 400,- eur v hrubom. Predtým pracoval v riadnom pracovnom pomere ako záchranár v spoločnosti V. a to od 01.03.2012 do 30.04.2012. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa, nakoľko mali nadstav. Ešte predtým pracoval na dohodu o vykonaní práce pre tú istú spoločnosť. Tam bola pracovná doba obmedzená, takže mohol mať príjem do tých 600,- eur. Takto vykonával prácu do januára. Čo sa týka vzťahu k dieťaťu, tak ešte keď spolu žili, dvakrát mu syna nechala samému. Vtedy mal malý tri mesiace, bol predčasne narodený. Vtedy sa nebála mu ho nechať a teraz by chcela stretnutia za jej prítomnosti. Je pravdou, že na dieťa neprispieval odkedy spolu nežijú, ale bolo to kvôli tomu, že sa s dieťaťom nemohol stretávať.
Otec v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí so všetkým okrem úpravy styku, ten žiada upraviť na každú druhú sobotu bez prítomnosti matky.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, aj s výškou výživného, ktorá nebola sporná. Nevidí však dôvod na úpravu styku za prítomnosti matky dieťaťa, nakoľko rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti a otec zabezpečoval starostlivosť o dieťa, dieťa je na neho zvyknuté, preto navrhuje návrhu otca vyhovieť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, doklady predložené na pojednávaní, rodný list maloletého dieťaťa a zistil tento skutkový stav:
Maloletý I. T., nar. XX.XX.XXXX pochádza z matky C. G. a otca I. T.. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, spoločnú domácnosť zdieľali len krátko. Odvtedy čo matka s maloletým dieťaťom opustila spoločnú domácnosť, býva s dieťaťom u svojich rodičov, ktorým na úhradu nákladov spojených s bývaním neprispieva. Matka je s dieťaťom na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eura a prídavok na dieťa vo výške 22,54 eura. Výdavky na dieťa pozostávajú najmä z výdavkov na plienky v sume okolo 50,- eur mesačne, z výdavkov na sušené mlieko v sume okolo 20,- eur mesačne a z výdavkov na ďalšiu stravu. Okrem toho má matka s maloletým dieťaťom zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa, nakoľko navštevujú pneumológa a dieťa trpí alergiou. Matka trvá na úprave styku otca s dieťaťom za jej prítomnosti, pričom svoj návrh odôvodňuje tým, že dieťa je na ňu zvyknuté.
Otec maloletého dieťaťa býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Odkedy s matkou dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, na výživu maloletého I. nijakým spôsobom neprispieva, podľa svojho vyjadrenia z dôvodu, že mu matka dieťa nedáva. Otec maloletého dieťaťa pracuje od 01.05.2012 na základe živnostenského oprávnenia, v rámci ktorého zabezpečuje ako záchranár rôzne podujatia, pričom podľa svojho vyjadrenia dosahuje príjem vo výške okolo 400,- eur brutto. Od 01.03.2012 do 30.04.2012 pracoval ako záchranár v spoločnosti V., ktorý pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe. V predchádzajúcom období pracoval až do januára 2012 pre túto spoločnosť na základe dohody o vykonaní práce, pričom z daňového priznania otca za rok 2011 vyplýva,
že základ dane predstavoval sumu 9.070,66 eura. V čase, keď spolu rodičia dieťaťa žili, sa otec riadne podieľal na zabezpečovaní výchovy a starostlivosti o maloletého I. a to aj v neprítomnosti matky. Po tom, čo matka opustila spoločnú domácnosť, stretol sa otec s dieťaťom bez prítomnosti matky dvakrát, pričom obe stretnutia prebiehali bez akýchkoľvek komplikácií. Otec trvá na úprave styku s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne, pretože v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre to, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje sama matka. V jej starostlivosti súd nezistil žiadne nedostatky, a preto maloletého I. zveril do jej osobnej starostlivosti, s čím súhlasil aj otec maloletého dieťaťa. Rovnako sa rodičia dieťaťa dohodli aj na výške vyživovacej povinnosti a to v sume 100,- eur mesačne, ktorú sumu súd považoval za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa počnúc dňom 01.04.2012, teda od mesiaca, kedy si matka návrh podávala, v dôsledku čoho vzniklo otcovi za obdobie od 01.04.2012 do 31.05.2012 zročné výživné vo výške 200,- eur (2 mesiace x 100,- eur), ktorú sumu je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a to s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. Otec si v súvislosti so svojou vyživovacou povinnosťou musí uvedomiť, že riadne plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému I. je jeho zákonnou povinnosťou a túto povinnosť nemožno nijakým spôsobom podmieňovať a teda ani realizáciou styku s maloletým dieťaťom. Súd súčasne rozhodol aj o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a to tak, že tento je oprávnený sa s dieťaťom stretávať každú párnu sobotu v čase od 08.00 hod. do 18.00 hod. Súd tak nevyhovel návrhu matky, ktorá žiadala úpravu styku za jej prítomnosti s odôvodnením, že dieťa je na ňu zvyknuté, nakoľko otec ešte v čase, keď rodičia dieťaťa spoločnú domácnosť viedli, sa riadne podieľal na zabezpečovaní starostlivosti a výchovy maloletého I.. Po tom, čo matka opustila spoločnú domácnosť, sa síce stretol otec s dieťaťom bez prítomnosti matky len dvakrát, avšak aj podľa potvrdenia matky prebehli obe stretnutia bez akýchkoľvek komplikácií a dieťa bolo v poriadku. Keďže najmä práve prostredníctvom styku realizuje otec svoj podiel na výchove maloletého dieťaťa, na rozvoji jeho osobnosti a styk slúži aj k rozvoju upevňovaniu ich vzájomných citových väzieb, je úprava styku otca s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky v záujme maloletého dieťaťa, ktorá úprava súčasne rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu a citových väzieb k obidvom rodičom. Súd preto so súčasným prihliadnutím na režim a vývinové potreby maloletého dieťaťa, vyhovel návrhu otca a kolízneho opatrovníka a styk otca s dieťaťom upravil bez prítomnosti matky. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.