Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-15-2012.pdf
PDF · 95.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/15/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci navrhovateľa P., nar. XX.XX.XXXX., bytom O., proti odporkyni X. nar. XX.XX.XXXX., bytom W., v konaní o zníženie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Navrhovateľovi znižuje výživné na odporkyňu počnúc dňom 01.09.2011 zo
sumy 92,94 eur na sumu 26,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 20-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne.
II. V zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
III. Týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 27.05.2010 pod č.k. 5P 249/2008-61.
IV. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31.08.2011 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil výživné na mal. O. nar.., a na plnoletú X. nar. XX.XX.XXXX., na sumu 26,- eur mesačne na každé dieťa, počnúc dňom 25.01.2011.
Svoj návrh odôvodnil tým, že od 25.01.2011 je nezamestnaný, ukončil pracovný pomer vo firme O., ktorý trval od 14.07.2008 do 31.07.2010. Od 01.08.2010 do 14.12.2010 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Potom sa zamestnal vo firme U. od 14.12.2010 do 24.01.2011. Od uvedeného času je nezamestnaný, nemá žiadny príjem, nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikol, a dávku v hmotnej núdzi nepoberá, nakoľko si neuplatnil výživné na rozvedeného manžela. V súčasnej dobe nemá žiaden príjem a žije v rodinnom dome po rodičoch.
Výživné a dlžné výživné na deti v sume 175,32 eur nie je schopný platiť, preto žiada o zníženie výživného od doby jeho nezamestnanosti. Výživné uhrádza v rámci svojich možností.
Uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P 251/2011 zo dňa 02.01.2012 bola právna vec: návrh na zníženie výživného na plnoletú X. nar.. vylúčená na samostatné konanie, ktorému bola pridelená sp. zn. 5P/15/2012.
Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom prítomných účastníkov, a oboznámením sa s obsahom celého spisu a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/251/2011, a 5P/249/2008 mal súd zistený nasledujúci skutkový stav:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok pod č. k. 5P/249/2008 - 61 zo dňa 27.05.2010, právoplatným dňa 14.07.2010, ktorým tunajší súd zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok pod č. k. 8C/106/2008 - 23 zo dňa 28.03.2008, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na X. tak, že zvýšil výživné počnúc dňom 01.07.2008 zo sumy 702,- Sk na sumu 92,94 eur, ktoré bol navrhovateľ povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám plnoletej X., počnúc dňom 01.06.2010. Dlžné výživné na X. za obdobie od 01.07.2008 do 31.05.2010 vo výške 1.601,72 eur súd povolil navrhovateľovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur počnúc mesiacom jún 2010.
Z vyjadrenia odporkyne doručeného tunajšiemu súdu dňa 09.03.2012 je zrejmé, že odporkyňa je študentkou X. ročníka I. odbor všeobecné lekárstvo. Keďže nie je schopná sa sama živiť, pretože sa sústavne pripravuje na výkon svojho povolania, nie sú tu dôvody pre ktoré by malo byť výživné znížené. Uviedla, že o ňu a jej potreby sa stará výlučne jej matka, ktorá jej hradí všetky náklady, ktoré sú vo výške cca 350,- eur mesačne. Pozostávajú z nákladov na cestovné, ubytovanie v Košiciach, stravu, skriptá, internet, telefón, oblečenie a pod. Taktiež uviedla, že to, že otec - navrhovateľ nepracuje a preto žiada znížiť výživné, nie je dôvodom na to, aby bolo vyhovené jeho návrhu.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že je nezamestnaný od 25.01.2011. Jeho jediným príjmom je dávke v hmotnej núdzi, ktorú poberá vo výške 62,50 eur. Iný príjem nemá. Býva v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jeho sestra H. Ide o rodinný dom, v ktorom býva sám. Náklady na bývanie uhrádza jeho sestra. Ich výšku nevie. Od svojej sestry vie, že za neho uhrádza výživné, na každé z detí platí sumu 30,- eur. Evidenciu vedie jeho sestra. Uviedol, že jeho sestra si nárokovala podiel k rodinnému domu s tým, že cenu mu nevyplatila. Bola uzatvorená dohoda, že bude môcť bývať v dome. Všetky náklady spojené s bývaním uhrádza jeho sestra. Pri predaji domu sa so sestrou dohodli, že bude za neho platiť výživné, ktorého výšku nešpecifikovali.
