Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-373-2011.pdf
PDF · 90.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/373/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci navrhovateľky: Ľ. I., W.. Š., R.. XX.X.XXXX, T. D. N., N.R. XXX/XX, občianka Slovenskej republiky proti odporcovi: S. I., R.. XX.X.XXXX, T. D. N., N. XXX/XX, občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, so sídlom Poprad, Štefánikova 8, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej Q. I., R.. XX.X.XXXX a maloletej S. I., R.. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad s prísl. takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania Ľ. I., W.. Š. O. S. I., uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného obvodu N. vo zväzku 19, ročník 1997, na strane 225, pod poradovým číslom 257 r o z v á d z a.
Na čas po rozvode súd u p r a v u j e rodičovské práva a povinností k maloletým deťom nasledovne:
Maloleté deti Q. I. O. S. I. sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky Ľ. I., D. N., N. XX, ktorá ich zároveň bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec maloletých detí S. I. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej Q. sumou 120,- eur mesačne a na výživu maloletej S. sumou 100,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Styk otca s maloletými deťmi sa určuje n e o b m e d z e n e .
V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu domáhala, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Návrh v písomnom podaní odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa XX.XX.XXXX po ročnej známosti. Od začiatku nebolo manželstvo harmonické, dochádzalo medzi nimi k neustálym nedorozumeniam. Odporca sa správal ku nej pohŕdavo, nerešpektoval jej názory, vysmieval sa jej. Ani po narodení dcéry Q. nedošlo k zmene správania z jeho strany. Odmietal akúkoľvek komunikáciu, neprejavoval žiadny záujem konflikty riešiť. Pri väčších
hádkach dochádzalo k fyzickému násiliu. V snahe ochrániť dcéru vždy ustúpila, ich intímne spolužitie však bolo tým vážne narušené. V tomto období si napriek tomu rozvod nepripúšťala. Po narodení druhej dcéry S. sa vzájomné vzťahy zlepšili, ale iba do jesene 2006, keď sa dozvedela, že odporca obnovil kontakt so svojou bývalou priateľkou zo strednej školy v snahe nadviazať mimomanželský vzťah. So zreteľom na maloleté deti mala záujem manželstvo udržať, za predpokladu, že odporca preruší kontakt. V septembri 2007 ju odporca počas hádky vážnejšie fyzicky napadol a spôsobil jej zranenie. Nedorozumenia a odporcov nezáujem riešiť komunikáciu stále pretrvávajú. Nezaujímajú ho potreby a záujmy staršej dcéry Q., s ktorou komunikuje iba obmedzene a výrazne uprednostňuje mladšiu dcéru S.. Z uvedeného je podľa navrhovateľky zrejmé, že vzťahy medzi ňou a odporcom sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia v marci 2011 nie je možnosť jeho obnovy. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletých dcér. Preto navrhovateľka žiada, aby súd manželstvo rozviedol, maloleté deti boli zverené do jej starostlivosti a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej Q. 150,- eur a na maloletú S. 110,- eur mesačne.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom na rozvod nesúhlasí. Do manželstva vstupovali so vzájomnou láskou a presvedčením, že chcú spolu zostarnúť a vychovávať deti. Po uzavretí manželstva bolo toto harmonické, s bežnými každodennými starosťami a nedorozumeniami, ktoré vyplývajú z prirodzenej rozdielnosti medzi mužom a ženou. Súčasné konflikty sú krátkodobého charakteru a podľa jeho názoru nezakladajú dôvod na rozvod manželstva. Žijú s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti a okrem bežných nedorozumení nemajú výraznejšie problémy. S rozvodom nesúhlasia ani dcéry. Čo sa týka fyzického násilia, nie je pravdou, že pri hádkach manželku fyzicky napádal. K takémuto incidentu došlo len raz, pričom aj manželka fyzicky na neho zaútočila. Odporca nesúhlasí ani s tvrdením, že sa nezaujíma o staršiu dcéru, ich vzájomná komunikácia je ovplyvnená vekom dcéry, čo spôsobuje určité problémy v komunikácii, ale inak je ich vzťah úplne normálny. Nie je pravdou ani tvrdenie navrhovateľky, že v roku 2006 obnovil kontakt so svojou bývalou priateľkou v snahe nadviazať mimomanželský vzťah. Počas manželstva nikdy takéto vzťahy nevyhľadával ani nenadväzoval. Podľa odporcu vzťahy s navrhovateľkou nie sú tak vážne rozvrátené a domnieva sa, že ich je možné prekonať. Manželstvo nie je v stave, kedy by bol rozvod nevyhnutný.