Odporkyňa na uvedenom pojednávaní uviedla, že od posledného rozhodnutia, v ktorom bola stanovená výška výživného 92,94 eur skončila U.. Bola prijatá na vysokú školu a to v školskom roku 2010/2011, čím sa jej zvýšili náklady a má za to, že ani doposiaľ stanovené výživné nie je postačujúce. V mieste návštevy školy ju ubytovanie stojí 40,- eur mesačne. Jeden obed stojí 2,50 eur. Domov cestuje každý týždeň, jedna cesta z Kežmarku do Košíc stojí 2,93 eur. Ročne platí 8,- eur za študentskú kartu a manipulačný poplatok pre študijné oddelenie vo výške 5,- eur. Ročný poplatok do knižnice stojí 7,- eur, avšak si musela kúpiť aj knihy, kde zaplatila cca 50,- eur.
V prvom ročníku si zakúpila zdravotnícke oblečenie za cca 70,- eur a notebook, ktorý používa denne k študijným potrebám. Ďalej uviedla, že naďalej býva u svojej matky v 3-izbovom byte, kde spolu s matkou býva aj jej mladšia sestra O.. Všetky náklady spojené s bývaním znáša matka.
Svedkyňa H., sestra navrhovateľa, na pojednávaní konanom dňa 12.06.2012 uviedla, že spolu s bratom zdedili ako súrodenci podiel k rodinnému domu, chate a pozemkom v katastrálnom úrade O. a brat jej svoje podiely odpredal, pretože po rozvode manželstva nemal finančné prostriedky a bolo potrebné, aby sa o neho niekto postaral, aby mal kde bývať. Pol roka býval u nej. Taktiež uvidela, že sa rozhodla vysporiadať pozemky pod uvedenými nehnuteľnosťami, s tým, že svojho brata nechá bývať v rodinnom dome, bude uhrádzať náklady s tým spojené a bude mu pomáhať splácať výživné z peňazí, ktoré dostane. Taktiež sa zaviazala k vecnému bremenu a to v zmysle, že jej brat má právo doživotného bývania v rodinnom dome. Predmetné nehnuteľnosti nie sú a ani v minulosti neboli prenajímané na tvorbu zisku. Mesačné náklady spojené s bývaním brata v rodinnom dome predstavujú platba za elektrinu 23,- eur, za vodu 1,07 eur, plyn je odstavený. Tuhé palivo na kúrenie si zabezpečuje brat. Ďalej uviedla, že mu kupuje stravu, oblečenie, lebo na to nemá finančné prostriedky. Ohľadom výživného sa dohadujú. Stravu mu buď kupuje, alebo mu dáva stravné lístky, resp. sa príde k nim najesť, kde sa zároveň aj umyje a následne mu vyperie a pobalí mu stravu na týždeň. Pomáha mu, pretože je to
jej brat. Uviedla, že nevie akú sumu dlhuje jej brat na výživnom, pretože to nie je jej dlh, ale bratov. Dôvodom odpredaja nehnuteľností bolo aj zabránenie exekúcií, z dôvodu neplnenia si svojej vyživovacej povinnosti. Ale ide o rodičovský dom, ku ktorému má citový vzťah. Pokiaľ ide o predmetný rodinný dom, ktorého je vlastníčkou, tak je to starý rodinný dom, ktorý potrebuje opravu strechy, okien, podlahy, dom je nezateplený. Brat nebol schopný zainvestovať do týchto opráv a aj preto previedol svoj podiel na ňu.
Z listinného dôkazu: Kúpna zmluva a Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 27.02.2012 je zrejmé, že jej predmetom bol podiel vo veľkosti 1 k celku na nehnuteľnosti: stavba - rodinný dom s. č. XXX., stavba - chata s. č. XXXX. s rozlohou 67 m2. Ďalej to bol podiel vo veľkosti 1/18 v pomere k celku orná pôda o výmere 5378 m2 a ďalšie 4 nehnuteľnosti v zanedbateľnom podiele.