Súd pred rozhodnutím vo veci samej odkázal účastníkov konania na pohovor v rámci Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. V správe z pohovoru sa uvádza, že z ich pohľadu sú vzťahy medzi účastníkmi rozsiahle a hlboké, narušená je vzájomná úcta a dôvera, takže je malá pravdepodobnosť, že manželstvo bude plniť svoje funkcie.
Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnili navrhovateľka, odporca, jeho právny zástupca a kolízny opatrovník.
Na pojednávaní navrhovateľka poukázala na svoj návrh a doplnila, že je zamestnaná vo C., a.s. s priemerným mesačným príjmom 600,- eur. Celkové náklady na domácnosť predstavujú 800,- eur. Odporca jej mesačne poukazuje na účet 400,- eur. Z toho hradí poplatky spojené s bývaním - nájomné 150,- eur mesačne, inkaso 35,- eur mesačne, za internet 11,60 eur mesačne. Maloletá Q. navštevuje ôsmy ročník základnej školy, za stravu platí 20,- eur mesačne, za jazykovú školu 89,- eur mesačne, 10,- eur mesačne na mobilný telefón. Ďalšie poplatky sú spojené s rôznymi ďalšími aktivitami dieťaťa, tieto hradila ona. Odporca uhradil náklady spojené so zakúpením zubného strojčeka. Maloletá S. navštevuje druhý ročník základnej školy. Za stravu platí 20,- eur mesačne, 4,- eurá za školský klub, ďalšie poplatky sú spojené so zakúpením školských potrieb a pomôcok. Ročný poplatok v základnej umeleckej škole bol 17,- eur + 5,- eur mesačne. Čo sa týka zdravotného stavu, na deti sú len bežné výdaje.
Odporca na pojednávaní poukázal na svoj návrh a doplnil, že ani návšteva referátu poradensko- psychologických služieb neviedla k zlepšeniu manželstva a preto chcel ešte urobiť krok k jeho obnove prostredníctvom spoločnej dovolenky, čo bolo navrhovateľkou odmietnuté. Ona je rozhodnutá sa rozviesť a preto rozhodnutie ponecháva súdu. Vyjadrenie k výške výživného ponecháva na svojho právneho zástupcu, keďže sa k tejto otázke nevie vyjadriť, nikdy sa tým nezaoberal, nevie, aké sú podmienky pre určenie výšky výživného.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že jeho klient je názoru, že neexistujú také príčiny, pre ktoré by manželstvo muselo byť rozvedené, ale vzhľadom na názor manželky ponecháva vec na rozhodnutie súdu. V prípade rozvodu jeho klient súhlasí so zverením detí do starostlivosti matky. K výške výživného uviedol, že jeho klient má priemerný mesačný príjem 580,- eur a v súčasnosti sa riadne podieľa na výžive maloletých detí ako aj na nákladoch spojených s bývaním. Nesúhlasí s výškou výživného, ako žiada navrhovateľka, nakoľko táto výška nie je odôvodnená ani potrebami maloletých detí a ani možnosťami a schopnosťami odporcu. Styk nežiadajú upraviť.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva navrhuje zveriť deti do starostlivosti matky, zo strany otca určiť vyživovaciu povinnosť na staršiu dcéru vo výške 120,- eur a na mladšiu vo výške 100,- eur mesačne. Styk nie je potrebné upraviť, nakoľko matka styk detí s otcom podporuje.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na to, že všetci účastníci konania a ich zástupcovia sa na pojednávaní dňa 12. 6. 2012 po vyhlásení rozsudku a poučení o opravných prostriedkoch vzdali práva podať odvolanie, súd vyhotovil rozsudok v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 157 ods. 3 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Súd nezistil také okolnosti prípadu, resp. pomery účastníkov, pre ktoré by bolo odôvodnené priznanie trov jednému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Účastníci konania, ktorí sa práva odvolania výslovne vzdali, toto právo nemajú.