Predmetom tohto konania je zmena výšky výživného otca k plnoletému dieťaťu.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Majetkové pomery povinného treba posudzovať komplexne. Zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam), jednak ako životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady). Pokiaľ ide o majetok povinného, potom sa prihliada zväčša len na výnosy, ktoré tento majetok povinnému prináša, resp. by mohol prinášať. Zásadne platí, že nemožno od povinného vyžadovať, aby speňažil svoj majetok v prospech plnení výživného. To však neplatí, ak udržiavanie, resp. nespeňažovanie tohto majetku znamená pre povinného neprimerané majetkové riziko (stav, ktorý ohrozuje výšku jeho majetku, napr. vznikom škody alebo strát).
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je teda základnou podmienkou prípustnosti zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad
vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.
Súd o výške výživného na plnoleté dieťa rozhodne na návrh. Výživné pre plnoleté dieťa možno priznať najskôr odo dňa podania návrhu na súd, nie spätne. Súd musí skúmať či si rodič dobrovoľne neplní výživné v dostatočnej miere. Povinný rodič aj oprávnené dieťa môžu podať návrh na zmenu výšky výživného, ak sa zmenia okolnosti. Ak dôjde k zníženiu výživného za uplynulé obdobie, je plnoleté dieťa povinné zaplatené preplatky vrátiť.
Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Okrem faktorov na strane oprávneného a povinného závisí od mieri vyživovacej povinnosti, t. j. že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, a to na základe toho, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Mesačný príjem otca plnoletého dieťaťa je vo výške 62,50 eur.
V čase posledného rozhodnutia bola odporkyňa študentkou strednej školy v O. a v súčasnosti je študentkou X. ročníka I. kedy sa sústavne pripravuje na výkon svojho budúceho povolania.
Pomery sa podstatne zmenili na strane navrhovateľa, ktorý je nezamestnaný od 25.01.2011, a jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur.
Vo firme O., bol zamestnaný od 14.07.2008 do 31.07.2010. Od 01.08.2010 do 14.12.2010 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Potom sa zamestnal vo firme U. od 14.12.2010 do 24.01.2011. Jeho životné podmienky zodpovedajú jeho súčasnému príjmu, kedy sa o neho v podstate stará jeho sestra H.. Finančné prostriedky, ktoré by bol získal z predaja nehnuteľností, ktoré odkúpila jeho sestra, sú v súčasnej dobe po čiastkach spotrebovávané na výživné pre obe jeho deti, ako aj na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Výživné, na ktoré bol zaviazaný navrhovateľ platí za neho jeho sestra, ktorá mu zároveň zabezpečuje jeho základné životné potreby. Navrhovateľ je vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku a súdom nebolo preukázané, aby sa navrhovateľ ako povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu. Súd môže na zníženie príjmu alebo majetku povinného prihliadnuť len vtedy, ak má skutočne preukázané, že k nej došlo v dôsledku objektívnej a nezvrátiteľnej okolnosti, a nie zo špekulatívnych dôvodov. V prípade oprávneného došlo k predaju vyššie uvedených nehnuteľností v dôsledku objektívnych a nezvrátiteľných okolností, kedy povinný nemal finančné prostriedky potrebné k ich udržiavaniu, ako aj nemal finančné prostriedky potrebné na zabezpečenie základných životných potrieb.
Vychádzajúc z príjmu navrhovateľa a jeho životnej úrovne (v porovnaní so životnou úrovňou odporkyne) má súd za to, že primeraným výživným zodpovedajúcim schopnostiam a možnostiam navrhovateľa je suma rovnajúca sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, čo v súčasnosti predstavuje sumu 26,- eur.
Súd podotýka, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a zároveň povinnosťou rodiča. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ je nezamestnaný, rozhodol súd tak, ako je uvedené výroku tohto rozhodnutia a zaviazal ho prispievať na výživu odporkyne minimálnym výživným v zmysle zákona.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
O v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).